Pravda, december 1987 (LXVIII/282-307)
1987-12-01 / No. 282
UTOROK 1. DECEMBRA 1987 50 HALIEROV ROČNÍK 68. # CFSLO 282 * L icencie sú ako svetlovody. Umožňujú rýchle šírenie špičkových technológií, poznatkov vedy a techniky z miesta vzniku originálnej myšlienky do dôležitých tepien svetovej ekonomiky. Kto chce uspieť na zahraničnom trhu, usiluje sa predbehnúť konkurenciu v kvalite a čase. Využívať medzi prvými nový princíp či postup znamená nielen si získať dobré meno, postavenie v obchode, ale i záruku devízového inkasa. Licencie z minulosti s visačkou Made in Czechoslovakia — to sú napríklad preslávené kontaktné šošovky a dopriadavacie textilné stroje. Svet sa vtedy skláňal pred dômyselnosťou a technickým umom našich ľudí ... Dnes však takéto konštrukčné a technologické tromfy nemáme. Súčasné licenčné fondy, ktoré ponúkame, sú na prevratné novinky vedy a techniky prinajlepšom skromné. Pracovníci podniku zahraničného obchodu Polytechna, ktorý sprostredkúva nákup i predaj licencií, smutne konštatujú, že náš výskum a vývoj z hľadiska svetového trendu „produkuje" len priemerné výsledky. Je hlavná príčina malej razancie licenčného obchodu iba v tom, že čs. výskumnej a vývojovej základni chýba väčšia invencia? Súhlasiť by znamenalo vidieť iba vrchol ľadovca, poznať časť problému. V siedmej päťročnici organizácie ČSSR kúpili 239 licencií, z toho na Slovensku 40. Za to isté obdobie sme predali celkom 143 licencií. Najmä vďaka exportu, ktorý tvoril až tretinu licenčnej výroby, sme nič nestratili. Dosiahli sme aktívne devízové saldo vyplývajúce z rozdielu medzi celkovými devízovými príjmami z vývozu licenčných výrobkov a nákladmi na nákup licencii a ich zavedenie do výroby. Koruna vynaložených nákladov na licenciu priniesla 1,7-násobný nárast produkcie v porovnaní so zavedením výroby z výsledkov domáceho výskumu a vývoja. Dovezené licenčné technologické postupy, konštrukčné systémy, odrody poľnohospodárskych kultúr a iné vědeckotechnické riešenia svojimi parametrami predstavujú svetovú úroveň a v nemalej miere urýchlili technický pokrok vo viacerých odvetviach. Z nákupu licencií a ich využívania máme aktívne saldo. Na tomto poli sme postupovali rozvážne. Povedzme si však celú pravdu. Síce sme neprerobili, ale ani sme príliš nezbohatli. Lenže potreby našej ekonomiky, najmä inovačnej zvýšenie aktivity a na to nadväzujúca nevyhnutnosť výraznej modernízácie výrobno-Licencie a prax technickej základne, doslova vyžadujú prúd nových riešení na úrovni svetovej novosti. Kde na to vziať? To je najčastejší argument tých, ktorí alibisticky poukazujú na zastaranosť technológie výroby, nízku kvalitu produkcie vo svojej fabrike. Aj štátna pokladnica má svoje dno. Treba prijať novú realitu. Na diovoz nových licencií si treba zarobiť vývozom vlastných originálnych myšlienok a riešení. Takto sa to praktizuje aj v zahraničí. Ekonómovia zrátali, že predaj licencie je 5- až 6-krát efektívnejší ako tovarový obchod. Naši výrobcovia tieto možnosti tvorby vyšších zdrojov nedoceňujú a volia jednoduchšiu cestu. Znepokojuje i to, že už tri päťročnice stagnuje predaj licencií do nesocialistických krajín, rovnako ako nákup licencií zo socialistických štátov. Pritom je v našich silách, aby nastal obrat k lepšiemu. Mohutný vědeckotechnický a výrobný potenciál krajín RVHP a najmä Sovietskeho zväzu nám aj v nákupe a využívaní licencií poskytuje značné možnosti. „Dôležitým zdrojom urýchľovania vědeckotechnického rozvoja, ktorý nie je stále cieľavedome využívaný, sú licencie,“ zdôraznilo sa na 5. zasadaní ŰV KSČ. „Premyslenejšie musíme využívať nákup licencií z priemyselne vyspelých krajín. Sústrediť nákup predovšetkým na tie odbory, ktorých rozvoj je pre nás ekonomicky výhodný. Pritom prihliadať aj na to, či máme na základe nakúpených licencií reálne predpoklady pokračovať vo zvyšovaní technickej úrovne vlastným výskumom. Pri predaji našich licencií je nevyhnutné ponúkať súčasne overené technologické postupy vrátane dodávok strojového technologického zariadenia tak, ako je to vo svete obvyklé." Táto analýza odhaľuje staré bolesti licenčnej politiky. Musíme si ich neustále pripomínať, upozorňovať na ne, aby sme takto čerili hladinu uspokojenia sa s dosiahnutými výsledkami. Predovšetkým treba zmeniť chápanie licenčnej politiky. Často sa chápe len ako zložitá kapitola zahraničných právnych vzťahov, do ktorej radový výskumník nemôže prehovoriť. To je však chyba. Licencie sú integrálnou súčasťou vědeckotechnického rozvoja. Licenčné fondy sa môžu tvoriť len vo výskume, vývoji a výrobe; rozhodujúcim miestom sú predvýrobné etapy. Kto iný, keď nie vedeckovýskumná základňa môže najlepšie vedieť, aké podnety zo zahraničia potrebujeme. Hlavnými akcelerátormi prenosu prelomových technologických postupov nemôžu byť obchodníci či právnici, ale predovšetkým vedci a technici. V šiestej päťročnici sme predali 143 licencií, z toho slovenské organizácie uzavreli iba 19 aktívnych licenčných zmlúv. Rozhodne je to málo a nezodpovedá to ani potenciálu vedeckovýskumnej základne ČSSR. Príčin je viacero. Dnes na zahraničnom trhu môže uspieť iba ten, kto prichádza s komplexnou ponukou. Konštrukčné princípy, technologické procesy, ktoré na predaj ponúkame, sú zväčša orientované len na určité časti a uzly technológie alebo zariadenia a nepredstavujú ucelené originálne riešenia. Znižuje to obchodnú hodnotu licencie a záujem zahraničných partnerov. Predaj licencii, a to je škoda, je pre organizácie prácou navyše. To negatívne ovplyvňuje dopracovanie predmetu licencie do štádia predajaschopnosti. Ide o také práce ako vypracovanie obchodno-technickej dokumentácie a aspoň poloprevádzkové odskúšanie technológií, aby sme zahraničnému partnerovi vedeli poskytnúť príslušné záruky. Právom sa poukazuje na to, že je stále nedostatočná hmotná zainteresovanosť organizácii na predaji licencií. Predpokladom vzniku licenčnej ponuky je úspešné vyriešenie domácej výskumnej úlohy zavŕšenej objavom či vynálezom. Také kritérium však súčasný hospodársky mechanizmus nenastoľuje. Meradlom úspešnosti práce výskumného pracoviska nie je vynálezcovská aktivita. V rámci jednéhb rezortu dosahujú organizácie výskumu a vývoja rozdielne výsledky v tvorbe vynálezov, ale pri prerozdeľovaní centrálnych finančných fondov platí viac-menej rovnostárstvo. Napríklad Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom dosahuje na 100 pracovníkov výskumu a vývoja 13,38 prihlášky vynálezov, ale na druhej strane vo Výskumnom ústave káblov a izolantov v Bratislave je tento ukazovateľ len 2,97. Nakupovať licencie — áno, či nie — a v akom rozsahu? Zahraničné skúsenosti hovoria o tom, že vo svete sa na báze nakúpených licencií produkuje až 30 pere. nových výrobkov, naproti tomu u nás iba 5 pere. Faktom je, že musíme premyslenejšie ako doteraz orientovať nákup licencií do tých odvetví a odborov, kde máme šancu dosiahnuť špičkové výsledky v porovnaní so svetovým trendom. Ale aj obozretnosť je namieste. Je známe, že licencie sú i nástrojom embarga, hospodárskej diskriminácie a politického nátlaku. Vyberať si preto treba serióznych poskytovateľov licencií a na druhej strane efektívnejšie pracovať s takto získanými poznatkami, konštrukčnými riešeniami, technologickými postupmi. Už pri formulovaní úloh plánu rozvoja vedy a techniky treba vedieť, pre ktoré smery výskumu chceme formou licencie získať čas, vyššie parametre a úspory prostriedkov. Pravda je však aj taká, že náš výskum „beží“ zopár rokov a až keď sa nedopracuje k predpokladaným výsledkom, situácia sa zachraňuje nákupom licencie. Štatistiky hovoria, že až tretina nákupu licencii je vyvolaná z tohto podnetu. Takto to trebárs bolo i pri niekoľkoročnom neúspešnom domácom vývoji karosérie osobného automobilu. Analýzy Štátnej banky československej upozorňujú na to, že nízke efekty nakúpených licencií sa prejavujú tam, kde sa oneskorila investičná výstavba, nezabezpečili dodávky súčiastok, surovín alebo odbyt ' hotových výrobkov. Sankcie už nezachránia tie licencie, ktorých využitie nebolo dostatočne pripravené ... Prestavba hospodárskeho mechanizmu vnáša novú kvalitu i do licenčnej politiky. Zvýšenie ekonomickej samostatnosti prinesie so sebou väčší diel zodpovednosti za vlastný rozvoj, väčšiu prosperitu. Socialistická podnikavosť, to je i lepšie využívanie zahraničných technológií, ale rovnako aj tvorba devízových zdrojov z predaja vlastných vědeckotechnických riešení. Pripravujú sa právne predpisy, ktoré zjednodušia postup pri schvaľovaní a uzatváraní licenčných zmlúv. Od začiatku budúceho roka sa má výrazne zvýšiť hmotná zainteresovanosť organizácií formou väčšinového devízového podielu z predaja licencií. Odvážnejšie sa musia využívať také možnosti aktívnej licenčnej politiky, ako je devfzovo-návratný úver, spájanie licencie s výrobnou kooperáciou- či jej splácanie vývozom hotových výrobkov. Pre ČSSR, obdobne aka pre iné priemyselne vyspelé krajiny, je obojstranný transfer technológií na báze licenčných zmlúv objektívnou potrebou. Kurz intenzifikácie, ktorý v ekonomike presadzujeme, stojí na pilieroch vědeckotechnického rozvoja, urýchleného uplatňovania výsledkov vedy a techniky v praxi. Ofenzívna licenčná politika je jednou zo schodných ciest dosahovania vysokej technicko-ekonomickej úrovne novej produkcie. Tomu sa musia podriadiť i prístupy hospodárskej sféry, jej vedúcich pracovníkov nai všetkých úrovniach. PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! Sedemtisíckilometrový rad zaváranín Pestri paleta detskej i/vaim Všetko pre najmenších - tvrdia v najväčšej konzervárni ČSSR £ Väčšie balenie neatraktívne? Po novom roku karotkové pyré s medom Nové Zámky (Od nášho redaktora Františka Bodu) — Zaiste treba nemálo obrazotvornosti na to, aby si Človek dokázal predstaviť „husi rad“ konzerv a pohárov so zaváraninami dlhý aš sedemtisíc kilometrov. Toľko výrobkov opnstí kašdý rok našu naJviCšin konzerváreň Novotrnct v Nových Zámkoch. jú zvlášť do mraziacich boxov. Na obsluhu spracovateľskej linky prideľujú najsvedomitejšie pracovníčky, podľa možnosti matky s malými deťmi. Takéto ženy prácu vykonávajú obzvlášť starostlivo, s vedomím, že výrobky budú konzumovať deti podobné ich ratolestiam. Tohto roku podľa zlepšovacieho návrhu Ing. Száraza zloženie detskej výživy ďalej zlepšili. Doteraz vitamín C v umelej forme, teda v prášku, pridávali hneď na začiatku technologického procesu, takže kým sa výroba zavŕšila, časť z neho sa strácala. Vďaka tomu, že pracovníci Novofructu vyvinuli technologické zariadenie umožňujúce obohatiť detskú výživu až na konci linky, teda tesne pred jej plnením do pohárov, zvýši sa v nej obsah vitamínu C o sedemnásť percent. Detskú výživu z Novofructu dodávajú do obchodov v dvoch podobách. Predovšetkým sú to známe poháre s obsahom 190 gramov a potom výrobky v kilogramovom balení, ktoré sú zvlášť vhodné a praktické pre detské jasle, materské školy a pre mnohodetné rodiny. Avšak spotrebitelia o toto balenie javia len minimálny záujem, preto do väčších pohárov dávajú konzervár! len necelú desatinu produkcie. A pretože obaly detskej výživy sú nenávratné, do smetných nádob putuje zbytočne veľa malých sklenených pohárov. Pozoruhodné je však nielen množstvo, ale aj sortiment výrobkov, z nich si osobitnú pozornosť zaslúži dojčenská a detská výživa, ktorú Novozámčania vyrábajú ako jediní na Slovensku. Do obchodov rok čo rok dodajú štyri a pol tisíca ton dobrôt pre drobizg, pričom všetko nasvedčuje tomu, že ich množstvo sa bude ďalej zvyšovať a paleta druhov rozširovať. # NA RAD PRICHÁDZAJÚ VIŠNE A MED Ako povedal vedúci výroby Novofructu Ing. Peter Száraz, výroba detskej výživy sa rozbehla v polovici októbra a potrvá do mája budúceho roku. K doterajším štrnástim výrobkom pre drobizg do Vianoc pribudnú tri nové — jablkové pyré s višňami a červenými ríbezľami, jablkové pyré s višňami a jahodami a napokon jablkové pyré len s višňami. Tieto výrobky sú pozoruhodné tým, že okrem jabĺk, ktoré sú tradične hlavnou zložkou výrobku, začali v detskej výžive využívať dosial nepoznaný komponent — višne, samozrejme, bez kôstok. Aj napriek citeľne nižšej úrode marhúľ a broskýň budú pyré z týchto druhov vyrábať zmiešané s krupicou, avšak v porovnaní s minulosťou tohto tovaru nebude dosť. Medzeru azda zaplní ďalšia novinka novozámockých konzervárov, ktorá sa do obchodov dostane začiatkom budúceho roka — karotkové pyré s medom. Hodno pripomenúť, že výroba detskej výživy je nadmieru precízna robota a podobá sa svojou náročnosťou výrobe liekov. Platia pri nej veľmi prísne sanitárne a hygienické predpisy a ako surovina sa výlučne používa prvotriedne ovocie a zelenina — dokonca aj v rokoch, ked je úroda niektorých druhov nižšia. Z nakúpených vitamínových plodov sa komponenty pre detskú výživu odklada • ČOSI AJ PRE DOSPELÝCH Pred Vianocami sa v predajniach objavia aj dva cenovo prístupné výrobky Novofructu pre dospelých. Bude to párok s hráškom a novozámocký šalát pikant vyrobený na báze zelenej papriky. Šalát sa akiste stane vhodnou náhradou za kyslé uhorky, ktorých sa urodilo menej ako žiadajú spotrebitelia. Oba výrobky prídu na trh v polkilogramovom balení. Chozrasčotná brigáda Jána Ľuptáka v Knihe cti ROH Has robotníckych profesorov Nie väčším namáhaním fyzickej sily, ale využitím rozumu • Aj kritika, aj záujem o dobré vzťahy Banské Bystrica (Od nášho redaktora Milana Zelenaya) — „Som proti metóde veľkej lopaty. Touto cestou isť nemôžeme. Treba lepšie využiť rozum a robotu si organizovať tak, že môžete robiť rekordy v normálnom pracovnom čase,“ tieto a podobné slová som počul neraz z úst vedúceho známej chozrasčotnej brigády jána Ľuptáka zo zvolenského závodu Pozemných stavieb Banská Bystrica. Preto ma prekvapila informácia Františka Poliaka, zástupcu vedúceho brigády, o tom, že nedávno musela brigáda robiť na dve smený. „Montovali sme a dobiehali, čo sme zameškali.“ Takže ľuptákovci meškajú? Upřesním hned, že nejde o meškanie veľké. Materskú školu s jaslami na sídlisku Rudlová-Sásová v stredoslovenskej metropole začali stavať v septembri a v júni budúceho roku ju chcú odovzdať. Jej výstavbu teda zvládnu za desať mesiacov. Je to rekordná lehota v našom stavebníctve, ale pre brigádu, dá sa povedať, sa už stala normou. Za necelých desať mesiacov postavili svoju prvú panelovú materskú školu, druhú aj tretiu a chcú aj terajšiu. Ale prečo musí František Poliak spolu s dalšími chlapmi z brigády ddbiehať zameškané v druhej smene? Čo to spôsobilo? Žiaľ, príčina je tu, dá sa povedať, až klasicky samozrejmá. Ťažkosti v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Brigáda nedostala prefabrikáty včas na stavbu. (Kiežby mali pravdu tí, čo rozširujú, že Ľuptákovu brigádu preferujú. Vraj, nevie, čo je to nedostatok materiálu. Kiežbyl) Výhody v zásobovaní? Iba ak vlastným pričinením brigády. Lebo ak čosi chlapom chýba, nečakajú so založenými rukami. Tak, ako aj v tomto prípade. ★ STAVBÄR-ZÄSOBOVAČ Ako to bolo? „Na školu sme nedostali prefabrikáty včas,“ spomína súdruh Ľupták. „Výrobca ich nevyrobil, lebo jemu zase chýbala betonárska oceľ. Aj som ho verejne kritizoval, azda aj ostrejšie, na čo mi odpovedali, že .nemám pravdu. S betonárskou oceľou je to naozaj v tomto roku horšie ako po minulé roky, ale to isté môžem povedať aj o štrku či cemente. Ked výrobca uvádzal, že nemôže vyrábať, lebo nemá oceľ, tak som si povedal, že mu tú oceľ zoženiem. Vybral som sa do Podbrezovej do železiarní. Práve vyrábali iný profil, nepochodil som. Obtelefonoval som výrobcov v Ostrave a obišiel som stavebné organizácie v Banskej Bystrici. A mal som šťastie. Potrebnú oceľ mali v Okresnom stavebnom podniku a vymenili ju s nami za Inú. Pritom,“ zdôrazňuje Ján Ľupták „bola to obojstranne výhodná výmena.“ Našla sa oceľ do prefabrikátov, výrobca ich mohol vyrobiť a brigáda teraz v dvoch směnách dobieha, čo v montáži zameškala. Ján Ľunták. ako hovorí, radšej by dodávateľov chválil, ako kritizoval. Ved odberateľ a výrobca sú vzájomne závislí jeden od druhého a podľa toho sa majú aj správať a konať. * NA INICIATÍVU NIE SO CHUDOBNÍ Na skusy do Ľuptákovej brigády prišlo už nemálo stavbárov. Ale v 'brigáde si nemyslia, že by sa sami nemohli priučiť mnohému dobrému od iných. Nedávno navštívili komplexnú chozrasčotnú brigádu Jozefa Paľšu z Pozemných stavieb Prešov. „Súdruh Paľša je ostrieľaný stavbár. Do jeho brigády patria aj remeselníci. On im vypláca mzdu a prémie, v závislosti od konečných výsledkov. Naša brigáda je závislá od toho, či nám remeselníkov pošlú a kedy ich pošlú. A to už nie je ono. Skúsenosť prešovskej brigády nám ukazuje, kde by sme v našom podniku ešte mali hľadať organizačné rezervy,“ hovorí súdruh Ľupták. V zvolenskom závode sa na činnosť v podmienkach úplného chozrasčotu a samofinancovania pozerajú bez obáv. Prečo? Pretože schopných kolektívov tam nemajú málo. Napríklad: „V lete tohto roku dal závodný výbor ROH pokyn, že zastaví výrobu v panelárni — nezodpovedala bezpečnostným predpisom — ak sa do určeného termínu neurobí náprava,“ spomína Ján Hromada, predseda ZV ROH. Bolo to tvrdé rozhodnutie. Závod paneláreň potrebuje a riešenie, ktoré navrhovali inžinieri, by stálo desať miliónov korún a nemálo času. Vtedy sa vedenie závodu obrátilo na robotníkov: „Vyriešte to a my vyplatíme slušnú odmenu.“ A stalo sa, čo by nikto nečakal. S čím si v závode nevedeli roky dať rady, to vyriešili chlapi z panelárne za tri týždne a bez investičných prostriedkov. „Neviete si predstaviť, ako ma vedia nadchnúť mnohí pracovníci nášho závodu svojimi schopnosťami,“ úprimne priznáva Štefan Balejík, riaditeľ závodu. „Napríklad vedúci brigády údržbárov panelárne Ladislav Boniš. To ie hotový robotnícky pro-fesor. Naši ľudia vedia a majú veľké schopnosti. Svoj rozum však nepredajú zadarmo. Úplný chozrasčot, to je čas priaznivý pre týchto robotníckych profesorov a my jeho príchod vítame.“ S takýmito kolektívmi sa v závode prestavby báť nemusia. Naopak. Sú na ňu pripravení. Dobré brigády majú. Nedávno jednu z nich — chozrasčotnú brigádu Jána Ľuptáka — zapísali do Knihy cti ROH. K zvaleniu do funkcie Praha (ČSTK) — Generálny tajomník ÚV KSC a prezident ČSSR Gustáv Husák poslal generálnemu tajomníkovi Ústredného výboru Ľudovej demokratickej strany Afganistanu Nadžíbulláhovi blahoprajný telegram k jeho zvoleniu za prezidenta Afganskej republiky. Vyjadruje sa v ňom presvedčenie, že táto voľba prispeje k ďalšiemu rozvoju priateľských vzťahov a všestrannej spolupráce medzi Československou socialistickou republikou a Afganskou republikou, medzi ľudom oboch krajín. V Kábule pokračovalo rokovanie Veľkej džirgy Hó elopo v dejinách kliny Účastníci rokovania schválili novú ústavu % Za prezidenta Afganistanu bol jednomyseľne zvolený Nadžíbulláh Kábul (Spravodajca ČSTK) — V kábulskej polytechnike včera druhý deň pokračovalo celoštátne zhromaždenie splnomocnených zástupcov ľudu. Vyše 1300 účastníkov Veľkej džirgy schválilo novú ústavu a zvolilo prezidenta. Účastníci Veľkej džirgy jednomyseľ ne prijali nový základný zákon krajiny — Ústavu Afganskej republiky. V preambule dokumentu sa okrem iného zdôrazňuje, že ústava bola prijatá v záujme dosiahnutia národného uzmierenia, upevnenia jednoty a zabezpečenia sociálnej spravodlivosti a rovnosti. V preambule sa takisto uvádza, že Ľudová demokratická strana Afganistanu je v súčasnosti organizátorom politiky národného uzmierenia, ktorú spolu s ďalšími politickými a národnodemokratickými silami aktívne uskutočňuje. Ústava charakterizuje Afganskú republiku ako nezávislý, celistvý a suverénny štát. Podčiarkuje aj význam islamu ako afganského náboženstva a zakazuje vydávanie zákonov, ktoré by boli v rozpore s jeho základmi a s ústavou. Veľká džirga rozhodla, že 30. november sa bude v Afganistane každoročne sláviť ako Deň ústavy. Účastníci zhromaždenia jednomyseľne zvolili za afganského prezidenta generálneho tajomníka ÚV Ľudovej demokratickej strany Afganistanu a doterajšieho predsedu Prezídia Revolučnej rady ADR Nadžíbulláha. Návrh na jeho zvolenie za hlavu štátu predniesol predseda ÚV Národného frontu Afganskej republiky Abdái Rahim Hatíf. Vo svojom prejave pripomenul autoritu, ktorú má Nadžíbulláh u afganskej verejnosti a jeho úsilie o urýchlenie národného uzmierenia Afgancov a o dosiahnutie mieru a bezpečnosti v krajine. Zvolený afganský prezident zložil novou ústavou predpísaný sľub, v ktorom sa okrem iného zaviazal chrániť základné občianske práva slobo dy a vyvíjať všetko úsilie potrebné na zabezpečenie sociálnej spravodli(Pokračovanie na 7. str.) Zvýšenú pozornost kvalite výrobkov, rastu produktivity práce, znižovaniu materiálových nákladov a šetreniu elektrickej energie venuje v tomto roku kolektív BSP Č S SP z prípravnej dielne výroby košieľ v Zornici v Bánovciach nad Bebravou. Kolektív, ktorý patrí k najlepším v podniku, sa zapojil aj do súiaže vyhlásenej SOV ZČSSP o jeho putovnú zástavu na obdobie 8. pätročňice. Skutoínost, že zo všetkých košieľ exportovaných tohto roku do ZSSR nemali ani jedinú reklamáciu, svedčí o tom, že svoje predsavzatia úspešne plnia. Na snímke vedúca brigády ČSSP a úseková dôverníčka dielne Zdenka Rosenbergová (vľavo) oboznamuje kolektív s priebežným plnením záväzku. Snímka ČSTK — Peter Šimončík Pozdravný telegram Praha (ČSTK) — Portugalský prezident Mário Soares poslal dňa 29. novembra pozdravný telegram z paluby lietadla prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi pri prelete československého územia na ceste z oficiálnej návštevy ZSSR späť do vlasti. Výmena názorov Praha (ČSTK) — Cien Predsedníctva a tajomník ÚV KSC Vasil Bifak prijal včera člena Politického byra a tajomníka ÚV KS Kuby Jorgeho Risqueta. V súdružskora rozhovore sa vzájomne informovali o realizácii úloh vyplývajúcich z uznesenia XVII. zjazdu KSČ a III. zjazdu KSK. Posúdili otázky rozvoja ďalšej spolupráce a vymenili si názory na súčasné otázky súvisiace s novými prístupmi pri riešení úloh socialistickej výstavby. Vymenili si názory aj na vývoj súčasnej medzinárodnej situácie. Vysoko hodnotili význam stretnutia predstaviteľov bratských strán a hnutí pri príležitosti 70. výročia Veľkého októbra a jeho pozitívny vplyv na súčasný vývoj vo svete. Na stretnutí bol prítomný vedúci oddelenia ÚV KSC Michal Štefaňák a veľvyslanec Kubánskej republiky v ČSSR Mario Rodriquez Martinez. Pred nástupom do funkcie Praha (ČSTK) — Cien Predsedníctva a tajomník ÚV KSČ Vasil Biľak včera prijal veľvyslanca ČSSR v Japonsku a Filipínskej republike Rudolfa Jakubíka. Prijatie sa uskutočnilo v súvislosti s jeho nástupom do funkcie. Posúdili plnenie úloh Bratislava (ČSTK) — V Bratislave sa včera uskutočnilo rokovanie člena Predsedníctva ÚV KSC a prvého tajomníka ÚV KSS Jozefa Lenárta za prítomnosti kandidáta Predsedníctva ÚV KSČ a tajomníka ÚV KSS Miloslava Hruškoviča s podpredsedom vlády ČSSR a predsedom Štátnej komisie pre vědeckotechnický a investičný rozvoj Jaromírom Obzinom. Na stretnutí spoločne posúdili plnenie úloh, ktoré vyplývajú z uznesenia XVII. zjazdu KSČ a 5. zasadania ÚV KSC v oblasti vědeckotechnického rozvoja v SSR. Osobitnú pozornosť venovali realizácií štátnych cieľových programov, našej účasti na Komplexnom programe vědeckotechnického pokroku členských krajín RVHP do roku 2000. Zvážili niektoré námety na tvorbu nových rozvojových programov a opatrení, ktoré vyplývajú z prestavby hospodárskeho mechanizmu pre výskumnú zá-Irl n/) Ä 11 ZASADALA EKONOMICKÁ KOMISIA ÚV KSS Otviriť priestor aktivite Bratislava (ČSTK) — Posúdenie tretieho variantu návrhu Komplexného dokumentu na prestavbu hospodárskeho mechanizmu ČSSR bolo hlavným predmetom zasadania ekonomickej komisie OV KSS, ktorá sa zišla včera v Bratislave. Rokovanie viedol kandidát Predsedníctva OV KSČ, tajomník OV KSS Miloslav Hruškovič. Prestavba hospodárskeho mechanizmu, ktorej prvky budú od začiatku budúceho roku využívať mnohé výrobné i nevýrobné organizácie, sa stáva jednou z rozhodujúcich podmienok a predpokladom prechodu spoločnosti na intenzívny typ rozvoja. V záverečnom diskusnom vystúpení súdruh Miloslav Hruškovič pripomenul, že nový hospodársky mechanizmus je nevyhnutné koncipovať uvážlivo a politicky zodpovedne. Treba dosiahnuť, aby maximálnou mierou pôsobil na urýchľovanie vědeckotechnického rozvoja ako hlavného faktora progresu vo všetkých fázach reprodukčného procesu. Zdôraznil, že prestavba dôsledne vychádza zo socialistického vlastníctva výrobných prostriedkov, a preto základným cieľom navrhovaných opatrení musí byť vytváranie podmienok na účinnejšie využívanie predností socialistických výrobných vzťahov, predovšetkým otvorením širokého priestoru na iniciatívu a aktivitu všetkých pracujúcich. Rozširovanie socialistickej demokracie v našich podmienkach treba preto orientovať najmä týmto smerom. Ekonomická komisia ÚV KSS ďalej vzala na vedomie informáciu o výsledkoch verejnej diskusie o návrhoch zákonov o štátnom podniku, výrobnom, spotrebnom a bytovom družstevníctve. Prerokovala aj Správu o plnení hlavných smerov mzdovej politiky na 8. päťročnicu a ďalšie ekooomicko-sociálne otázky. Sestnást rokov pracuje v Slovakofarme, n. p., Hlohovec, závod Liečivé rastliny Malacký, zoraďovač strojov Robert Koval. Patrí medzi najlepších robotníkov a zlepšovateľov podniku. Je aj podpredsedom ZO KSS. Zobrazili sme ho pri odstraňovaní poruchy na linke na balenie čaju do nálevových vrecúšok. Snímka Pravda — Ivan Dubovský Z listu čitateľa----------------------------Diskusia by mala riešiť problémy ledným z hlavných bodov každej schôdze, porady či konferencie je diskusia. Neraz však bývame svedkami diskusií, kde ten-ktorý rečník hovorí, hovorí, zopakuje to isté a stále hovorí, niktq ho už nepočúva, no on hovorí. Nazdábam sa, že tu by mali zasiahnuí imperatívne organizátori, diskutujúceho, ale i ostatných vyzvat k stručnosti, veď neraz je menej naozaj viac! Sú však aj schôdze, počas ktorých akosi nikto nepokladá za povinnost diskutovat, že by nebolo o čom, alebo? A existujú diskusie — aj keď stále poredšie — ktoré majú úroveň, riešia problémy. \ Z vlastnej skúsenosti môžem povedal, že príkladne vedená diskusia je nesmierne na osoh. Taká napríklad býva na združeniach rodičov a priateľov školy na ZS na sídlisku Februárového vítazstva vo Vrábľoch, kde sa pravidelne zúčastňuje riaditeľka školy Helena Haulíková. Diskusné príspevky sú vecné, nabádajú riešit problémy školského a mimoškolského života žiakov. Riaditeľka odpovedá na všetky príspevky, zvlášt a obšírnejšie na kritické. Vďaka tomuto prístupu sa zlepšila strava žiakov, dobrú úroveň má stanica mladých technikov, 36 rodín sa nedávno zúčastnilo na brigáde, z ktorej finančné prostriedky putujú na zlepšenie športového výstroja žiakov v škole, a tak ďalej. JÚLIUS ŠÍPOŠ, Vráble