Pravda, august 1988 (LXIX/179-205)

1988-08-01 / No. 179

Kritériá kritiky mi arqkteristickou črtou prestavby a demokratizácie je rast kritic- I , [I kosti v strane i spoločnosti. To je zákonité. Ospech prestavby je nemysliteľný bez rozvoja konštruktívnej a adresnej kritiky, ale aj sebakritiky. „Treba sa učiť súdružskej kritike, nepripúšťať jej zneužívanie a súčasne čo najrozhodnejšie skoncovať s prejavmi jej obmedzovania a potláčania." Tieto slová odzneli na 9. zasadaní OV KSČ. Oprávnene, lebo prax potvrdzuje, že kritizovať, ale ani prijímať kritiku a vyvodiť z nej poučenia, sa mnohf z nás ešte stále nenaučili. Potvrdzuje to nejeden list straníckym, štátnym aj spoločenským or­gánom a organizáciám, vystúpenia na schôdzach, v ktorých chýba straníckosť, objektívnosť, vecnosť, adresnosť aj konštruktfvnosť a ne­dostatok dôkazov ešte neraz sprevádza demagógia alebo zvýšený hlas. Akoby sme občas zabudli, že kritika a sebakritika je prostriedkom skvalitňovania a zefektívňovania všetkej práce, metódou riešenia pro­tirečení, odstraňovania nedostatkov, poznania, výchovy aj kontroly a sebakontroly, rozvíjania aktivity aj iniciatívy. Nemožno podceňovať ani psychologické aspekty jej pôsobenia. Kri­tika nesmie byť útokom na osobnosť človeka, ale vždy len útokom na konkrétne chyby a nedostatky v jeho práci, konaní a s jediným cieľom — pomôcť mai Ich prekonať. Rozhodne by sa nemalo kritizovať, ale ani odpovedať na kritiku pod vplyvom prvého dojmu, bez hlbšieho pochopenia konkrétnych faktorov, neadresne, všeobecne, povrchne. Ta­ká kritika ani sebakritika k ničomu nevedie. Výsadou oboch je totiž konkrétnosť, stručnosť, jednoznačnosť obsahu, presné vymedzenie pod­staty založené na nezvratných argumentoch a ukázanie východísk na nápravu. XVII. zjazd KSČ v tejto súvislosti pripomenul: „Ide o citlivú otázku. Bez kritiky a sebakritiky si však nemožno predstaviť zdravý vývoj, ovzdušie potrebné na odhaľovanie nedostatkov a mobilizáciu síl na ich prekonávanie.” Strana v kritike a sebakritike nachádza prirodzenú súčasť vnútro­straníckeho života, leninskú črtu štýlu práce, nenahraditeľný nástroj budovania spoloč­nosti. A treba do­dať, že socialistic­ká spoločnosť za spoločensky, res­pektíve stranícky prospešnú pokladá iba takú kritiku, ktorá vychádza z jej programu, zo straníckych a vlád­nych uznesení, zo stanov strany i zá­konov a ktorej cieľom je čo najefektívnejšia realizácia týchto doku­mentov. Prečo tieto otázky pripomíname? Na XVII. zjazde KSČ aj ina zasadaniach jej ústredného výboru, ktoré po ňom nasledovali, bola permanentne zdôrazňovaná nevyhnutnosť zvýšenia kvality a účinnosti práce všetkých straníckych, hospodár­skych, spoločenských a ďalších orgánov a organizácií, riadiacich pra­covníkov na všetkých stupňoch a úsekoch. Kľúčový význam nadobudla požiadavka zdokonalenia sústavy riadenia, prehĺbenia a aktivizovania všetkých foriem socialistickej demokracie, účasti pracujúcich na ria­dení hospodárstva a štátu. Tomu musí zodpovedať zodpovednejší, mož­no povedať novátorský prístup k riešeniu všetkých negatívnych javov, ktoré v praxi deformujú zásady a princípy socializmu a leninské normy jeho Výstavby. Žiaľ, nie vždy je to tak. Obzvlášť tieto požiadavky rezonovali na 7. a 9. zasadaní OV KSČ a následných zasadaniach 'OV KSS, predovšetkým v súvislosti s pre­stavbou hospodárskeho mechanizmu, aktivizovaním celého Národného frontu, so zdokonaľovaním štýlu straníckej práce a prehlbovaním so­cialistickej demokracie. Ide predovšetkým o zásadné prekonanie trvalého rozporu medzi slo­vami a činmi, medzi proklamatívnou mnohovravnosťou v snahe myslieť a pracovať po novom a ozajstným praktickým prístupom k prestavbe a demokratizácii (ak chcete aj ku kritike a sebakritike), ktorý môžu ľudia ľahko porovnať s tým, čo |Sa povedalo a čo sa urobilo. Za prí­kladmi tohto rozporu netreba chodiť ani ďalej do minulosti. Len ne­dávno sme na stránkach Pravdy kritizovali názornú agitáciu v jednom okresnom meste. Táto názorná agitácia hovorila o prestavbe, ale pre­stavbe nezodpovedala ani formou, ani obsahom. Namiesto zamyslenia sa nad tým, čo robiť, ako prekonať kritizovaný formalizmus, však došla odpoveď tvrdo atakujúca autora kritiky, označiac ho za protistranfcky, protisocialistický živel z roku 1968. A neraz takýto postoj zaujímajú nielen jednotlivci, ktorých sa kritika týka, ale aj stranícke organizácie a ich výbory. Na adresu takýchto „tiež?ebakritikov" možno povedať len jedno: kritika, ktorá pomáha pozdvihovať prácu na vyššiu úroveň, nemá nič spoločné s demagógiou, neotvára ani priestor pre demagógov a ohováračov. Súčasná otvorená stranícka politika, kritika a sebakritika naopak slúži prekonávaniu zastaraných aj súčasných chýb o nedostatkov, dy­­namizácil nášho postupu vpred, prispieva k demaskovaniu rozličných výmyslov a „overených správ" a ich nositeľov, ktorí by chceli z pre­stavby a demokratizácie ťažiť v isvoi osobný či 'skupinový prospech a navyše otravovať spoločensky aktivizujúce prostredie. V tejto súvis­losti a; v našich podmienkach nadobúdajú na význame slová, ktoré odzneli na 19. celozväzovej konferencii KSSZ: „Stranícke organizácie a stranícke výbory všetkých stupňov musia stáť na stráži rozvoja kri­tiky a sebakritiky a konať zo zásadových pozícií.“ V podmienkach prestavby a demokratizácie význam kritiky a seba­kritiky ďalej vzrastá. Skúsenosti potvrdzujú, že tam, kde tieto metódy boja s nedostatkami cieľavedome rozvíjajú, spravidla rýchlejšie preko­návajú nedostatky, zvyšuje sa disciplína, lepšie sa využíva pracovný čas, vyrába sa lacnejšie, je menej zádrheľov v riadení. V ovzduší kri­tickosti si ľudia nástojčivejšie uvedomujú svoju zodpovednosť voči kolektívu, spoločnosti, strane. Takéto poznatky majú komunisti v bra­tislavskom Slovnafte, v košických Východoslovenských železiarňach, v banskobystrických Závodoch výpočtovej techniky, prievidzskí baníci a ďalší. Základné stranícke organizácie |Sa musia starať najmä o rozvoj kri­tiky zdola, hodnotiť každú kritickú pripomienku a vyvodiť z nej pouče­nia pre vlastnú prácu i činnosť kolektívu, v ktorom pôsobia. Pozorne sledovať, ako sa v ich kolektíve prijímajú kritické vystúpenia radových pracovníkov, aké opatrenia sa na ich základe robia. Oroveň kritiky v straníckej organizácii je totiž nielen „ukazovateľom nedostatkov“, ako sa niekedy zvykne hovoriť, |ale predovšetkým ukazovateľom toho, aké pevné je každodenné spojenie organizácie s pracujúcimi, aký silný je jej organizačný, kontrolný a ideový vplyv. Život potvrdzuje la rozvoj vnútrostraníckej aj socialistickej demokracie V podmienkach prestavby si doslova vyžaduje nevyhnutnosť kritických prístupov Iku každodenným javom héšho života. Z tohto hľadiska člen strany i ikaždý občan má právo i povinnosť upozorňovať na chyby a nedostatky, kritizovať ich nositeľov — _ spolupracovníka, vedúceho pracovníka, funkcionára. Nič a nikto nesmie stáť mimo kritiky. Strana sa usiluje zapojiť najširšie masy do riadenia štátnych, výrobných a verejných záležitostí. A ani úcta k vedúcemu pracovníkovi neznamená, že ho nemožno podrobiť oprávnenej kritike. Ide o to, ako sa človek stavia k chybám a nedostatkom. Ak triezvo nazerá na problémy, dokáže si priznať vlastné chyby, aj ich odstrániť, možno ho poveriť novými náročnými úlohami. Keď /však ,na kritiku reaguje z pozície „obrany profesie, postu či cti uniformy“, keď reagu­je podráždene, nesebakriticky, ťažko mu s dôverou ukladať nové úlohy. V. i. Lenin v poznámkach ik Detskej nemoci ľavičiarstva v komunizme poznamenal: „Múdry nie je ten, kto nerobí chyby. Takých ľudí niet a ani nemôže byť. Múdry je ten, kto nerobí chyby príliš podstatné a ]kto ich vie ľahko ia rýchlo opraviť.“ Strana má v kritike a sebakritike stále pôsobiaci nástroj na skva­litňovanie všetkej práce. Neraz sme však svedkami toho (na schôdzach, zasadaniach, aktívoch, besedách, poradách), že diskutujúci najčastejšie hovoria o pozitívnych stránkach činnosti a kritika býva neadresná, zastretá všeobecnými formuláciami. Stranícke organjzácie sú aj Stano­vami strany zaviazané utvárať všetky podmienky na to, aby nielen ko­munisti, ale aj nestraníci smelo, bez obáv odhaľovali chyby, kriticky hodnotili situáciu na pracoviskách a prakticky organizovali odstra­ňovanie odhalených nedostatkov. Nemôžu však dopustiť, aby kritika bola zneužitá na ciele, ktoré sú socialistickej spoločnosti cudzie, aby sa konštruktívna kritika nahrádzala demagógiou a očierňovaním. Kritika, ako zdôrazňoval V. I. Lenin, musí byť „súdružská, priama, bez chytráčenia a postranných úmyslov“. Kritika a sebakritika patrí' medzi najdôležitejšie leninské normy stra­níckeho života. Je [horkým liekom, ale choroby si ho vynucujú. Bez nej je demokracia nemysliteľná, je dôležitým činiteľom urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja a prestavby. Nejde nám o akúkoľvek kritiku. Len o takú, základom ktorej je prav­divosť, priamosť, jasnosť, konkrétne fakty a konštruktívnosť. Len tieto črty ju robia účinnou. Až 30 vagónov papriky dodajú na trh v tomto roku druž stevníci z JRD Nový život v Rimavskej Seči, ktorí sú naj­väčšími pestovateľmi zeleniny v okrese Rimavská Sobota. Papriku poľnú pestujú na 18 ha a na dvoch hektároch pod fóliovníkmi. Súčasťou sečianskeho záhradníctva sú aj novovybudované skleníky na pestovanie kvetov, kveti­nový trh tak obohatia o 10-tisíc chryzantém, 20-tisíc frézií, 5000 gerber a pod. Na zábere Jozef Perieši kontroluje porast papriky poľnej. Snímka ČSTK — Peter Lenhart Upozornenie z Pekingu Peking (ČSTK) — Za krok zhor­šujúci vzťahy medzi Čínou a USA označilo včera čínske ministerstvu zahraničných vecí stredajšiu rezolú­ciu Senátu USA, ktorá vyzýva Čínu, aby skončila údajný predaj zbraní na Blízky východ. Stanovisko minister­stva zahraničných vecí uverejnil ústredný tlačový orgán KS Číny 2en- Min Ž’-pao. Denník zdôraznil, že Čí­na v otázke predaja zbraní vždy za­ujímala zodpovedný postoj a stano­visko Senátu USA o údajnom predaji rakiet poškodzuje čínsko-americké vzťahy. Skončila sa inšpekcia Amsterdam (ČSTK) — Desiatka sovietskych inšpektorov ukončila v sobotu na holandskej vojenskej zá­kladni vo Woensdrechte kontrolu do­držiavania sovietsko-americkej zmlu­vy o likvidácii jadrových rakiet stred­ného a kratšieho doletu. Na základni sú vybudované silá, v ktorých mali byť umiestené americké rakety s plo­chou dráhou letu. Podľa tlačového predstaviteľa holandskej vlády zotr­vali sovietski odborníci v sprievode amerických a holandských dôstojní­kov vo Woensdrechte 24 hodín. Z Ho­landska odletel! včera predpolud­ním. Po NSR a Veľkej Británii to bola tretia západoeurópska krajina, ktorú sovietske inšpekčné tímy nav­štívili. Michail Gorbačov prijal Hansa-Dietricha Genschera Dôveru si treba vážiť a rozvíjať Moskva (ČSTK) — Generálny tajomník Ov KSSZ Michail Görbe- Sov prijal v sobotu v Kremli spolkového vicekancelára a ministra za­hraničných veci NSR Hansa-Dietricha Genschera. Nebolo to prvé stret­nutie. Vzhladom na to, že sa posledné dva až tri roky sa v dvojstran­ných vxfahoch i na eurépskej úrovni nemálo urobilo, a to aj sa osob­nej úCasti H.-D. Genschera, sústredil sa roshovor hneď na hlavné problémy. cu v záujme všetkých, povedal M. Gorbačov. Hans-Dietrich Genscher povedal, že utvorenie „jednotného trhu“ v rámci EHS nielen neznamená nebezpečen­stvo pre budúcnosť Európy, ale na­opak zvyšuje možnosti spolupráce a otvorenosti v európskom 1 celosveto­vom meradle. Konštatoval ďalej, že v Európe vždy bolo a bude miesto pre existenciu štátov, ktoré patria k rozličným spoločenským a politickým systémom. (Pokračovanie na 5. str.) Veľkú pozornosť venovali celoeuróp­skym záležitostiam. M. Gorbačov po­ukázal na to, že v ZSSR sa hodnotia možné dôsledky plánov vojenskej In­tegrácie v západne] Európe a utvore­nia „Jednotného trhu“ do roku 1992. Zodpovednosť európskych politikov spočíva v tom, aby to neuškodilo tým kladným počinom v oblasti odzbroje­nia a upevňovania bezpečnosti, kto­ré sa už stávajú realitou, a aby to neochromilo helsinský proces a kon­cepciu „celoeurópskeho domu“, ktorá je zameraná na komplexnú spoluprá­ Úspechy Kožatexu v starostlivosti o pracujúcich Zrkadlo z druhej strany Zacielené na pracovníkov so zmenenou pracovnou schop­nosťou 9 Konkrétne možnosti £ Previerky a záujem tvo­ria základ spolupráce a pomoci Bratislava (Od naiaf redaktorky lisy KláakoveJ) — Už tradič­ne, nielen na mnohých výstavách, ale aj prostredníctvom svojich zákazkových predajni sa výrobné družstvo Kotatez Bratislava pred­stavuje dobrou úroviiou koženej galantérie, najmä dámskych kabe­liek. Aj v tohtoročnej súťaži dokonalých družstevných výrobkov hod­notili ich modely ako zaujímavo vyvsorované, uplatňujúce najmúd­­nejžie ozdobné prvky. Podobne ako je pod bratislavským názvom zahrnutá aj veľká časť pre­vádzok napríklad v Plaveckom Štvrt­ku, Malackách, Tomášove, Galante, vo Vŕbovom alebo v Novom Meste nad Vähom, zatleňujú módne výrob­ky užitočnú a a] na zahraničnom trhu dobre uplatňovanú výrobu poly­etylénových hadíc, fólii a rôznych strekolisových výrobkov. Práve také­to prevádzky bývajú náročné na pra­covné podmienky, navyše ak sú sú­stredené v malých závodoch. Preto sme sa pozreli do zrkadla úspechov z tej opačnej strany — cez pracovné podmienky zamestnancov, predovšet­kým tých so zmenenou pracovnou schopnosťou. M DRUHÝ PÔL Na jednej strane teda plnenie po­žiadaviek trhu. A na druhej? Druž-stvo v spolupráci s komisiou poli­­ticko-výchovnej práce a starostlivos­ti o členov, keďže vo výrobných družstvách nie sú pracovníci členmi ROH, vyčlenili pre občanov so zme­nenou pracovnou schopnosťou vhod­né pracovné miesta, aby boli správ­ne na pracovisku zaradení. Podlá po­sledného hlásenia komisie národné­mu výboru nezistili ani v Jednom prípade, že by výkon zamestnania ne­priaznivo vplýval na zdravotný stav pracovníkov. Sledujú dostatočnú kvó­tu liečebných poukazov, poukazov na rekreácie, zabezpečujú stravovanie, preverujú starostlivosť v závodne) ambulancii, uskutočňujú s takýmito členmi rozhovory, aby im mohli vyjsf v ústrety aj pri riešení nielen pra­covných, ale aj osobných problémov. Umožňujú lm prípadne pracovat na skrátený pracovný úvázok. — Všetci pracovníci majú a aj pl­ne využívajú možnosť oddychovat v rekreačnom zariadení v Plaveckom Štvrtku a v Harmónii, kde najmá v letnom období organizujeme rôzne podujatia, keďže sa dá využiť nielen jazero, ale aj lúky a les, — vyjad­rila sa Zuzana Stobodová, podpred­sedníčka komisie. Z fondu kultúr­nych a spoločenských potrieb druž­stva prispievajú aj na liečebné po­byty v zahraničných sanatóriách vrá­tane Juhoslávie, ktoré zabezpečuje (Pokračovanie na 4. str.j Blahoprajný telegram Praha (ČSTK) — Prezident česko­slovenskej socialistickej republiky Gustáv Husäk zaslal blahoprajný te­legram prezidentovi Švajčiarskej kon­federácie Ottovi Stlchovl pri príleži­tosti štátneho sviatku Jeho krajiny. SPRÁVA 0 REALIZÁCII ZÁVEROV CELOZVÄZOVEJ STRANÍCKEJ KONFERENCIE PREDNESENÁ MICHAILOM G0RDAÍ0V0M Úlohy prestavby - nostol čas rozhodných konkrétnych činov, čos vysoko! zodpovednosti KSSZ je skutočne hybnou silou prestavby, jej iniciátorom a uznávaným vodcom, ktorý vyjadruje záujmy ľudu a so­cializmu • Strana pred obdobím výročných schôdzí • Zvyšuje sa úloha volených straníckych orgánov • Najvyš­ší soviet ZSSR posúdi viacero podstatných doplnkov a zmien ústavy • Zasadanie ÚV KSSZ schválilo tri uznesenia Moskva (ČSTK — zr) — Ako sme už oznámili, v piatok sa v Moskve uskutočnilo zasadanie Ostredného výboru KSSZ, ktoré prerokovalo správu O praktickej práci pri realizácii rezolúcií 19. celozväzovej stra­níckej konferencie. Správu, ktorú uverejňujeme dnes v plnom znení, predniesol generálny tajomník OV KSSZ Michail Gorbačov. Na zasadaní prijali tri uznesenia, ktoré takisto uverejňujeme. Okrem toho utvorili komisiu DV KSSZ za predsedníctva M. Gorbačova, ktorá sa bude zaobe­rať prípravou návrhov spojených s uskutočnením reformy politického systému sovietskej spoločnosti. M. Gorbačov na zasadaní povedal: Súdružky a súdruhovial Politické byro sa rozhodlo zvolať terajšie plenárne zasadanie, aby pre­rokovalo praktické opatrenia na pl­nenie záverov 19. celozväzovej stra­níckej konferencie, ktorá sa stala na­najvýš dôležitým politickým medzní­kom prestavby. Na konferencii sme všetci mimo­riadne silne pocítili, že sa v strane a spoločnosti utvorilo pevné presved­čenie o nevyhnutnosti zintenzívniť prácu pri realizácii praktických úloh prestavby. Hovorilo sa o tom otvore­ne, obzvlášť tak hovorili delegáti za­stupujúci výrobné kolektívy. Zaznela jednomyseľná požiadavka neprešľapovať na mieste, nevyčkávať, ráznejšie reagovať na nedostatky a omyly, konať rozhodne a odstraňovať všetky prekážky stojace v ceste náš­mu hnutiu. V diskusných príspevkoch delegátov bolo obsiahnuté nielen zne­pokojenie nad vývojom udalostí, ale otvorene si priznajme, že zaznievala aj nespokojnosť s tým, ako pracujú stranícke, štátne a hospodárske or­gány, naše vedúce kádre. Treba priamo povedať, súdružky a súdruhovia, že čas nás tlačí. S čím to súvisí? Po prvé, v strane sa začína obdobie výročných členských schôdzí. Keď sme spoločne rokovali o ter­míne celozväzovej konferencie, vy­chádzali sme z toho, že sa bude ko­nať v predvečer výročných schôdzí a volieb v strane, s tým, aby výročné členské schôdze komunistov a konfe­rencie okresných, mestských, okruho­vých, oblastných a krajských straníc­kych organizácií vychádzali z politic­kých smerníc celostraníckeho fóra. Ďalej. Na konferencii sme sa do­hodli, že už teraz je nevyhnutné bez akéhokoľvek otáľania organizovať všetky práce pri reforme politického systému, a to tak, aby sa na jar bu­dúceho roku konali voľby na novom právnom základe a bol zvolaný zjazd ľudových poslancov ZSSR. Delegáti konferencie sa rozhodne vyslovili za ďalšie prehlbovanie hos­podárskej reformy, lebo s tým je spo­jené plnenie zásadných sociálno-eko­­nomických úloh a zlepšenie života ľudu. Nech sa na to pozrieme z ktorejkoľ­vek strany, nemôžeme strácať čas, treba konať a konať rozhodne, zvyšo­vať náročnosť pri riešení praktických otázok, ktoré nadobúdajú čoraz ostrej­ší politický charakter. Celkove teda, súdružky ia súdruho­via, nastal čas skutkov, konkrétnych činov, časť rastúcej zodpovednosti všetkých straníckych , organizácií, všetkých našich kádrov, všetkých ko­lektívov a každého pracujúceho. Všetci sme mali v týchto týždňoch možnosť znova sa zamyslieť nad vý­znamom konferencie, podrobne zhod­notiť jej výsledky a schválené záve­ry. Možno povedať, že to bola bez­precedentná udalosť v živote strany. Konferencia vzrušila celú spoločnosť. Mimoriadne dôležitým príspevkom k prestavbe sa stalo samo jej ovzdušie: uvoľnenosť, diskusia, zásadovosť, nô­­ročnosť a otvorené prerokúvanie ak­tuálnych problémov. Konferencia sa konala v novom morálnom a politickom ovzduší, ovzduší realizmu a obohatila stranu o nové skúsenosti celonárodnej poli­tickej školy, školy verejnej informo­vanosti a demokracie. Záujem o kon­ferenciu neochabuje. So zaujatím sa diskutuje o všetkých otázkacih, ktoré nastolila a o ktorých rozhodla. Kon­ferencia vyvolala aj veľký ohlas na celom svete. Konferencia znova presvedčivo do­kázala mohutný potenciál našej stra­ny. Povedal by som, že strana akoby narovnala chrbát, napriamila sa a za­čala presvedčivo hovoriť naplno, no­vátorsky, s pocitom nesmiernej zod­povednosti voči ľudu. Konferencia po­tvrdila, že KSSZ Je skutočne hybnou silou prestavby, je] Iniciátorom uznávaným vodcom, ktorý vyjadruje a životné záujmy ľudu a socializmu. To je najdôležitejší politický výsledok našej straníckej konferencie. Dnes možno skrátka s istotou po­vedať, že po konferencii už ani stra­na ani spoločnosf nie sú také, aké boli včera. Príprava a priebeh konfe­rencie pozdvihli na novú úroveň chá­panie minulosti, súčasnosti i budúc­nosti krajiny. Delegáti ostro odsúdili chyby a zlo­činy minulosti. Zároveň kategoricky odmietli pokusy poprlef historické úspechy sovietskeho ľudu. Na konfe­rencii bol principiálne zhodnotený priebeh prestavby, jej výsledky, ne­dostatky a omyly. Možno s istotou povedať, že konferencia nás priviedla k novému hodnoteniu problémov úloh nášho hnutia pri obnove spo­a ločnosti. Konferencia ukázala obrovské úsi­lie komunistov a všetkého Iudu o dô­sledný postup prestavby, o to, aby získala nezvratný charakter, o ener­gické riešenie praktických otázok vo (Pokračovanie na 2. str.) Chotáre voňajú chlebom osádka v zložení Jozef Buocik — Jo­zef Horváth. Kombajnisti svědomitě plnili prí­kazy, žacie mechanizmy potáhnuté obilie nadvihovali a mlátili každý klas. Pomocníci kráčali za strojmi a kontrolovali robotu. Navyše agro­nóm strediska Ján Kulich opätovne hodnotil postup prác. Husto siate obilniny zberáme z 970 hektárov, — informuje nás hlavný agronóm Bohuš Jesenský. — Zožali sme už ozimný Jačmeň, pri ktorom sme odskúšali techniku, a teraz sme sa pustili do pšeníc. Myslím si, že tohtoročná žatva v Turci nie je mi­moriadna, skôr normálna, aj keď sa vyskytujú väčšie teploty. Všetkých devät kombajnových osá­dok tvorí dočasnú zberovú brigádu. ale celej brigády. Vtedy sa nezaprie najmä Jozef Boucik s pomocníkom Jozefom Horváthom. On totiž väčšinu roka pracuje ako opravár, takže stro­je dôverne pozná. A jelu> pomocník? Je pracovníkom martinských Závodov ťažkého strojárstva a rozumie sa naj­mä elektrickej časti strojov. Teda vzácna súhra. — Tohtoročná žatva je už mojou šestnástou, — hovorí Jozef Buoctk. — Obrátky kombajnu prispôsobujem kaž­dému porastu, dbám, aby žacie Ušty boli správne podotahované tak, aby zrno bolo odôstené a nepodrvené. „Za horami" sú už časy, keď sme uprednostňovali množstvo pokose­ných plôch a nehľadeli na hospodár­ny výmlat. Ak niektorý kombajn zastal, to bol Pozastavili platnosť kritizovaného výnosu Moskva (ČSTK) — Prezídium Naj­vyššieho sovietu ZSSR v piatok po­zastavilo platnosť svojho výnosu z marca tohto roku o zdanení členov družstiev. Podľa uvedeného výnosu boli individuálne príjmy členov druž­stiev zdanené vo výške 90 percent. Agentúra TASS v tejto súvislosti pripomína ostrú kritiku, s ktorou marcový výnos Prezídia Najvyššieho sovietu prijala sovietska verejnosť. Ľudia predovšetkým kritizovali, že toto vážne rozhodnutie bolo prijaté bez predbežného verejného posúde­nia. Ekonómovia a sociológovia zá­roveň poukazovali na to, že také vy­soké zdanenie individuálnych príj­mov družstevníkov zničí toto hnutie už v zárodku. Výnos neschválili ani na májovom zasadaní sovietskeho parlamentu a bolo rozhodnuté vy­pracovať nový návrh. Ten posúdili na nedávnom zasadaní sovietske] vlá­dy, ktorá s nim vyslovila nesúhlas, a tak práce na návrhu nového výno­su pokračujú. Vzhladom na túto si­tuáciu sa prijalo rozhodnutie, aby družstevníci zo svojich individuál­nych príjmov počínajúc Júlom tohto roku platili rovnakú daň ako pracu­júci štátneho sektora. Náš redaktor na žatevných poliach Martinského okresu P redpoveď meteorológov na uply­nulý víkend sa v Turci splnila do poslednej litery. V sobotu ráno silný vietor prihnal dažďové kvapky a miestami lialo ako z krhly. Vyjasnievať sa začalo až pred obe­dom. To bol povel pre agronómov, aby opäť vkročili do dozretých lánov obilia, zistili vlhkosť zrna a podľa toho rozhodli o postupe žatevných prác. Hlavný agronóm JRD Gader so síd­lom v Blatnici Bohuš Jesenský sa z obchôdzky vrátil ustarostený. Na­priek tomu, že klasy pšenice na poli nazývanom Za valentovským cintorí­nom prežierali, vlhkosť prekonávala očakávanie. Bolo treba počkať, mat trpezlivosť. Preto devät osádok obil­ných kombajnov dostalo príkaz uro­biť drobné opravy a dokonalú údržbu. Ostatných pracovníkov počasie ne­vyrušovalo. Najväčší ruch bol pri su­šičkách obilia — v Karlovej, Rakove a Blatnici. Vasil Juroščák, Ľubomír Kollár a Vladimír Kempný sa zvŕtali okolo potravinárskej pšenice. Keď dosiahla 14-percentnú vlhkosť, hlásili hotovo. Bola súca na uskladnenie. Nedeľňajšia modrá obloha s biely­mi mráčkami opäť poskytla priestor žencom. Na rozkrútenie strojov však čakali až do obedňajších hodín. Plni­li úlohy zo soboty. Po krátkej pora­de priamo na poli Za valentovským cintorínom Bohuš Jesenský vysvetlil osádkam kombajnov, čo je ich ete­tőm. Poľahnutú, takmer 28-hektárovú výmeru pšenice odrody Iris treba zberať len jedným smerom — proti potáhnutým klasom. Prvá osádka Ján Skuta — Ľubomír Cvik sa dostala k úvrati prvá, za ňou Jozef Zúbor s pomocníkom Vladimí­rom Jánošíkom ... Rojnicu uzatvorila Nenaháňajú stroje, dbajú, aby znižo­vali straty na najnižšiu mieru. Práce v potáhnutých porastoch im hodno­tia zvlášť. A tých majú podľa odhadu vyše 110 hektárov plôch, vyše 11 per­cent. Medzi osádkami panuje súdrž­nosť. Ak niektorý kombajn zastane pre poruchu, jeho oprava sa stáva záležitosťou nielen opravárskej čaty, signál pre voditôv nákladných áut. Tibor Fajsl, Peter Stancel, Milan Achtmský a Jaroslav Taraba plynule odvážali obilie do pripraveného prie­storu sušičky v Karlovej. Ďalšie Hospodárske stredisko, JRD Gader v Dánovej, je od valentov­­ských cintorínov akoby na skok. Tu sme sledovali senážovanle. Na rezač­ke si umne počínal Vladimír Skuta, odvoz pokosených jarných mtešaniek mal na starosti Cyril Hupka s Mila­nom Tarabom. Zelenú hmotu tlačil na traktore Anton Ondruš. — Z päthektárovej výmery získa­me približne 70 ton senáže, — vy­svetľuje predseda JRD Gader MVDr. Jozef Havran. —- Do mtešaniek ešte dávame aj červenú ďatelinu, aby sme dosiahli kvalitnejšie krmivo- V tom­to roku ho dorobíme viac ako ino­kedy, čo je základ pre udržanie vy­sokej úžitkovosti dobytka. Sena sme mali nasuštť 1800 ton, zatiaľ sme úlohu prekročili o 50 ton. Tento týždeň sa žatevné práce v JRD Gader ešte viac rozvinú. Očaká­vajú kooperačné kombajny. — Večer si zmyjem prach, jest mi veľmt nechutí, takže manželka nemá so mnou veľa starostí, — hovorí Jo­zef Buoctk. — Keď stthnem, posedím chvíľu pred obrazovkou, aby som ve­del, čo sa vo svete robí, a rýchlo do perín. MIROSLAV RUTTKAY

Next