Pravda, február 1987 (LXVIII/26-49)
1987-02-02 / No. 26
V poľnohospodársko-potravinárskom komplexe sa .rovnako ako v ostatných odvetviach národného hospodárstva pracujúci už neraz presvedčili, že zvyšovanie ich účasti na riadenf výroby je nevyhnutným predpokladom úspešného uspokojovania potrieb spoločnosti. Čoraz viac si uvedomujú, že rozhodujúco ovplyvňujú nielen množstvo, ale predovšetkým kvalitu a efektívnosť produkcie potravín, ako aj ďalší rozvoj vlastnej výrobnej základne i životnej a kultúrnej úrovne. Napriek tomu nie sú výnimkou prípady, ako konštatovali nedávno účastníci slovenskej konferencie Odborového zväzu zamestnancov potravinárskeho priemyslu, že vedenia podnikov návrh plánu s pracujúcimi neprerokujú, alebo ho prerokujú len so závodnými výbormi ROH či s predsedami odborárskej organizácie. Navyše neskoro, keď už o všetkom rozhodli vedúci pracovníci sami. Prirodzene, takýto plán oslabuje iniciatívu pracovných kolektívov, nemobilizuje ich um a sily na dôsledné vybžívanie dostupných rezerv, tobôž sprogresívnenie nastolených úloh. Bez viny však nie sú v danom prípade ani odborárske organizácie, lebo ich stanoviská k návrhu plánu sú v mnohých prípadoch formálne a poplatné hospodárskym orgánom. Nuž nie div, že potom hospodárske orgány v požadovanom termíne - do 30 dní - neinformujú písomne odborovú organizáciu o využití jej stanoviska k návrhu plánu. Konkrétne v potravinárskom priemysle túto povinnosť plní len 10 percent hospodárskych orgánov. Ako je možné, že odborári v potravinárskom priemysle dovolia porušovať svoje zákonné práva až v takom veľkom rozsahu? Na túto otázku by však čo najskôr mali nájsť správnu odpoveď i základné organizácie KSS, Je naozaj najvyšší čas skoncovať s takými praktikami hospodárskej sféry, keď sa pracujúcim predkladá plán neraz len s jedinou požiadavkou, aby rozvojom pracovnej iniciatívy spevnili jeho tzv. úzke miesta, a tým ho aj zreálnili. Na takéto kamuflovanie nedostatkov je pracovná iniciatíva priveľmi drahou devízou. Ako predísť jej znehodnocovaniu? „Súčasná prevratná doba si vyžaduje myslenie a konanie zodpovedajúce novej etape rozvoja socializmu a vychádzajúce z tvorivého marxisticko-leninského prístupu," povedal v záverečnom slove na 4. zasadaní OV KSČ generálny tajomník ústredného výboru strany súdruh Gustáv Husák a vzápätí zdôraznil, že „nachádza výraz najmä v činnosti KSSZ šesfdesiatkúrov i krok pri riešení vlastných problémov, inšpirovali sa ním a vnášali doň svoj prínos. Týka sa tak veľkých problémov, ako aj každodenných úloh.“ Z tohto zorného uhla sa pracovníkom poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, ale i straníckym orgánom a celej riadiacej sfére moskytia nová príležitosť poučiť sa zo sovietskych skúseností, ktoré odzneli na porade na OV KSSZ. Hlavnými smermi aktivizácie ľudského činiteľa v systéme poľnohospodársko-priemyselného komplexu sa na porade zoširoka zaoberal člen Politického byra, tajomník ÜV KSSZ súdruh Jegor Ligačov. Okrem iného v tejto súvislosti povedal, že jedným z hlavných a trvalých smerov v činnosti straníckych výborov je vštepovať ľuďom, pracujúcim, vedomie zodpovedného hospodára. Nové metódy hospodárenia, ako konštatujú vedúci i radoví pracovníci, sa stali prostriedkom nielen organizácie efektívnej práce, ale aj výchovy ľudí k aktivite. V kolektívoch pracujúcich na základe chozrasčotnej dodacej zmluvy sa šekovou formou kontroly nákladov uskutočňuje aj pr^rís sebakontroly «s sebavýchovy. A práve to utvára v ľuďoch pocit dobrého hospodára, zdôraznil súdruh Ligačov. Dostatočne silne by malo zarezonovať v našich podmienkach aj zdôraznenie, že aktuálny je prechod na chozrasčot nielen kolchozov a sovchozov, ale aj ich riadiacich orgánov - celého systému štátneho poľnohospodársko-priemyselného komplexu ZSSR ... Nemožno nepriznať, že aj na Slovensku máme skúsenosti, ktoré nás oprávňujú povedať, že prechod na chozrasčot v celej ekonomickej sfére by sme nemali merať na dlhé lakte... Riešenie daných úloh rozhodne nemožno orientovať len na hospodársku sféru. Povedané slovami súdruha Ligačova, aby sme urobili veľký krok pri zvyšovaní tempa rozvoja poľnohospodárstva, žiada sa, výrazne zvýšiť úroveň straníckeho riadenia poľnohospodárskej výroby a celej sféry poľnohospodársko-priemyselného komplexu. Ide predovšetkým o to, aby sa organizátorská práca straníckych výborov organicky spájala s dôslednou činnosťou orgánov poľnohospodársko-priemyselného komplexu, ktoré sa zaoberajú zavádzaním progresívnych technológií a pokrokových foriem organizácie práce a odmeňovania. Ekonomickú politiku strany je nevyhnutné spojiť s iniciatívou a energiou ľudí. Pravda, nestačí len dať iniciatíve krídla, treba ju aj správne usmerniť, aby pracujúci venovali prvoradú pozornosť ťažiskovým úlohám. To znamená, aby všetok svoj um, sily i prostriedky sústredili na realizáciu stratégie urýchlenia sociálneho a ekonomického rozvoja spoločnosti. Konkrétne pre poľnohospodársko-potravinársky komplex z toho vyplýva okrem iného povinnosť neplytvať pracovnou iniciatívou na výrobu potravín, ako vravievame, za každú cenu. Veď v ,posledných rokoch sa nám podarilo trh relatívne nasýtiť, takže poľnohospodárom i potravinárom sa prichodí čoraz viac zaoberať kvalitou produkcie - inováciou a rozširovaním sortimentu potravinárskych výrobkov. Zároveň však musia cieľavedome aj zefektivňovat' a skvalitňovať všetku prácu plným a rezkejším využívaním najnovších vedeckých poznatkov I pokrokových skúseností. Jednou z osvedčených foriem rozvoja pracovnej iniciatívy, bez ktorej sa najmä po nie práve najvydarenejšom prvom roku 8. päťročnice v ďalších rokoch nezaobídeme, bude aktivizovanie síl i prostriedkov rezortu poľnohospodárstva a výživy na zvyšovanie úrovne hospodárenia zaostávajúcich na úroveň priemerných a tých na úroveň popredných podnikov. V minulosti sa v tomto smere dobre osvedčili združené socialistické záväzky v rámci kooperačných obvodov v Západoslovenskom kraji, v ktorých sa dobre prosperujúce poľnohospodárske podniky zaviazali, že pomôžu zaostávajúcim dostať sa na vyššiu úroveň hospodárenia. Príklady najmä z piešťanského kooperačného obvodu jednoznačne ukazujú, že to nebolo mlátenie prázdnej slamy. Osvedčili sa však aj združené socialistické záväzky, ktoré v Stredoslovenskom kraji vznikli na princípe vytipovania, čo ktorý zaostávajúci podnik potrebuje od podnikov služieb či vedeckovýskumnej základne a iných organizácií, ktoré sa potom spoločne zaviazali, že pomôžu zaostávajúcim dosiahnuť žiadúce hospodárske výsledky. Bohaté skúsenosti majú poľnohospodári SSR i v rozvíjaní hnutia šesťdesiatkárov, ktoré v poslednom roku 7. päťročnice na základe dobrých výsledkov v plnení obilninárskeho programu prerástlo v iniciatívu: Na počesť 70. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie dopestovať priemerne nä hektári 7 ton pšenice i zrna kukurice a na zavlažovanej pôde vyprodukovať priemerne na hektári 9 ton kukurice na zrno. Význam tejto iniciatívy je nesporne veľký najmä tohto roku, keď poľnohospodárom Západoslovenského kraja prichodí vyrovnať alebo aspoň podstatne znížiť nemalé resty v plnení obilninárskeho programu 8. päťročnice, ktoré im minulý rok vznikli predovšetkým následkom nepriaznivého počasia. V potravinárskom priemysle, ako aj v podnikoch služieb pre poľnohospodárov mala by dostať náležitý priestor najmä Iniciatíva 0RO, zameraná na zníženie materiálových nákladov o 0,5 percenta, zvýšenie produktivity práce o jedno percento a podstatné zvýšenie akosti produkcie nad plán, lebo dané podnety orientujú pracovné kolektívy i jednotlivcov na riešenie dôležitých spoločenských úloh. A keďže aj v plnení potravinového programu sa začína v rámci RVHP čoraz viac rozvíjať medzinárodná deľba práce, aj v poľnohospodárskopotravinárskom komplexe nadobúda dôležitý význam internacionálne socialistické súťaženie, ktorého cieľom je podnecovať úsilie o zvyšovanie kvality v plnení exportných úloh a#skrátenie termínov jednotlivých exportných dodávok. O aktívnej účasti našich podnikov v internacionálnom socialistickom súťažení svedčí skutočnosť, že niektorí pracovníci získali v ňom významné spoločenské ocenenie: Víťaz internacionálnej socialistickej súťaže a Oderník XI. päťročnice ZSSR. Možností, ako na pracoviskách poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu dať pracovnej iniciatíve správny rozlet, je pochopiteľne oveľa viac. Treba si z nich vedieť správne vybrať na vlastné podmienky a predovšetkým takú, ktorej .kritériá ľudia rýchle pochopia a prijmú ako dôležité činitele hodnotenia vlastnej práce. Pritom vedenie podniku, ako aj stranícka organizácia, nehovoriac o odboroch alebo Zväze družstevných roľníkov, musia mať na pamäti, že spoločensky prospešnú pracovnú iniciatívu treba náležité oceniť; najlepšie podľa zásluh na konečných výsledkoch práce. ' Skrátka, stranícke i hospodárske orgány musia čoraz účinnejšie aktivizovať potenciál poľnohospodársko-priemyselného komplexu, a tým zabezpečovať žiadúcu rentabilitu jeho hospodárenia. ROH V PRÍPRAVÁCH NA XI. VŠEOOBOROVÝ ZJAZD Tvorivo, oiobilizacne, vecne Pominul sa čas výhovoriek a konštatovaní • Lepšou kvalitou k vyššej efektívnosti • Dôraz na využívanie a uplatňovanie výdobytkov vedy a techniky Bratislava (Od našich redaktorov) — Druhým kolom českých a slovenských konferencii odborových zväzov, ktoré sa začali v piatok a pokračovali v sobotu diskusiou, vyvrcholili prípravy na český a slovenský zjazd ROH a na XI. všeodborový zjazd. V sobotu a nedeľu rokovali aj predstavitelia ČVOZ pracovníkov spojov v Prahe a CVOZ pracovníkov obchodu v Ostrave, SVOZ pracovníkov baníctva a energetiky v Košiciach a SVOZ pracovníkov drevárskeho priemyslu, lesného a vodného hospodárstva v Banskej Bystrici. Na rokovaniach sa zúčastnili delegácie OV KSC, OV KSS, OV NF CSR, OV NF SSR a vlád CSR a SSR. Prítomné boli aj delegácie ORO, COR, SOR a OVOZ. Delegáti posúdili prácu odborových organizácií jednotlivých rezortov nášho národného hospodárstva a zhodnotili doterajší podiel ROH na realizácii uznesenia XVII. zjazdu KSC a Rezolúcie zjazdu KSS v týchto odvetviach. Bilancia dosiahnutej práce, poukázanie na konkrétne nedostatky v práci odborových orgánov a organizácií, skúsenosti a požiadavky diskutujúcich sa odzrkadlili v uzneseniach a schválených hlavných úlohách na budúce obdobie. Delegáti zároveň zvolili na svojich rokovaniach delegátov na český a slovenský zjazd ROH a nové zväzové orgány. # VYTVORIŤ ATMOSFÉRU NÁROČNOSTI , Na slovenskej konferencii Odborového zväzu pracovníkov baní a energetiky, ktorá sa konala v sobotu v Košiciach, sa zúčastnila delegácia OV KSS, OV NF SSR a vlády SSR vedená podpredsedom vlády SSR Milanom Rusňákom a delegácia ORO, SOR a OVOZ vedená členom Predsedníctva OV KSS a predsedom SOR Ivanom Goňkom. V správe o činnosti a ďalších úlohách zväzu sa konštatovalo, že v uplynulých rokoch sa výrazne posilnila palivovo'-energetická základňa. Boli vybudované viaceré vodné elektrárne, ako aj prvá atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ktorá sa v súčasnosti podieľa na výrobe elektrickej energie v SSR vyše 50 percentami. Úspešne pokračuje výstavba ďalšej jadrovej elektrárne v Mochovciach a vodného diela na Dunaji. Modernizujeme i uholné a rudné bane. V tejto súvislosti bola v správe zvýraznené aj potreba zvýšenia účasti baníkov, energetikov, magnezitárov, naftárov, plynárov a geológov na riadení výroby a využívaní jestvujúcich zariadení. V tomto smere je čo naprávať, lebo i na nedávnych výročných rokovaniach ROH v bani v Novákoch, atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach, elektrárni vo Vojanoch a koncernovom podniku Nafta v Gbeloch sa kriticky poukázalo na to, že na pripomienky z výrobných porád hospodárske vedenia nie vždy reagujú a prijímajú adekvátne opatrenia. Priebeh konferencie mal pracovný ráz. V správe i v diskusii sa predovšetkým poukázalo na nedostatky a rezervy v činnosti odborového hnutia. Ocenili, že tento odborový zväz stojí na čele Iniciatívy ÚRO za zníženie materiálových nákladov, zvýšenie produktivity práce a kvality výroby, ale zároveň sa vyslovila nespokojnosť, že ešte stále 40 percent neodpovedalo na iniciatívu. Od odborových organizácií sa očakáva, že svoju organizátorskú a masovopolitickú prácu zamerajú na zvýšenie kvality, aby rezort baní a energetiky v roku 1990 produkoval v prvom stupni akosti 40 percent svojich výrobkov, na prebojúvanie brigádnej formy organizácie práce a odmeňovania, ktorú využíva iba 5 percent z celkového počtu pracovníkov rezortu. Odborové organizá(Pokračovanie na ?.. str. j V Plastike Nitra ešte koncom minulého týždňa mali manko vyše štyroch miliónov korún. Hlavným problémom je nedostatok surovín predovšetkým zo Slovnaftu Bratislava a Chemických závodov Litvínov, klorý je však len z časti zapríčinený zimou. Mráz spôsobuje predovšetkým viaznutie odvozu hotových výrobkov, ktoré sú pri nízkych teplotách krehké a mohli by sa poškodit. V snahe vyrovnať výpadok nastúpilo v sobotu tristo pracovníkov na mimoriadnu smenú. K obvyklým nepretržitým prevádzkam pribudol a/ tzv. polyetylénový program, teda výroba mäkkých hadíc, penového poly styrénu, zváranie a potlačovanie vriec. Pracujúci si predsavzali zmenšiť dlh o tristotisíc korún, ale celkom čistý štít budú mat až koncom februáru. Na prvej snímke Mária Lôrincová (vlavoj s Klaudiou Matyovou triedia a balia polyetylénové vrecia. Na druhej snímke směnový majster a vedúci BSP ján Mičúch bdie nad výrobou polyetylénových rúr Metalchen. Obsluhovat ostrekovači stroj a začistovaf hotové kanalizačné odbočky je úlohou Daniely Mikušovej, na tretej snímke. Snímky Pravda •— Peter Petrovič Občania ZSSR privítali závery januárového zasadania ÚV KSSZ Ako urýchliť prestavby Od nášho stáleho moskovského redaktora V. JANCURU Charakteristický obrázok z moskovského metra týchto dnf: Dobrá polovica cestujúcich sústredene číta čerstvé noviny. Čítajú ich tí, ktorým sa ušli. Už o deviatej ráno dennú tlač v stánkoch nekúpite ... Co tak priťahuje pozornosť čitateľov Pravdy, Izvestijí, Sovetskej Rossije? Materiály ostatného zasadania ÚV KSSZ, komentáre k jeho výsledkom. Potvrdzuje sa, ako veľmi očakávali sovietski ľudia toto zasadanie. Mnohí až teraz pochopili, prečo sa termín rokovania preložil z jesene na jantiár. Takáto hlboká analýza situácie v strane a celej spoločnosti si vyžiadala určitý čas, energiu a odvahu. A hoci v prejave Michaila Gorbačova zaznelo veľa takrečeno nepopulárnych a mnohému sluchu akiste aj nepríjemných viet, väčšina ľudí ich prijala s pochopením, ba s uznaním. Za všetkých sa to pokúsil vyjadriť v televíznej relácii Vremja hutník moskovského závodu Šerp i molot B. Tichomirov. „Každý riadok tohto prejavu,“ povedal, „bije priamo do očí. Burcuje naše svedomie. Hovorí o našich bolestiach, o našich myšlienkach a túžbach. Co máme robiť, ako pokračovať v tom, čo sme začali...“ V ústredných denníkoch sa bezprostrední účastníci januárového zasadania, členovia ÚV KSSZ z výrobnej sféry, delia so svojimi prvými dojmami a predsavzatiami. Sústružník sverdlovského Uralmašu A. Koroľov sa v Pravde zamýšľa nad príčinami veľkej fluktuácie v ich podniku. Za najhoršie považuje, že pracovisko striedajú aj mnohí vysokokvalifikovaní robotníci. Co ich odtiaľ vyháňa? Zlé pracovné podmienky, nízka úroveň organizácie výroby. Niektorí vedúci naďalej a tvrdošijne uplatňujú „havarijný štýl práce“. Agitujú ľudí do nadčasovej práce a na mimoriadne smený namiesto toho, aby sa poradili s kolektívom, ako definitívne skoncovať s arytmiou výroby. Autor vyslovuje obavy, že títo tiežvedúci aj s dokumentmi januárového zasadania naložia po starom: prečítajú si ich, kdečo vysvetlia podriadeným, zvolajú k tomu mítingy a potom... budú čakať na pokyny zhora. Zvykli opakovať „musíme sa preorientovať“, ale, ako píše súdruh Koroľov, ešte nikto z nich nevyhlásil „musím sa preorientovať“, hoci každý by mal začať prestavbu od seba. V podobných úvahách pokračuje na stránkach denníka Seľskaja žízň (Pokračovanie na 4. str.) Aby sa vraj „nebáli” Washington (ČSTK j — Podľa vyhlásenia činiteľov Pentagónu dokončili vo Fort McLellene v štáte Alabama výstavbu špeciálneho výcvikového strediska, na ktorom sa majú príslušníci všetkých troch zložiek ozbrojených síl USA — pozemného vojska, letectva a námorníctva — precvičovať vo vedení bojových operácií za podmienok nasadenia chemických zbraní. Ako uviedol veliteľ chemickej služby americkej armády generálmajor Gerald Watson, poslanie strediska je predovšetkým praktickou výučbou zbaviť vojakov „strachu“ z nasadenia chemických bojových prostriedkov. Stopy vedú k CIA New York (ČSTK) — Americká ústredná spravodajská služba (CIA) dodávala zbrane angolskej protivládnej organizácii UNITA cez zairské územie. Toto závažné odhalenie prinieslo včerajšie vydanie denníka New York Times. Denník uviedol niektoré podrobnosti z „prísne tajnej operácie CIA“, predovšetkým fakty, že zbrane prepravovali lietadlá C-130 a Boeing 707 so znakmi spoločnosti Santa Lucia Airways na letisko v zairskom meste Kamina, odkiaľ ich potom Savimbimu priviezli ďalšie lietadlá. Z listu čitateľa KTO ŠETRÍ, MÁ ZA TRI... Nasledujúci príbeh, ktorého som bol v prievidzskej predajni Zdroj Pótra viny číslo 010 prednedávnom svedkom, ma presvedčil o rozdielnom vztahu ľudí k nášmu spoločnému vlastníctvu. Hoci tentoraz išlo len o pár kúskov baliaceho papiera ... Muž v stredných rokoch požiadal po zaplatení tovaru službukonajúcu pokladníčku o vrecúško, do ktorého si chcel zabalit pečivo. Dostalo sa mu odpovede, že vrecúška síce nemajú, ale že si pečivo môže zabalit do papiera, ktorého nastrihané hárky ležia na vedľajšom pulte. Kupujúci ponuku prijal, avšak hneď siahol po viacerých hárkoch. Zjavne dal na javo, že papierom šetřit nemieni. Vzápätí ho však „žena za pultom“ upozornila, aby část z nich vrátil. Urobil tak, ale poznámku si neodpustil: „No, nevídali, trochu papiera, len aby tak každý šetril, ako vy... I“ „My v predajni môžeme šetril len takto, papierom," reagovala na neadekvátnu poznámku predavačka „a vy porozmýšľajte, ako by ste mohli šetriť na svojom pracoviskuI“ Tieto slová ma, priznám sa, prekvapili. Nemali by sme sa nad nimi aj my zamyslieť? Prirodzene, nejde mi len o tie tri-štyri hárky papiera, aj keď spotreba dreva v poslednom čase prudko vzrastá. Ide mi o všeobecný princíp šetrenia, šetrenia nášho spoločného majetku. Uvedomme si, že správnym postojom nás všetkých, správnou reakciou pri podobných situáciách ušetríme spoločne milió nové hodnoty. Okrem spomínaného papiera sú to neraz na chodbách zbytočne svietiace žiarovky, zapnuté elektrospotrebiče, prekurované prostriedky hromadnej dopravy (počas pomerne teplej jesene som bol v Prievidzi v autobusoch MHD viackrát svedkom takýchto situácií), alebo cestovanie do práce autom, v ktorom jelen jeden cestujúci... Príkladov by sa našlo akiste aj viac, vrátane šetrenia vodou. Mali by sme pochopit, že v našej spoločnosti niet miesta na ľahkovážne plytvanie, či veľkodušné rozhadzovanie energiou, surovinami, či iným socialistickým majetkom. K mnohým predsavzatiam by sme mali určite přidat aj príslovie z titulku tohto príspevku, a navyše správne a účelne ho realizovat v praxi. Bude to určite v náš prospech. MILAN HOSTOVECKÝ, Prievidza Naša redaktorka medzi pracujúcimi skleníkovej sústavy vo Veľkých Kapušanoch V sobotu ráno mráz tuho přitahoval. Teplomer ešte o pol siedmej ukazoval 25 stupňov pod nulou. Neradno bolo postát na jednom mieste, líca sa okamžite farbili do červená, prsty bez rukavíc krehli a uši pri dlhšej chôdzi v štipľavom vetríku poväžlivo fialoveli. Ľudia v skleníkovej sústave vo Veľkých Kapušanoch prebdeli opät jednu z kritických nocí. Strážnici Stefan Demin a Stefan Hornyak ani chvíľku nespúšťali z očí teplomer, ktorý sa nadránom približoval k tridsiatke pod nulou. Situáciu v skleníkovej sústave mali na strážnici ako na dlani, pretože signalizačný panel spoľahlivo ukazoval temperatúru v každom tuneli. A predsa sa najmenej každé dve hodiny osobne presviedčali, či je všetko v najlepšom poriadku. Nepokojné chvíle prežívali i obsluhovači preberacej stanice tepla. Pretože pre avizované silné mrazy a vietor vyhlásili v Trebišovskom v okrese pre všetky dôležité prevádzky priemysle a poľnohospodárstve pohotovost druhého stupňa, dvojicu obsluhovačov Ľudovíta Očenáša a Juraja Ovariho posilnil aj kolega Ľudovít Stafira. Na týchto ľuďoch — čo si každý zlomok sekundy azda až príliš uvedomovali — ležala v takomto nečase veľká zodpovědnost za hodnoty, ktoré prikrývajú len lupienky tenkého skla. Znútra síce vyhrievané teplučkým oparom, ale zvonku nebezpečne obliehané silným mrazom. — Nemáme ani tak obavy z mrazu, ako zo silného vetra, — prezradil nám v sobotu obsluhovač preberacej stanice tepla Barnabáš Majchrič, ktorý prebral službu po nočnej smene. V polovici januára, keď fujavica vystrájala po celom území republiky, niektoré skleníky sa nám podchladili. V štyroch sme mali zasiate uhorky. Hoci nám súdruhovia z kompresorovej stanice tranzitného plynovodu vo Veľkých Kapušanoch, od ktorých berieme odpadové teplo, zvýšili teplotu dodávanej vody zo 100 na 130 stupňov Celzia, predsa to veľmi nepomohlo. Mrazivý vietor a sneh, ktorý doslova prefúkol sklo ako pavučinky, zničil klíčky vzídených uhoriek. Z prvého skleníka, do ktorého nám cez zamŕzajúce dvere, poistené proti úniku tepla ešte voľne natiahnutou fóliou, pomohol vojst riaditeľ spoločného poľnohospodárskeho podniku pre pestovanie zeleniny a ovocia Agroprodukta v Trebišove inžinier Ladislav Jílek a službukonajúci ekonóm sústavy fán Šakala, nás ovanula jar. Čerstvo skyprená pôda vyhrnutá do hrablí, do ktorých Klára Jakabová, Alžbeta Ivanová i Oľga Jakabová pod dohľadom skúsenej záhradníčky Alžbety Majorošovej vysievali predklíčené semienko uhoriek, voňala akoby jarným oparom prebúdzajúcej sa zeme. Zeny v sobotu ráno prišli na siedmu hodinu a robota sa im končila o pol štvrtej popoludní. Vtedy prakticky dosievali šalátové uhorky v štvrtom skleníku. Aj keď sa soboty a nedele evidujú ako služby, predsa každá z nich mala presne určený pódiel roboty od rána do pol štvrtej. Tak, aby v pondelok ráno nastupujúca ranná smená mala hotovú prípravu pôdy. Prechádzajúc z jedného skleného krytu do druhého neobišli sme příležitost zažit za pár hodín všetky ročné obdobia. Aj keď je rýchlený kaleráb plodinou neskorej jari a začínajúceho leta, predsa sme medzi riadkami zelených listov a kalerábových hláv mali pocit odchádzajúcej jesene. — Kaleráb začneme expedovat už od budúceho týždňa, — vysvetľoval nám riaditeľ Agroprodukty Ing. Ladislav Jílek a pokračoval: — Mrzí nás, že kvôli podchladeniu mladých rastliniek uhoriek budeme mat určitý časový posun v ich úrode. Museli sme ich znovu šiat. Chceli sme, aby boli v obchodoch už koncom februára, ale teraz to nebude skôr ako v marci, či začiatkom apríla. Výpadok tejto produkcie chceme kom-penzovat výstavbou fóliových krytov na plochách medzi skleníkmi, pod ktoré nasadíme rýchlenú zeleninu. Spoločný poľnohospodársky podnik pre pestovanie zeleniny a ovocia Agroprodukta v Trebišove si píše do kroniky iba pár rokov existencie. Ale ich najväčšie hospodárstvo, ktorým sú skleníky vo Veľkých Kapušanoch, má len veľmi krátku históriu. Stavbári sa totiž v minulosti viackrát rozchádzali v sľuboch a činoch a tak sa odovzdávanie jednotlivých etáp sústavy tahalo. Dnes sa síce dá povedať, že je to ucelený komplex, pravda, k tomu, aby sme mohli pokojne dodat — moderný — veľa chýba. Veď od čias, keď stavbu projektovali, pretieklo v okolitých východoslovenských riekach veľa vody ... Aj napriek mnohým nedomyslenostiam a projekčným chybám sa snaží tunajší stočlenný kolektív pracujúcich vynaložit maximálne úsilie, aby bol trh v okresnom meste, ale i krajskej metropole Košiciach pra videlnejšie ako predtým spestrovaný rýchlenou zeleninou. Tohto roku jej majú na piatich hektároch skleníkov dopestovať 243 ton. Je to o 100 ton viac ako vlani, lebo v jeseni im stavbári odovzdali i posledný zo sľubovaných krytov. Pravda, v týchto objektoch nemôžu hneď robit podľa zásad agronomickej a záhradníckej abecedy, pretože musia pôvodnú pôdu obohatit o hu mus, skyprit a prevzdušnit ju, pri dat organické hnojivá aj do zásoby. Takto pripravené sklenené kryty by mali vlastne preberat už po stavbároch, ale zatiaľ sa to nestalo pravidlom. Aj keď v prírode neúprosne „úra duje“ tuhá zima, v Agroprodukte hovoria azda viac ako inde o jari a lete. Salátové uhorky, ktoré v sobo tu vysievali do vyhriatej pôdy, prídu do obchodov už o pár týždňov. Zákazníci na východnom Slovensku budú spokojnejší odchádzať zo zeleninárskych predajní. A to i vďaka tomu, že v kapušianskych skleníkoch vládne i teraz pohoda tepla, ľudského nadšenia i odhodlania čelit nástra hám zimy. MAGDA HABUROVÁ V kráľovstve ročných období