Pravda, február 1988 (LXIX/25-49)
1988-02-01 / No. 25
b PONDELOR 1. FEBRUÁRA 198« ¥ PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV Rozmanité podoby rekreácií pracujúcich Variácie na zimnú tému Rušno v podnikových rekreačných zariadeniach • Vzrastá záujem poľnohospodár#» o liečebné pobyty • Lyžiari zväčša opäť sklamaní Bratislava (PA) — Zimné rekreácie aa v posledných rokoch telia doraz väčšiemu zánjmu pracujúcich. Tento trend sa neprejavuje len v návštevnosti tradičných zimných stredfsk v horách, ktoré vyhľadávajú predovšetkým milovnici zimných iportov — ti si napokon doteraz snehu prllii neužili. Ako naznačujú postrehy naiich redaktorov z viacerých kútov nalej vlasti, v tomto období je livo aj v podnikových rekreačných zariadeniach i kúpeľných strediskách. □ MÔŽE PRŠAŤ, MÔŽE LIAŤ Takmer stovku rekreantov môže prichýliť pod svoju strechu chata, ktorú si pred desiatimi rokmi postavili, presnejšie prestavali zo starej v Krkonošiach Dopravné podniky hlavného mesta Prahy. Hovoria jej Hájenka a aj ked nie je osobným autom či autobusom prístupná (z Čierneho dolu treba 1st pešo asi 4 km), záujemcov o pobyt, rekreáciu v nej je vždy dosť. Keďže začiatkom roka patrí Hájenka už tradične učňovskému dorastu celého koncernového podniku, patrila im aj tohto roku. Vstup do Hájenky je cez najpoužívanejšiu miestnosť chaty, cez lyžia. reň. Všetci rekreanti majú vlastnú skrinku na lyžiarske topánky, box na lyže. Malé dvojposteľové izby sú ar chitektonicky riešené veľmi účelne. Okrem lôžka, malého stolíka, skrine a dvoch sedačiek je v každej izbe zabudovaný sprchovací kút. To všetko ná ploche ani nie 3-krát štyri metre. V chate je dalej kuchyňa a spoločná veľká jedáleň, kde sa rekreanti schádzajú tri razy denne k spoločnému stolu. — Ako vám tu chutí? — zastavujeme Jirku Sládka, len čo odniesol k okienku „vyluxovaný“ tanier. — Nie som na Hájenke prvýkrát, učím sa tretí rok v Dopravných podnikoch za automechanika a tento rok ma vybrali vlastne za pomocníka lyžiarskemu inštruktorovi k našim pr vékom. Kuchári z Hájenky varili vždy výborne a nesklamali nás ani tohto roku. Všetkých, čo radi lyžujú alebo čo sa chceli naučiť lyžovať, sklamal však sneh. Cas, určený na zjazdové lyžovanie preto nahrádzame dlhšími pochodmi na bežkách, prechádzkami a výletmi na zaujímavé miesta v Krkonošiach. Chlapci s pripravenými bežkami napriek vytrvalému dažďu sa chystali na odpoludhajšf výlet do oblasti Čiernej Hory a vracať sa chcú cez Lučnú Boudu. Zjazdových lyží si neužili a už zrejme ani neužijú, na výlety však chodia podľa slov Jirku Sládka všetci do jedného... a radi. Okrem krkonošskej Hájenky má pre svojich zamestnancov koncernový podnik Dopravné podniky hlavného mesta Prahy ešte deväť podobných rekreačných zariadení, dovedna je to denná kapacita 454 lôžok. □ NA HORÁCH I VO VEĽKOMESTE Na otázku, kde sa v týchto zimných týždňoch rekreujú poľnohospodári, možno povedať, že prakticky všade v najatraktívnejších miestach našej vlasti. „V priebehu troch mesiacov prvého štvrťroka t. r; 5500 družstevníkov a ich rodinných príslušníkov, ale aj 2250 poľnohospodárskych učňov zo Slovenska,“ povedal Ing. Ľubomír Kotleba, vedúci správy rekreačnej starostlivosti Slovenského výboru zväzu družstevných roľníkov, „strávi zaslúžený oddych a vymaní sa z kolobehu pracovných povinností počas týždenných turnusov v horských hoteloch, kúpeľných strediskách i v hlavnom meste ČSSR Prahe." Záujem o zimnú rekreáciu medzi poľnohospodármi má stúpajúci trend. Napríklad Okresný výbor ZDR Košice-vidiek prostredníctvom cestovných kancelárií umožní zimný pobyt vyše 150 družstevníkom v Grandhotel! Praha a Horec v Tatranskej Lomnici, v Parku v Novom Smokovci, v hoteli Boboty vo Vrátnej doline, Alexandrii v Luhačoviciach, Atlantiku v Mariánskych Lázňach, liečebnom dome Váh v Piešťanoch a v ďalších. Ako nám povedala pracovníčka spomenutého OV ZDR Eva Plšková, zimným rekreáciám sa už nebránia ani starší družstevníci. V lete ich vo väčšom rozsahu umožňujú mladým manželom s deťmi. O záujme si možno urobiť obraz v [RD Budovateľ v Bidovciach. Na tento rok si žiadali päťdesiat poukazov na domácu a tridsaťpäť miest na zahraničnú rekreáciu, najmä do Bulharska, Juhoslávie, ZSSR, Maďarska NDR. Keby správa rekreačnej starosta livosti SV ZDR vedela zabezpečiť viac poukazov do kúpeľných centier, aj tie by si v poľnohospodárskych podnikoch rýchlo rozobrali, lebo práve o ne sa uchádzajú najmä starší družstevníci. Napríklad týždeň od 6. do 13. januára t. r. prežili dôchodkyne perínskeho JRD Anna Čupková, Jolana Krajňáková a Magdaléna Végváriová v liečebnom dome Váh. Pobyt v Piešťanoch si pochvaľovali, a tak už teraz sa ďalšie tri pracovníčky zo živočíšnej výroby tešia na oddych v Luhačoviciach. Podobne je to aj v iných družstvách. Z JRD v Nižnej Myšli práve v týchto dňoch završujú pobyt v hoteli Panoráma v Prahe manželia Paulína a Emil Lackovcl, vedúci zeleninárskeho strediska Jozef Curila a agronóm Ing. Oto Balážik. Mnohí si pripravujú kuťre do Piešťan i Luhačovíc. S dobrým pocitom sme v tomto okrese konštatovali, že v jednotných roľníckych družstvách nezabúdajú ani na svojich dôchodcov a pomerne často ich vysielajú na rekreačné i liečebné pobyty. □ V HARMÓNII VLÁDNE HARMONIA Uprostred prekrásnej prírody Malých Karpát v Modre-Harmónii možno nájsť viacero podnikových rekreačných zariadení. Jedno z nich patrí národnému podniku Chemické závody Juraja Dimitrova. V súčasne] podobe funguje od stého výročia založenia CHZJD, teda od roku 1973. Okrem ubytovne hotelového typu s kapacitou 120 lôžok a tzv. ruských chát, kde možno ubytovať šesťdesiat ľudí, je tu aj pioniersky tábor pre vyše dvesto detí. n CCS nařoi Knln •* 4 V čase našej návštevy bolo v tábore podľa vyjadrenia prevádzkárky Zuzany Wolfshôrndlovej v rámci školy v prírode 93 detí a sedem výchovných pracovníkov zo škôl z tretieho bratislavského obvodu, s ktorými má podnik zmluvu. Okrem toho v rekreačnom zariadení práve bolo sústredenie dorastencov futbalového oddielu TJ Slovan Bratislava. Rekreáciu v pra(Pokračovanie na 2. str.) Včera/štu nedeľu vyutlla väčšina obyvate$ lov Bratislavy na oddych. Celkove takmer 15 000 ľudí videlo výstavu V znamení Veľkého októbra v Dome CSSP, venovanú 70. výročiu Veľkej októbrovej revolúcie. socialistickej Uplynulá nedeľa bola posledným dňom výstavy f prvá snímka). Radost z teplej vody v bazéne kúpeľov Centrál mali aj mali plavci (druhá snímka). Na dunajskom nábreží sme za stihli chlapcov kŕmia cich ča/ky (tretia snímka). Snímky Pravda — Vladimír Martinka Y Smrečine Banská Bystrica sa neboja nových náročných úloh Pevnejšie stáť na vlastných nohách Napriek obmedzeným zdrojom vstupnej suroviny zvýšia objem výroby tovaru á Snaha o komplexné spracovanie ihličnatej drevnej hmoty Banské Bystrica (Od nášho redaktora Miloša Niederlande) — Pracovný kolektív v Smrečine, n. p.. Banská Bystrica úspešne zavŕšil druhý rok 8. päťročnice, keď splnil všetky rozhodujúce úlohy. Rok 1988 vlak v žiadnom prípade nebude ľahký. Oproti minuloročnej skutočnosti sa od nich očakáva zvýšenie výroby o 31 miliónov Kčs. jej splnenie však sťažuje nedostatok ihličnatých drevín na spracovanie. Túto prekážku chcú prekonať intenzifikáciou výroby, ktorú dôsledne uplatňujú od prvého pracovného dňa tohto roka. Vykročili skutočne rezko, pričom sa snažia maximálne využiť aj priazeň počasia. V návrhu^ppatrení na zabezpečenie Nechcem zveličovať, ale v tomto rodalšieho rozvoja podniku na popred- ku práve DK Polomka bude naším nom mieste figuruje komplexné využi- najväčším pilierom. tie drevnej hmoty. Do roku 1990 ma-jú dosiahnuť až 93-percentné využitie ihličnatých drevín pre priemyselné účely. Pochopiteľne, zaháľať nemôžu ani v ostatných závodoch tohto podniku. Účinne im v napredovaní pomáha využívanie brigádnej formy organizácie práce a odmeňovania. Vlani podľa nej v Smrečine pracovalo vyše 35 percent robotníkov. • ZUŠĽACHŤOVANIE A FINALIZACIA — Vzhľadom na znižovanie bilancií ihličnatého dreva na spracovanie nemôžeme rozširovať piliarsku výrobu, — konštatoval Ing. Zdenek Valach, ekonomický námestník podnikového riaditeľa Smrečiny. — Preto sa v tomto roku budeme orientovať predovšetkým na zušľachťovanie a finalizáciu výroby. Rozširujeme povrchovú úpravu drevovláknitých a najmä drevotrieskových dosák laminovaním a fôliovaním. V závode Pukanec sa vlani skončila overovacia séria novovyvinutého školského laboratórneho nábytku pre špeciálne fyzikálne a chemické učebne. V tomto roku začneme so sériovou produkciou. Rozširujeme aj výrobu autodielcov pre nákladné automobily. • Konkrétne sú to dielce pre obloženie kabín. V Smrečine si ich sami vyvinuli, overili a odskúšali. Už vl&ni začali s overovacou sériou a v tomto roku nadobudne charakter plynulej výroby. • ZO STRATY DO ZISKU Rozhodujúcimi závodmi, ktoré budú na skutočnosť premieňať plánované zámery, je Drevokombinát (DK) Polomka, banskobystrický závod 01 a závod v Pukanci. — Spoliehame sa najmä na pracovný kolektív v DK Polomka, — zdôraznil Ing. Zdenek Valach. — Po niekoľkoročných problémoch v plnení plánu sa tento dôležitý výrobný článok nášho podniku dostal zo straty do zisku. Preklenuli naozaj veľké medzery v pracovnej a technologickej disciplíne, v kvalite i množstve práce. # PILINY UŽ NIE SO ODPAD Komplexnosťou využitia a spracova nia drevnej hmoty sa stále viac zaoberajú aj v banskobystrickej Smrečine. Koncepcia intenzifikácie obsahuje aj dalšie zvýšenie spracovania pilín. Donedávna ich považovali za odpad, nanajvýš ich využívali na výrobu technologického tepla. — Boli by sme veľkí hazardéri, keby sme túto druhotnú surovinu nadalej vyvážali niekde na smetiská, — pripomenul Ing. Zdenek Valach. — Už sme prestali s takouto praxou. Piliny sme začali spracúvať najmä pri výrobe drevotrieskových a tiež drevovláknitých dosák. Hospodárnejšie si počíname aj pri využívaní kôry, ktorá vzniká pri odkôrovaní vstupnej suroviny. Kôru sme tiež predtým považovali za nevyužiteľný odpad. Prehodnotili sme svoje konanie a dnes ju spaľujeme na energetické účely. □ □ □ V Smrečine, n. p., Banská Bystrica, sa teda plní odhodlania pustili do náročných úloh tretieho roka 8. päťročnice. Popri hospodárnosti nezabúdajú ani na kvalitu produkcie. Veď ona predovšetkým pozitívne vplýva na hospodársky výsledok, zvyšuje rentabilitu celého podniku. Mimochodom, práve rentabilita oproti vlaňajšku má v tomto roku vzrásť o 18 miliónov korún. Dosiahnutím tohto cieľa sa stabilita podniku ešte viac zvýši. Ide im predovšetkým o to, aby čo najpevnejšie stáli na vlastných nohách. Bohuslav unnoupek odcestoval do Ženevy Praha (ČSTK) — Minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek odcestoval včera do Ženevy. Zúčastní sa na zasadaní Konferencie o odzbrojení, na ktorom vystúpi v súlade so závermi Výboru ministrov zahraničných vecí členských štátov Varšavskej zmluvy v Prahe v októbri minulého roku, najmä o dokumente O zvýšení efektívnosti Konferencie o odzbrojení v Ženeve prijatom na tomto zasadaní. Pred odchodom sa s ním rozlúčil prvý námestník ministra zahraničných vecí ČSSR Jaromír Johanes. Zostrená situácia na okupovaných arabských územiach Izraelčania ostreľovali nemocnicu Tel Aviv (ČSTK) — V sobotu sa ďalej zostrilo napätie na západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy. Akcie izraelskej oknpaCnej armády sa tam čoraz väčšmi podobajú bojevým zrážkam s arabským obyvateľstvom. Proti účastníkom masovej demonštrácie v Nábuluse, ktorí pálili pneumatiky a hádzali do okupantov kamene, použili izraelské jednotky najprv slzotvorný plyn, obušky a gumové projektily, napokon začali paľbu ostrým strelivom. To si vyžiadalo niekoľko desiatok ranených. Iba v jednej z mestských štvrtí bolo paľbou zdanených najmenej 35 osôb. Vojenské úrady vyhlásili v Nábuluse stav obliehania a zakázali vstup novinárom. Izraelskí vojaci vystreľovali granáty so slzotvorným plynom aj na mestskú nemocnicu, kam v sobotu večer dopravili vyše dvadsať osôb so zraneniami od strelných zbraní. V Gaze v nemocnici ošetrili 40 Palestínčanov, ktorých zbili vojaci pri rozháňaní demonštrácie. Podľa izraelského rozhlasu paľbou rozháňali aj demonštrácie v Rámalláhu, Prudké zrážky pokračovali prakticky vo všetkých palestínskych utečeneckých táboroch a na mnohých ďalších miestach okupovaných území. Mohutná iprotiizraelská demonštrácia sa konala aj v okupovanej arabskej východnej časti Jeruzalema. Arabskí obyvatelia tam spálili izraelské a americké vlajky a na mešite Al-Aksá vztýčili palestínsku národnú vlajku. V arabských štvrtiach mesta (Pokračovanie na 4. str.) é ROÔNfK 69. • CISLO 25 V OKRESE TREBIŠOV SA PRIPRAYIIJ0 NA VÝROM ROKOVANIA KOMUNISTOV Upevňuiú pozície strany v pracovních kolektívoch Efektívnosť a kvalita nie sú nijaké módne heslá — sú nevyhnutnosťou • Neváhať odovzdať právomoc kolektívom Trnhilov (Od nalej redaktorky Magdy Habnrovej) — Základné organizácie ztrany v pofnohozpodársko-potravinárakom komplexe okrezu Trebišov za v ostatných týždňoch intenzívne pripravujú na výročné členské schôdze a všeplenárne schôdze KSS, ktoré sa začínajú od budúceho týždňa. ]e správne, že v kontexte priprav čerpajú z bohatého žriedla, akým pre komunistov a základné organizácie bolo 7. zasadanie OV KSČ a januárové zasadanie OV KSS, ktoré orientujú úsilie členov strany na najpodstatnejšie úlohy a zároveň ich upozorňujú na slabé niuta a rezervy na pracoviskách i v živote spoločnosti vôbec. Úsilie komunistov v poľnohospodárstve tohto okresu jednoznačne smeruje k zefektívňovaniu a intenzifikácii prvovýroby, čo je alfou-omegou komplexnej prestavby ekonomického mechanizmu. Ten, kto nezaspí túto dobu, kto premyslene, ale rýchlejšie ako sused otvorí dvere pokroku, celkom iste zožne rentu z predstihu. Komunisti v riadiacich funkciách si uvedomujú, že pojmy efektívnosť, kvalita, hospodárnosť a intenzifikácia nie sú iba módnym šlágrom ekonomického pohybu, ale nevyhnutnosťou nášho napredovania. Organickou súčasťou života na pracoviskách sa však stanú iba vtedy, ak ich budeme správne vysvetľovať v pracovných kolektívoch. A práve v tom musia zohrať svoju úlohu stranícke skupiny, ktoré by mali doslova „okysličovať“ krv všetkých pracovísk. Len pred niekoľkými dňami sa skončili v okrese besedy s členmi a kandidátmi strany. 'V úzkych kolektívoch na rolrnt»nninrh otronfnlrxrph clrn nín ci srdca povedali o úlohách, problémoch či chybách. Možno len oceniť, že ani jedno stretnutie sa neskončilo bez podnetov a adresne formulovaných opatrení na další postup. A NEVOLILI ĽAHKO CESTU Skúsenosti z práce CZV KSS na Štátnom majetku v Kráľovskom Chlmci potvrdzujú, že stranícka skupina je ozajstným politickým jadrom kolektívu. Možno povedať, že 21 straníckych skupín na tomto ŠM plnokrvne presadzuje plnenie i tých najzložitejších úloh, pričom dosahujú výborné výsledky. Tým, prirodzene, rastie autorita strany na pracoviskách i v ’mieste bydliska. Pred časom pálčivou otázkou bola napríklad mínusová rentabilita výroby bravčového mäsa vo veíkoošipárni v Pribenlku. Dnes už neradi o tom hovoria, že sa za výsledky tejto farmy neraz museli červenať. Boli tam veľmi nízke prírastky vo výkrme ošípaných, pričom z osohu uberalo okrem iného príliš vysoké hynutie zvierat. — O zlepšení hospodárenia na farme, ktorú sme pred časom zdedili od iného podniku, sme nechali rozhodnúť kolektív ľudí, ktorý tam ’pracuje, — vysvetlil nám situáciu predseda CZV KSS na ŠM v Kráľovskom Chlmci súdruh Barnabáš Kovács. — Pôsobí tam jedna z našich šiestich základných organizácií strany, ktorá má 14 komunistov začlenených do dvoch straníckych skupín. Po čase sa ukázalo, že sme konali správne. Dnes tento kolektív patrí v produktivite práce na jednotlivca medzi špičkové v okrese i kraji. Ako teda komunisti vedno s ostatnými pracujúcimi veľkoošipárne ťahali horúce gaštany z ohňa? Po zvážení situácie sa rozhodli pre najrozumnejšie a najrýchlejšie riešenie na dvoch rozhodujúcich úsekoch ošipárne začali uplatňovať brigádnu torom organizácie práce a odmeňovania. Inými slovami, zvolili sl náročnejšiu cestu. Výsledok sa však čoskoro ukázal. V lanskom roku brigády Márie Juhásovej a Heleny Dócsovej dosiahli dovtedy priam nemožné: kŕmniky (priemerný ročný stav ošípaných je 10 093 kusov) im denne priberali priemerne na ošípanú 580 gramov, od jednej prasnice odstavili priemerne 17,9 ciciaka. Dnes produkujú brav (Pokračovanie na 2. str.) Náš redaktor na stavbe vodného diela Gabčíkovo—Nagymaros C esta autobusom ČSAD z Bratislavy do Gabčíkova trvá takmer dve hodiny, hoci vzdušná čiara medzi týmito miestami nepresahuje dĺžku pätdesiat kilometrov. Za Samorínom sa linka začne rôzne kľukatil —- raz zablúdi až do dediniek ležiacich pri dunajských hrádzach, inokedy sa od nich vzdiali. Je to nevyhnutnost, zrejme vynútená špecifickými podmienkami. I z okna autobusu vidiel veľkolepé zmeny, ktoré sa v tomto žírnom kraji odohrávajú: oko, zvyknuté na rovinu Žitného ostrova, rovnú ako stôl, znezrady vidí ozrutné násypy zeme, siahajúce až kamsi za obzor, žeriavy, stavebné stroje . . . V Gabčíkove vyrastá jedna z najdôležitejších častí diela, ktoré po dokončení prinúti kartografov urobil zmeny na mape strednej Európy. Jeho presný názov je Gabčíkovský hydrouzol na sústave vodných diel Gabz číkovo — Nagymaros a skladá sa elektrárne, plavebných komôr, hornej a dolnej rejdy a dalších súčastí. železiarske práce na vodnej elektrárni (ale aj inde) vykonáva kolektív pracovníkov Hydrostavu, presnejšie hospodárskeho strediska číslo dvanást. Nie je to obyčajné stredisko — pracujú tu železiari, zvárači, chlapi, ktorí vedia odviesť poriadny kusisko práce. Pôsobí tu brigáda socialistickej práce Československo-sovietskeho priateľstva, ktorej vedúcim je Anton Dávid, novátor, zlepšovateľ (je napríklad spoluautorom a realizátorom zlepšovacieho návrhu, súvisiaceho s ukladaním armatúr v jednašej vlasti Sovietskou armádou hovoria o tomto kolektíve viac ako akékoľvek čísla. V hospodárskom stredisku číslo dvanásť (cestou k nemu sme sa zastavili i pri stavbe vodnej elektrárne, obklopenej zo všetkých strán naozajstným lesom žeriavov) sme sa stretstrediska Ing. Ivanom Fraasom. „My sme tu boli už pred rokom 1980, zamyslel sa Anton Dávid pri hľadaní odpovede na otázku, ako dlho vlastne pracujú na tejto stavbe, nepochybne najväčšej v ich živote, „kládli sme armatúry do vodiacich múrikov pre tesniace steny vodnej elektrárne, robili sme na zariadeniach staveniska, neskôr prišli na rad konštrukčné steny dolnej i hornej rejdy, potom sme pracovali na samotnej elektrárni..." „Čím sa vyznačuje práca na takej veľkej stavbe?" spýtali sme sa. „Začiatky neboli najľahšie — všeličo z toho, čo tu máme k dispozícii dnes, teda technika, stroje, zariadenia, tu vtedy nebolo," odpovedal nám súdruh Dávid. „Teraz to už tde ..." ,Jlám je v podstate jedno, či je to veľká alebo malá stavba," pridal sa Ing. Ivan Fraas, „od iných sa odlišuje predovšetkým rozsahom prác, ktorý si vyžaduje súhru jednotlivých zložiek a dobrú organizáciu práce." Práve dobrá organizácia práce prispela k tomu, že kolektív dosiahol také výsledky. Iste však neraz zavážil aj vzťah pracovníkov strediska k spoločnému dtelu: o prístupe typu „padla a hotovo" nemôže byt ani reči. Ak st to situácia vyžadovala, pracovali v nejednom prípade aj dlhšie, aj v čase voľna, členovia brigády, ktorí sa za tie roky už poznajú a sú dobrými priateľmi aj mimo pracoviska, držia spolu a na ostatných podľa slov Jána Hentza pôsobia stmeľujúco. Je to stará pravda: ked je pri práci dobrá atmosféra, hneď tde všetko ľahšie, aj problémov zrazu akoby ubudlo. Ako sa vyjadrili súdruhovia Fraas a Dávid, hnevá ich vlastne iba žeriav pri ústrednej ohybárni — je veľmi poruchový a neraz kvôli prestojom pripravuje železiarom, a nielen im, horúce chvíle. „Práve tento žeriav je kameňom úrazu, to ostatné sa dá vyriešiť a zvládnuť," povedali nám. Ani vlaňajšia snehová kalamita nebola neprekonateľnou prekážkou, i keď st práca v tom období podľa vyjadrenia Antona Dávida vyžadovala skutočne celého človeka. „Ešte pred kalamitou,“ povedal o tom, „sme si dali záväzok, ktorý sme splnili napriek tomu, že nás počasie poriadne zaskočilo a zamŕzali nám stroje..." Rozhovor sa dotkol aj ďalších tém — napríklad vzťahov medzi staršími a mladšími pracovníkmi, možností využívania voľného času, činnosti straníckej skupiny v stredisku i kvality osobných ochranných pracovných prostriedkov. Súdruh Dávid nezabudol pripomenúť, že brigáda nepracuje na jednom mieste, ale jej členovia sú rozptýlení prakticky po celom Západoslovenskom kraji. Nuž, neustále presuny z miesta na miesto, práca tam, kde je to práve potrebné, to tiež akosi patrí k údelu stavbára ... JURAJ HANDZO Ruky, ktoré vedia skrotiť Dunaj notlivých lamelách na blokoch tzv/ U s Antonom Dávidom a vedúcim vane vodnej elektrárne), nositeľ rezortných, odborových, podnikových a iných vyznamenaní. V kancelárii referenta pre iniciatívu pracujúcich Jána Hentza, vzdialenej od vodnej elektrárne asi dva kilometre, sme si zalistovali v kronike BSP. Okrem fotografii, záväzkov, dátumov v nej stálo, že kolektív sa sformoval v roku 1975; z pôvodných trinástich členov sa postupne rozrástol na súčasný počet 26 ľudí. Zápis do Knihy cti ROH v roku 1987 a udelenie pamätnej medaily Ov KSČ a Ov NF ČSSR k 40. výročiu vyvrcholenia národnooslobodzovacieho boja československého ľudu a oslobodenia i ■i