Pravda, január 1990 (LXXI/1-26)
1990-01-02 / No. 1
UTOROK !. JANUÁRA 1990 ★ ★ ★ ROČNÍK 71 ČÍSLO 1 CENA 1 Kčs DENNÍK KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Praha (ČSTK) - Predseda vlády ČSSR MARIÁN ČALFA odpovedal na otázky spravodajcovi ČSTK týkajúce sa úloh federálnej vlády v roku 1990. • S čím vstupuje vláda národného porozumenia do roku 1990? - Ako som už uviedol v parlamente, Československo nemôže nič odradiť od nastúpenej cesty k demokratickému politickému systému. Táto nezvratná skutočnosť a nevyhnutnosť jej realizácie v dennej praxi je tým najpodstatnejším, s čím vstupujeme do roku 1990. • Aké hlavné úlohy čakajú vládu z hľadiska riadenia národného hospodárstva? - Dobre fungujúca ekonomika je základným predpokladom ďalšieho rozvoja Československa. Dôsledne sa rozídeme s tým spôsobom riadenia, ktorý u nás roky prevládal. Naším strategickým cieľom je pripraviť prechod na trhovú ekonomiku. Iba tak možno zabezpečiť hospodársku racionalitu, rast životnej úrovne a efektívne využívanie zdrojov. Máme veľké dlhy, pokiaľ ide o stav životného prostredia, úroveň výrobného zariadenia i v tom, že nám „odchádza vlak", pokiaľ ide o nástup niektorých moderných technológií. Za rozhodujúce predpoklady úspechu ozajstné, teda radikálne hospodárske reformy pokladáme dôsledné otvorenie čs. ekonomiky okolitému svetu. • Mohli by ste konkretizovať najbližší legislatívny program vlády? - Demokratizácia nášho života i zmeny v ekonomike sú nerozlučne spojené s nevyhnutnosťou mnohých legislatívnych úprav. Rad zákonov v národohospodárskej oblasti už bol pripravený, na ďalších zákonoch a novelizáciách doterajších zákonov sa intenzívne pracuje. Nemáme mnoho času, chceme však pripraviť dobré zákony, riadng legislatívne prepracované. To je veľmi náročná úloha. V politickej oblasti je to predovšetkým volebné zákonodarstvo, zákony spolčovací, zhromažďovací a tlačový. V priebehu tohto roka budú pokračovať práce na novej ústave, v ktorej budú zachytené všetky zásadné zmeny, ktoré v súčasnom politickom vývoji prežívame. • Hovorí sa o návrate Československa do Európy. Čo si pod tým predstavujete? - Naozajstné otvorenie sa svetu. Záleží nám na rozvoji vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráce so všetkými krajinami sveta. Omnoho hlbšia a efektívnejšia než dosiaľ musí byť v RVHP. Kladieme dôraz na nadviazanie kontaktov s Európskymi spoločenstvami, máme záujem o konkrétnu spoluprácu s ostatnými krajinami. Ekonomická spolupráca predpokladá dobré vzťahy v politickej a kultúrnej oblasti. Podieľať sa na budovaní spoločného európskeho domu v záujme mieru a priateľstva medzi národmi, v záujme ľudu - to je základom našej politiky. Odstraňovanie zátaras na spoločných hraniciach s našimiťsusedmi - NSR a Rakúskom - to je začiatok a symbol nášho ďalšieho postupu, začiatok hospodárskeho a politického procesu vrátenia sa do náruče slobodných európskych národov. A Novoročný rozhovor s predsedom vlády ČSSR Blahoželania V. Havlovi Pripraviť prechod na trhovú ekonomiku Praha (ČSTK) - Prezidentovi ČSSR Václavovi Havlovi blahoželal k jeho zvoleniu za prezidenta ČSSR prezident Spojených štátov amerických George Bush, prezident Francúzskej republiky Francois Mitterrand, predseda Štátnej rady Bulharskej ľudovej republiky Petr Mladenov, prezident Poľskej republiky Wojciech Jaruzelski a jej predseda vlády Tadeusz Mazowiecki, predseda Prezídia Veľkého ľudového churála Mongolskej ľudovej republiky Džambyn Batmänch, prezident republiky a predseda Ústredného ľudového výboru Kórejskej ľudovodemokratickej republiky Kim lr-sen, prezident Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky Šadlí Bendžedíd a prezident Afganskej republiky Nadžíbulláh. K štátnym sviatkom Praha (ČSTK) - Prezident Československej socialistickej republiky Václav Havel a predseda vlády Československej socialistickej republiky Marián Čalfa poslali spoločný blahoprajný telegram predsedovi Štátnej rady a predsedovi Rady ministrov Kubánskej republiky Fidelovi Castrovi Ružoví k štátnemu sviatku jeho krajiny. Václav Havel poslal blahoprajný telegram aj predsedovi Revolučnej rady národnej spásy a hlave štátu Sudánskej republiky Umarovi Hasanovi Bašírovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Zvyšovanie cien v Poľsku Varšava (ČSTK) - V Poľsku sa od 1. januára zvyšujú o 400 percent poplatky za elektrickú energiu, dodávky teplej vody, plynu a za ústredné kúrenie. Tento krok poľské úrady odôvodnili zvýšením maloobchodných cien uhlia vzhľadom na zrušenie štátnych dotácií na jeho ťažbu. Zvýšenie poplatkov za komunálne služby je jedným z viacerých opatrení radikálnej hospodárskej reformy vlády Tadeusza Mazowieckeho. Tá sa v zásade zriekla zasahovania do procesu tvorby cien, ktorý budú regulovať trhové mechanizmy. Podľa prognóz odborníkov Celopoľskej dohody odborov (OPZZ) .sa v navám roku ceny celkove zvýšia o asi 600 percent. Vláda súčasne už dvanásty raz počas roka devalvovala národnú menu voči doláru, za ktorý teraz banka vypláca 9500 zlotých. Cieľom je odstrániť rozdiel medzi oficiálnou výmennou hodnotou a čiernym trhom, na ktorom teraz hodnota dolára kolíše medzi 9000-10 000 zlotými. Podľa vládneho programu má od 1. januára zlotý získať v Poľsku vnútornú konvertibilitu. Milí spoluobčania, štyridsať rokov ste v tento deň počuli z úst mojich predchodcov v rôznych obmenách to isté: ako naša krajina rozkvitá, koľko ďalších miliónov ton ocele sme vyrobili, akí sme všetci šťastní, ako veríme svojej vláde a aké krásne perspektívy sa pred nami otvárajú. Predpokladám, že ste ma nenavrhli do tohtô úradu preto, aby som vám i ja klamal. Naša krajina neprekvitá. Veľký tvorivý a duchovný potenciál našich národov nie je zrrfysluplne využitý. Celé odvetvia priemyslu vyrábajú veci, o ktoré nie je záujem, zatiaľ čo to, čo potrebujeme, nemáme. Štát, ktorý sa nazýva štátom robotníkov, robotníkov ponižuje a vykořisťuje. Naše zastarané hospodárstvo plytvá energiou, ktorej máme málo. Krajina, ktorá mohla byť kedysi hrdá na vzdelanosť svojho ľudu, vydáva na vzdelanie tak málo, že je dnes na sedemdesiatom druhom mieste na svete. Skazili sme si pôdu, rieky i lesy, ktoré nám naši predkovia odkázali, a máme dnes najhoršie životné prostredie v celej Európe. Dospelí ľudia u nás zomierajú skôr ako vo väčšine európskych krajín. Dovoľte mi malý osobný zážitok: keď som nedávno letel do Bratislavy, našiel som si po rôznych rokovaniach čas na to, aby som sa pozrel z okna. Videl som komplex Slovnaftu a hneď za ním veľkomesto Petržalku. Ten pohľad mi stačil na to, aby som pochopil, že naši štátni a politickí činitelia sa po desaťročia nepozerali alebo nechceli pozerať ani z okien svojich lietadiel. Nijaké čítanie štatistík, ktoré mám k dispozícii, by mi neumožnilo rýchlejšie a ľahšie pochopiť stav, do ktorého sme sa dostali. Ale to všetko nie je stále ešte to hlavné. Najhoršie je, že žijeme v skazenom mravnom prostredí. Morálne sme ochoreli, pretože sme si zvykli niečo iné hovoriť, a niečo iné si myslieť. Naučili sme sa v nič neveriť, nevšímať si jeden druhého, starať sa iba o seba. Pojmy ako láska, priateľstvo, súcit, pokora či odpustenie stratili svoju hĺbku a rozmer a pre mnohých z nás znamenajú iba akési psychologické osobitosti, alebp sa javia ako zatúlané pozdravy z dávnych čias, trocha smiešne v ére počítačov a kozmických rakiet. Iba máloktorí z nás dokázali nahlas zvolať, že mocní by nemali byť všemocní a že osobitné farmy, ktoré pre nich pestujú ekologicky čisté a kvblitné potraviny, by mali svoje produkty posielať do škôl, detských internátov a nemocníc, keď už ich naše poľnohospodárstvo nemôže zatiaľ ponúkať všetkým. Doterajší režim - vyzbrojený svojou pyšnou a neznášanlivou ideológiou - ponížil človeka na výrobnú silu a prírodu na výrobný nástroj. Zaútočil tým na samu ich podstatu i na ich vzájomný vzťah. Z nadaných a svojprávnych ľudí, dômyselne hospodáriacich vo svojej krajine, urobil skrutky akéhosi obludne veľkého, rachotiaceho a páchnúceho stroja, o ktorom nikto nevie, aký má vlastne zmysel. Nedokáže nič viac, ako pomaly, ale nezadržateľne opotrebú-a všetky svoje skrutky, o skazenom mravnom vať sám seba Ak hovorím ovzduší, nehovorím tým len o pánoch, ktorí jedia ekologicky čistú zeleninu a nepozerajú sa z okien lietadiel. Hovorím o nás všetkých. Všetci sme si totiž na totalitný systém zvykli a prijali ho za nezmeniteľný fakt, a tým ho vlastne udržiavali. Inými slovami: všetci sme - aj keď, pochopiteľne, každý v inej miere - za chod totalitnej mašinérie zodpovední, nikto nie sme len jej obeťou, ale všetci sme zároveň jej spolutvorcami. Prečo o tom hovorím: bolo by veľmi nerozumné chápať smutné dedičstvo posledných štyridsiatich rokov ako čosi cudzie, čo nám odkázal vzdialený príbuzný. Musíme toto dedičstvo, naopak, prijať ako niečo, čoho sme sa my sami na sebe dopustili. Ak to tak prijmeme, pochopíme, že len od /nás všetkých závisí, aby sme s tým niečo urobili. Zvádzať všetko na predchádzajúcich vládcov nemôžeme nielen preto, že by to nezodpovedalo pravde, ale aj preto, že by to mohlo oslabiť povinnosť, ktorá dnes stojí pred každým z nás, totiž povinnosť samostatne, slobodne, rozumne a rýchle konať. Nemýľme sa: ani tá najlepšia vláda, ani ten najlepší parlament, ani ten najlepší prezident toho sami veľa nezmôžu. A bolo by aj hlboko nešpráyne čakať všeobecnú nápravu len od nich. Sloboda a demokročia znamená predsa spoluúčasť, a teda spoluzodpovednosť všetkých. Ak si to uvedomíme, potom sa nám okamžite všetky hrôzy, ktoré nová československá demokracia zdedila, prestanú javiť také hrozné. Ak si to uvedomíme, vráti sa do našich sŕdc nádej. V náprave vecí všeobecných sa máme o čo oprieť. Posledné obdobie - a najmä posledných šesť týždňov našej pokojnej revolúcie - ukázalo, aký veľký, všeobecne ľudský, mravný a duchovný náboj a aká veľká občianska kultúra driemali v našej spoločnosti pod vnútenou maskou apatie. Kedykoľvek mi niekto o nás kategoricky: tvrdil, že sme takí alebo onakí, vždy som namietal, že spoločnosť je veľmi tajomné stvorenie a že nikdy nie je dobré veriť len tej jej tvári, ktorú práve ukazuje. Som šťastný, že som sa nemýlil. Všade vo svete sa ľudia čudujú, kde sa v tých poddajných, ponížených, skeptických a zdanlivo už v nič neveriacich občanoch Československa vzala náhle tá úžasná sila za niekoľko týždňov celkom slušným -a mierumilovným spôsobom striasť zo svojich pliec totalitný systém. My sami sa tomu čudujeme. A pýtame sa: odkiaľ vlastne mladí ľudia, ktorí nikdy iný systém nepoznali, čerpajú svoju túžbu po pravde, svoju slobodomyseľnosť, svoju politickú fantáziu, svoju občiansku odvahu i občiansku prezieravosť? Ako to, že aj ich rodičia - teda presne tá generácia, ktorá bola považovaná za stratenú - sa k nim pridali? Ako je vôbec možné, že toľko ľudí okamžite (Pokračovanie na 2. strane) Novoročný prejav prezidenta ČSSR Václava Havla prednesený v Čs. televízii a Čs. rozhlase Sloboda a demokracia je spoluúčasť a spoluzodpovednosť všetkých na vláde Praha (ČSTK) - Prezident Československej socialistickej republiky Václav Havel predniesol v pondelok 1. januára 1990 v Československej televízii a v Československom rozhlase novoročný prejav: ¥ Rozhodnutie prezidenta ČSSR o amnestii Praha (ČSTK) - Rozhodnutie prezidenta Československej socialistickej republiky o amnestii zo dňa 1. januára 1990. Pri príležitosti svojho zvolenia za prezidenta ČSSR využívam právo dané mi ústavou a vyhlasujem túto amnestiu: Článok I Odpúšťam nevykonané tresty a) odňatia slobody alebo ich zvyšky samostatne uložené za prečiny, b) odňatia slobody podmienečne odložené, c) nápravného opatrenia alebo ich zvyšky, d) peňažité alebo ich zvyšky, pokiaľ neboli uložené popri treste'odňatia slobody, ktoré boli alebo budú právoplatne uložené za prečiny alebo trestné činy spáchané pred dňom tohto rozhodnutia s tým, že sa na páchateľa pozerá dňom tohto rozhodnutia, akoby nebol odsúdený. a Článok II 1. Odpúšťam nevykonané tresty odňatia slobody alebo ich zvyšky, ktoré boli alebo budú právoplatne uložené za trestné činy spáchané pred dňom tohto rozhodnutia, pokiaľ neprevyšujú a) dva roky za úrriyseiné trestné činy, b) tri roky za trestné činy spáchané z nedbalosti, c) tri roky pri úhrnných a súhrnných trestoch uložených za úmyselné trestné činy a trestné činy spáchané z nedbalosti. 2. Z ostatných trestov odňatia slobody alebo ich zvyškov, ktoré boli alebo budú právoplatne uložené za trestné činy spáchané pred dňom tohto rozhodnutia, odpúšťam a) z trestov uložených za úmyselné trestné činy jednu tretinu, najmenej však dva roky, b) z trestov uložených za trestné činy spáchané z nedbalosti jednu polovicu, najmenej však tri roky, c) z trestov úhrnných a súhrnných uložených za úmyselné trestné činy a trestné činy spáchané z nedbalosti jednu tretinu, najmenej však tri roky. 3. Ustanovenia ods. 1 a 2 sa vzťahujú aj náts tresty úhrnné a súhrnne uložené za'trestné činy a prečiny. Článok III Tresty odňatia slobody, ktoré boli (Pokračovanie na 2. strane) Snímky Pravda - Ivan Dubovský „Môj obdiv k Václavovi Havlovi rastie. Myslím, že to bude veľmi dobrý štátnik a prezident," povedal v ten istý deň Mário Soares na stretnutí s novinármi, ktoré sa uskutočnilo v budove Koordinačného centra Občianskeho fóra v Prahe na Můstku. Poďakoval Občianskemu fóru za pozvanie do Československa a zdôraznil, že neprišiel z oficiálnych, ale z priateľských dôvodov. V Prahe sa stretol s Václavom Havlom, Alexandrom Dubčekom, kardinálom Františkom Tomáškom, so zástupcami študentov a niektorými ďalšími významnými osobnosťami. Portugalský prezident odpovedal na otázky prítomných novinárov: • Ako vidíte možnosť vstupu ČSSR do EHS? - Otázka neznie, či vstúpiť, alebo nevstúpiť do EHS. Teraz je dôležité, či krajiny Európskeho spoločenstva môžu pomôcť krajinám, v ktorých dochádza k rýchlym demokratickým zmenám. Na túto otázku môžem odpovedať: áno. Pred EHS stojí teraz vnútorná úloha - vytvoriť spoločný trh. Preto ani Rakúsko, ktoré má vyvinutú ekonomiku a je založené na demokratických základoch, nemôže byť zatiaľ do spoločenstva prijaté. • Čo si myslíte o úpravách hraníc v Európe, o ktorých sa dnes veľmi diskutuje? - Domnievam sa, že by sa hranice, existujúce od druhej svetovej vojny, nemali meniť. V prípade ich zmeny by podľa mňa mohla nastať veľmi ťažká politická situácia. Napriek tomu priznávam, že existujú určité problémy, predovšetkým národnostných menšín, v niektorých krajinách. Ale tie sa vyriešia v súvislosti s prechodom týchto krajín k demokracii. V podvečerných hodinách odcestoval Mário Soares z Československa. Portugalský prezident Mário Soares navštívil ČSSR Mk • W# - 1 I , • ■ 19 PfisífH $A9ti üifü nriiifw » H Iwlvl wUflII vBirnV Ml lUlvi Praha (ČSTK) - Prezident Portugalskej republiky Mário Soares, ktorý zavítal do Československa na súkromnú návštevu, položil - bez oficiálnych pôct - v sobotu v sprievode Václava Havla a Jiřího Dienstbiera kvetiny k soche sv. Václava v Prahe. Chcel tým vyjadriť solidaritu so študentmi, ale aj so všetkými, ktorí boli v minulých dňoch u nás perzekvovaní. V posledných sviatočných dňoch uplynulého roku a prvý deň roku 1990 ožilo okolie Bratislavy čulým ruchom. Jazerá ne Železnej studienke, ktoré pokryl ľad, patrili deťom i dospelým (horná snímka). Na druhej snímke príroda v okolí Železnej studienky. Tretia snímka je z Kamzíka. Život v Rumunsku sa dostáva do normálnych koľaji Už len sporadické zrážky Búkurešť (ČSTK) - Život v Rumunsku sa počas víkendu ďalej normalizoval. V Bukurešti ľudia venovali sobotu nákupom na novoročné voľné dni. Obchody a reštaurácie pracovali normálne. Silné sneženie však viedlo v celej krajine k vážnym dopravným problémom. Sporadicky dochádza ešte k zrážkam s teroristami z radov bývalej tajnej bezpečnosti. Pokiaľ ide o „útoky", tie ľudia podnikajú na stánky s novinami, ktoré sú v okamihu vypredané. Ako informoval námestník ministra Srbska, ktoré susedí s Rumunskom, utieklo do Juhoslávie v dňoch od začatia ľudového povstania 69 Rumunov. Bofo medzi nimi aj 10 agentov jednotiek Securitgte, ktorí boli súčasťou proceaušescovských síl. Nový rumunský premiér Petre Roman odmietol správy, že sa na útokoch po boku bezpečnostných síl proti povstaniu zúčastňovali líbyjskí občania. Urobil tak v rozhovore s líbyjským vodcom Muamarom Kaddáfím, ktorý predsedovi rumunskej vlády blahoželal k víťazstvu ľudovej revolúcie. O účasti príslušníkov z ďalších arabských krajín, o ktorých sa zmieňovali niektoré zahraničné informačné zdroje, Petre Roman nehovoril. V Bukurešti zverejnili zloženie Výkonného výboru Frontu národnej spásy, ktorý je v súčasnosti v Rumunsku najvyšším orgánom moci. Predsedom výkonného výboru je llie lonescu, prvým podpredsedom Dumitru Mazilu, podpredsedami Cazimir lonescu a Károly Király a tajomníkom Dan Marian. A ZÁKON O STRANÁCH V Bukurešti zverejnili dekrét Rady Frontu národnej spásy, ktorý obsahuje zákonné ustanovenia pre zakladanie a činnosť politických strán a spoločenských organizácií v Rumunsku. Cieľom nového zákona je umožniť vybudovanie skutočne demokratického a pluralistického systému v Rumunsku. Dekrét stanovuje, že môžu byť slobodne zakladané a môžu vyvíjať činnosť akékoľvek politické strany a spoločenské organizácie s výnimkou fašistických alebo strán hlásajúcich koncepcie, ktoré sú v rozpore so štátnym zriadením a právom v Rumunsku. Pri registrácii je nevyhnutné predložiť stanovy strany alebo organizácie, politický program, finančné prostriedky, ktorými disponuje, a zároveň dokázať, že má najmenej 250 členov. Vojenské kádre a civilní zamestnanci ministerstva národnej obrany a vnútra, sudcovia, prokurátori, diplomati, ako aj personál zabezpečujúci operatívnu činnosť slobodného rumunského rozhlasu a televízie nesmú byť členmi nijakej politickej strany. (Pokračovanie na 4. strane) VZ OSN odsúdilo americkú vojenskú inváziu v Paname v • Agresia - porušenie medzinárodného práva New York (Spravodajca ČSTK) - Valné zhromaždenie OSN schválilo v piatok rezolúciu odsudzujúcu vojenskú inváziu Spojených štátov do Panamy. Za návrh rezolúcie, ktorej spoluautormi boli Kuba, Nikaragua, Líbya, Zambia, Irán a Tanzánia, sa vyslovilo 75 štátov vrátane Československa, zástupcovia 20 západných krajín na čele s USA hlasovali proti a predstavitelia 40 krajín sa zdržali hlasovania. Proti rezolúcii hlasovala väčšina členov EHS i zástupca Panamy, ktorý podporil novú panamskú vládu Gillerma Endaru. Hlasovania sa zdržalo okrem iného Poľsko. Rezolúcia rozhodne odsudzuje americkú inváziu v Paname ako zjavné porušenie zásad medzinárodného práva a zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti členského štátu OSN. Žiada okamžité ukončenie intervencie a stiahnutie jednotiek USA z Panamy, prísne dodržiavanie dohôd o Panamskom prieplave a vyzýva všetky štáty na rešpektovanie panamskej nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti. Aj väčšina delegátov, ktorí sa zdržali hlasovania alebo hlasovali proti prijatiu rezolúcie, vyjadrila poľutovanie nad značnými stratami na životoch, ktoré si invázia vyžiadala, a vyslovila sa proti použitiu sily pri riešení sporu medzi štátmi. Stály zástupca ZSSR Alexandr Belonogov ostro odsúdil americkú inváziu, avšak uviedol, že to neznamená podporu politike či praktikám generála Noriegu. Na vážne dôsledky americkej intervencie pre obyvateľstvo Panamy začínajú poukazovať aj niektoré oznamovacie prostriedky USA. Podľa údajov denníka USA Today zahynulo pri invázii až 1000 Panamčanov, v prevažnej väčšine civilistov, ďalších 50 000 prišlo o prácu a spôsobené škody sú odhadované na najmenej 750 miliónov dolárov. ■ POSTOJ ZSSR Moskva - Prvý námestník ministra zahraničných vecí ZSSR Alexandr Bessmertnych oboznámil veľvyslanca USA (Pokračovanie na 4. strane)