Pravda, október 1986 (LXVII/231-257)

1986-10-01 / No. 231

Utvoriť klímu podporujúcu vvkou > m r robotník záujem, aby technici nahradili trebárs kotúč na brús-M 0 ke novším, výkonnejším? Má aj nemá. Má ako robotník-občan ITIM socialistickej spoločnosti, pretože postup spoločnosti vpred sa priaznivo odzrkadľuje na živote každého jej člena. Nemá ako robotník­­obsluha brúsky, pretože ak technici k spomínanému opatreniu nepri­družili ďalšie, uľahčujúce fyzickú prácu robotníka, čo je bežné, robot­­ník-obsluha sa iba viac narobí. Ak predtým musel na stôl brúsky denne naložiť a zložiť z neho súčiastky vážiace povedzme tonu, teraz oby­čajne za rovnakú odmenu o dvesto-tristo kilogramov viac. Osobný záu­jem razom prevýši celospoločenský. Deformované odmeňovanie urobilo z robotníka-obsiuhy - nepriateľa vědeckotechnického pokroku. V ko­nečnom dôsledku ho urobilo nepriateľom seba samého. Dôsledné presadzovanie socialistických zásad odmeňovania - toho známeho každému podľa množstva, kvality a spoločenského významu práce - je teda dôležitou podmienkou správneho nasmerovania všet­kých členov spoločnosti na plnenie spoločnej úlohy, ktorou je spolo­čenský pokrok. Socializmus občanom zaručuje rovnosť. Premietnuté vo vzťahu k od­meňovaniu však táto rovnosť neznamená, že každý by mal zo spoloč­ného dostať rovnako, ale" že každý dostane podľa jednotných mera­diel, podľa už spomínanej zásady odmeňovania v socializme. „Výcho­diskovou základňou v oblasti odmeňovania musí byť princíp zásluho­­vosti, ktorý zodpovedá požiadavke sociálnej spravodlivosti,“ hovorí sa v Politickej správe Ostredného výboru KSČ XVII. zjazdu Komunistickej strany Československa. „Základom rastu životnej úrovne majú byť pra­covné príjmy, odmena podľa množstva a kvality práce. V uplatňovaní tohto princípu je veľa nedostatkov, ktoré sa prejavujú predovšetkým v rovnostárstve. Preto je nevyhnutné posilniť kontrolu nad mierou práce a spotreby, dôsledne pokračovať v zdokonaľovaní ekonomickej účinnosti mzdových sústav a vytvárať atmosféru, ktorá nepripustí zo­­tierať rozdiely medzi prácou svedomitou a lajdáckou.“ Práve zotieranie rozdielov medzi svedomitou a lajdáckou prácou robí najviac škody. Obrazne povedané: z hľadiska konečného výsledku práce je jednoducho nezotriteľné a ak sa oň v niektorých kolektívoch predsa len pokúšajú, dojem z výsledku pôsobí ako machuľa. Zotieranie rozdielov nič nerieši. Práve naopak. Tým, že svedomitých citeľne ne­vyzdvihuje, neoce­ňuje a lajdákov nepostihuje, nedá­va im najavo, kde je ich miesto, tým vlastne všetko za­motáva. Potrestať lajdá­kov je rovnako dô­ležité ako odmeniť najlepších za vyso­kú produktivitu a kvalitu práce. Di­ferencovane, avšak nekompromisne sa žiada postupovať proti akejkoľvek nositeľom podárnosti, nehos­nízkej výkonnosti. Dife­rencovane podľa toho, ako škoda spoločnosti vznikla - či ju pracovník zavinil úmysel­ne, alebo nie, či sa jej dopustil napríklad v rámci zdravého rizika plynúceho zo socialistického podnikania a aké má celkové výsledky na tomto úseku (či neúspechy sú v rámci únosnosti) a podobne. Nie teda diferencovane podľa toho, či pracovník zastáva post „hore“ alebo „dole", nie podľa toho, že robotníkovi škodu za nepodarok vieme vypo­čítať, ale napríklad riaditeľovi za nedostatočné' využívanie, základných prostriedkov už tak presne nie. Olohu a účinnosť materiálnych stimulov v práci nemožno absoluti­zovať. Iba ich uplatňovanie bez morálnych stimulov by bolo porušením zásad správneho stimulovania, prejdením od jednej krajnosti k druhej. Oba druhy stimulov sú v dialektickej jednote a takto - v jednote - Ich treba čo najumnejšie využívať. Nielen materiálne odmeňovanie, ale - povedané slovami sovietskeho literárneho teoretika, spisovateľa a politika A. V. Lunačarského - aj pochvala človeka vychováva a nie­kedy ho núti robiť zázraky, povzbudzuje ho, robí ho vytrvalým. Je teda nevyhnutné spájať osobný záujem, zainteresovanosť, chozras­­čot s morálnymi a psychologickými stimulmi. Zásady a princípy socialistického odmeňovania sú nám všetkým v zásade jasné a uplatňovaniu väčšiny nebráni nič iba subjektívne bariéry. Pripomeňme si napríklad, čo sa v súvislosti s prácou konštruk­térov, technológov a ďalších príslušníkov predvýrobných etáp ešte v nedávnej minulosti zdôrazňovalo najviac - ako sa poukazovalo na nedokonalosť predpisov, ktoré neumožňovali dostatočne oceniť najlep­ších jednotlivcov. Pripomeňme si v tejto súvislosti zároveň nasledujúce slová zo Správy o Hlavných smeroch hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR na roky 1986- 1990 a výhľade do roku 2000 prednesenej na XVII. zjazde KSČ: „Utvorili sme priaznivé podmienky na oceňovanie tvorivých a trvale výkonných pracovníkov predvýrobných etáp a umož­nili priznávať im vysoké osobné platy i jednorazové odmeny. Stav je však taký, že v praxi sa tieto možnosti takmer nevyužívajú.“ Citované konštatovanie vari ani netreba komentovať, je dostatočne výrečné. Vlastne len potvrdzuje v poslednom čase neraz vyslovenú myšlienku, že nedostatky nevyplývajú vždy zo zlých predpisov, ale neraz z Ich nevyhovujúceho či nesprávneho uplatňovania. Uvedené konštatovanie stavu zároveň podčiarkuje nevyhnutnosť utvárať kvali­tatívne novú atmosféru na pracoviskách, atmosféru nezmieriteľnosti s rovnostárstvom, s diferencovaným odmeňovaním v závislosti od ko­nečných výsledkov práce. Bez toho sa ťažko bude môcť hovoriť o plnom využívaní možností. Je jasné, ako pri utváraní potrebnej atmosféry môžu a musia pomôcť stranícke organizácie, stranícke skupiny. Bez zveličenia možno povedať, že ide o jednu z ich najdôležitejších úloh pozjazdového obdobia. Prax ukazuje, že stranícke organizácie vo výrobných podnikoch a zdru­ženiach musia zohrávať rozhodujúcejšiu úlohu i pri prechode na dnešku adekvátnejšiu formu organizácie práce a odmeňovania. O čo ide? Už dlhšie sa ukazuje, že deľba práce a odmeňovania, ktorú sme zdedili po kapitalistickej spoločnosti, taylorovské individualizovanie sa dostá­va do rozporu s dneškom. Končí svoju historickú úlohu, nahradiť ju musí novým podmienkam lepšie zodpovedajúca kolektívna organizácia a stimulácia. Teda, ako to potvrdili dobré skúsenosti v nejednom pod­niku, brigádna forma organizácie práce a odmeňovania. Žiaľ, dobré skúsenosti najlepších robotníckych kolektívov sa v dosta­točnej miere nepremietajú do kolektívov nasledovníkov, žladúco sa neznásobujú. Kolektívov hrdiacich sa uplatňovaním brigádnej formy organizácie práce a odmeňovania síce pribúda, v nejednom prípade však ostáva iba pri formálnej stránke veci, s výsledkami to je slabšie. A práve tu, kontrolou, vyžadovaním výsledkov, analýzou chýb a nedo­statkov, pre ktoré to nejde, musia viac ako doteraz urobiť stranícke organizácie. Dokonca aj v popredných kolektívoch, v priekopníckych podnikoch cítiť hrozbu, že rozvoj brigádnej formy pribrzdí necitlivé zaobchádzanie s normami. Pred založením kolektívov nového typu organizátori správne preverili všetky normy spotreby, objektivizovali ich, takže zodpovedne o nich mohli povedať, že sú technicky zdôvodnené. Dnes, keďže prísluš­ným podnikovým úsekom sa v potrebnej miere nedarí urýchľovať využi­tie nových poznatkov vedy a techniky a na tomto základe zvyšovať efektívnosť výroby, sa znova pokúšajú vydať po „osvedčenej ceste" - presunúť problémy na plecia robotníkov... Podnetne by tu mala slú­žiť spomienka, ktorú do populárno-náučného diela Učiť sa riadiť (v tom­to roku vyšla v slovenčine) zaradil jeho autor I. V. Paramanov, úspešný sovietsky vedúci hospodársky pracovník. „Keď sa v priemysle začalo uplatňovať stachanovské hnutie, Ordžonikldze (G. K. Ordžonlkidze vtedy v ZSSR riadil ťažký priemysel - pozn. red.) pracovníkom redak­cie novín Za industrializaciju povedal: „Myšlienka o normách mi nedá pokoj. Bojím sa, aby normovači nezničili stachanovské hnutie. Začnú zo všetkých síl znižovať sadzby a ľudia stratia chuť pracovať lepšie... Napíšte do úvodníka: kto v súčasnosti reviduje normy, ten nlčf stacha­novské hnutie.“ Normovači v podnikoch a závodoch nemajú závideniahodné postave­nie. Dobrý pracovník na tomto úseku musí pritom spĺňať vysoké nároky, vyznať sa v technike I ekonomike, pracovať tvorivo - hľadať a pre­sadzovať progresívne metódy práce. Nie je preto prekvapujúce, že niž­šia pozornosť týmto pracovníkom a ich práci v minulosti viedla ku kádrovým a personálnym problémom, ktoré teraz nie je ľahké odstra­ňovať. Aj Ich rýchle odstránenie, skvalitnenie normotvornej činnosti je však dôležitým predpokladom plnenia úlohy XVII. zjazdu KSČ - pro­stredníctvom noriem ako objektívneho meradla oceňovania výsledkov práce utvoriť takú klímu, ktorá si bude vážiť výkon, kvalitu a tvorivý charakter práce, klímu, ktorá nebude trpieť ospravedlňovaním nedostat­kov nfzku výkonnosť a nedisciplinovanosť. Celoštátne manifestačné zhromaždenie v Martine HOLD MIERU A POKROKU Pietny akt kladenia vencov pri príležitosti otvorenia Týždňa boja proti fašizmu a vojne a osláv 42. výročia Karpatsko-dukelskej operácie • Slávnostný prejav súdruha Jozefa Lenárta • Odsúdenie politiky reakčných imperialistických kruhov Martin (ČSTK) — V deň celoštátneho otvorenia Týždňa boja pro­ti fašizmu a vojne a osláv 42. výročia Karpatsko-dnkelskej operácie uskutočnil sa včera na cintoríne Hrdinov SNP v Martine-Priekupe pietny akt kladenia vencov. Položením spoločného venca OV KSČ, OV KSS a Stredoslovenského KV KSS si pamiatku bojovníkov padlých v SNP a pri oslobodzovaní Turca uctili člen Predsedníctva ÜV KSČ, prvý ta­jomník ÚV KSS Jozef Lenárt, člen Predsedníctva OV KSS, predseda SNR Viliam Šalgovič, člen Predsedníctva a tajomník ÜV KSS Ján Janík, člen Sekretariátu ÜV KSS, predseda SZM Jozef Ďurica, vedúci tajomník Stre­doslovenského KV KSS Vladimír Pi­­rošlk. Hold hrdinom protifašistického boja vzdali položením vencov aj pred­­stavitalia FUV ČSZPB, SZPB a ČZPB na čele s predsedom FÜV ČSZPB Františkom Míšejem a delegácia ČSĽA, ktorú viedol veliteľ Východné­ho vojenského okruhu genplk. Jozef Hřebík. Pamiatke československých, sovietskych, francúzskych i dalších vojakov a partizánov sa poklonila de­legácia Sovietskeho výboru bývalých účastníkov vojny, vedená členom jeho predsedníctva genpor. Konstantinom Kalašnikovom, generálny konzul ZSSR v Bratislave Jurlj Kandalov a pred­staviteľ Medzinárodnej federácie pro­tifašistických bojovníkov FIR Teodor Heinisch. Vence na cintoríne položi­li aj zástupcovia straníckych a štát­nych orgánov okresu a mesta Mar­tin. Pietny akt kladenia vencov s vo­jenskými poctami ukončili štátne hymny ČSSR a ZSSR. □ □ Spontánna túžba po živote v mieri, rozhodný protest proti vojnovým zá­merom imperializmu a presvedčivá podpora mierových návrhov Soviet­skeho zväzu zaznela z celoštátneho manifestačného zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo popoludní v Martine. Na slávnostne vyzdobenom námestí SNP v centre mesta, známeho boha­tými revolučnými, proletárskymi a protifašistickými tradíciami, sa zhro­maždili desaťtisícky pracujúcich a mládeže s transparentmi a holubica­mi mieru i priami účastníci odboja z celej našej vlasti, aby vzdali hold myšlienkam mieru a pokroku. Čestné miesta na tribúne zaujali člen Predsedníctva ÚV KSČ, prvý ta­jomník ÚV KSS, predseda ÚV NF SSR Jozef Lenárt, člen Predsedníctva ÚV KSS, predseda SNR Viliam Šalgovič, člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSS Ján Janík, člen Sekretariátu ÚV KSS Jozef Ďurica, delegácia Stredo­slovenského KV KSS na čele s ve­dúcim tajomníkom Vladimírom Piro­­šíkom a další predstavitelia politic­kého a spoločenského života SSR, kraja, okresu a mesta Martin. Na zhromaždení sa zúčastnila delegácia ČSĽA na čele s veliteľom Východné­ho vojenského okruhu genplk. Joze­fom Hrebíkom. Účastníci zhromažde­nia medzi sebou srdečne privítali ge­nerálneho konzula ZSSR v Bratislave Jurija Kandalova, predstaviteľa Me­dzinárodnej federácie protifašistic­kých bojovníkov FIR Teodora Heini­­scha a delegáciu Sovietskeho výboru bývalých účastníkov vojny vedenú členom jeho predsedníctva genpor. Konstantinom Kalašnikovom. Po štátnych hymnách ČSSR a ZSSR otvoril manifestačné zhromaždenie predseda Federálneho ÚV Českoslo­venského zväzu protifašistických bo­jovníkov František Mišeje. Slávnostný prejav predniesol sú­druh Jozef Lenárt. Prejav súdruha Jozefa Lenárta pri­jali účastníci zhromaždenia s jedno­značným súhlasom a prevolávaním na slávu Československa a Sovietskeho zväzu a komunistických strán oboch krajín. Potom sa ujal slova Teodor Hei­nisch. Vo svojom príhovore ocenil ak­tívnu účasť Československého zväzu protifašistických bojovníkov v zápa­se medzinárodných pokrokových síl o trvalý mier vo svete. Uviedol, že úsilie o odzbrojenie tvorí základ toh­to boja a návrhy Sovietskeho zväzu predložené generálnym tajomníkom ÚV KSSZ Michailom Gorbačovom sú najlepším príkladom k zabezpečeniu mieru. Zdôraznil, že niet nijakého dôvodu, aby tieto návrhy neboli všet­kými krajinami akceptované. Pouká­zal na stále existujúce formy fašizmu a rasizmu vo svete a na potrebu spo­ločného boja proti nim. Zem je príliš krásna, povedal v zá­vere, aby sme ju nechali napospas vojnovým štváčom. Svojím rozhodným úsilím o odstránenie vojenskej hroz­by najlepšie splníme odkaz našich (Pokračovanie na 2. str.) Prejav súdruha JOZEFA LENÁRTA Vážené súdružky a súdruhovia, milí priatelia! V týchto dňoch a týždňoch v celej našej socialistickej vlasti schádzajú sa státlsíce ľudí na zhromaždeniach, aby sa spontánne a rozhodne vyslo­vili za mier, proti vojne. Je to tak 1 v bratských socialistických kraji­nách, ale i v ďalších štátoch, kde sa aktivizujú protivojnové organizácie a spoločenské hnutia a milióny ľudí žiadajú zastaviť horúčkovité zbroje­nie a upevniť svetový mier. Je vý­znamné, že k tejto verejnej mienke chce dnes pripojiť svoj hlas aj naše zhromaždenie. A je symbolické, že sa tak deje na podnet Ústredného vý­boru československého zväzu proti­fašistických bojovníkov práve tu —■ v našom staroslávnom, povstaleckom, revolučnom Martine. Dovoľte, súdružky a súdruhovia, aby som v mene Ústredného výboru KSČ, jeho generálneho tajomníka a prezidenta republiky súdruha Husá­ka, vedúcej osobnosti protifašistické­ho boja nášho ľudu, v mene sloven­ských straníckych a štátnych orgá­nov srdečne a úprimne pozdravil drahých sovietskych hostí, zástupcu medzinárodnej federácie účastníkov odboja, vedenie Zväzu protifašistic­kých bojovníkov, všetkých jeho čle­nov, vás, občanov Martina a okolia i delegácie okresov Stredoslovenské­ho kraja. Každý rok v tomto čase Zväz pro­tifašistických bojovníkov spolu s ce­lým Národným frontom za účasti ši­rokej verejností usporadúva Týždeň boja proti fašizmu a vojne. Pripomí­name si tak tragické udalosti Mní­chova a začiatku druhej svetovej vojny, ale i hrdinské stránky ná­rodnooslobodzovacieho boja, výročie nezabudnuteľnej Karpatsko-dukelskej operácie. Cítime a uvedomujeme si, že doba, v ktorej žijeme, neobyčajne umocňuje význam týchto podujatí. Prečo je to tak, vážení priatelia — a niekto by sa azda mohol spýtať — má zmysel vracať sa k oným his­torickým udalostiam? Má to zmysel, má to svoj hlboký význam. Jednak preto, lebo národy, kolektívy a jednotlivci sú povinní vracať sa ku koreňom, z ktorých vzišli, k chvíľam, ktoré prevratne formovali ich osudy. A je to nevyh­nutné i preto, lebo aj keď fašizmus utrpel v druhej svetovej vojne zdr­vujúcu porážku, jeho nebezpečenstvo nebolo odsírúplne, je tu spo­ločenský systém, z ktorého lona vzi­šiel, systém, ktorého najreakčnejšie sily sa orientujú na vojnu, a preto podporujú neofašlzmus a revanšiz­­mus. Pritom rátajú s tým, že mnohé národy a celé pokolenia z vlastných skúseností nepoznajú, akú krvavú kataklizmu pripravil fašizmus ľud­stvu, koľko desiatok miliónov ľudí vykynožil, aké nesmierne utrpenie pripravil národom, akou barbarskou hrozbou bol civilizácii človečenstva. Robia všetko pre to, aby dezoriento­vali a oklamali ľudí, aby sa na to, čo bolo, zabudlo. A preto, súdružky a súdruhovia, treba burcovať vedomie a svedomie národov proti fašizmu, proti vojne. Aj náš ľud, ktorý poznal fašizmus z vlastných skúseností, je to dvojná­sobne povinný. Nezabúdame a neza­budneme, že to bol nemecký fašiz­mus, ktorý rozbil československý štát a pre naše národy pripravoval fyzic­kú likvidáciu. nej Uplýva práve 48 rokov od haneb­chvíle, keď západní spojenci mníchovskou dohodou hodili Čes­koslovensko k nohám Hitlera. Bol to výsledok ich protiľudovej, protidemo­kratickej politiky, ktorá najprv otvo­rila cestu k mocí hitlerovskému fa­šizmu a potom, zradou Českosloven­ska, mu umožnila porobiť Európu, zaútočiť na Sovietsky zväz, siahať po svetovláde. Mníchov vyvolal aj pocity horkej trpkosti národného poníženia nášho ľudu, ale i jeho spravodlivý hnev zo zrady západných mocností a kapitu­lácie vlastnej buržoázie. V oných ťažkých chvíľach bola to naša komu­nistická strana, ktorá ukázala vý­(Pokračovanie na 2. str.j Pri príležitosti štátnych sviatkov Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák zaslal blahoprajný te­legram prezidentovi Nigérijskej fede­ratívnej republiky generálmajorovi Ibrahimovi Babangidovi pri príleži­tosti štátneho sviatku jeho krajiny. Aj minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek blahoželal pri tej­to príležitosti ministrovi zahranič­ných vecí Nigérijskej federatívnej re­publiky Bolajimovi Akinyemimovi. Prezident ČSSR Gustáv Husák po­slal prezidentovi Cyperskej republi­ky Spyrosovi Kyprlanovi blahoprajný telegram pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Pri rovnakej príležitostí poslal ministrovi zahra­ničných vecí Cyperskej republiky Jor­­josovi Yakovovi blahoprajný telegram minister zahraničných vecí ČSSR Bo­huslav Chňoupek. Telegramy k štátnemu sviatku ČĽR SRDEČNÉ BLAHOŽELANIA Praha — Prezident ČSSR Gustáv Husák a predseda vlády ČSSR Ľubomír Strougal poslali predsedovi ČĽR Li Sien-nienovi a pred­sedovi Štátnej rady ČĽR Čao C’-jangovi k štátnemu sviatku blaho­prajný telegram tohto znenia: Vážení súdruhovia, v mene vlády a ľudu ČSSR i vo svojom mene posielame Vám, vláde a vietkému čínskemu ľudu srdečné pozdravy a blahoželania k štátnemu sviatku — 37. výročiu založenia Čínskej ľudovej republiky. Víťazstvo ľudovej revolúcie otvorilo čínskym pracujúcim novú cestu spoločenského vývoja. V Československej socialistickej republike pozorne sledujeme priebeh budovania socializmu v Cíne a úprimne si vážime vý­sledky, ktoré dosahuje čínsky ľud pri budovaní svojej vlasti. S uspokojením konštatujeme, že sa priateľstvo a spolupráca medzi na­šimi národmi a štátmi v mnohých smeroch rozvíjajú a prehlbujú na zá­klade princípov rovnoprávnosti a vzájomnej výhodnosti. Veríme, že tento vývoj bude úspešne pokračovať tak v záujme Československej socialistic­kej republiky a čínskej ľudovej republiky, ako aj v záujme socializmu a mieru vo svete. Želáme Vám, vážení súdruhovia, a všetkému čínskemu ľudu veľa ďalších úspechov pri mierovej socialistickej výstavbe krajiny. D O Predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alois Indra poslal predsedovi Stáleho výboru Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. Pcheng­­čenovi blahoprajný telegram k štátnemu sviatku Čínskej ľudovej republiky. Pri tej istej príležitostí blahoželal aj minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek Členovi Štátnej rady a ministrovi zahraničných vecí CER Wu Stle-čchienovi. ÚV NF ČSSR poslal srdečné pozdravy Celoštátnemu výboru Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia k štátnemu sviatku ČĽR. Ústredná rada odborov poslala k štátnemu sviatku ČĽR blahoprajný te­legram Všečínskej federácii odborov. MCHAt EORBACOU A RDHA1D REAGAN SA STRHNQ V REVKJAUHU Moskva (ČSTK) - Podľa dosiahnutej dohody sa generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov a prezident USA Ronald Reagan stretnú 11.- 12. októbra v Reykjaviku na Islande. Toto stretnutie navrhol Michail Gorbačov a Ronald Reagan návrh prijal. Schôdzka sa bude konať v rámci prípravy na návštevu Michaila Gorbačova v USA, na ktorej sa obe strany dohodli v Ženeve v novembri 1985. ZSSR a USA sú islandskej vláde vďačné za ochotu poskytnúť možnosť, aby sa stretnutie konalo v Reykjaviku. Ľubomír Strougal odovzdal Todorovi Zivkovovi vysoké čs. vyznamenanie, Rad republiky, ktoré mu pri príležitosti jeho významného životného jubilea udelil OV KSC, prezident ČSSR a vláda ČSSR. Telefoto ČSTK ZÁVEREČNÝ DEŇ NÁVŠTEVY LUBOMÍRA ŠTROUGALA V BULHARSKU V duchu tradicnéhu priateľstva Predseda vlády ČSSR odovzdal Todorovi Živkovovi Rad repáliky • Na záver návšte­vy L. Štrougala v Bulharsku prijali komuniké Sofia (Spravodajca ČSTK) — Predseda vlády ČSSR Ľubomír Strou­gal, ktorý bol na dvojdňovej priateľskej pracovnej návšteve v Bul­harsku, položil včera predpoludním veniec k Mauzóleu Juraja Di­mitrova v Sofii. Vojenské pocty vzdala čestná jednotka Bulharskej ľudovej armády a vojenská hudba zahrala československú štátnu hymnu. L. Strougal sa potom pri sarkofágu poklonil pamiatke významného pred­staviteľa bulharskej robotníckej trie­dy a meohrozeného bojovníka medzi­národného komunistického a robot­níckeho hnutia Juraja Dimitrova. Včera krátko predpoludním sa predseda vlády ČSSR stretol v so­­fljskej rezidencii Bojana s generál­nym tajomníkom ÚV BKS a predse­dom Štátnej pády BĽR Todorom Živ­­kovom. Na stretnutí bol prítomný predseda Rady ministrov BĽR Georgi Atainasov, veľvyslanec ČSSR v BĽR Václav Janoušek a veľvyslanec BĽR v ČSSR Petr Danailov. V srdečnom súdružskom rozhovore obaja predstavitelia uviedli, že vzťa­hy medzi oboma krajinami sa roz­víjajú v dutíhu tradičného priateľ­stva a bratskej spolupráce a že sú všetky predpoklady na ich intenzi­fikáciu v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti. Navzájom sa informovali o plne­ní smerníc XVII. zjazdu KSČ a XIII. zjazdu BKS k ďalšiemu politickému, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Československa a Bulharska a o opat­reniach na intenzifikáciu národného hospodárstva. Zaoberali sa aj súčas­nou medzinárodnou situáciou. Na záver stretnutia L. Strougal odovzdal Todorovi Zivkovovi vysoké čs. vyznamenanie — Rad republiky — ktoré mu pri príležitosti jeho vý­znamného životného jubilea udelil ÚV KSČ, prezident ČSSR a vláda ČSSR. L. Strougal vysoko ocenil zá­sluhy Todora Živkova o rozvoj a úspechy Bulharskej ľudovej republiky a Bulharskej komunistickej strany, jeho prínos k rozvoju socialistického spoločenstva a k prehlbovaniu pria-teľstva medzi Československom a Bulharskom. T. Zivkov vo svojom poďakovaní za vysokú poctu, ktorej, sa mu do­stalo udelením Radu republiky, vy­jadril presvedčenie, že sa budú i na­ďalej rozvíjať a prehlbovať bratské a priateľské vzťahy medzi oboma krajinami a komunistickými strana­mi v záujme upevňovania jednoty a sily socialistického spoločenstva. Ľubomír Strougal spolu s Georgi Atanasovom navštívil včera sofijský výrobný kombinát, ktorý je súčasťou Hospodárskeho združenia na výrobu kovoobrábacích strojov a robotov. Kombinát, ktorý je jedným z naj­väčších a najmodernejších závodov svojho druhu v Bulharsku, vyrába kovoobrábacie stroje, automatické modely a linky, agregáty a pružné výrobné systémy. S Československom spája kombinát dlhá tradícia plodnej spolupráce. Rozsiahle sa tam uplat­ňuje čs. strojové zariadenie a do. ČSSR sa zasa vyvážajú viaceré obrá­bacie stroje. Československých hostí po soflj­­skom kombináte sprevádzal predseda Hospodárskeho združenia Nenko Go­­ranov. Hostia si najskôr prezreli pre­vádzku na výrobu kovoobrábacích strojov, potom zavítali do prevádzky na výrobu guľkových skrutiek pre ob­rábacie stroje a do výroby pohon­ných jednotiek a celkov určených takisto pre tieto stroje. Prezreli si aj montážny cech na prevodové sú­kolesia a cech na mechanické spra­covanie veľkých dielov. Na záver návštevy sa L. Strougal v diskusii s predstaviteľmi kombi­nátu oboznámil s ďalšími plánmi roz­voja výroby celého Hospodárskeho združenia a prehlbovania spolupráce s partnermi v Československu i v ďal­ších socialistických krajinách. (Pokračovanie na 7. str.) ZASADANIE PRI PRÍLEŽITOSTI 4D. VÝROČIA VYNESENIA RDZSUDKU V NORIMBERGU Zabrániť najťažším zločinom Hlavný prejav predniesol Bohuslav Kučera • Jednomyseľne prijaté vyhlásenie Praha (ČSTK) — Pri príležitosti 41. výročia vynesenia roisndkn Medzinárodným vojenským tribunálom v Norimbergu konalo sa vče­ra v Prahe spoločné zasadanie Federálneho ústredného výboru Čes­koslovenského zväsu protifašistických bojovníkov a Cs. vládnej ko­misie pre stíhanie nacistických vojnových zločincov. Jeho účastníci si pripomennli aktuálny odkaz Norimberského procesu v boji za sa. chovanie a upevnenie svetového mieru, sa odvrátenie hrozby vojno­vého konľliktu. Rokovanie otvoril podpredseda FŰV Cs. zväzu protifašistických bojovní­kov generálporučík František Šádek. Povedal, že Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu pred 40 rok­mi odsúdil nielen vojnových zločin­cov a niektoré nacistické organizácie tzv. tretej ríše, ale i systém, ktorý viedol k páchaniu zločinov. Fašizmus bol porazený a odsúdený, avšak je­ho korene neboli zlikvidované. Sú­časný fašizmus sa líši Iba formami a metódami. Poukázal na význam zjed­notenia všetkých pokrokových, de­mokratických a mierumilovných síl vo svete v zápase proti všetkým pre­javom fašizmu, revanšizmu, antisovie­­tizmu a antikomunizmu. Podpredseda Federálneho zhromaž­denia ČSSR, predseda Cs. vládnej komisie pre stíhanie nacistických vojnových zločincov Bohuslav Kuče­ra v hlavnom prejave uviedol, že k vytvoreniu Medzinárodného vojen­ského tribunálu v Norimbergu došlo z vôle všetkých, ktorých nacisti na­padli a okupovali, ktorí vo vojne bo­jovali a ktorí umierali v koncentrač­ných táboroch. Táto vôľa národov vyvierala z neobyčajnej, dosiaľ v histórii ľudstva nepoznanej krutosti vojny, vyvolanej nacistickým Nemec­kom. Dali jej vznik aj samotní nacis­ti svojím brutálnym postupom, svo­jou rasovou nenávisťou, svojou ničím neopodstatnenou nadradenosťou nad inými národmi a v neposlednom rade svojím postupom proti všetkému po­krokovému. Myšlienku potrestania vojnových zločincov obsahuje aj dohoda vlád Sovietskeho zväzu, Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Dočasnej vlády Francúzskej republiky o stíha­ní a potrestaní hlavných vojnových zločincov európskych krajín Osi, podpísaná dňa 8. augusta 1945 v Londýne, ktorá v článku 1 dáva zá­klad na zrífŕdenie Medzinárodného vo­jenského tribunálu pre trestné kona­nie s vojnovými zločincami. Medzinárodný súd tak charakteri­zoval útočnú vojnu ako najťažší trestný čin. Tribunál nebol teda len súdom zločineckých jedincov, ale (Pokračovanie nn 2. str.) OD STISKOV ROK K PRIAMYM VZŤAHOM - pod týmto titulkom uve­rejňujeme dnes na šiestej strane článok o nadviazaní priamych výrobných vzťahov, v rámci ktorých ŠKODA a URALMAŠ zakladajú medzi­národné výrobné združenie. PLZEŇ a SVERDLOVSK sa tak stávajú zástavníkmi vý­robnej integrácie.

Next