Roľnicka Nedeľa, august 1947 (II/32-35)
1947-08-10 / No. 32
K Olm H. • Číslo 32 7 yC'i'-* ÍNV t 1297 Nové Sjednocujú sa\ I Opäť poA’edáme: \ veľké a významné vej \ dívať sa a porozumie nami spriatelené a s dokopy, aby utvorily nejší celok: Bulharskí stupne odistránia hranice'. . sebou, a utvoria colnú úniu, Tetorú Albánia už Ö Juhosláviou, utvorila. Keď nedávno hiava BulhariSka Dimitrov na ceste do Belehradu prekračoval hranice pri bulharskoisirbskom Caribrode, vyhlásil obyvateľstvu, že blíži sa čas. keď tie hranice prestanú, a hľa, teraz už úradne zprávy hlásia také významné skutočnosti! Veď len rátajme, aký sa tu tvOrí silný hospodánskopohtický celok. Uveďme pred\"ojn'Ové čísla: rozsah počet F, /__Juhoslávii. xtrrKO Sa zmenšuje, a balkánska bulharsko-alíbámskoi-juhošl&vaníská -nia Sa o toľko ešte zväčšuje. Ešte aj Anglicko so Škotskom a severným írskom je menší celok, ako balkánska únia. Ohľadom počtu obyvateľstva má okrem veľmocí viac obyvateľov v Europe len Španielsko a s nami spriatelené Poľsko. Životná sila národov balkán.skych ,ie omnoho väčšia ako u väčšiny europských národov, obyvateľstvo (prebytkom novauarodených) pribúda tam temer dvarazy toľko ako národom strednej západnej a severnej Európy. Sdružené štáty budú sa znamenite doplňovať i hospodársky i zemepisne. Juhoslávia cez Bulharsko má odteraz (i okrem Dunaja) priamy .styk s čiernym moroni, a Bulharsko cez slovanskú Juhosiláviu a ne.slovanskú Albániu má volnú cestu na Jadranské more. '1?I obyvateľov Julio.slá\ia má 248.665 km* 14..500.00U Albánia 27.538 km* L045.000 Bulh arsko 103.146 km* 6,070.000 379,349 knŕ 21.615.000 Laly Ďalši Sie veci Všetci to cítime i badáme, že veru ideme mať ťažký rak. Pri mláťačkách ’jú rojnici smutné skúsenosti — toho ^:rna je na mnohých slovenskvch stranách ešte menej, ako si gazda rátal i ,-i tej suchote. A kde tú slamu vziať, d je taká krátka a ai tenká, a zrno i s.ilé a prisušené. Chodí hospodár okolo IVniakového póla, ráta, že už je tu .vrinca, a húta o tom, že’ keby aj toho žda bolo toľko, koľko treba, či by to jii zemiakom mohlo pOmôcť. Lebo tie nedostatku obilia budú tohoto roku Ju Yzácnejšie. h'a úradných miestach slovenských [mýšľajú. ako a zkadiaľ Opatriť dalnáhradné krmi\'0 pre dobytok a pre rané, ešte k tým dvom miiionom ,rákom jadrných krmív a kukurice, lám dodajú z Ruska. Je veru treba> ^úrady pridlho o tom nerozmýšialy včas, žeb\- nebolo neskoro, iedno je isté. že aj v iných (1 bude tohoto roku o tie veci i'le bude tomu, kto sa oneskorí. do'bré ani bni cukrovej. odhady repy. ani A na cukOr Reveľmi spoiliehala, za ten dá sa Punicia najlepšie kupovať, ten ďačne berú, tak ako chmeľ a rnný slad. Lenže tohoto roku i to^ivovarského jačmeňa bude na Slo* ľsku málo. Je pravda, že v českých Iniach jc úroda voľačo lepšia i v lačeni i v inom obilí, lenže uživiť takú romnú Prahu s jedným milionorn obya také veľké mestá ako Brno. Oloinúc Plzeň a banícke a úcke"rc\ ft-ý'' - je'tíL/. vcttoi 'zuo L'.dnost. ■A teraz si pomyslíme, éo hy bolo s ľ i. keby naša Republika bola počúvla lákavé hlasy z Paríža i z Londýna, eh>; sa boj a ulakomila na tú — amckú dolárovú pôžičku, opustiac jedív a s\orný slovanský pOstup! Ved takí ľudia a veru veľmi vplyvní, čo Ukto radili, C.o hy sa stalo? Toľko, že by Amerr ' ; (kapitalisti v USA) nedala Českoslo ,ku dolárovú pôžičku ani \ted>\ kc* Ono bolo prišlo do Paríža o ňu prosiť. , • edala b\ ! Ved ona chce svojimi poll ikami a smJuvaini udržiavať a posil- Hlk' iť v europských štátoch kapitalŕs- IÚKV spôsob vládnutia a hospodárenia, a ten my uŽ chvála Bohu nemáme a oil dy ho neobnovíme. .\ni my, ani Poliaci, ani Juhoslovania, ani SSSR. ani Bulhari — žiadon slovanský národ! Či si niekto na svete myslí, že by za dáku peňažnú nôžičku naša Republika dala veľkokapitalistom u nás nazad do ich rúk bane, huty, lahriky, poisťovne a veľkobanky? Či niekto verí, že by roT’ nioky nárOd dopustil, k vôli dákej pôžičke odovzdať rozparcelovanú ^ zem nazad panským \eľkostatkaromNi- 7<dy! Keď už nevládne nad nami panský ŕycicavaiúci velkokapitil. vystrábime vvlížeme sa zo svoiich lojnových lúecl ľahšie ako ktorýkoľvek západný ítát. ktorý si dáku tu americkú pôžičku \>-modliiká! l.ebo americký mocipáni 'buďli. že ani my nie sme na svete •V :ni a bez pcmoei, ľen ohromný sľo\an''ký štát 'sOvicľ'-ky môže nam zO svojej znamenitej tohoročnej úrod>' udevzdat i viac ako tie dva milionv’ metrákov pšenice, ak by to bolo treba leho bavina. umele hnbjiivá. kOvy. hrach a iné potreby, ktoré sa zanám dodať. - i to je podiel, ktopopri .iadrných krmivách a pourei veľmi dobre pomôže! A toho sú tu i ostatné slovaiiiské rrými si naN'zájom budeme a sa podporovať, ako dosial už sú dohodnuté a dojedám a jasné smluvy. sa .Amerika (USA) mys* tie západoeurop'ská ih-átia a nebudú s nami Fpotreby zamieňať, ako[ierické doláre — i v tom sa ukrutne pomýlila. Veď tie aárody a Štáty ozaj potrebujú aj od nás kupovať a potrebujú a.i nám svoje zvvvšné né výrobky a piodiny predávať! To sa nedá zmeniť. A okrem toho budú medzi Amerikou a tými štátmi veľké škriepky, lebo západné štáty nechcú dovoliť, aby Amerika priveľmi Nemecku pomáhala a dostala ho pod svoje hospodárske komando. Francúzsko volá: Oddelte oceliiarske a zbroíné Porúfrsko od Nemecka, aby nemohlo zosilnieť! A Anglia (vláda) požaduje; Znárodnite nemecký (porúrsky) ťa^ý priemysel, aby ho kapitallisti nemohli upotrebiť k vojiiiOvým prípravám! A preto bude .Amerikánom veľmi ťažko ten nemecký priemysel zhltnúť a v ňom vládnuť! I z toho všetkého vidno, že my sme si (spolu s Ostatnými ívovanmi) lepšiu stráin.ku zvoliiH: jej môžeme veriť, od nej budeme mať p«moc. a na jej vernosť sa môžeme spoľahnúť. g f. Votruba Roľnidr takto to p^ni robia! Ako prac<0\>aU proti fOl niekým iSA>nom Ako chceli sfrašif rOľnikov v Novohrade. Dnes každý rozhľadený roľník dobre vie, že znamenité Ďurišovc roľnícke zákony zvifüzilx- a Mvád/fliií .sa dr> života ze minister Ouriš celou silou ^ .. ,ost< postavil sa v parlamente i vo výboroch proti nepriateľom týchto zákonov, . žc napred dal roľnikoin na známo.st, aby ,sa oni sami rozhodli, ci ich chcú, žc roľníctvo svorne, ražne a jednohlasne tie zákony vopred odobrilo všade, kde sa <■' nich dozvedelo a ich poznalo, že roľníci i slovenskí i českí, bez rozdielu politických strán radostne a s odnševnenim vyhlasovali, žc áno, že tie dobré zákony chcú a požadujú, a že prísne vyzýva poslancov, bez rozdielu strán, aby sa neopovážili proti ním hlasovať! Viete dobre, aké veľké delegácie rolnikov všetkých strán chodily do parlamentu v Prahe, a bledí a tajne zubami škrípajúcí poslaneckí protivníci týqh zákonov — ncopo^'áži!i sa hlasovať proti nim. Prečo? Lebo videli a vedeli, že ich roľníctvo celej Republiky pôzoruje a bue ich podľa hlasovania posudzovať. A viete i to dobro, ako stá, tisíce a tisíce rezolúcií (usnesení) podpisovali slovenskí a cpi'kí roľníci po dedinách za to, aby všetci poslanci Republiky vedeli, čo roľnícky ľud cbcc a požaduje. Pravda, boli to róľníci konmnístickí, demokratickí, slobodášski a soc. demokratickí — lebo každý vedel a rozumel, žc smelý minister pracujúcemu roľníctva len dobre chce! Tak to bolo dobre, a tak tá spravodlivá vec zvíťazila. Panské noviny deaiokratickej strany ,,Cas” ..Demokratickv' týždenník” a ..Dembkrat" neopovážily sa s celou otvorenosťou proti tomu pi^ať, aby nemohli byt verejne usvedčení, ale - dali v svojich sekretriátoch tajne pracovať proti tomu ..dôvernými obežníkmi”. V nich -— strašili a plašili neznalých a nevedomých roľníkov, aby vnaj nič na podporu tých dobrých zákonov nepodpisovali, a ľuhali, že vraj my by sme tie podpisy použili na — celkom iné ciele. Takto mysleli, žc roľníkov postrašia a zháčia, aby tie spravodlivé protipanské zá- Urxnv nenOdoorovaK. Alc’ — zväčša máme, K f ■ t * '..i'O ú.e.s U/, iC'ľjuu mýsra -,vO|un viasuiýiv. rozumom a vedia sami dobre posúdiť, čo im je dobré a čo zlé. Roľníkov už nemožno strašiť falošnými obežníkmi ako strašia deti kominárom! , Bo hvie, koľko takých obežníkov tajne ,,ien pre demokratov" na Slovensku nafabrikovali, ale---nič dobrého tým nevládali pokaziť! Dostali sme jeden taký z novohradíského okresu Modrý Kameň. Rozposielal ho povestný tajomník Demokratickej strany Jaroslav Fabok z M. Kameňa, známy po celom Novohrade ako zlý peniaz. Naši čitatelia vedia, žc je to len, čo vyhadzoval znamenitého roľníka Jána Bcracku {z Vereša) z demokratickej strany. Celé shroinaždenic na to vtedy svolal do Tísovníka, aby' ho zahanbil a aby aj iných roľníkov zastrašil — ale miesto toho sám tam vyšiel na posmech! Roľníci totiž dobre poznali, že pravdu má Bcrarka a nie ten Fabok, a že čo Beracka písal o poisťovaní do Roľníckej nedele, to že je vec pre roľníkov osožná, hoc panský ,,Čas‘‘ proti tomu brojil a brójí! A od tých čias naši statní Novohradčania nedajú sa už nikým pomýliť. Tento demokratický obežník Jaroslava Faboka, písaný 23. júla 1947 a rozposielaný predsedom DS, znie takto: Obežník číslo 10 47. Dôverné 1947 —- Fa. M. Vážený pán predseda! Snád už viete, že od určitého času KSS ▼ našom okrese robí veľkú podpisovú akciu za Ôuríšove zákony. To jc ich známa taktika. Keď nedá sa zákon presadiť v parlamente, tak ho chcú .spraviť tzv. „vôľou ľudu“. Chodia po obciach za našimi dobromyseľnými roľníkmi a najkrajšími rečiami ich lákajú k po’dpísovaniu rôznych rezolúcií za tzv. už spomínané Ďurišovc zákony. Podpisy lákajú najrafinovanejšími spôsobmi. Preto Vás varujeme a upozorňujeme, aby ste sa bez náležitého informovania vystríhali podpisovania f Pokračovanie na 2. strane) 10. augusta 1947 Ui máme cadosť b v našej činnosti tak nepOfe' orávy a Usty našich milých čie tam a tam sa napravila dápfOti ktorej sme osíro pisali, j/' / naľakal a zháčil Jed^On alebo I \ f nský (alebo aj nepanský) da.coaK al<^ivditel' a netrúfa d ale j pOkra~ čovaf v svojej spupnej samopaši. Máme zadostučinenie i v tOm. ze ^d isté' ho času naši slovenski dedinskí ľudia sú omnoho smelší a ráznejší, že sa nž nedajú ani nastrašiť ani prekabátiť, ale že Sa vedia za svOje právo ozvaf a t-’y máhať si ho. í to je veľká a vzácna vec. A ešte jednu vec skusujeme: Že ti panskí vykOrlsfovateľia na mnohých a mnohých miestach už potratili svOju spupnú guráž, že si už netrúfajú bezočivo proti pracujúcim roľníckym ľudom vystupovať — lebo sa boja, že by to bez milosrdenstva a pOdľa zaslúženosfi vy šlo na verejnosť! Boja sa spravodlivej kritiky.! Boja sa otvorenosti a prísnosti v novinách a — už pochopili, že ich plné vrecká alebo panské kamarátstva s vysokými úradmi nie sú veru vše' mohúce. / to .ie vec, ktorá nás teSi. A vzácne a milé je nám aj to, že naši dobrí čitatelia nám vždy a vo všetkom píšu pravdu! Že na ich listy a ria ich zprávy môžeme sa vždy verne spoľahnúť. Oni nám dobre porozumeli, že ve~ ru v tej pravde a pravdivo.sti je hlavná naša sila. Oni pOznávajú, že pravda prebúdza dôveru. A vidia aj fo, že možno verejnému životu. politickému a hospodárskemu správne porozumieť len tak, ked sa o ňom pravdu dozvedajú, keď spoľahlivé môžu tomu iiverif. naši Čitatelia a dopisovatelia, a ľtež pre nás radost, že je to tak. Za toho poldruha roka, čo my tu vše" tci i s našimi čitateľmi spolu pOdľa svojich síl kPnáme a spravujeme, podarilo sa nám už v mnohom zvitaziť. mnoho napraviť a mnOho zlého i predísť a zne možnif. 'A pOd smelým vedením nášho ministra Ďuriša vybojovali sme také veľké veci, že bez vernej pOmoci roľníckej ťažko by bolo všetko fo zlé pri tom premôcť a všetko dobré zachrániť A tak to pôjde i v budúcnosti. Ale zo všetkého najvzácnejšie je nám to. že nám pribúda spolupracovníkov, spolubojovníkov, verných spolucítiacich dobrých ľudí po našich dedinách. Ta' íkých, čo i sami vedia sa proti zlému ^ozvať, takých, čo vedia svOjich spoiurodákPv na dedinách i sami pOučiť, správne, im veci vyložif, a na nepravdy upozOrnif, naše slovo ďalej podať a rOz' šíriť, a — pOzorne skúmať to, čo hovoríme my a čo p^vedajú ti druhí, a po' dľa toho pravdu kľadat a poznávať. Takých ľudí nikto nepomýli, lebo tí už rozmýšľajú vlastným rozumom, podľa vlastného skúmania. Tí hy veru ve" deli zahriaknúť a zavrátif aj nás, keby sme nesprávne niečo hlásali alebo konali. alebo keby sme sa pomýlili. 'A tak veru treba, lebo len tak postaví sa roľnícky a maloroľnícky národ na vlastné nOhy. a lon tak bude naozaj ctený a vážny tak. ako si to aj svOjou tvrdou robotou zasluhu je. Ani roľnik nie je na fo, aby dakomu hlavou prikivoval. a áno. áno vravel, on musí vedet posúdiť, čo sa vo vere'mosti rohí dobre a čo neodbre. a pOdľa toho bude i správne konat. F. U. Rokujú o obchodnej dohode čcskoslovensko-sovíe tskej V Moskve ďalej vyjednávajú naši obchodní odborníci so sovietskymi zástupcami, o podrobnostiach obchodnej dohody. Čoskoro prídu do Moskvy ďalší naši odborníci, a to zástupcovia kovopriemyslu. priemyslu strojníckeho, baníckeho, chemického, kožiarskeho a gumárenského. Našich zástupcov je v Moskve skoro 100 a podľa {jokynov Ministerstva zahraničného obchodu a Ministerstva priemyslu sa dohodnú so sovietskymi úradmi o vzájomných dodávkach tovarov a ustanovia dodáv)<\ na 5 rokov.