Pravda, február 1988 (LXIX/25-49)

1988-02-01 / No. 25

b PONDELOR 1. FEBRUÁRA 198« ¥ PROLETÁŘI VŠETKÝCH K­R­A­J­Í­N, S­P­O­J­T­E SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV Rozmanité podoby rekreácií pracujúcich Variácie na zimnú tému Rušno v podnikových rekreačných zariadeniach • Vzrastá záujem poľnohospodár#» o liečebné pobyty • Lyžiari zväčša opäť sklamaní Bratislava (PA) — Zimné rekreácie aa v posledných rokoch telia doraz väčšiemu zánjmu pracujúcich. Tento trend sa neprejavuje len v návštevnosti tradičných zimných stredfsk v horách, ktoré vy­hľadávajú predovšetkým milovnici zimných iportov — ti si napokon doteraz snehu prllii neužili. Ako naznačujú postrehy naiich redakto­rov z viacerých kútov nalej vlasti, v tomto období je livo aj v pod­nikových rekreačných zariadeniach i kúpeľných strediskách. □ MÔŽE PRŠAŤ, MÔŽE LIAŤ Takmer stovku rekreantov môže pri­chýliť pod svoju strechu chata, kto­rú si pred desiatimi rokmi postavili, presnejšie prestavali zo starej v Kr­­konošiach Dopravné podniky hlavné­ho mesta Prahy. Hovoria jej Hájenka a aj ked nie je osobným autom či autobusom prístupná (z Čierneho do­lu treba 1st pešo asi 4 km), záujem­cov o pobyt, rekreáciu v nej je vždy dosť. Keďže začiatkom roka patrí Há­jenka už tradične učňovskému doras­tu celého koncernového podniku, pat­rila im aj tohto roku. Vstup do Hájenky je cez najpouží­vanejšiu miestnosť chaty, cez lyžia­­. reň. Všetci rekreanti majú vlastnú skrinku na lyžiarske topánky, box na lyže. Malé dvojposteľové izby sú ar chitektonicky riešené veľmi účelne. Okrem lôžka, malého stolíka, skrine a dvoch sedačiek je v každej izbe za­budovaný sprchovací kút. To všetko ná ploche ani nie 3-krát štyri metre. V chate je dalej kuchyňa a spoločná veľká jedáleň, kde sa rekreanti schá­dzajú tri razy denne k spoločnému stolu. — Ako vám tu chutí? — zastavu­jeme Jirku Sládka, len čo odniesol k okienku „vyluxovaný“ tanier. — Nie som na Hájenke prvýkrát, učím sa tretí rok v Dopravných pod­nikoch za automechanika a tento rok ma vybrali vlastne za pomocníka ly­žiarskemu inštruktorovi k našim pr vékom. Kuchári z Hájenky varili vždy výborne a nesklamali nás ani tohto roku. Všetkých, čo radi lyžujú alebo čo sa chceli naučiť lyžovať, sklamal však sneh. Cas, určený na zjazdové lyžovanie preto nahrádzame dlhšími pochodmi na bežkách, prechádzkami a výletmi na zaujímavé miesta v Kr­­konošiach. Chlapci s pripravenými bežkami na­priek vytrvalému dažďu sa chystali na odpoludhajšf výlet do oblasti Čier­nej Hory a vracať sa chcú cez Lučnú Boudu. Zjazdových lyží si neužili a už zrejme ani neužijú, na výlety však chodia podľa slov Jirku Sládka všet­ci do jedného... a radi. Okrem krkonošskej Hájenky má pre svojich zamestnancov koncernový podnik Dopravné podniky hlavného mesta Prahy ešte deväť podobných rekreačných zariadení, dovedna je to denná kapacita 454 lôžok. □ NA HORÁCH I VO VEĽKOMESTE Na otázku, kde sa v týchto zim­ných týždňoch rekreujú poľnohospo­dári, možno povedať, že prakticky všade v najatraktívnejších miestach našej vlasti. „V priebehu troch me­siacov prvého štvrťroka t. r; 5500 družstevníkov a ich rodinných prí­slušníkov, ale aj 2250 poľnohospodár­skych učňov zo Slovenska,“ povedal Ing. Ľubomír Kotleba, vedúci správy rekreačnej starostlivosti Slovenského výboru zväzu družstevných roľníkov, „strávi zaslúžený oddych a vymaní sa z kolobehu pracovných povinnos­tí počas týždenných turnusov v hor­ských hoteloch, kúpeľných stredis­kách i v hlavnom meste ČSSR Prahe." Záujem o zimnú rekreáciu medzi poľnohospodármi má stúpajúci trend. Napríklad Okresný výbor ZDR Koši­­ce-vidiek prostredníctvom cestovných kancelárií umožní zimný pobyt vyše 150 družstevníkom v Grandhotel! Pra­ha a Horec v Tatranskej Lomnici, v Parku v Novom Smokovci, v hoteli Boboty vo Vrátnej doline, Alexandrii v Luhačoviciach, Atlantiku v Marián­skych Lázňach, liečebnom dome Váh v Piešťanoch a v ďalších. Ako nám povedala pracovníčka spomenutého OV ZDR Eva Plšková, zimným rekreá­ciám sa už nebránia ani starší druž­stevníci. V lete ich vo väčšom rozsa­hu umožňujú mladým manželom s deťmi. O záujme si možno urobiť obraz v [RD Budovateľ v Bidovciach. Na ten­to rok si žiadali päťdesiat poukazov na domácu a tridsaťpäť miest na za­hraničnú rekreáciu, najmä do Bulhar­ska, Juhoslávie, ZSSR, Maďarska NDR. Keby správa rekreačnej starost­a livosti SV ZDR vedela zabezpečiť viac poukazov do kúpeľných centier, aj tie by si v poľnohospodárskych pod­nikoch rýchlo rozobrali, lebo práve o ne sa uchádzajú najmä starší druž­stevníci. Napríklad týždeň od 6. do 13. januára t. r. prežili dôchodkyne perínskeho JRD Anna Čupková, Jola­na Krajňáková a Magdaléna Végvá­­riová v liečebnom dome Váh. Pobyt v Piešťanoch si pochvaľovali, a tak už teraz sa ďalšie tri pracovníčky zo živočíšnej výroby tešia na oddych v Luhačoviciach. Podobne je to aj v iných družstvách. Z JRD v Nižnej Myšli práve v týchto dňoch završujú pobyt v hoteli Panoráma v Prahe man­želia Paulína a Emil Lackovcl, vedú­ci zeleninárskeho strediska Jozef Cu­­rila a agronóm Ing. Oto Balážik. Mno­hí si pripravujú kuťre do Piešťan i Luhačovíc. S dobrým pocitom sme v tomto okrese konštatovali, že v jed­notných roľníckych družstvách neza­búdajú ani na svojich dôchodcov a pomerne často ich vysielajú na rek­reačné i liečebné pobyty. □ V HARMÓNII VLÁDNE HARMONIA Uprostred prekrásnej prírody Ma­lých Karpát v Modre-Harmónii mož­no nájsť viacero podnikových rek­reačných zariadení. Jedno z nich patrí národnému podniku Chemické závody Juraja Dimitrova. V súčasne] podobe funguje od stého výročia založenia CHZJD, teda od roku 1973. Okrem ubytovne hotelového typu s kapaci­tou 120 lôžok a tzv. ruských chát, kde možno ubytovať šesťdesiat ľudí, je tu aj pioniersky tábor pre vyše dvesto detí. n CCS nařoi Knln •* 4 V čase našej návštevy bolo v tábo­re podľa vyjadrenia prevádzkárky Zuzany Wolfshôrndlovej v rámci ško­ly v prírode 93 detí a sedem výchov­ných pracovníkov zo škôl z tretieho bratislavského obvodu, s ktorými má podnik zmluvu. Okrem toho v rekreač­nom zariadení práve bolo sústredenie dorastencov futbalového oddielu TJ Slovan Bratislava. Rekreáciu v pra­­(Pokračovanie na 2. str.) Včera/štu nedeľu vy­­utlla väčšina obyvate­­$ lov Bratislavy na od­dych. Celkove takmer 15 000 ľudí videlo vý­stavu V znamení Veľ­kého októbra v Dome CSSP, venovanú 70. výročiu Veľkej októ­brovej revolúcie. socialistickej Uplynulá nedeľa bola posledným dňom výstavy f prvá snímka). Radost z tep­lej vody v bazéne kú­peľov Centrál mali aj mali plavci (druhá snímka). Na dunaj­skom nábreží sme za stihli chlapcov kŕmia cich ča/ky (tretia snímka). Snímky Pravda — Vladimír Martinka Y Smrečine Banská Bystrica sa neboja nových náročných úloh Pevnejšie stáť na vlastných nohách Napriek obmedzeným zdrojom vstupnej suroviny zvýšia ob­jem výroby tovaru á Snaha o komplexné spracovanie ihlič­natej drevnej hmoty Banské Bystrica (Od nášho redaktora Miloša Niederlande) — Pracovný kolektív v Smrečine, n. p.. Banská Bystrica úspešne zavŕ­šil druhý rok 8. päťročnice, keď splnil všetky rozhodujúce úlohy. Rok 1988 vlak v žiadnom prípade nebude ľahký. Oproti minuloročnej sku­točnosti sa od nich očakáva zvýšenie výroby o 31 miliónov Kčs. jej splnenie však sťažuje nedostatok ihličnatých drevín na spracovanie. Túto prekážku chcú prekonať intenzifikáciou výroby, ktorú dôsledne uplatňujú od prvého pracovného dňa tohto roka. Vykročili skutočne rezko, pričom sa snažia maximálne využiť aj priazeň počasia. V návrhu^ppatrení na zabezpečenie Nechcem zveličovať, ale v tomto ro­­dalšieho rozvoja podniku na popred- ku práve DK Polomka bude naším nom mieste figuruje komplexné využi- najväčším pilierom. tie drevnej hmoty. Do roku 1990 ma-jú dosiahnuť až 93-percentné využi­tie ihličnatých drevín pre priemysel­né účely. Pochopiteľne, zaháľať nemôžu ani v ostatných závodoch tohto podniku. Účinne im v napredovaní pomáha vy­užívanie brigádnej formy organizácie práce a odmeňovania. Vlani podľa nej v Smrečine pracovalo vyše 35 percent robotníkov. • ZUŠĽACHŤOVANIE A FINALIZACIA — Vzhľadom na znižovanie bilancií ihličnatého dreva na spracovanie ne­môžeme rozširovať piliarsku výrobu, — konštatoval Ing. Zdenek Valach, ekonomický námestník podnikového riaditeľa Smrečiny. — Preto sa v tom­to roku budeme orientovať predo­všetkým na zušľachťovanie a finali­­záciu výroby. Rozširujeme povrchovú úpravu drevovláknitých a najmä dre­votrieskových dosák laminovaním a fôliovaním. V závode Pukanec sa vla­ni skončila overovacia séria novovy­­vinutého školského laboratórneho ná­bytku pre špeciálne fyzikálne a che­mické učebne. V tomto roku začneme so sériovou produkciou. Rozširujeme aj výrobu autodielcov pre nákladné automobily. • Konkrétne sú to dielce pre oblože­nie kabín. V Smrečine si ich sami vy­vinuli, overili a odskúšali. Už vl&ni začali s overovacou sériou a v tomto roku nadobudne charakter plynulej výroby. • ZO STRATY DO ZISKU Rozhodujúcimi závodmi, ktoré budú na skutočnosť premieňať plánované zámery, je Drevokombinát (DK) Po­lomka, banskobystrický závod 01 a závod v Pukanci. — Spoliehame sa najmä na pracov­ný kolektív v DK Polomka, — zdôraz­nil Ing. Zdenek Valach. — Po niekoľ­koročných problémoch v plnení plá­nu sa tento dôležitý výrobný článok nášho podniku dostal zo straty do zisku. Preklenuli naozaj veľké medze­ry v pracovnej a technologickej dis­ciplíne, v kvalite i množstve práce. # PILINY UŽ NIE SO ODPAD Komplexnosťou využitia a spracova nia drevnej hmoty sa stále viac za­oberajú aj v banskobystrickej Smre­čine. Koncepcia intenzifikácie obsa­huje aj dalšie zvýšenie spracovania pilín. Donedávna ich považovali za odpad, nanajvýš ich využívali na vý­robu technologického tepla. — Boli by sme veľkí hazardéri, ke­by sme túto druhotnú surovinu nada­­lej vyvážali niekde na smetiská, — pripomenul Ing. Zdenek Valach. — Už sme prestali s takouto praxou. Pi­liny sme začali spracúvať najmä pri výrobe drevotrieskových a tiež drevo­vláknitých dosák. Hospodárnejšie si počíname aj pri využívaní kôry, kto­rá vzniká pri odkôrovaní vstupnej suroviny. Kôru sme tiež predtým po­važovali za nevyužiteľný odpad. Pre­hodnotili sme svoje konanie a dnes ju spaľujeme na energetické účely. □ □ □ V Smrečine, n. p., Banská Bystrica, sa teda plní odhodlania pustili do ná­ročných úloh tretieho roka 8. päťroč­nice. Popri hospodárnosti nezabúdajú ani na kvalitu produkcie. Veď ona predovšetkým pozitívne vplýva na hospodársky výsledok, zvyšuje renta­bilitu celého podniku. Mimochodom, práve rentabilita oproti vlaňajšku má v tomto roku vzrásť o 18 miliónov korún. Dosiahnutím tohto cieľa sa stabilita podniku ešte viac zvýši. Ide im predovšetkým o to, aby čo naj­pevnejšie stáli na vlastných nohách. Bohuslav unnoupek odcestoval do Ženevy Praha (ČSTK) — Minister zahra­ničných vecí ČSSR Bohuslav Chňou­­pek odcestoval včera do Ženevy. Zú­častní sa na zasadaní Konferencie o odzbrojení, na ktorom vystúpi v sú­lade so závermi Výboru ministrov za­hraničných vecí členských štátov Var­šavskej zmluvy v Prahe v októbri mi­nulého roku, najmä o dokumente O zvýšení efektívnosti Konferencie o odzbrojení v Ženeve prijatom na tomto zasadaní. Pred odchodom sa s ním rozlúčil prvý námestník minis­tra zahraničných vecí ČSSR Jaromír Johanes. Zostrená situácia na okupovaných arabských územiach Izraelčania ostreľovali nemocnicu Tel Aviv (ČSTK) — V sobotu sa ďalej zostrilo napätie na zá­padnom brehu Jordánu a v pásme Gazy. Akcie izraelskej oknpaCnej armády sa tam čoraz väčšmi podobajú bojevým zrážkam s arab­ským obyvateľstvom. Proti účastníkom masovej demon­štrácie v Nábuluse, ktorí pálili pneu­matiky a hádzali do okupantov ka­mene, použili izraelské jednotky naj­prv slzotvorný plyn, obušky a gumo­vé projektily, napokon začali paľbu ostrým strelivom. To si vyžiadalo niekoľko desiatok ranených. Iba v jednej z mestských štvrtí bolo paľ­bou zdanených najmenej 35 osôb. Vojenské úrady vyhlásili v Nábu­luse stav obliehania a zakázali vstup novinárom. Izraelskí vojaci vystre­ľovali granáty so slzotvorným ply­nom aj na mestskú nemocnicu, kam v sobotu večer dopravili vyše dva­dsať osôb so zraneniami od strel­ných zbraní. V Gaze v nemocnici ošetrili 40 Palestínčanov, ktorých zbili vojaci pri rozháňaní demonštrácie. Podľa izraelského rozhlasu paľbou rozhá­ňali aj demonštrácie v Rámalláhu, Prudké zrážky pokračovali praktic­ky vo všetkých palestínskych uteče­neckých táboroch a na mnohých ďalších miestach okupovaných úze­mí. Mohutná iprotiizraelská demonštrá­cia sa konala aj v okupovanej arab­skej východnej časti Jeruzalema. Arabskí obyvatelia tam spálili izrael­ské a americké vlajky a na mešite Al-Aksá vztýčili palestínsku národnú vlajku. V arabských štvrtiach mesta (Pokračovanie na 4. str.) é ROÔNfK 69. • CISLO 25 V OKRESE TREBIŠOV SA PRIPRAYIIJ0 NA VÝROM ROKOVANIA KOMUNISTOV Upevňuiú pozície strany v pracovních kolektívoch Efektívnosť a kvalita nie sú nijaké módne heslá — sú nevyhnutnosťou • Neváhať odovzdať právomoc kolektívom Trnhilov (Od nalej redaktorky Magdy Habnrovej) — Základné organizácie ztrany v pofnohozpodársko-potravinárakom komplexe okrezu Trebišov za v ostatných týždňoch intenzívne pripravujú na výročné členské schôdze a všeplenárne schôdze KSS, ktoré sa začí­najú od budúceho týždňa. ]e správne, že v kontexte priprav čerpajú z bohatého žriedla, akým pre komunistov a základné organizácie bo­lo 7. zasadanie OV KSČ a januárové zasadanie OV KSS, ktoré orien­tujú úsilie členov strany na najpodstatnejšie úlohy a zároveň ich upozorňujú na slabé niuta a rezervy na pracoviskách i v živote spoločnosti vôbec. Úsilie komunistov v poľnohospodár­stve tohto okresu jednoznačne sme­ruje k zefektívňovaniu a intenzifi­kácii prvovýroby, čo je alfou-ome­­gou komplexnej prestavby ekonomic­kého mechanizmu. Ten, kto nezaspí túto dobu, kto premyslene, ale rých­lejšie ako sused otvorí dvere pokro­ku, celkom iste zožne rentu z pred­stihu. Komunisti v riadiacich funkciách si uvedomujú, že pojmy efektívnosť, kvalita, hospodárnosť a intenzifiká­cia nie sú iba módnym šlágrom eko­nomického pohybu, ale nevyhnutnos­ťou nášho napredovania. Organickou súčasťou života na pracoviskách sa však stanú iba vtedy, ak ich bude­me správne vysvetľovať v pracovných kolektívoch. A práve v tom musia zohrať svoju úlohu stranícke skupiny, ktoré by mali doslova „okysličovať“ krv všetkých pracovísk. Len pred niekoľkými dňami sa skončili v okre­se besedy s členmi a kandidátmi strany. 'V úzkych kolektívoch na ro­lrnt»nninrh otronfnlrxrph clrn nín ci srdca povedali o úlohách, problé­moch či chybách. Možno len oceniť, že ani jedno stretnutie sa neskončilo bez podnetov a adresne formulova­ných opatrení na další postup. A NEVOLILI ĽAHKO CESTU Skúsenosti z práce CZV KSS na Štátnom majetku v Kráľovskom Chlmci potvrdzujú, že stranícka sku­pina je ozajstným politickým jadrom kolektívu. Možno povedať, že 21 stra­níckych skupín na tomto ŠM plno­krvne presadzuje plnenie i tých naj­zložitejších úloh, pričom dosahujú výborné výsledky. Tým, prirodzene, rastie autorita strany na pracovis­kách i v ’mieste bydliska. Pred časom pálčivou otázkou bola napríklad mínusová rentabilita vý­roby bravčového mäsa vo veíkooši­­párni v Pribenlku. Dnes už neradi o tom hovoria, že sa za výsledky tej­to farmy neraz museli červenať. Boli tam veľmi nízke prírastky vo výkr­me ošípaných, pričom z osohu ube­ralo okrem iného príliš vysoké hynu­tie zvierat. — O zlepšení hospodárenia na far­me, ktorú sme pred časom zdedili od iného podniku, sme nechali rozhod­núť kolektív ľudí, ktorý tam ’pracu­je, — vysvetlil nám situáciu predse­da CZV KSS na ŠM v Kráľovskom Chlmci súdruh Barnabáš Kovács. — Pôsobí tam jedna z našich šiestich základných organizácií strany, ktorá má 14 komunistov začlenených do dvoch straníckych skupín. Po čase sa ukázalo, že sme konali správne. Dnes tento kolektív patrí v produktivite práce na jednotlivca medzi špičkové v okrese i kraji. Ako teda komunisti vedno s ostat­nými pracujúcimi veľkoošipárne ťa­hali horúce gaštany z ohňa? Po zvá­žení situácie sa rozhodli pre najro­zumnejšie a najrýchlejšie riešenie na dvoch rozhodujúcich úsekoch oši­párne začali uplatňovať brigádnu tor­om organizácie práce a odmeňovania. Inými slovami, zvolili sl náročnejšiu cestu. Výsledok sa však čoskoro uká­zal. V lanskom roku brigády Márie Juhásovej a Heleny Dócsovej dosiah­li dovtedy priam nemožné: kŕmniky (priemerný ročný stav ošípaných je 10 093 kusov) im denne priberali priemerne na ošípanú 580 gramov, od jednej prasnice odstavili priemerne 17,9 ciciaka. Dnes produkujú brav­ (Pokračovanie na 2. str.) Náš redaktor na stavbe vodného diela Gabčíkovo—Nagymaros C esta autobusom ČSAD z Bra­tislavy do Gabčíkova trvá tak­mer dve hodiny, hoci vzdušná čiara medzi týmito miestami nepre­sahuje dĺžku pätdesiat kilometrov. Za Samorínom sa linka začne rôz­ne kľukatil —- raz zablúdi až do de­diniek ležiacich pri dunajských hrá­dzach, inokedy sa od nich vzdiali. Je to nevyhnutnost, zrejme vynútená špecifickými podmienkami. I z okna autobusu vidiel veľkolepé zmeny, kto­ré sa v tomto žírnom kraji odohrá­vajú: oko, zvyknuté na rovinu Žitné­ho ostrova, rovnú ako stôl, znezra­­dy vidí ozrutné násypy zeme, siaha­júce až kamsi za obzor, žeriavy, sta­vebné stroje . . . V Gabčíkove vyrastá jedna z naj­dôležitejších častí diela, ktoré po do­končení prinúti kartografov urobil zmeny na mape strednej Európy. Je­ho presný názov je Gabčíkovský hyd­­rouzol na sústave vodných diel Gab­z číkovo — Nagymaros a skladá sa elektrárne, plavebných komôr, hornej a dolnej rejdy a dalších sú­častí. železiarske práce na vodnej elektrárni (ale aj inde) vykonáva ko­lektív pracovníkov Hydrostavu, pres­nejšie hospodárskeho strediska číslo dvanást. Nie je to obyčajné stredis­ko — pracujú tu železiari, zvárači, chlapi, ktorí vedia odviesť poriadny kusisko práce. Pôsobí tu brigáda so­cialistickej práce Československo-so­­vietskeho priateľstva, ktorej vedúcim je Anton Dávid, novátor, zlepšovateľ (je napríklad spoluautorom a reali­zátorom zlepšovacieho návrhu, súvi­siaceho s ukladaním armatúr v jed­našej vlasti Sovietskou armádou ho­voria o tomto kolektíve viac ako aké­koľvek čísla. V hospodárskom stredisku číslo dvanásť (cestou k nemu sme sa za­stavili i pri stavbe vodnej elektrárne, obklopenej zo všetkých strán naozaj­stným lesom žeriavov) sme sa stret­strediska Ing. Ivanom Fraasom. „My sme tu boli už pred rokom 1980, zamyslel sa Anton Dávid pri hľadaní odpovede na otázku, ako dl­ho vlastne pracujú na tejto stavbe, nepochybne najväčšej v ich živote, „kládli sme armatúry do vodiacich múrikov pre tesniace steny vodnej elektrárne, robili sme na zariadeniach staveniska, neskôr prišli na rad kon­štrukčné steny dolnej i hornej rejdy, potom sme pracovali na samotnej elektrárni..." „Čím sa vyznačuje práca na takej veľkej stavbe?" spýtali sme sa. „Začiatky neboli najľahšie — vše­ličo z toho, čo tu máme k dispozícii dnes, teda technika, stroje, zariade­nia, tu vtedy nebolo," odpovedal nám súdruh Dávid. „Teraz to už tde ..." ,Jlám je v podstate jedno, či je to veľká alebo malá stavba," pridal sa Ing. Ivan Fraas, „od iných sa odli­šuje predovšetkým rozsahom prác, ktorý si vyžaduje súhru jednotlivých zložiek a dobrú organizáciu práce." Práve dobrá organizácia práce pri­spela k tomu, že kolektív dosiahol také výsledky. Iste však neraz zavá­žil aj vzťah pracovníkov strediska k spoločnému dtelu: o prístupe typu „padla a hotovo" nemôže byt ani re­či. Ak st to situácia vyžadovala, pra­covali v nejednom prípade aj dlhšie, aj v čase voľna, členovia brigády, ktorí sa za tie roky už poznajú a sú dobrými priateľmi aj mimo pracovis­ka, držia spolu a na ostatných pod­ľa slov Jána Hentza pôsobia stmeľu­júco. Je to stará pravda: ked je pri práci dobrá atmosféra, hneď tde všetko ľahšie, aj problémov zrazu ako­by ubudlo. Ako sa vyjadrili súdruho­via Fraas a Dávid, hnevá ich vlastne iba žeriav pri ústrednej ohybárni — je veľmi poruchový a neraz kvôli prestojom pripravuje železiarom, a nielen im, horúce chvíle. „Práve ten­to žeriav je kameňom úrazu, to ostat­né sa dá vyriešiť a zvládnuť," pove­dali nám. Ani vlaňajšia snehová kalamita ne­bola neprekonateľnou prekážkou, i keď st práca v tom období podľa vyjadrenia Antona Dávida vyžadova­la skutočne celého človeka. „Ešte pred kalamitou,“ povedal o tom, „sme si dali záväzok, ktorý sme splnili na­priek tomu, že nás počasie poriadne zaskočilo a zamŕzali nám stroje..." Rozhovor sa dotkol aj ďalších tém — napríklad vzťahov medzi staršími a mladšími pracovníkmi, možností vy­užívania voľného času, činnosti stra­níckej skupiny v stredisku i kvality osobných ochranných pracovných prostriedkov. Súdruh Dávid nezabudol pripomenúť, že brigáda nepracuje na jednom mieste, ale jej členovia sú rozptýlení prakticky po celom Zápa­doslovenskom kraji. Nuž, neustále presuny z miesta na miesto, práca tam, kde je to práve potrebné, to tiež akosi patrí k údelu stavbára ... JURAJ HANDZO Ruky, ktoré vedia skrotiť Dunaj notlivých lamelách na blokoch tzv/ U s Antonom Dávidom a vedúcim vane vodnej elektrárne), nositeľ re­zortných, odborových, podnikových a iných vyznamenaní. V kancelárii referenta pre iniciatí­vu pracujúcich Jána Hentza, vzdiale­nej od vodnej elektrárne asi dva kilometre, sme si zalistovali v kroni­ke BSP. Okrem fotografii, záväzkov, dátumov v nej stálo, že kolektív sa sformoval v roku 1975; z pôvodných trinástich členov sa postupne rozrás­tol na súčasný počet 26 ľudí. Zápis do Knihy cti ROH v roku 1987 a ude­lenie pamätnej medaily Ov KSČ a Ov NF ČSSR k 40. výročiu vyvrchole­nia národnooslobodzovacieho boja československého ľudu a oslobodenia i ■i

Next