Pravda, október 1991 (LXXII/1-26)

1991-10-01 / No. 1

NEZÁVISLÝ DENNÍK Kým v Bruseli predstavitelia Európ­skych spoločenstiev dospeli ku kom­promisom (podrobnejšie informácie prinášame na 9. strane), pokračuje medzi francúzskymi poľnohospodármi napätie. Na víkendovej demonštrácii v Paríži boli medzi požiadavkami na­príklad zvýšenie nákupných cien a re­forma poľnohospodárskej dane. De­monštrácia mala i charakter protestu proti dovozu mäsa z východoeuróp­skych krajín. Na snímke v maske prezi­denta Mitterranda kráčal jeden z 200- tisíc účastníkov demonštrácie. Snímka ČSTK/AP Sovietske stanovisko Moskva (ČSTK) - ZSSR je pripravený pristúpiť na „významovo porovna­teľné opatrenia". Vyhlásil to prvý ná­mestník ministra zahraničných vecí ZSSR V. Petrovskij v súvislosti s návr­hom G. Busha. Uviedol, že minister zahraničných vecí B. Pankin nadviazal už bezprostredný kontakt s J. Bake­­rom s cieľom naznačiť kroky praktic­kej realizácie iniciatívy. Kulminujúce napätie medzi odborármi a vládou v oblasti dopravnej politiky sa včera dočkalo prvých vecnejších výsledkov. Na spoločnom stretnutí zá­stupcov federálnej vlády a odboro­vých zväzov v doprave došlo k do­hode. Ako informoval federálny minister pre hospodársku stratégiu Pavel Hoff­mann (zodpovedný po odchode V. Valeša za tripartitné rokovania zo strany vlády), rozhovory sledovali tri okruhy. V oblasti mzdovej politiky zá­stupcovia vlády súhlasili s požiadav­kou odborárov valorizovat' mzdy v tomto odvetví o 3 pere., a to ešte v tomto roku tak, aby celková valori­zácia dosiahla 8 pere. Pokiaľ ide o druhú požiadavku - príspevok štát­neho rozpočtu na riešenie mzdového systému v doprave - partneri sa do­hodli, že vznikne skupina, ktorá pri­praví pre vládu návrh do konca ok­tóbra. Taktiež pre druhú oblasť, týka­júcu sa reštrukturalizácie a znižovania počtu pracovníkov v ČSD (ide o návrh Očití svedkovia uvádzajú, že v kolóne bolo asi 30 tankov a väčší počet tran­sportérov. O hodinu neskôr z Bele­hradu vyrazila ďalšia, menšia vojen­ská kolóna. Prvé správy belehrad­ského rozhlasu a televízie o situácii v noci na včera hovorili o pokračujú­cich zrážkach v západnej Slavónii. Pri Novej Gradiške vraj chorvátske sily napadli mínometmi oddiely armády a srbskej domobrany, ktoré streľbu opätovali. Prudké boje bez akéhokoľvek spres­nenia hlásia z okolia Pakraca, ktorý je už dlhšie obkľúčený srbskými dobro­voľníkmi. Nepokojne bolo počas noci aj v oblasti Jasenovca a Novske, kde vybuchovali delostrelecké granáty. Niekoľko dedín pri Bosanskej Dubici bolo podľa srbských zdrojov znovu ostreľovaných z mínometov chorvát­skej gardy. O tom, že prímerie je na pokraji zrútenia, svedčia i ďalšie správy z krí­zových oblastí Chorvátska. V noci a ráno sa streľba opäť ozývala z via­cerých bojísk. Chorvátsky rozhlas informoval, že silnejú výpady armády a srbských ozbrojencov na pozície chorvátskych síl v okolí mesta Vinkovci. K veľkým ozbrojeným zrážkam však údajne ne­došlo. Ten istý zdroj hlásil pokračovanie bojov v okolí Vukovaru, kde vraj tri na predčasný odchod pracovníkov do dôchodku o tri roky), bola vytvorená pracovná skupina, ktorá má pripraviť návrh do vlády do konca októbra. Požiadavka odborárov zvýšiť pritom odstupné až na dvanásťnásobok me­sačného platu zástupcovia vlády od­mietli. V poslednej problémovej ob­lasti - podiel štátu na riešení rozvoja dopravy - vláda podporuje požia­davku na zahrnutie potrebných pro­striedkov na rozvoj infraštruktúry do štátneho rozpočtu na rok 1992 a prija­tie pravidiel na financovanie tejto ob­lasti v budúcich rokoch. Taktiež bude v tejto súvislosti predložený vláde do konca novembra návrh zmluvy medzi štátom a ČSD, ktorá vymedzí rozsah verejných služieb, ktoré štát považuje za nevyhnutné zabezpečovať. Kon­trola prijatých záverov by sa mala uskutočniť do troch týždňov. Prítomní sa tiež dohodli, že riešenie problémov neželezničnej dopravy sa uskutoční na podobnom stretnutí do dvoch týždňov. Na rokovaní boli prítomní i zástupco­via Federácie strojvodcov ČSFR, av­šak otázka prípadného odstúpenia ministra dopravy Nezvala neprišla na pretras. stíhacie bombardovacie lietadlá ar­mády opäť zasiahli predmestie tohto mesta. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe. Belehradský rozhlas napoludnie po­tvrdil správu záhrebského rozhlasu, že kasárne v Bjelovare, o ktoré sa ur­putne bojovalo počas víkendu, sú te­raz pod kontrolou chorvátskych síl. Zajatých bolo údajne 400 vojakov. Podľa agentúry AP boli pri krížovej paľbe medzi armádou a chorvátskymi jednotkami zabití traja civilisti. ■ ■ ■ V Košové sa včera skončilo referen­dum o nezávislosti a zvrchovanosti, ktoré je podľa platných zákonov Srb­skej republiky ilegálne. Nad jeho praktickými výsledkami visí otáznik, (Pokračovanie na 9. strane) Praha (ČSTK + ur) - Prezident ČSPR Václav Havel sa včera na Pražskom hrade stretol s predstaviteľmi prezídia Federácie strojvodcov a delegova­nými zástupcami Rady strojvodcov. Vypočul si ich výklad o súčasnej situácii v železničnej doprave, ktorá ich prinútila na vyhlásenie štrajku, a vyjadril porozumenie pre ich nepokoj. Predstavitelia strojvodcov V. Havla informovali, že z úcty k osobe a autorite prezidenta republiky už netrvajú na odvoláni federálneho ministra dopravy. Naďalej však trvajú na splnení svojich ostatných požiadaviek. Po stretnutí s prezidentom ČSFR sa rozhodli takisto obmedziť dĺžku trvania štrajku na jednu hodinu. SFRJ: Boj e sú intenzívnejšie Veľké presuny armády Belehrad (Spravodajca ČSTK) - Boje v Chorvátsku podľa všetkých dostupných správ sa počas víkendu zintenzívnili a prímerie je vážne ohrozené. Potvrdzujú to i veľké presuny armádnych jednotiek. V skorých ranných hodinách vyrazila z Belehradu po diaľnici na Záhreb kolóna asi 200 vojenských vozidiel, vrátane ťažkého delostrelectva a tankov. Predstavitelia Federácie strojvodcov sa stretli s V. Havlom Ak štrajk, tak kratší Mimoriadne zasadanievládyČSFR O majetku KSČ a Praha (ur) - Jediným bodom včerajšieho mimoriadneho rokovania vlády ČSFR bol stav realizácie ústavných zákonov č. 496 a 497/90 Zb. o navrátení majetku KSČ a SZM ľudu ČSFR, pričom nešlo len o hodnotenie stavu, ale aj o reakcie na pripomienky poslancov. Podľa vládnej správy vznikali obidva zákony vo FZ v „značne vypätej atmo­sfére", čo sa odrazilo vo „vnútorných problémoch zákonov, v určitých ne­­previazanostiach jednotlivých ustano­vení a vo všeobecných definíciách na­vráteného majetku". Proces prebera­nia majetku, ktorý bol založený na konsenze všetkých zainteresovaných strán, je tak v poslednom čase narú­šaný zo strany českej vlády. Podľa nej totiž nie je uznesenie federálnej vlády „dostatočným normatívnym aktom" na prevzatie majetku. Vláda preto včera prijala uznesenie, v ktorom spresňuje postup pre realizáciu ústavných záko­nov a po zapracovaní pripomienok (Pokračovanie na 2. strane) Netreba sa ponáhľať? Praha (ČSTK) - Vykonávací zákon k referendu, návrh zákona o rozdelení majetku medzi ČR a SR po rozpade ČSFR a uznesenie k vypísaniu refe­renda, ktoré by okrem iného stanovilo aj otázku na všeľudové hlasovanie, sa budú s najväčšou pravdepodobnos­ťou prerokúvať až na októbrovej spo­ločnej schôdzi oboch snemovní FZ. Povedal to včera po skončení zasada­nia politického grémia parlamentu prvý podpredseda FZ Zdeněk Jičínský a dodal, že obe národné rady prisľú­bili vyjadrenie k uvedeným návrhom zákonov do 11. októbra. Pripomenul, že niektoré politické parlamentné kluby zastávajú názor, že pri rokova­niach o štátoprávnom usporiadaní dot sial neboli vyčerpané všetky politické prostriedky, a preto sa s vypísaním referenda netreba ponáhľať. Šľachtic chce majetky Tachov (ČSTK) - Krátko pred vyprša­ ním konečného termínu (30. septem­bra) stanoveného zákonom o mimo­­ súdnych rehabilitáciách požiadal Jin­dřich Kolowrat-Krakowský o vydanie majetku v okrese Tachov. Podľa infor­mácií zástupcu prednostu okresného úradu Pavla Flóra pán Kolowrat vlastnil asi 4000 hektárov lesov a pozemkov v Tachovskom okrese. Podľa zákona môže momentálne dostať najviac 250 hektárov lesa. Pavel Flór sa pozastavil najmä nad tým, že začiatkom roka sa šľachtic osobne v Tachove vyjadril, že nebude chcieť naspäť zámoček Diana, kde je domov dôchodcov s 80 obyva­teľmi. Vžiadosti je však objekt zahrnutý. Ako vyplýva z priložených dokladov, majetok dnes už 94-ročného šľachtica bol skonfiškovaný v roku 1948 potom, čo ako vyslanec ČSR v Turecku odmie­tol poslušnosť komunistickej vláde. Jin­dřich Kolowrat bol potom trestne stí­haný pre zločin zrady. Vzhľadom na to, že bol v cudzine, Radničná komora krajského trestného súdu v Prahe v ap­ríli 1948 stíhanie zastavila a rozhodla o odobraní majetku. Naša kriminalita očami kanadského policajného experta Som v paľbe, lebo prekážam mafii V minulom roku nastúpil do košického Úradu FMV pre ochranu ústavy a demokracie v hodnosti majora kanadský policajný expert z Halifaxu TIBOR ADAM ANDREW von RHEDEY. V súčasnosti pôsobí ako inštruktor kadetov (nováčikov) mestskej polície v Košiciach. V minulých dňoch vzrušil účastníkov zasadania mestského zastupiteľstva vystúpením, ktoré, ako sme v spravodajstve už uviedli, počúvali chvíľami so zatajeným dychom. V tejto súvislosti nám poskytol rozhovor. • V očiach košickej verejnosti ste „záhadný major". Máte aristokra­tické meno, neznáme poslanie a funkcie. „Nikto z vás ma nepo­zná!" - povedali ste na zasadaní mestského zastupiteľstva. Mohli by ste teda čo-to prezradiť o sebe? -Ročník 1949, rodák z obce Ko­šické Olšany, otec bol železničiarom. Emigroval som v júli 1968 a v Kanade som sa špecializoval na policajnú čin­nosť. O získaní môjho rytierskeho ti­tulu mám doklad, ale jeho používanie nie je pre mňa dôležitou okolnosťou. Som členom profesionálnej komory policajných pedagógov v Spojených štátoch, národnej kriminalistickej a súdnej asociácie vo Washingtone, ktorá spracúva informácie z federál­nych a regionálnych kriminalistických agentúr, súdov, prokuratúry a polície. Som aj v americkej komore policaj­ných inštruktorov (ASLET) a členom Svetovej asociácie policajných náčel­níkov, ktorá v 68 štátoch sveta má vyše 13-tisíc profesionálnych členov. Okrem iných sa zaoberá aj postupmi tvorby policajných koncepcií. • Pripravujete teda kadetov. Povedzte, čomu ich učíte? -Tomu, čo znamená byť policajtom v trhovo orientovanom demokratic­kom štáte. Že je to ťažké povolanie, vyžadujúce od človeka čestnosť. Musí poznať zákon, vedieť ho uplatniť, mať zmysel pre spravodlivosť. Kon­krétne v Košiciach: je to multikultúrne mesto, tu sa každý občan musí uznať za rovnoprávneho. Učím ich, ako sa majú správať k ľuďom a, samozrejme, aj technickej stránke policajného re­mesla. • Ide o prístupy z americkej polície? -Z kanadskej a americkej. O tzv. proaktívny spôsob. Spočíva predo­všetkým v komplexnom styku polície s verejnosťou? Verejnosť musí mať dohľad nad činnosťou polície. • Ako vidíte naše podsvetie, čo súdite o vzraste kriminality a mož­nostiach čs. polície proti nej? - Keď som sem prišiel, povedal som aj ministrovi Langošovi, že sa treba zaoberať predovšetkým ochranou majetku občanov a štátu, historických (Pokračovanie na 3. strane)

Next