Pravda, máj 1987 (LXVIII/101-124)
1987-05-01 / No. 101
PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNlK 68. # ČÍSLO 101 * 50 HALIEROV PRVÝ MÁJ - SVIATOK PRÁCE, INTERNACIONALIZMU A MIERU PIATOK 1. MÁJA 1987 Vzrušujúca nervozita slávy Vlastne som od nového hrdinu socialistickéj práce Františka Puhallu z lubenickeho závodu magnezitových závodov ani nemohla očakával inú odpoveď. Keď som ho videla v súkennej parádnej uniforme, na ktorej neslobodno ani gombík rozopnút, ako mu v zajatí televíznej techniky cícerkom steká dolu tvárou pot, priSlo mi ho, chlapiska ako hora, túto. A to som ešte netuSlla, že mu manlelka neustále potíšku hudie, aby dával dobrý pozor na to, čo vraví, lebo tak sa jej zazdalo, že pred chvíľkou necitoval súdruhovi Strougalovi záväzok svojho kolektívu celkom presne ... Akurátna učiteľka má asi aj o pracovných zálelit ostiach svojho manžela presný prehľad a je naň patrične hrdá — lenže on je navyknutý na chlapov s vŕtačkami, stačí medzí nimi pol slova, aby si dobre porozumeli — takže včera predpoludním sa František Puhalla cítil na Pražskom hrade ako ryba na suchu. Niežeby sa netešil zo zlatej hviezdy, ale „v bani aspoň viem, že sa potím od roboty, tu však je to z nervozity"... Nemožno sa Budovat a som presvedčená, že podobne by mi bol odpovedal každý z vyznamenaných na otázku, ako sa cíti, pretože pre každého predstavoval včerajšok okrem pocty aj riadnu dávku vzrušenia. To neobišlo ani ich najbližších. Nemalý podiel na tom mala bezprostřednost najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov, ktorí sa v srdečných besedách podrobne zaujímali o názory prítomných. Rovnako sa na vznešenosti chvíle podpísala nádhera prostredia Španielskej sály a priľahlých priestorov, ako aj stretnutia profesií všetkých druhov. Svorné hlúčky utvárali vedci, družstevníci, herci, hudobníci, traktoristi, poštová doručovateľka a ďalší — všetci si malt čo povedal. Ak sa totiž pozriete na menoslov vyznamenaných k tohtoročnému 1. máju a na ich pracovné zaradenie, zistíte, že vlastne dávajú vzorec takmer všetkých povolaní a že každý sa od každého môže všeličomu priučil. Lebo v súčasnom svete nikto sám nič neznamená, napokon najlepším dôkazom toho sú novoudelené Štátne ceny Klementa Gottwaldy, ktoré v odboroch vied prírodných, lekárskych a technických, preberali bádatelia kolektívne. A verte, že hoci väčšina z nich je navyknutá na svetové fára a diplomatické stretnutia, včerajšok ich poznamenal rovnako vzrušujúcou nervozitou ako baníka Puhallu. IVETA FRÝVALDSKÁ n Vy všetci — robotníci, družstevní roľníci, politickí a verejní pracovníci, inžinieri a vedci, umelci a odborníci ďalších profesií - zosobňujete neúnavný zápas za spoločenský pokrok. Je vám cudzia strnulosť v myslení i konaní. Svojou prácou dokazujete uvedomelý, hlboko vnútorný a úprimný vzťah k svojej socialistickej vlasti, pretože ste si vedomí, že socializmus nemôže silnieť a rozvíjať sa len zo slovnej podpory, ale len z plodnej a tvorivej aktivity, založenej na súlade slov a činov. (Z prejavu súdruha Ľubomíra Štrougala pri odovzdávaní štátnych vyznamenaní na Pražskom hrade.) NA PRAŽSKOM HRADE SLÁVNOSTNE ODOVZDALI VYZNAMENANIA NAJLEPŠÍM JEDNOTLIVCOM A KOLEKTÍVOM PRÍKLADNÝ postoj najlepších SI ZASLUHUJE MASOVÝ OHLAS V predsedníctve zasadol súdruh Gustáv Husák a ďalší vedúci predstavitelia strany a štátu • Prejav predniesol súdruh Ľubomír Štrougal • Y mene vyznamenaných prehovorila hrdinka socialistickej práce Mária Paulechová Praha (Od nfiiho redaktora Františka Zdobina) — Naša socialistickí spoločnosť, hoci rokmi ešte mladí, vytvorila novú tradíciu, ktorí vošla hlboko do povedomia verejnosti: v predvečer prvomájových sprievodov oceňuje tých, ktori vynikli obetavou a svedomitou prícou pre rozkvet vlasti. Včerajší deň na túto tradíciu nadviazal — v slívnostne vyzdobenej Španielskej sile Pražského bradu prevzalo 119 jednotlivcov a kolektívov čestný titul hrdina socialistickej price s privom nosiť zlatú hviezdu, Rad republiky, Rad Víťazného tebruíra, Rad prúce a Štítnu cenu Klementa Gottwalda. Vysoké vyznamenania im udelil prezident ČSSR na nívrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, Ostredného výboru Nírodnébo frontu ČSSR, vlídy ČSSR, vléd Českej a Slovenskej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov. V priečelí Španielskej sály žiarilo medzi zástavami na červenom podklade zo zlatých písmen zložené heslo Gest a sláva vyznamenanom pracovnlkoml Oderom desiatej hodiny zaujali miesta v predsedníctve slávnostného zhromaždenia generálny tajomník OV KSC a prezident ČSSR Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a ďalší členovia Předsednictva OV KSČ Ladislav Adamec, Vasil Bllak, Peter Colotka, Karel Hoffmann, Alois Indra, Miloš Jakeš, Antonín Kapek a Jozef Lenárt, kandidáti Předsednictva OV KSČ Josef Haman, Vladimír Herman, Miloslav Hruškpvič, Ignác Janák a František Pitra, tájomníci OV KSČ Mikuláš Beňo, Josef Havlln a Jindřich Poledník, členovia Sekretariátu OV KSČ Zdeněk Hoře ni, Marie Kabrhelová, a Miroslav Zavadil a předseda ŰKRK KSČ Jaroslav Hajn. Přítomni boli ďalej vedúci oddelení OV KSČ, vedúci tajomníci KV KSC a KV KSS a ďalší stranícki funkcionári, podpredsedovia a ministri vlád ČSSR, ČSR a SSR, vedúci činitelia Federálneho zhromaždenia ČSSR, Českej a Slovenskej národnej rady, predstavitelia orgánov, politických strán a spoločenských organizácii Národného frontu a ďalšie osobnosti. Medzi hosťami boli predstavitelia zastupitelských úradov socialistických krajín v ČSSR, Svetovej odborovej federácie a tiež rodinní príslušníci vyznamenaných. Slávnostný akt, na úvod ktorého zaznela štátna hymna ČSSR, otvoril člen Sekretariátu ÜV KSČ a predseda ÚRO Miroslav Zavadil. Pripomenul okrem iného, že vyznamenaní prevezmú tituly a rady na miestach, ktoré patria k najvýznamnejším v dejinách našich národov. Je to jeden z holdov oslobodenej práci a jej nevyčerpatelné] sile. Prejav venovaný tejto udalosti predniesol člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal. (Jeho prejav uverejňujeme na 2. strane.) Jeho slová prijali prítomní spontánnym potleskom. Potom vystúpil na tribúnu tajfcmnlk ÚRO Miloslav Stancel, aby predstavil vyznamenaných. Tituly a rady im odovzdali súdruhovia Gustáv Husák a Ľubomír Štrougal, ktorí boli aj prvými gratulantmi. O slovo sa potom prihlásila hrdinka socialistickej práce Mária Paulechová, vedúca úseku živočíšnej výroby JRD Pokrok v Ostrove, okres Trnava. V mene vyznamenaných sa najprv poďakovala za preukázané pocty. Keď hovorila o význame XVII. zjazdu KSČ, povedala, že jeho program považujeme za svoj a v jeho dôslednom plnení vidíme záruku zvyšovania životnej úrovne pracujúcich. V tejto súvislosti vysoko oceňujeme konkrétne opatrenia prijaté v poslednom období v oblasti sociálnej politiky, ktoré svojim rozsahom a zameraním predstavujú jednu z významných zložiek životných istôt nášho ľudu. Uvedomujeme si, pokračovala, že ďalší sociálny rozvoj je podmienený aktívnou a tvorivou prácou robotníckej triedy, rolnictva a ďalších pracujúcich pri vytváraní potrebných zdrojov. Preto my, ktorí sme dnes dostali vysoké štátne vyznamenania, považujeme za svoju morálnu a občiansku povinnosť zvyšovať svoj osobný podiel na realizácii plánovaných úloh. Naše úsilie a angažovanosť budeme zvyšovať rozvojom pracovnej a tvorivej iniciatívy, ktorej v súčasnosti prikladáme mimoriadny význam aj v súvislosti s prestavbou hospodárskeho mechanizmu. V tomto duchu, pokračovala, budeme aktívne pôsobiť na mladších spolupracovníkov. Každá práca, každé ľudské úsilie môže dospieť k svojmu naplneniu len v podmienkach mierového života. Preto plne podporujeme mierové návrhy Sovietskeho zvázu, predovšetkým posledný, ktorý zaznel z úst generálneho tajomníka ÚV KSSZ súdruha Michaile Gorbačova pri jeho nedávnej návšteve v našej vlasti. Na záver svojho vystúpenia Mária Paulechová konštatovala, že náročné úlohy by sa nedali splniť bez pochopenia a trpezlivosti najbližších rodinných príslušníkov a spolupracovníkov a ubezpečila súdruha Gustáva Husáka a ďalších prítomných, že sa statočnou a svedomitou prácou pričiní ona i ďalší vyznamenaní o rozkvet našej vlasti. Na záver slávnostného zhromaždenia zaznela Pieseň práce. Prítomní sa potom odobrali do ďalších reprezentačných miestností Pražského hradu. Okolo súdruha Gustáva Husáka a ďalších vedúcich predstaviteľov strany a štátu sa razom utvorili hlúčiky ľudí. Hovorilo sa najmS o takých témach, ako je napríklad prestavba, o otázkach urýchlenia sociálneho a ekonomického rozvoja, o konkrétnych problémoch pracovísk, radostiach i strastiach všedného života. P rvý máj. Sviatok práce. Manifestácia nášho spojenectva s prvou krajinou socializmu - Sovietskym zväzom i ostatnými štátmi socialistického spoločenstva. Prejav internacionálnej solidarity s robotníckou triedou celého sveta a všetkými pokrokovými silami bojujúcimi za mier, slobodu, pokrok a väčšiu spravodlivosť. Ano, je to sviatočný deň. Vtedy aj novinár podlieha jeho atmosfére a z bloku vyťahuje najmä tie potešiteľnejšie fakty ešte viac umocňujúce pocit z dobre vykonanej práce. Bolo by ich nemálo, ale doba nám káže vidieť veci a život vôkol nás po novom, náročnejšie, kritickejšie, nezmieriteľnejšie s nedostatkami, pretrvávajúcimi problémami. Čas neúprosne diktuje odvážnejšie nasta-vovať zrkadlo výsledkom práce každého z nás, nestratiť ani minútu, nenechať sa zaslepiť tým dobrým, čo sme dosiahli, ani vo sviatočnú chvíľu. Ba možno práve ona, ukrajujúca z každodenného zhonu, môže byť inšpiráciou na následnú podrobnú analýzu, prečo sa na tom či onom pracovisku nezvyšuje akosť výrobkov, neznižuje sa materiálová náročnosť výroby, stagnuje uplatňovanie vedy a techniky. Ak by totiž tieto neduhy už neexistovali, sotva by štatistika konštatovala, že kvalitatívne ukazovatele v čs. hospodárstve za prvý štvrťrok tohto roka nedosiahli úroveň rovnakého obdobia vlaňajška, ba niektoré ani predvlaňajška, že sa priaznivo nevyvíjala nákladovosf a pod. Ano, mnohí majú záchranný pás poruke — bola nezvykle tuhá zima, veľa treba meniť v hospodárskom mechanizme... Isto, jedno i druhé je pravda, ale primálo na serióznu analýzu. Nedostatočné na to, aby sme našli odpoveď aj na otázku, prečo v mnohých podnikoch napriek snehu a mrazu plán splnili aj v januári či februári, prečo napriek niektorým bariéram zakódovaným v pravidlách hospodárskeho mechanizmu napredujú, rozvíjajú výrobu na intenzívnych základoch. Nenárokujeme si robiť rozbor príčin takého či onakého hospodárenia. Ten si musia urobiť na každom pracovisku, v každom závode, podniku ... Naisto však nebudeme ďaleko od pravdy, ak skonštatujeme, že v nejednej organizácii sa zodpovední hospodárski pracovnici správajú tak, akoby nepoznali úlohy, ktoré pred celú spoločnosť vytýčil XVII. zjazd KSČ i zjazd KSS, akoby svojimi výsledkami boli priam na špici hospodárskeho diania nielen spomedzi našich, ale aj zahraničných firiem. A pritom k zásadnému obratu v našom myslení a konaní ešte vôbec nedošlo. Svedectiev o tom je dosť. Potvrdila nám to napríklad aj inak dobrá výročná členská schôdza komunistov Minis-terstva priemyslu SSR. Viacerf z diskutujúcich prízvukovali, že zhruba tretinovým podielom výrobkov vysokej technicko-ekonomickej úrovne sa rezort v rámci hospodárstva riadeného vládou SSR dostal na najvyššiu priečku. Byť prvý, to chtiac-nechtiac vždy zvádza k istej spokojnosti. A tak to bolo i medzi diskutujúcimi. Až minister Štefan Urban vniesol do rokovania zdravú nespokojnosť, keď upozornil, že pokiaľ sú ešte kritické hlasy proti výrobkom ľahkého priemyslu, rezort musí oveľa dôslednejšie hľadať cesty k vyššej kvalite. Vidieť veci komplexne, vychádzať z vedeckej analýzy a myslieť i perspektívne, to ešte nie je silnou stránkou mnohých našich podnikov, ich zodpovedných pracovníkov. Dokazujú to aj kontroly kvality, ktoré vo vybraných organizáciách uskutočňujú výbory ľudovej kontroly. Na povrch vychádza mnoho až elementárnych nedostatkov, ktoré vonkoncom nespôsobuje existujúci hospodársky mechanizmus... Sú za nimi konkrétni ľudia. Tí musia odstraňovať nedbanlivosť, ľahkomyseľnosť, nezodpovedný prístup k vlastnej práci. Od uvedených kontrol nemožno očakávať, že problém nekvality odstránia. Oni len mapujú situáciu, svojou činnosťou už, žiaľ, nevrátia nášmu hospodárstvu vynaloženú energiu, suroviny a ľudskú prácu vyúsťujúcu do nepodarku. Tomu treba predchádzať v predvýrobných etapách a vo výrobe. A to je povinnosťou iných ľudf, inej kontroly. „Náročnosť našich cieľov vyžaduje prehlbovať na všetkých úrovniach, začínajúc ústredným výborom a jeho orgánmi, kritický pohľad na plnenie úloh, na nedostatky, ktorých je na rozličných úsekoch stále dosť, a energicky presadzovať ich nápravu,“ povedal na 5. zasadaní OV KSČ vo svojom záverečnom slove súdruh Gustáv Husák. Tieto slová platia nielen na kvalitu, ale aj ostatné oblasti nášho politického, hospodárskeho a spoločenského života, stranícku prácu nevynímajúc. Aj v nej máme čo zlepšovať a pod dojmami nedávnej návštevy súdruha Michaila Gorbačova v našej vlasti, ako aj skúseností brigády Pravdy z Kyjeva a Súm máme sa od koho učiť, získavať skúsenosti. Príkladov je naozaj veľa, nuž aspoň jeden zdanlivo drobný, s ktorým sme ya stretli napríklad v kyjevskom závode Lepseho a vo Vedeoko-výrobnom združení M. V. Frunzeho v Sumách. Členovia celozávodného výboru strany už nežiadajú od základných organizácii toľko hlásení, zápisnic ako voľakedy. Ak ich chceme čítať, tvrdili nám, ideme priamo do jednotlivých organizácií, tam ich dostaneme k dispozícii. A tento krok priniesol nadväzne ďalší -r funkcionári chodia oveľa častejšie na jednotlivé pracoviská, dostávajú sa do bezprostrednejšieho styku s pracujúcimi, sú lepšie a objektívnejšie informováni, spoločne s robotníkmi, technikmi a ostatnými pracujúcimi hľadajú východiská z problémov výroby, získavajú si vyššiu autoritu. Zdanlivá drobnosť, a predsa s výrazným pozitívnym efektom. Ale takýchto „drobnosti", ktoré môžu zlepšovať prácu, nájdeme aj v našich dielňach, prevádzkárňach, závodoch a podnikoch neúrekom. S otvorenými, a predsa zaslepenými očami chodíme okolo nich, hoci ich máme na dosah ruky. Sviatok práce, vyzdobené ulice, tribúny, tisíce slávnostne odetých ľudí. Možno práve tento deň by mal byt impulzom k vážnejšiemu zamysleniu sa nad vlastnou prácou, nad jej výsledkami, nad cestami jej zlepšovania. Veď Sviatok práce nás k tomu priam zaväzuje. Odvážnejšie nastevovaf zrkadlo výsledkom práce Súdruh Gustáv Husák odovzdáva čestný titul hrdina socialistickej práce Františkovi Puhalloví. Rad republiky udelil prezident ČSSR kolektívu pracujúcich k. p. Závod všeobecného strojárstva v Dubnici nad Váhom. RNDr. Jozef Noga preberá z rúk súdruha Ľubomíra Štrougala Štátnu cenu Klementa Gottwalda. Telefoto ČSTK Kresba: zaslúžilý umelec OTO LÚPTňK * v ft