Pravda, január 1990 (LXXI/1-26)

1990-01-02 / No. 1

UTOROK !. JANUÁRA 1990 ★ ★ ★ ROČNÍK 71 ČÍSLO 1 CENA 1 Kčs DENNÍK KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Praha (ČSTK) - Predseda vlády ČSSR MARIÁN ČALFA odpovedal na otázky spravodajcovi ČSTK týkajúce sa úloh federálnej vlády v roku 1990. • S čím vstupuje vláda národného porozumenia do roku 1990? - Ako som už uviedol v parlamente, Československo nemôže nič odradiť od nastúpenej cesty k demokratic­kému politickému systému. Táto ne­zvratná skutočnosť a nevyhnutnosť jej realizácie v dennej praxi je tým naj­podstatnejším, s čím vstupujeme do roku 1990. • Aké hlavné úlohy čakajú vládu z hľadiska riadenia národ­ného hospodárstva? - Dobre fungujúca ekonomika je základným predpokladom ďalšieho rozvoja Československa. Dôsledne sa rozídeme s tým spôsobom riadenia, ktorý u nás roky prevládal. Naším strategickým cieľom je pripraviť pre­chod na trhovú ekonomiku. Iba tak možno zabezpečiť hospodársku ra­cionalitu, rast životnej úrovne a efek­tívne využívanie zdrojov. Máme veľké dlhy, pokiaľ ide o stav životného pro­stredia, úroveň výrobného zariadenia i v tom, že nám „odchádza vlak", pokiaľ ide o nástup niektorých moder­ných technológií. Za rozhodujúce predpoklady úspechu ozajstné, teda radikálne hospodárske reformy po­kladáme dôsledné otvorenie čs. eko­nomiky okolitému svetu. • Mohli by ste konkretizovať najbližší legislatívny program vlády? - Demokratizácia nášho života i zmeny v ekonomike sú nerozlučne spojené s nevyhnutnosťou mnohých legislatívnych úprav. Rad zákonov v národohospodárskej oblasti už bol pripravený, na ďalších zákonoch a no­velizáciách doterajších zákonov sa in­tenzívne pracuje. Nemáme mnoho času, chceme však pripraviť dobré zákony, riadng legislatívne prepraco­vané. To je veľmi náročná úloha. V po­litickej oblasti je to predovšetkým vo­lebné zákonodarstvo, zákony spolčo­vací, zhromažďovací a tlačový. V prie­behu tohto roka budú pokračovať práce na novej ústave, v ktorej budú zachytené všetky zásadné zmeny, ktoré v súčasnom politickom vývoji prežívame. • Hovorí sa o návrate Česko­slovenska do Európy. Čo si pod tým predstavujete? - Naozajstné otvorenie sa svetu. Záleží nám na rozvoji vzájomne vý­hodnej hospodárskej spolupráce so všetkými krajinami sveta. Omnoho hlbšia a efektívnejšia než dosiaľ musí byť v RVHP. Kladieme dôraz na nad­viazanie kontaktov s Európskymi spo­ločenstvami, máme záujem o kon­krétnu spoluprácu s ostatnými kraji­nami. Ekonomická spolupráca pred­pokladá dobré vzťahy v politickej a kultúrnej oblasti. Podieľať sa na budovaní spoločného európskeho domu v záujme mieru a priateľstva medzi národmi, v záujme ľudu - to je základom našej politiky. Odstraňova­nie zátaras na spoločných hraniciach s našimiťsusedmi - NSR a Rakúskom - to je začiatok a symbol nášho ďal­šieho postupu, začiatok hospodár­skeho a politického procesu vrátenia sa do náruče slobodných európskych národov. A Novoročný rozhovor s predsedom vlády ČSSR Blahoželania V. Havlovi Pripraviť prechod na trhovú ekonomiku Praha (ČSTK) - Prezidentovi ČSSR Václavovi Havlovi blahoželal k jeho zvoleniu za prezidenta ČSSR prezi­dent Spojených štátov amerických George Bush, prezident Francúzskej republiky Francois Mitterrand, pred­seda Štátnej rady Bulharskej ľudovej republiky Petr Mladenov, prezident Poľskej republiky Wojciech Jaruzelski a jej predseda vlády Tadeusz Mazo­wiecki, predseda Prezídia Veľkého ľu­dového churála Mongolskej ľudovej republiky Džambyn Batmänch, prezi­dent republiky a predseda Ústred­ného ľudového výboru Kórejskej ľudo­vodemokratickej republiky Kim lr-sen, prezident Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky Šadlí Bendžedíd a prezident Afganskej republiky Na­­džíbulláh. K štátnym sviatkom Praha (ČSTK) - Prezident Českoslo­venskej socialistickej republiky Václav Havel a predseda vlády Českosloven­skej socialistickej republiky Marián Čalfa poslali spoločný blahoprajný te­legram predsedovi Štátnej rady a predsedovi Rady ministrov Kubán­skej republiky Fidelovi Castrovi Ru­žoví k štátnemu sviatku jeho krajiny. Václav Havel poslal blahoprajný te­legram aj predsedovi Revolučnej rady národnej spásy a hlave štátu Sudán­­skej republiky Umarovi Hasanovi Ba­­šírovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Zvyšovanie cien v Poľsku Varšava (ČSTK) - V Poľsku sa od 1. januára zvyšujú o 400 percent po­platky za elektrickú energiu, dodávky teplej vody, plynu a za ústredné kúre­nie. Tento krok poľské úrady odôvod­nili zvýšením maloobchodných cien uhlia vzhľadom na zrušenie štátnych dotácií na jeho ťažbu. Zvýšenie po­platkov za komunálne služby je jed­ným z viacerých opatrení radikálnej hospodárskej reformy vlády Tadeusza Mazowieckeho. Tá sa v zásade zriekla zasahovania do procesu tvorby cien, ktorý budú regulovať tr­hové mechanizmy. Podľa prognóz od­borníkov Celopoľskej dohody odbo­rov (OPZZ) .sa v navám roku ceny celkove zvýšia o asi 600 percent. Vláda súčasne už dvanásty raz počas roka devalvovala národnú menu voči doláru, za ktorý teraz banka vypláca 9500 zlotých. Cieľom je odstrániť roz­diel medzi oficiálnou výmennou hod­notou a čiernym trhom, na ktorom teraz hodnota dolára kolíše medzi 9000-10 000 zlotými. Podľa vládneho programu má od 1. januára zlotý zís­kať v Poľsku vnútornú konvertibilitu. Milí spoluobčania, štyridsať rokov ste v tento deň po­čuli z úst mojich predchodcov v rôz­nych obmenách to isté: ako naša kra­jina rozkvitá, koľko ďalších miliónov ton ocele sme vyrobili, akí sme všetci šťastní, ako veríme svojej vláde a aké krásne perspektívy sa pred nami otvá­rajú. Predpokladám, že ste ma nenavrhli do tohtô úradu preto, aby som vám i ja klamal. Naša krajina neprekvitá. Veľký tvo­rivý a duchovný potenciál našich náro­dov nie je zrrfysluplne využitý. Celé odvetvia priemyslu vyrábajú veci, o ktoré nie je záujem, zatiaľ čo to, čo potrebujeme, nemáme. Štát, ktorý sa nazýva štátom robotníkov, robotníkov ponižuje a vykořisťuje. Naše zasta­rané hospodárstvo plytvá energiou, ktorej máme málo. Krajina, ktorá mohla byť kedysi hrdá na vzdelanosť svojho ľudu, vydáva na vzdelanie tak málo, že je dnes na sedemdesiatom druhom mieste na svete. Skazili sme si pôdu, rieky i lesy, ktoré nám naši predkovia odkázali, a máme dnes naj­horšie životné prostredie v celej Eu­rópe. Dospelí ľudia u nás zomierajú skôr ako vo väčšine európskych kra­­jín. Dovoľte mi malý osobný zážitok: keď som nedávno letel do Bratislavy, našiel som si po rôznych rokovaniach čas na to, aby som sa pozrel z okna. Videl som komplex Slovnaftu a hneď za ním veľkomesto Petržalku. Ten po­hľad mi stačil na to, aby som pochopil, že naši štátni a politickí činitelia sa po desaťročia nepozerali alebo nechceli pozerať ani z okien svojich lietadiel. Nijaké čítanie štatistík, ktoré mám k dispozícii, by mi neumožnilo rýchlej­šie a ľahšie pochopiť stav, do ktorého sme sa dostali. Ale to všetko nie je stále ešte to hlavné. Najhoršie je, že žijeme v ska­zenom mravnom prostredí. Morálne sme ochoreli, pretože sme si zvykli niečo iné hovoriť, a niečo iné si mys­lieť. Naučili sme sa v nič neveriť, nevšímať si jeden druhého, starať sa iba o seba. Pojmy ako láska, priateľ­stvo, súcit, pokora či odpustenie stratili svoju hĺbku a rozmer a pre mnohých z nás znamenajú iba akési psycholo­gické osobitosti, alebp sa javia ako zatúlané pozdravy z dávnych čias, tro­cha smiešne v ére počítačov a kozmic­kých rakiet. Iba máloktorí z nás doká­zali nahlas zvolať, že mocní by nemali byť všemocní a že osobitné farmy, ktoré pre nich pestujú ekologicky čisté a kvblitné potraviny, by mali svoje produkty posielať do škôl, detských internátov a nemocníc, keď už ich naše poľnohospodárstvo nemôže zatiaľ po­núkať všetkým. Doterajší režim - vy­zbrojený svojou pyšnou a neznášanli­vou ideológiou - ponížil človeka na výrobnú silu a prírodu na výrobný nástroj. Zaútočil tým na samu ich pod­statu i na ich vzájomný vzťah. Z nada­ných a svojprávnych ľudí, dômyselne hospodáriacich vo svojej krajine, uro­bil skrutky akéhosi obludne veľkého, rachotiaceho a páchnúceho stroja, o ktorom nikto nevie, aký má vlastne zmysel. Nedokáže nič viac, ako po­maly, ale nezadržateľne opotrebú-a všetky svoje skrutky, o skazenom mravnom vať sám seba Ak hovorím ovzduší, nehovorím tým len o pánoch, ktorí jedia ekologicky čistú zeleninu a nepozerajú sa z okien lietadiel. Ho­vorím o nás všetkých. Všetci sme si totiž na totalitný systém zvykli a prijali ho za nezmeniteľný fakt, a tým ho vlastne udržiavali. Inými slovami: všetci sme - aj keď, pochopiteľne, každý v inej miere - za chod totalitnej mašinérie zodpovední, nikto nie sme len jej obeťou, ale všetci sme zároveň jej spolutvorcami. Prečo o tom hovorím: bolo by veľmi nerozumné chápať smutné dedičstvo posledných štyridsiatich rokov ako čosi cudzie, čo nám odkázal vzdialený príbuzný. Musíme toto dedičstvo, na­opak, prijať ako niečo, čoho sme sa my sami na sebe dopustili. Ak to tak prijmeme, pochopíme, že len od /nás všetkých závisí, aby sme s tým niečo urobili. Zvádzať všetko na predchá­dzajúcich vládcov nemôžeme nielen preto, že by to nezodpovedalo pravde, ale aj preto, že by to mohlo oslabiť povinnosť, ktorá dnes stojí pred každým z nás, totiž povinnosť samostatne, slobodne, rozumne a rýchle konať. Nemýľme sa: ani tá najlepšia vláda, ani ten najlepší parla­ment, ani ten najlepší prezident toho sami veľa nezmôžu. A bolo by aj hl­boko nešpráyne čakať všeobecnú ná­pravu len od nich. Sloboda a demo­kročia znamená predsa spoluúčasť, a teda spoluzodpovednosť všetkých. Ak si to uvedomíme, potom sa nám okamžite všetky hrôzy, ktoré nová čes­koslovenská demokracia zdedila, pre­stanú javiť také hrozné. Ak si to uve­domíme, vráti sa do našich sŕdc nádej. V náprave vecí všeobecných sa máme o čo oprieť. Posledné obdobie - a najmä posledných šesť týždňov našej pokojnej revolúcie - ukázalo, aký veľký, všeobecne ľudský, mravný a duchovný náboj a aká veľká občian­ska kultúra driemali v našej spoloč­nosti pod vnútenou maskou apatie. Kedykoľvek mi niekto o nás katego­ricky: tvrdil, že sme takí alebo onakí, vždy som namietal, že spoločnosť je veľmi tajomné stvorenie a že nikdy nie je dobré veriť len tej jej tvári, ktorú práve ukazuje. Som šťastný, že som sa nemýlil. Všade vo svete sa ľudia ču­dujú, kde sa v tých poddajných, poní­žených, skeptických a zdanlivo už v nič neveriacich občanoch Českosloven­ska vzala náhle tá úžasná sila za niekoľko týždňov celkom slušným -a mierumilovným spôsobom striasť zo svojich pliec totalitný systém. My sami sa tomu čudujeme. A pýtame sa: od­kiaľ vlastne mladí ľudia, ktorí nikdy iný systém nepoznali, čerpajú svoju túžbu po pravde, svoju slobodomyseľnosť, svoju politickú fantáziu, svoju občian­sku odvahu i občiansku prezieravosť? Ako to, že aj ich rodičia - teda presne tá generácia, ktorá bola považovaná za stratenú - sa k nim pridali? Ako je vôbec možné, že toľko ľudí okamžite (Pokračovanie na 2. strane) Novoročný prejav prezidenta ČSSR Václava Havla prednesený v Čs. televízii a Čs. rozhlase Sloboda a demokracia je spoluúčasť a spoluzodpovednosť všetkých na vláde Praha (ČSTK) - Prezident Československej socialistickej republiky Václav Havel predniesol v pondelok 1. januára 1990 v Československej televízii a v Československom rozhlase novoročný prejav: ¥ Rozhodnutie prezidenta ČSSR o amnestii Praha (ČSTK) - Rozhodnutie prezidenta Československej socialistickej republiky o amnestii zo dňa 1. januára 1990. Pri príležitosti svojho zvolenia za pre­zidenta ČSSR využívam právo dané mi ústavou a vyhlasujem túto amnestiu: Článok I Odpúšťam nevykonané tresty a) odňatia slobody alebo ich zvyšky samostatne uložené za prečiny, b) odňatia slobody podmienečne odložené, c) nápravného opatrenia alebo ich zvyšky, d) peňažité alebo ich zvyšky, pokiaľ neboli uložené popri treste'odňatia slobody, ktoré boli alebo budú právoplatne uložené za prečiny alebo trestné činy spáchané pred dňom tohto rozhodnu­tia s tým, že sa na páchateľa pozerá dňom tohto rozhodnutia, akoby nebol odsúdený. a Článok II 1. Odpúšťam nevykonané tresty od­ňatia slobody alebo ich zvyšky, ktoré boli alebo budú právoplatne uložené za trestné činy spáchané pred dňom tohto rozhodnutia, pokiaľ neprevyšujú a) dva roky za úrriyseiné trestné činy, b) tri roky za trestné činy spáchané z nedbalosti, c) tri roky pri úhrnných a súhrnných trestoch uložených za úmyselné trestné činy a trestné činy spáchané z nedba­losti. 2. Z ostatných trestov odňatia slo­body alebo ich zvyškov, ktoré boli alebo budú právoplatne uložené za trestné činy spáchané pred dňom tohto rozhodnutia, odpúšťam a) z trestov uložených za úmyselné trestné činy jednu tretinu, najmenej však dva roky, b) z trestov uložených za trestné činy spáchané z nedbalosti jednu polovicu, najmenej však tri roky, c) z trestov úhrnných a súhrnných uložených za úmyselné trestné činy a trestné činy spáchané z nedbalosti jednu tretinu, najmenej však tri roky. 3. Ustanovenia ods. 1 a 2 sa vzťa­hujú aj náts tresty úhrnné a súhrnne uložené za'trestné činy a prečiny. Článok III Tresty odňatia slobody, ktoré boli (Pokračovanie na 2. strane) Snímky Pravda - Ivan Dubovský „Môj obdiv k Václavovi Havlovi rastie. Myslím, že to bude veľmi dobrý štátnik a prezident," povedal v ten istý deň Mário Soares na stretnutí s novinármi, ktoré sa uskutočnilo v budove Koordi­načného centra Občianskeho fóra v Prahe na Můstku. Poďakoval Občianskemu fóru za pozvanie do Československa a zdô­raznil, že neprišiel z oficiálnych, ale z priateľských dôvodov. V Prahe sa stretol s Václavom Havlom, Alexan­drom Dubčekom, kardinálom Františ­kom Tomáškom, so zástupcami štu­dentov a niektorými ďalšími význam­nými osobnosťami. Portugalský prezident odpovedal na otázky prítomných novinárov: • Ako vidíte možnosť vstupu ČSSR do EHS? - Otázka neznie, či vstúpiť, alebo nevstúpiť do EHS. Teraz je dôležité, či krajiny Európskeho spoločenstva môžu pomôcť krajinám, v ktorých do­chádza k rýchlym demokratickým zmenám. Na túto otázku môžem od­povedať: áno. Pred EHS stojí teraz vnútorná úloha - vytvoriť spoločný trh. Preto ani Rakúsko, ktoré má vyvinutú ekonomiku a je založené na demokra­tických základoch, nemôže byť zatiaľ do spoločenstva prijaté. • Čo si myslíte o úpravách hraníc v Európe, o ktorých sa dnes veľmi diskutuje? - Domnievam sa, že by sa hranice, existujúce od druhej svetovej vojny, nemali meniť. V prípade ich zmeny by podľa mňa mohla nastať veľmi ťažká politická situácia. Napriek tomu pri­znávam, že existujú určité problémy, predovšetkým národnostných menšín, v niektorých krajinách. Ale tie sa vyrie­šia v súvislosti s prechodom týchto krajín k demokracii. V podvečerných hodinách odcesto­val Mário Soares z Československa. Portugalský prezident Mário Soares navštívil ČSSR Mk • W# - 1 I , • ■ 19 PfisífH $A9ti üifü nriiifw » H Iwlvl wUflII vBirnV Ml lUlvi Praha (ČSTK) - Prezident Portugalskej republiky Mário Soares, ktorý zavítal do Československa na súkromnú návštevu, položil - bez oficiálnych pôct - v sobotu v sprievode Václava Havla a Jiřího Dienstbiera kvetiny k soche sv. Václava v Prahe. Chcel tým vyjadriť solidaritu so študentmi, ale aj so všetkými, ktorí boli v minulých dňoch u nás perzekvovaní. V posledných sviatočných dňoch uply­nulého roku a prvý deň roku 1990 ožilo okolie Bratislavy čulým ruchom. Jazerá ne Železnej studienke, ktoré pokryl ľad, patrili deťom i dospelým (horná snímka). Na druhej snímke príroda v okolí Železnej studienky. Tretia snímka je z Kamzíka. Život v Rumunsku sa dostáva do normálnych koľaji Už len sporadické zrážky Búkurešť (ČSTK) - Život v Rumunsku sa počas víkendu ďalej normalizoval. V Bukurešti ľudia venovali sobotu nákupom na novoročné voľné dni. Obchody a reštaurácie pracovali normálne. Silné sneženie však viedlo v celej krajine k vážnym dopravným problémom. Sporadicky dochádza ešte k zrážkam s teroristami z radov bývalej tajnej bezpečnosti. Pokiaľ ide o „útoky", tie ľudia podnikajú na stánky s novinami, ktoré sú v okamihu vypredané. Ako informoval námestník ministra Srbska, ktoré susedí s Rumunskom, utieklo do Juhoslávie v dňoch od za­čatia ľudového povstania 69 Rumunov. Bofo medzi nimi aj 10 agentov jedno­tiek Securitgte, ktorí boli súčasťou proceaušescovských síl. Nový rumunský premiér Petre Ro­man odmietol správy, že sa na úto­koch po boku bezpečnostných síl proti povstaniu zúčastňovali líbyjskí obča­nia. Urobil tak v rozhovore s líbyjským vodcom Muamarom Kaddáfím, ktorý predsedovi rumunskej vlády blahože­lal k víťazstvu ľudovej revolúcie. O účasti príslušníkov z ďalších arab­ských krajín, o ktorých sa zmieňovali niektoré zahraničné informačné zdroje, Petre Roman nehovoril. V Bukurešti zverejnili zloženie Vý­konného výboru Frontu národnej spásy, ktorý je v súčasnosti v Rumun­sku najvyšším orgánom moci. Predsedom výkonného výboru je llie lonescu, prvým podpredsedom Du­­mitru Mazilu, podpredsedami Cazimir lonescu a Károly Király a tajomníkom Dan Marian. A ZÁKON O STRANÁCH V Bukurešti zverejnili dekrét Rady Frontu národnej spásy, ktorý obsahuje zákonné ustanovenia pre zakladanie a činnosť politických strán a spoločen­ských organizácií v Rumunsku. Cieľom nového zákona je umožniť vybudova­nie skutočne demokratického a plura­listického systému v Rumunsku. Dekrét stanovuje, že môžu byť slo­bodne zakladané a môžu vyvíjať čin­nosť akékoľvek politické strany a spo­ločenské organizácie s výnimkou fa­šistických alebo strán hlásajúcich kon­cepcie, ktoré sú v rozpore so štátnym zriadením a právom v Rumunsku. Pri registrácii je nevyhnutné predlo­žiť stanovy strany alebo organizácie, politický program, finančné pro­striedky, ktorými disponuje, a zároveň dokázať, že má najmenej 250 členov. Vojenské kádre a civilní zamestnanci ministerstva národnej obrany a vnútra, sudcovia, prokurátori, diplo­mati, ako aj personál zabezpečujúci operatívnu činnosť slobodného ru­munského rozhlasu a televízie nesmú byť členmi nijakej politickej strany. (Pokračovanie na 4. strane) VZ OSN odsúdilo americkú vojenskú inváziu v Paname v • Agresia - porušenie medzinárodného práva New York (Spravodajca ČSTK) - Valné zhromaždenie OSN schválilo v piatok rezolúciu odsudzujúcu vojenskú inváziu Spojených štátov do Panamy. Za návrh rezolúcie, ktorej spoluautormi boli Kuba, Nikaragua, Líbya, Zambia, Irán a Tanzánia, sa vyslovilo 75 štátov vrátane Českosloven­ska, zástupcovia 20 západných krajín na čele s USA hlasovali proti a predstavitelia 40 krajín sa zdržali hlasovania. Proti rezolúcii hlasovala väčšina čle­nov EHS i zástupca Panamy, ktorý podporil novú panamskú vládu Gil­­lerma Endaru. Hlasovania sa zdržalo okrem iného Poľsko. Rezolúcia rozhodne odsudzuje americkú inváziu v Paname ako zjavné porušenie zásad medzinárod­ného práva a zvrchovanosti, nezávis­losti a územnej celistvosti členského štátu OSN. Žiada okamžité ukončenie intervencie a stiahnutie jednotiek USA z Panamy, prísne dodržiavanie dohôd o Panamskom prieplave a vyzýva všetky štáty na rešpektovanie panam­skej nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti. Aj väčšina delegátov, ktorí sa zdr­žali hlasovania alebo hlasovali proti prijatiu rezolúcie, vyjadrila poľutova­nie nad značnými stratami na životoch, ktoré si invázia vyžiadala, a vyslovila sa proti použitiu sily pri riešení sporu medzi štátmi. Stály zástupca ZSSR Ale­xandr Belonogov ostro odsúdil ame­rickú inváziu, avšak uviedol, že to neznamená podporu politike či prakti­kám generála Noriegu. Na vážne dôsledky americkej inter­vencie pre obyvateľstvo Panamy začí­najú poukazovať aj niektoré oznamo­vacie prostriedky USA. Podľa údajov denníka USA Today zahynulo pri invá­zii až 1000 Panamčanov, v prevažnej väčšine civilistov, ďalších 50 000 prišlo o prácu a spôsobené škody sú odha­dované na najmenej 750 miliónov do­lárov. ■ POSTOJ ZSSR Moskva - Prvý námestník ministra zahraničných vecí ZSSR Alexandr Bes­­smertnych oboznámil veľvyslanca USA (Pokračovanie na 4. strane)

Next