Pravda, február 1987 (LXVIII/26-49)

1987-02-02 / No. 26

V poľnohospodársko-potravinárskom komplexe sa .rovnako ako v ostatných odvetviach národného hospodárstva pracujúci už neraz presvedčili, že zvyšovanie ich účasti na riadenf výroby je nevyhnutným predpokladom úspešného uspokojovania potrieb spoloč­nosti. Čoraz viac si uvedomujú, že rozhodujúco ovplyvňujú nielen množ­stvo, ale predovšetkým kvalitu a efektívnosť produkcie potravín, ako aj ďalší rozvoj vlastnej výrobnej základne i životnej a kultúrnej úrovne. Napriek tomu nie sú výnimkou prípady, ako konštatovali nedávno účastníci slovenskej konferencie Odborového zväzu zamestnancov potra­vinárskeho priemyslu, že vedenia podnikov návrh plánu s pracujúcimi neprerokujú, alebo ho prerokujú len so závodnými výbormi ROH či s predsedami odborárskej organizácie. Navyše neskoro, keď už o všet­kom rozhodli vedúci pracovníci sami. Prirodzene, takýto plán oslabuje iniciatívu pracovných kolektívov, nemobilizuje ich um a sily na dô­sledné vybžívanie dostupných rezerv, tobôž sprogresívnenie nastolených úloh. Bez viny však nie sú v danom prípade ani odborárske organizácie, lebo ich stanoviská k návrhu plánu sú v mnohých prípadoch formálne a poplatné hospodárskym orgánom. Nuž nie div, že potom hospodárske orgány v požadovanom termíne - do 30 dní - neinformujú písomne odborovú organizáciu o využití jej stanoviska k návrhu plánu. Konkrét­ne v potravinárskom priemysle túto povinnosť plní len 10 percent hospo­dárskych orgánov. Ako je možné, že odborári v potravinárskom prie­mysle dovolia porušovať svoje zákonné práva až v takom veľkom roz­sahu? Na túto otázku by však čo najskôr mali nájsť správnu odpoveď i základné organizácie KSS, Je naozaj najvyšší čas skoncovať s takými praktikami hospodárskej sféry, keď sa pracujúcim predkladá plán ne­raz len s jedinou požiadavkou, aby rozvojom pracovnej iniciatívy spev­nili jeho tzv. úzke miesta, a tým ho aj zreálnili. Na takéto kamuflo­vanie nedostatkov je pracovná iniciatíva priveľmi drahou devízou. Ako predísť jej znehodnocovaniu? „Súčasná prevratná doba si vyžaduje myslenie a konanie zodpoveda­júce novej etape rozvoja socializmu a vychádzajúce z tvorivého marxis­­ticko-leninského prístupu," povedal v záverečnom slove na 4. zasadaní OV KSČ generálny tajomník ústredné­ho výboru strany súdruh Gustáv Hu­sák a vzápätí zdô­raznil, že „nachá­dza výraz najmä v činnosti KSSZ šesfdesiatkúrov i krok pri riešení vlastných problémov, inšpirovali sa ním a vnášali doň svoj prínos. Týka sa tak veľkých problémov, ako aj každodenných úloh.“ Z tohto zorného uhla sa pracovníkom poľnohospodársko-potravinárskeho kom­plexu, ale i straníckym orgánom a celej riadiacej sfére moskytia nová príležitosť poučiť sa zo sovietskych skúseností, ktoré odzneli na porade na OV KSSZ. Hlavnými smermi aktivizácie ľudského činiteľa v systéme poľnohos­­podársko-priemyselného komplexu sa na porade zoširoka zaoberal člen Politického byra, tajomník ÜV KSSZ súdruh Jegor Ligačov. Okrem iného v tejto súvislosti povedal, že jedným z hlavných a trvalých smerov v činnosti straníckych výborov je vštepovať ľuďom, pracujúcim, vedomie zodpovedného hospodára. Nové metódy hospodárenia, ako konštatujú vedúci i radoví pracovníci, sa stali prostriedkom nielen organizácie efektívnej práce, ale aj výchovy ľudí k aktivite. V kolektívoch pracu­júcich na základe chozrasčotnej dodacej zmluvy sa šekovou formou kontroly nákladov uskutočňuje aj pr^rís sebakontroly «s sebavýchovy. A práve to utvára v ľuďoch pocit dobrého hospodára, zdôraznil súdruh Ligačov. Dostatočne silne by malo zarezonovať v našich podmienkach aj zdôraznenie, že aktuálny je prechod na chozrasčot nielen kolchozov a sovchozov, ale aj ich riadiacich orgánov - celého systému štátneho poľnohospodársko-priemyselného komplexu ZSSR ... Nemožno nepriznať, že aj na Slovensku máme skúsenosti, ktoré nás oprávňujú povedať, že prechod na chozrasčot v celej ekonomickej sfére by sme nemali merať na dlhé lakte... Riešenie daných úloh rozhodne nemožno orientovať len na hospodár­sku sféru. Povedané slovami súdruha Ligačova, aby sme urobili veľký krok pri zvyšovaní tempa rozvoja poľnohospodárstva, žiada sa, výrazne zvýšiť úroveň straníckeho riadenia poľnohospodárskej výroby a celej sféry poľnohospodársko-priemyselného komplexu. Ide predovšetkým o to, aby sa organizátorská práca straníckych výborov organicky spájala s dôslednou činnosťou orgánov poľnohospodársko-priemyselného kom­plexu, ktoré sa zaoberajú zavádzaním progresívnych technológií a pokro­kových foriem organizácie práce a odmeňovania. Ekonomickú politiku strany je nevyhnutné spojiť s iniciatívou a energiou ľudí. Pravda, nestačí len dať iniciatíve krídla, treba ju aj správne usmer­niť, aby pracujúci venovali prvoradú pozornosť ťažiskovým úlohám. To znamená, aby všetok svoj um, sily i prostriedky sústredili na realizáciu stratégie urýchlenia sociálneho a ekonomického rozvoja spoločnosti. Konkrétne pre poľnohospodársko-potravinársky komplex z toho vyplýva okrem iného povinnosť neplytvať pracovnou iniciatívou na výrobu potra­vín, ako vravievame, za každú cenu. Veď v ,posledných rokoch sa nám podarilo trh relatívne nasýtiť, takže poľnohospodárom i potravinárom sa prichodí čoraz viac zaoberať kvalitou produkcie - inováciou a rozši­rovaním sortimentu potravinárskych výrobkov. Zároveň však musia cie­ľavedome aj zefektivňovat' a skvalitňovať všetku prácu plným a rezkej­­ším využívaním najnovších vedeckých poznatkov I pokrokových skú­seností. Jednou z osvedčených foriem rozvoja pracovnej iniciatívy, bez ktorej sa najmä po nie práve najvydarenejšom prvom roku 8. päťročnice v ďal­ších rokoch nezaobídeme, bude aktivizovanie síl i prostriedkov rezortu poľnohospodárstva a výživy na zvyšovanie úrovne hospodárenia zaostá­vajúcich na úroveň priemerných a tých na úroveň popredných podnikov. V minulosti sa v tomto smere dobre osvedčili združené socialistické záväzky v rámci kooperačných obvodov v Západoslovenskom kraji, v ktorých sa dobre prosperujúce poľnohospodárske podniky zaviazali, že pomôžu zaostávajúcim dostať sa na vyššiu úroveň hospodárenia. Príklady najmä z piešťanského kooperačného obvodu jednoznačne uka­zujú, že to nebolo mlátenie prázdnej slamy. Osvedčili sa však aj zdru­žené socialistické záväzky, ktoré v Stredoslovenskom kraji vznikli na princípe vytipovania, čo ktorý zaostávajúci podnik potrebuje od podni­kov služieb či vedeckovýskumnej základne a iných organizácií, ktoré sa potom spoločne zaviazali, že pomôžu zaostávajúcim dosiahnuť žia­­dúce hospodárske výsledky. Bohaté skúsenosti majú poľnohospodári SSR i v rozvíjaní hnutia šesť­­desiatkárov, ktoré v poslednom roku 7. päťročnice na základe dobrých výsledkov v plnení obilninárskeho programu prerástlo v iniciatívu: Na počesť 70. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie dopestovať priemerne nä hektári 7 ton pšenice i zrna kukurice a na zavlažovanej pôde vyprodukovať priemerne na hektári 9 ton kukurice na zrno. Význam tejto iniciatívy je nesporne veľký najmä tohto roku, keď poľnohospo­dárom Západoslovenského kraja prichodí vyrovnať alebo aspoň podstat­ne znížiť nemalé resty v plnení obilninárskeho programu 8. päťročnice, ktoré im minulý rok vznikli predovšetkým následkom nepriaznivého po­časia. V potravinárskom priemysle, ako aj v podnikoch služieb pre poľno­hospodárov mala by dostať náležitý priestor najmä Iniciatíva 0RO, za­meraná na zníženie materiálových nákladov o 0,5 percenta, zvýšenie produktivity práce o jedno percento a podstatné zvýšenie akosti produk­cie nad plán, lebo dané podnety orientujú pracovné kolektívy i jed­notlivcov na riešenie dôležitých spoločenských úloh. A keďže aj v plnení potravinového programu sa začína v rámci RVHP čoraz viac rozvíjať medzinárodná deľba práce, aj v poľnohospodársko­­potravinárskom komplexe nadobúda dôležitý význam internacionálne socialistické súťaženie, ktorého cieľom je podnecovať úsilie o zvyšova­nie kvality v plnení exportných úloh a#skrátenie termínov jednotlivých exportných dodávok. O aktívnej účasti našich podnikov v internacio­nálnom socialistickom súťažení svedčí skutočnosť, že niektorí pracovníci získali v ňom významné spoločenské ocenenie: Víťaz internacionálnej socialistickej súťaže a Oderník XI. päťročnice ZSSR. Možností, ako na pracoviskách poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu dať pracovnej iniciatíve správny rozlet, je pochopiteľne ove­ľa viac. Treba si z nich vedieť správne vybrať na vlastné podmienky a predovšetkým takú, ktorej .kritériá ľudia rýchle pochopia a prijmú ako dôležité činitele hodnotenia vlastnej práce. Pritom vedenie podniku, ako aj stranícka organizácia, nehovoriac o odboroch alebo Zväze družstev­ných roľníkov, musia mať na pamäti, že spoločensky prospešnú pracov­nú iniciatívu treba náležité oceniť; najlepšie podľa zásluh na koneč­ných výsledkoch práce. ' Skrátka, stranícke i hospodárske orgány musia čoraz účinnejšie akti­vizovať potenciál poľnohospodársko-priemyselného komplexu, a tým zabezpečovať žiadúcu rentabilitu jeho hospodárenia. ROH V PRÍPRAVÁCH NA XI. VŠEOOBOROVÝ ZJAZD Tvorivo, oiobilizacne, vecne Pominul sa čas výhovoriek a konštatovaní • Lepšou kvalitou k vyššej efektívnosti • Dôraz na využívanie a uplatňovanie výdobytkov vedy a techniky Bratislava (Od našich redaktorov) — Druhým kolom českých a slovenských konferencii odborových zväzov, ktoré sa začali v pia­tok a pokračovali v sobotu diskusiou, vyvrcholili prípravy na český a slovenský zjazd ROH a na XI. všeodborový zjazd. V sobotu a ne­deľu rokovali aj predstavitelia ČVOZ pracovníkov spojov v Prahe a CVOZ pracovníkov obchodu v Ostrave, SVOZ pracovníkov baníctva a energetiky v Košiciach a SVOZ pracovníkov drevárskeho priemyslu, lesného a vodného hospodárstva v Banskej Bystrici. Na rokovaniach sa zúčastnili delegácie OV KSC, OV KSS, OV NF CSR, OV NF SSR a vlád CSR a SSR. Prítomné boli aj delegácie ORO, COR, SOR a OVOZ. Delegáti posúdili prácu odborových organizácií jed­notlivých rezortov nášho národného hospodárstva a zhodnotili dote­rajší podiel ROH na realizácii uzne­senia XVII. zjazdu KSC a Rezolúcie zjazdu KSS v týchto odvetviach. Bi­lancia dosiahnutej práce, poukázanie na konkrétne nedostatky v práci od­borových orgánov a organizácií, skú­senosti a požiadavky diskutujúcich sa odzrkadlili v uzneseniach a schvále­ných hlavných úlohách na budúce ob­dobie. Delegáti zároveň zvolili na svo­jich rokovaniach delegátov na český a slovenský zjazd ROH a nové zväzo­vé orgány. # VYTVORIŤ ATMOSFÉRU NÁROČNOSTI , Na slovenskej konferencii Odboro­vého zväzu pracovníkov baní a ener­getiky, ktorá sa konala v sobotu v Košiciach, sa zúčastnila delegácia OV KSS, OV NF SSR a vlády SSR ve­dená podpredsedom vlády SSR Mila­nom Rusňákom a delegácia ORO, SOR a OVOZ vedená členom Predsedníc­tva OV KSS a predsedom SOR Ivanom Goňkom. V správe o činnosti a ďalších úlo­hách zväzu sa konštatovalo, že v uplynulých rokoch sa výrazne posil­nila palivovo'-energetická základňa. Boli vybudované viaceré vodné elek­trárne, ako aj prvá atómová elektrá­reň v Jaslovských Bohuniciach, kto­rá sa v súčasnosti podieľa na výrobe elektrickej energie v SSR vyše 50 percentami. Úspešne pokračuje vý­stavba ďalšej jadrovej elektrárne v Mochovciach a vodného diela na Du­naji. Modernizujeme i uholné a rud­né bane. V tejto súvislosti bola v správe zvýraznené aj potreba zvýše­nia účasti baníkov, energetikov, mag­­nezitárov, naftárov, plynárov a geo­lógov na riadení výroby a využívaní jestvujúcich zariadení. V tomto sme­re je čo naprávať, lebo i na nedáv­nych výročných rokovaniach ROH v bani v Novákoch, atómovej elektrár­ni v Jaslovských Bohuniciach, elek­trárni vo Vojanoch a koncernovom podniku Nafta v Gbeloch sa kriticky poukázalo na to, že na pripomienky z výrobných porád hospodárske ve­denia nie vždy reagujú a prijímajú adekvátne opatrenia. Priebeh konferencie mal pracovný ráz. V správe i v diskusii sa predo­všetkým poukázalo na nedostatky a rezervy v činnosti odborového hnutia. Ocenili, že tento odborový zväz stojí na čele Iniciatívy ÚRO za zníženie materiálových nákladov, zvýšenie pro­duktivity práce a kvality výroby, ale zároveň sa vyslovila nespokojnosť, že ešte stále 40 percent neodpove­dalo na iniciatívu. Od odborových organizácií sa očakáva, že svoju or­ganizátorskú a masovopolitickú prá­cu zamerajú na zvýšenie kvality, aby rezort baní a energetiky v roku 1990 produkoval v prvom stupni akosti 40 percent svojich výrobkov, na prebo­­júvanie brigádnej formy organizácie práce a odmeňovania, ktorú využíva iba 5 percent z celkového počtu pra­covníkov rezortu. Odborové organizá­(Pokračovanie na ?.. str. j V Plastike Nitra ešte koncom minulého týždňa mali manko vyše štyroch miliónov korún. Hlavným problémom je nedostatok surovín predovšetkým zo Slovnaftu Bratislava a Chemických závodov Litvínov, klorý je však len z časti zapríčinený zimou. Mráz spôsobuje predovšetkým viaznutie odvozu hotových výrobkov, ktoré sú pri nízkych teplotách krehké a mohli by sa poškodit. V snahe vyrovnať výpadok nastúpilo v sobotu tristo pracovníkov na mimoriadnu smenú. K obvyklým nepretržitým prevádzkam pribudol a/ tzv. polyetylénový program, teda výroba mäkkých hadíc, penového poly styrénu, zváranie a potlačovanie vriec. Pracujúci si predsavzali zmenšiť dlh o tristotisíc korún, ale celkom čistý štít budú mat až koncom februáru. Na prvej snímke Mária Lôrincová (vlavoj s Klaudiou Matyovou triedia a balia polyetylénové vrecia. Na druhej snímke směnový majster a vedúci BSP ján Mičúch bdie nad výrobou polyetylénových rúr Metalchen. Obsluhovat ostrekovači stroj a začistovaf hotové kanalizačné odbočky je úlohou Daniely Mikušovej, na tretej snímke. Snímky Pravda •— Peter Petrovič Občania ZSSR privítali závery januárového zasadania ÚV KSSZ Ako urýchliť prestavby Od nášho stáleho moskovského redaktora V. JANCURU Charakteristický obrázok z moskov­ského metra týchto dnf: Dobrá polo­vica cestujúcich sústredene číta čerstvé noviny. Čítajú ich tí, ktorým sa ušli. Už o deviatej ráno dennú tlač v stánkoch nekúpite ... Co tak priťahuje pozornosť čitate­ľov Pravdy, Izvestijí, Sovetskej Rossi­­je? Materiály ostatného zasadania ÚV KSSZ, komentáre k jeho výsledkom. Potvrdzuje sa, ako veľmi očakávali sovietski ľudia toto zasadanie. Mno­hí až teraz pochopili, prečo sa ter­mín rokovania preložil z jesene na jantiár. Takáto hlboká analýza situá­cie v strane a celej spoločnosti si vyžiadala určitý čas, energiu a od­vahu. A hoci v prejave Michaila Gor­­bačova zaznelo veľa takrečeno nepo­pulárnych a mnohému sluchu akiste aj nepríjemných viet, väčšina ľudí ich prijala s pochopením, ba s uzna­ním. Za všetkých sa to pokúsil vy­jadriť v televíznej relácii Vremja hutník moskovského závodu Šerp i molot B. Tichomirov. „Každý ria­dok tohto prejavu,“ povedal, „bije priamo do očí. Burcuje naše svedo­mie. Hovorí o našich bolestiach, o našich myšlienkach a túžbach. Co máme robiť, ako pokračovať v tom, čo sme začali...“ V ústredných denníkoch sa bez­prostrední účastníci januárového za­sadania, členovia ÚV KSSZ z výrob­nej sféry, delia so svojimi prvými dojmami a predsavzatiami. Sústružník sverdlovského Uralmašu A. Koroľov sa v Pravde zamýšľa nad príčinami veľkej fluktuácie v ich podniku. Za najhoršie považuje, že pracovisko striedajú aj mnohí vyso­kokvalifikovaní robotníci. Co ich od­tiaľ vyháňa? Zlé pracovné podmien­ky, nízka úroveň organizácie výroby. Niektorí vedúci naďalej a tvrdošijne uplatňujú „havarijný štýl práce“. Agi­tujú ľudí do nadčasovej práce a na mimoriadne smený namiesto toho, aby sa poradili s kolektívom, ako definitívne skoncovať s arytmiou vý­roby. Autor vyslovuje obavy, že títo tiež­­vedúci aj s dokumentmi januárového zasadania naložia po starom: pre­čítajú si ich, kdečo vysvetlia pod­riadeným, zvolajú k tomu mítingy a potom... budú čakať na pokyny zhora. Zvykli opakovať „musíme sa preorientovať“, ale, ako píše súdruh Koroľov, ešte nikto z nich nevyhlásil „musím sa preorientovať“, hoci kaž­dý by mal začať prestavbu od seba. V podobných úvahách pokračuje na stránkach denníka Seľskaja žízň (Pokračovanie na 4. str.) Aby sa vraj „nebáli” Washington (ČSTK j — Podľa vyhlásenia činiteľov Pentagónu do­končili vo Fort McLellene v štáte Alabama výstavbu špeciálneho vý­cvikového strediska, na ktorom sa majú príslušníci všetkých troch zlo­žiek ozbrojených síl USA — pozem­ného vojska, letectva a námorníctva — precvičovať vo vedení bojových operácií za podmienok nasadenia chemických zbraní. Ako uviedol ve­liteľ chemickej služby americkej ar­mády generálmajor Gerald Watson, poslanie strediska je predovšetkým praktickou výučbou zbaviť vojakov „strachu“ z nasadenia chemických bojových prostriedkov. Stopy vedú k CIA New York (ČSTK) — Americká ústredná spravodajská služba (CIA) dodávala zbrane angolskej protivlád­nej organizácii UNITA cez zairské územie. Toto závažné odhalenie pri­nieslo včerajšie vydanie denníka New York Times. Denník uviedol nie­ktoré podrobnosti z „prísne tajnej operácie CIA“, predovšetkým fakty, že zbrane prepravovali lietadlá C-130 a Boeing 707 so znakmi spo­ločnosti Santa Lucia Airways na letisko v zairskom meste Kamina, odkiaľ ich potom Savimbimu pri­viezli ďalšie lietadlá. Z listu čitateľa KTO ŠETRÍ, MÁ ZA TRI... Nasledujúci príbeh, ktorého som bol v prievidzskej predajni Zdroj Pótra viny číslo 010 prednedávnom svedkom, ma presvedčil o rozdielnom vztahu ľudí k nášmu spoločnému vlastníctvu. Hoci tentoraz išlo len o pár kúskov baliaceho papiera ... Muž v stredných rokoch požiadal po zaplatení tovaru službukonajúcu pokladníčku o vrecúško, do ktorého si chcel zabalit pečivo. Dostalo sa mu odpovede, že vrecúška síce nemajú, ale že si pečivo môže zabalit do papiera, ktorého nastrihané hárky ležia na vedľajšom pulte. Kupujúci ponuku prijal, avšak hneď siahol po viacerých hárkoch. Zjavne dal na javo, že papierom šetřit nemieni. Vzápätí ho však „žena za pultom“ upozornila, aby část z nich vrátil. Urobil tak, ale poznámku si neodpus­­til: „No, nevídali, trochu papiera, len aby tak každý šetril, ako vy... I“ „My v predajni môžeme šetril len takto, papierom," reagovala na ne­adekvátnu poznámku predavačka „a vy porozmýšľajte, ako by ste mohli šetriť na svojom pracoviskuI“ Tieto slová ma, priznám sa, prekvapili. Nemali by sme sa nad nimi aj my zamyslieť? Prirodzene, nejde mi len o tie tri-štyri hárky papiera, aj keď spotreba dreva v poslednom čase prudko vzrastá. Ide mi o všeobecný princíp šetrenia, šetrenia nášho spoločného majetku. Uvedomme si, že správnym postojom nás všetkých, správnou reakciou pri podobných situáciách ušetríme spoločne milió nové hodnoty. Okrem spomínaného papiera sú to neraz na chodbách zbytočne svietiace žiarovky, zapnuté elektrospotrebiče, prekurované pro­striedky hromadnej dopravy (počas pomerne teplej jesene som bol v Prievidzi v autobusoch MHD viackrát svedkom takýchto situácií), alebo cestovanie do práce autom, v ktorom jelen jeden cestujúci... Príkladov by sa našlo akiste aj viac, vrátane šetrenia vodou. Mali by sme pochopit, že v našej spoločnosti niet miesta na ľahkovážne plytvanie, či veľkodušné rozhadzovanie energiou, surovinami, či iným socialistickým majetkom. K mnohým predsavzatiam by sme mali určite přidat aj príslovie z titulku tohto príspevku, a navyše správne a účelne ho realizovat v praxi. Bude to určite v náš prospech. MILAN HOSTOVECKÝ, Prievidza Naša redaktorka medzi pracujúcimi skleníkovej sústavy vo Veľkých Kapušanoch V sobotu ráno mráz tuho přita­hoval. Teplomer ešte o pol sied­mej ukazoval 25 stupňov pod nulou. Neradno bolo postát na jed­nom mieste, líca sa okamžite farbili do červená, prsty bez rukavíc krehli a uši pri dlhšej chôdzi v štipľavom vetríku poväžlivo fialoveli. Ľudia v skleníkovej sústave vo Veľkých Kapušanoch prebdeli opät jednu z kritických nocí. Strážnici Stefan Demin a Stefan Hornyak ani chvíľku nespúšťali z očí teplomer, ktorý sa nadránom približoval k trid­siatke pod nulou. Situáciu v sklení­kovej sústave mali na strážnici ako na dlani, pretože signalizačný panel spoľahlivo ukazoval temperatúru v každom tuneli. A predsa sa naj­menej každé dve hodiny osobne presviedčali, či je všetko v najlepšom poriadku. Nepokojné chvíle prežívali i ob­­sluhovači preberacej stanice tepla. Pretože pre avizované silné mrazy a vietor vyhlásili v Trebišovskom v okrese pre všetky dôležité prevádzky priemysle a poľnohospodárstve pohotovost druhého stupňa, dvojicu obsluhovačov Ľudovíta Očenáša a Ju­raja Ovariho posilnil aj kolega Ľudo­vít Stafira. Na týchto ľuďoch — čo si každý zlomok sekundy azda až príliš uvedomovali — ležala v takom­to nečase veľká zodpovědnost za hodnoty, ktoré prikrývajú len lu­pienky tenkého skla. Znútra síce vyhrievané teplučkým oparom, ale zvonku nebezpečne obliehané silným mrazom. — Nemáme ani tak obavy z mrazu, ako zo silného vetra, — prezradil nám v sobotu obsluhovač preberacej stanice tepla Barnabáš Majchrič, ktorý prebral službu po nočnej sme­­ne. V polovici januára, keď fujavica vystrájala po celom území republiky, niektoré skleníky sa nám podchla­dili. V štyroch sme mali zasiate uhorky. Hoci nám súdruhovia z kom­presorovej stanice tranzitného plyno­vodu vo Veľkých Kapušanoch, od ktorých berieme odpadové teplo, zvýšili teplotu dodávanej vody zo 100 na 130 stupňov Celzia, predsa to veľmi nepomohlo. Mrazivý vietor a sneh, ktorý doslova prefúkol sklo ako pavučinky, zničil klíčky vzíde­ných uhoriek. Z prvého skleníka, do ktorého nám cez zamŕzajúce dvere, poistené proti úniku tepla ešte voľne natiahnutou fóliou, pomohol vojst riaditeľ spoloč­ného poľnohospodárskeho podniku pre pestovanie zeleniny a ovocia Agroprodukta v Trebišove inžinier Ladislav Jílek a službukonajúci eko­nóm sústavy fán Šakala, nás ova­nula jar. Čerstvo skyprená pôda vy­hrnutá do hrablí, do ktorých Klára Jakabová, Alžbeta Ivanová i Oľga Jakabová pod dohľadom skúsenej zá­hradníčky Alžbety Majorošovej vy­sievali predklíčené semienko uhoriek, voňala akoby jarným oparom prebú­dzajúcej sa zeme. Zeny v sobotu rá­no prišli na siedmu hodinu a robo­ta sa im končila o pol štvrtej popo­ludní. Vtedy prakticky dosievali ša­látové uhorky v štvrtom skleníku. Aj keď sa soboty a nedele evidujú ako služby, predsa každá z nich mala presne určený pódiel roboty od rána do pol štvrtej. Tak, aby v pondelok ráno nastupujúca ranná smená mala hotovú prípravu pôdy. Prechádzajúc z jedného skleného krytu do druhého neobišli sme pří­ležitost zažit za pár hodín všetky ročné obdobia. Aj keď je rýchlený kaleráb plodinou neskorej jari a za­čínajúceho leta, predsa sme medzi riadkami zelených listov a kalerábo­vých hláv mali pocit odchádzajúcej jesene. — Kaleráb začneme expedovat už od budúceho týždňa, — vysvetľoval nám riaditeľ Agroprodukty Ing. La­dislav Jílek a pokračoval: — Mrzí nás, že kvôli podchladeniu mladých rastliniek uhoriek budeme mat určitý časový posun v ich úrode. Museli sme ich znovu šiat. Chceli sme, aby boli v obchodoch už koncom febru­ára, ale teraz to nebude skôr ako v marci, či začiatkom apríla. Výpa­dok tejto produkcie chceme kom-penzovat výstavbou fóliových krytov na plochách medzi skleníkmi, pod ktoré nasadíme rýchlenú zeleninu. Spoločný poľnohospodársky podnik pre pestovanie zeleniny a ovocia Agroprodukta v Trebišove si píše do kroniky iba pár rokov existencie. Ale ich najväčšie hospodárstvo, kto­rým sú skleníky vo Veľkých Kapuša­noch, má len veľmi krátku histó­riu. Stavbári sa totiž v minulosti viackrát rozchádzali v sľuboch a či­noch a tak sa odovzdávanie jednot­livých etáp sústavy tahalo. Dnes sa síce dá povedať, že je to ucelený komplex, pravda, k tomu, aby sme mohli pokojne dodat — moderný — veľa chýba. Veď od čias, keď stavbu projektovali, pretieklo v okolitých východoslovenských riekach veľa vo­dy ... Aj napriek mnohým nedomysle­nostiam a projekčným chybám sa snaží tunajší stočlenný kolektív pra­cujúcich vynaložit maximálne úsilie, aby bol trh v okresnom meste, ale i krajskej metropole Košiciach pra videlnejšie ako predtým spestrovaný rýchlenou zeleninou. Tohto roku jej majú na piatich hektároch skleníkov dopestovať 243 ton. Je to o 100 ton viac ako vlani, lebo v jeseni im stavbári odovzdali i posledný zo sľubovaných krytov. Pravda, v týchto objektoch nemôžu hneď robit podľa zásad agronomic­kej a záhradníckej abecedy, pretože musia pôvodnú pôdu obohatit o hu mus, skyprit a prevzdušnit ju, pri dat organické hnojivá aj do zásoby. Takto pripravené sklenené kryty by mali vlastne preberat už po stav­bároch, ale zatiaľ sa to nestalo pra­vidlom. Aj keď v prírode neúprosne „úra duje“ tuhá zima, v Agroprodukte ho­voria azda viac ako inde o jari a lete. Salátové uhorky, ktoré v sobo tu vysievali do vyhriatej pôdy, prídu do obchodov už o pár týždňov. Zá­kazníci na východnom Slovensku budú spokojnejší odchádzať zo zele­ninárskych predajní. A to i vďaka tomu, že v kapušianskych skleníkoch vládne i teraz pohoda tepla, ľudské­ho nadšenia i odhodlania čelit nástra hám zimy. MAGDA HABUROVÁ V kráľovstve ročných období

Next