Roľnicka Nedeľa, september 1947 (II/36-38)
1947-09-07 / No. 36
Strana 2 ROĽNÍCKA NEDEĽA Čq sa deje v Turci? Martinskí „íopafíari” v službách velkostatkárov — Trebostovo žaluje I — Kde je spravodlivosf, pán Ursíny?! Mndhí sa čuduje, že sa fo podáva ako na lopate. Chcete ich vidief? Máte ich tu na ONV v Turč. Sv. Martine. (Česť výnimkám!) Už dva i pol roka sa bije drobný dedinský ľud o pridelenie konfiškovanej pôdy po Nemcoch a Maďaroch v povstaleckom Turci, ale márne sa dovolávajú o schválenie prídelových plánov, ktoré vyhotovily MRK. Zákon hovorí, že keď ORK udobrí prídelové pokračovanie MRK, že sa môže pôda prídelová považovať za svoju vlastnú. Takto tomu rozumejú aj prídele! pôdy. Ale naším „lopatiarom*^ nezáleží na slovenských maloroľníkoch, ani na tom, či tá pôda bude obrobená alebo nie, oni usilujú o to, aby ľud odradili, aby ich omrzelo toľko sa za tou pôdou sháňať, toľko chodiť! To si tí naši lopatiari prajú! I teraz nám v Turci ležalo ladom niekoľko sto hektárov pôdy a mnoho sto ha je nedostatočne obrobenej. To sa stalo len preto, že ľudia nevedia, čia táto pôda bude. Hoci aj zákony sa vydávajú, aby sa prídelové pokračovanie a zaknihovanie urýchlene prevádzalo, ale to sa j v Turci nezachováva. Keď sa už predsa len veľkým bojom presadí, aby PPPR pokračovalo v prideľovaní, keď to pán šéf Dr. Kveiko nerád musí upustiť, a keď to nemôže už tam hore zadržať — podá to po lopate sem na ONV. Ale tu sa to zasa oddiali, len aby mali veľkostatkári priležitostf čim viac podávať odvolanie na SPI Teda otvorene, pán predseda ONV, ktorý chránite pôdu pre veľkostatkárov, vy ste človek na mzdu odkázaný a podľa vaši.ch básní ste Slovan. Prečo vás teda srdce ťahá pomáhať len a len za každú cenu veľkostatkárom Nemcom a zradcom? Ci sa vám pozdal ten režim vládnutia? Ci vám je nie ľúto toho biedneho ľudu slovenského, zvlášť nás roľníkov? Závidíte nám, že sa dreme zadarmo? Veď by ste mal byť rád a tak aj váš veliteľ, že sa chceme na tej pôde dreť, aby vám pánom bolo dobre! Mali by ste nám pôdu zadarmo dať a nie prídel oddiaľovať. Veď aj vám školu postavia a vás dajú majstra do nej, treba teda aj roľníkovi dať pôdu, nech na nej robí. Tak, ako vy pracujete pri vašom remesle pre národ, tak aj roľník pracuje pre národ. Prečo teda byť nepriateľom budovanie nášho drahého štátu? Veď pôda, ktorá stojí ľadom len preto, že ste ju nepridelili ľudu, bude sa vám a národu pomstiť, potom bude aj na rok vo zvýšenej miere živelná pohroma! Ci ste istý, že ‘vám veľkostatkári, čo pozachrbát mlátia obilie, dajú z neho, aby ste mohli blažene žiť? To vám len dnes sľubujú, keď ste predsedom ONV. Nedajte sa mýliť, — tí už aj vašich dedov poklamali, aj vaši dedovia chodili na panské robotovať! Ľud od vás žiada plniť zákony podľa Košického vládneho programu! Keď $a vám aj azda nepáčia preto, že ste bol blízky programu býv, režimu (vlády) ako člen HSĽS, musíte pochopiť nové poriadky! Musíte uplatňovať, čo sa vybojovalo. Preto sa aj o tú pôdu bojovalo, tak nám ju neodťahujteľ Je naša a nám patrí tak, ako vám patrí'škola. Je to hrubé zneužitie zákona a výdobytkov Národ, revolúcie, čo sa stalo, keď sa malo prejednať v 17 prípadoch (vyše 1000 ha pôdy) na deň 9. augusta. Konečne ste ustálil, že na deň 9. augusta zasadne ORK a prejedná prídelové plány, ktoré boly spracované MRK. Ale — vy ste túto však nezvolal, a keď áno, tak len ľajdácky, lebo niektorí členovia ako I pracovná skupina PPPR sekcia B o tom boly upovedomené a iní nie. Potom ste prisľúbil, že sa zvolá na deň 19. augusta. Zasa sa ľud dostavil z jednotlivých obcí aj za SVOJPOV, za Koordinačný výbor, ale — vy ste však odcestoval do Bratislavy a že ste telefonicky odvolal do jednotlivých obci členov ORK už predposledný deň. Toto sa už ťažko dá veriť. Vy ste už 9. augusta vedel, ako to zasa predĺžite, lebo sa vám Jedná o zachránenie statkárky MlchnikoveJ, Nemky z Trebostova, ktorá sa dovoláva zrušenia konfiškácie. Ako by nie? Však martinskí národovci a statkári pri konfiškácii pri okresnej konf. komisii spravili z nemeckého Michníka i proti rozhodnutiu SNR a zákona 104/45 spravili Slovákal! Teda i vy takte? Ale— „dvom pánom sa slúžiť nedálit Trebostovský ľud dobre pozná korbáč pána Michníka a preto stojí Jednotný, veď ani niet dediny na celom Slovensku, aby bola tak obklopená veľkostatkárskou pôdou, ako v Trebostove, veď na 200 štvorcových m nemôže byť riadneho roľníckeho dvora. Nuž a v Trebostove sú veru takto postavení roľníci, lebo — všetko majú páni veľkostatkári!! Je teda rozdelenie veľkostatku veľmi nutné, aby si mohol ľud postaviť riadnejšie bývanie. Prečo si myslíte, že bez vás ORK nemôže zasadať, keď ste na cestách? My máme dvoch predsedov ONV, schopných a úplne vyhovujúcich pre plnenie zákonov, prečo ste nenakázal, aby vás v tejto veci zastúpili?! Ale neide len o majetok Michnikov v Trebostove, ale aj ostatných 16 prípadov! Takto sa robí aj na ostatných majetkoch ako na ■Michníkovom. Správa majetkov obrobila pôdu vo vlastnej réžii; drží sa tam poldruha pára koní, dve kravy a niekoľko oviec, ale — tie nepatria správe majetkov, sú to ovce iných boháčov. Adjuntský plat. poberá — pani Michníková ročne od 40—50.000 Kčs. Ináč správa majetkov už investovala do majetku okrúhle vraj 200.000.— Kčs. A teraz pani Michníková si mláti, že je to jej, teda čo sa urodilo, je jej aj na udržanie deputálnikov. Sfáťny je výdavok a príjem jednotlivcovi. Nuž či by nebolo bývalo spravodlivejšie, keby sa boly daly pozemky aspoň do prenájmu, bolo by sa dostalo do štátnej pokladnice približne 100.000 Kčs ako árenda, kým sa zem podelí? A čo ďalej s Pongrácovským v Diviakoch! Tam sa tiež porobilo, čo sa nemalo porobiť. Tam bolo niekoľko vagónov slamy z lanskej úrody, správa majetkov na juhu predávala dobytok len preto, že nemala čím kŕmiť. Prečo sa slama nemohla tam poslať, aby sa zachránil dobytok pred hladom! Ale — slama sa zasa predala Urslnymu do Rakše za úradnú cenu 40 Kčs za Jeden qlll Kde je spravodlivosť, pán Ursíny? Takto gazdovať v štáte, to sa udržať nedá. Musíme ešte väčšie a závažnejšie kmínstva odhaliť, ale si to ponecháme na neskoršie a verejne to pojednáme, lebo neprávosti sa ani v Turci trpieť nebudúl Pozdrav r^Tníkov Predseda KSS, súdruh Široký dostal od roľníkov z galantsJkého okresu tento telegram: Z príležátoisti dožinkových slávností v Takšoni, dňa 29. augusta 19-7 "l^a srdečne pozdravujeme a ubezpečute'ne Ťa svojou oddanosťou Súčasne Ti vyslovujeme vďaku za starostlivosf, ktorú veúuje Komunistická strana Slovenska roínikom. Lisf z Branče „Doviezli sme si z Čiech 11 vagónov sena^* Na upozornenie Ministerstva pôdo^ hospodárstva a po výzve JSSR aj my sme sa prihlásili na kosenie sen.a do Čiech. Odchádzali sme začiatkom augusta. Sraz sme mali na stanici v Nitre Tajominík JSSR nám oznámil, že budeme mať zvláštny vozeň. Ale prednosta stanice nebol ochotný nám ho dať a lep na nátlak odchádzajúcej brigády náim dal pripojiť nákladný vozeň nevyčistený, ktorý mal na dne asi päť cm hrubo cementu. Vozeň bol taký špinavý že sme nemohli do neho nasadnúť a museli sme sa roztratiť jeden od druhého po celej súprave. V Bratislave sme už dostali Osobitný vozeň práve tak ako i v Brne a takto sme sa dostali až- do Kanlického okresu, kde sme išli do obce yyšší Brod v. Predseda MNV uz vedel že prídeme á srdečne nás privítal. Prekvanuiúca bola veľká ochota tamojších úradov, ako nám bol ochotne naporúdzi, nie ako a priniesli sme si 11 vagónov sena, ktoré nám ČSD dopravilo už do obce Brané, čo nám bude výhodnou pomocou pre vydržanie stavu dobytka. Počas nášho pobytu sme sa cítili veľmi dobre a tamojší obyvatelia boli voči nám veľmi milí. Do stanice nám seno priviezli na nákladnom aute za lacné peniaze a tamoiší prednosta stanice nám bol ochotne naporúdzi, nie ako prednosta v Nitre. V Čechách sme videli tamojší život a ten veľký rozdiel medzi Slovenskom a českými zemami. Počnúc od distribúcie až po samosprávu by nám to mohlo slúžiť za príklad. V Čechách už cítil teplé vánky socializmu. Ďakujeme zvlášť p. ministrovi Ďurišovi. že nám umožnil túto brigádu uskutočniť. Práci česť! — Dvbjrdôiiici zdar? " '■ ' Imrich dp,áň vedúci pracovnej brigády Branč, okr. Nitra Pán Rychňavský v^lá NB. na <*chranu záujmov veľkOsfaikáťOy Ako sa hatí pozemková reforma v Šoporni ? Nechcú dat zem tým, ktorým patri! — Ako Rychňavský straší povolaním vojska — Pridelcovia chcú spravodlivosf V mnohých prípadoch sme mali možnosť nahliadnuť do karát pánom z Povereníctva PPR a zistiť, o akú hm tuná ide, menovite pri prevádzaní prác pri konfiškácii nepriateľského majetku a pri prideľovaní pôdy roľníkom. Jeden z týchto typických prípadov, ktoré volajú po náprave, je prípad veľkostatku SCHEY v Šoporní-Strkovec. Veľkostatok patril rodine Scheyovcov, nemeckých beu-ónov a bol skonfíškov^ý ešte minulý rok. Miestna roľnícka komisia vypracovala prídelový plán, ktorý predložila na schválenie okresnej roľníckej komisii. Táto po schválení postúpila plán pracovnej skupine do Galanty a odtiaľ putoval na PPPR do Bratislavy. Keď páni z Kvetkovho povereníctva videli, že im sa to ide zariadiť ..naozaj“, začali špekulovať, eko zachrániť majetok pre rodinu Scheyovcov a priamo obrať o prídely uchádzačov. Aby Sa lepšie poistili r. 1946, zrašili národnú správa a nasadili na spomenutý veľkostatok ,,Fond pre správu majetkov“. Pán Augustín Suttá, inak správca majetku, bývalý žandár na ktorého minulosť by sa mal pozrieť VII. odbor povereníctva vnútra. Hospodári sa tam tak, že dobytok len čo vši nepožerú. Je treba vyšetriť, ako to bolo. že tam bol robotník tak zbitý, že musel hľadať ošetrenie v nemocnici. Keď tamojší uchádzači súrili, aby im bola daná pôda do úžitku, vtedy ponúkol Dr. Kvetko statok študijnej základine. Školstvo, pravda, ponuku pána Kvetku odrieklo a tak sa musel hľadať nový spôsob na záchranu: vyhlásili totiž, že po právnej stránke konfiškácia nesedí a celou tou vecou sa bude zaoberať N, Front, Tejto špekulácii tiež pomáhajú niektorí maďarskí deputátnici, ktorí idú 9 heslom. že <mi'si parceláciu neželajú (ale ani na iu právo nemajú). Keď trpezlivosť uchádzačov u kompetentných činiteľov prešla, robotníctvo znechutené celým spôsobom jednania PPPR odmietlo ďalej pracovať a vyhlásilo štrajk a žiada, aby bola pôda daná do úžitku prfdelcom. Keď ONV v Sale ohlásil na PPPR, aký je na Štrkovci stav, pán sekčný šéf Rychnavský dal odpoveď: ,.Terajši stav sa musí udržať za každú cenu a je treba privolať oddiel NB na udržanie poriadku.*' Prednosta národného výboru mu nato odpovedal, že on nemá preto niiaké smernice a že podľa jeho názoru v ľudovodemokratickom štátnom zriadení máme NB len na zlodejov, vrahov a rušiteľov verejného poriadku, pán Rychňavský mu odpovedal, aby povolal vojsko, ktoré má urobiť poriadok. Ako si to pán Rychňavský s jeho chlebodarcom Kvétkom predstavujú? Či azda máme NB a vojsko používať proti tým, čo žiadajú, aby právom dostali čo im už temer rok patri? Alebo páni Kvetkovci stavajú Babylonskú vežu, keď sami nerešpektujú nariadenia, ktoré sami vydávajú, alebo tam sedia ľudia, ktorí zrejme sabotujú pozemkovú reformu. No šopornskí uchádzači im môžu sdeliť iba toto: Naša trpezlivosť ic už pri konci hraníc. Preto sme nútení pôdu si vziať sami, keď páni na Kvetkovom povereníctve a im podliehajúca pracovná skupina v Galante nemohla dať za rok pôdu orídelcom do úžitku, ako to hovorí vyhláška PPPR číslo 24. A nepomôžu ani ďalšie pokusy, ktoré chcú docieliť, aby sa mal tento majetok stať matičným, len aby sa zem nedostala do rúk tých uchádzačov, čo ju sami chcú a budú obrábať. 7. septembra 1947. Pomoc roľníkom schválená Dokončenie s 1. strany. máceho bude činiť 18 Kčs. Príplatky na mlieko a domáce maslo sú platné od 1. septembra 1947 do 31. mája 1948. o H venovať čiastka 500 miliónov korún, ako náhradu škôd tým roľníkom, ktorí sú suchom tak poškodení, že budú môcť odovzdať len veľmi málo roľníckych produktov, alebo nebudú vst*"'e '^predať žiadne. Tým bude tiež pomožené! ľ vezme štát tie 4 miliardy korún, ? Ai na toto pamätali komunisti a žiadali, aby to zaplatili milionári. A tento dobrý návrh, ktorý by pomohol štátnej pokladne i všetkým daňovým poplatníkom, tento návrh nekomunistickí ministri zavrhli a neprijali. Oni chcú, A i—všetci daňoví poplatníci: teda i roľníci, robotnici á drobní živnostníci Páni teda jednou rukou roPníkosn dávajú a druhou aspoň čiastku chcú vziať. Komunistickí ministri a poslanci nemôžu byť s týmto spokojní a preto klub komunistických poslancov predložil parlamentu návrh na zavedenie dávky na milionárov. O tom ešte mnoho počnjeme. Stavba národnej vďaky Partizánska obec Baláže rastie Keď Nemci hnaní ČervenOu armádoa Opúšťali naše kraje, nechávali za sebou na mnohých miestach spáleniská a v púšť premenené celé dediny a široké chotáre. Takto spálili a celkom zničili aj malú partizánsku obec na HOrehroni — Baláže. Balážania by sa veru ťažko boli spamätali z tých strašných škôd, ale zásluhou mladých oduševnelých fudi, Baláže rastú! Na trOskách zničených Balážov sa stretli dobrovoľní robotníci zo Sväzu partizánov s mladými nadšene cami zo Sväzu slovenskej mládeže dokonca i brigády zahraničnej mládeže prišly do zničenej obce a pomáhajú ako im len sily a schopno^i stačia. Denne tu pracuj e 250 ľudí. Okrem brigád a miestneho obyvateľstva pracuje na stavbách 20 murárov a 15 tesárov. Doteraz stPjí hotových 29 pekne vymurovaných domkov a 15 septembra má byť hotových všetkých 36 domkov... Stavba siedmich plánovaných domkov sa trochu zdrži preto, lebo v tých miestach treba ešte dokončiť reguláciu pofoka. Jeden takýto domček má 2 izby, kuchyňu, komoru, pivnicu a maštaľ. Okrem stavby domov a regulácie dvoch pOfokov začnú v Balážoch stavaf jednOpOgehodOvý kultúrny dom. Na stavbu kultúrneho domu prispelo ministerstvo pôdohospodárstva sumOu 200 tisíc Kčs. Tiež povereníctvo sociálnej starostlivosti prispelo na pOmoc Bálázom sUmou 1 milión Kčs. Francúzi proti americkej politike Všetky francúzske časopisy roztrpčené zaútočili na americko-angUcké rozhodnutie, zvýšiť výrobu nemeckého priemyslu. Francúzi zaplatili veľa za to, aby pOznali na vlastnej koži čo to znamená, keď sa za Rýnom nerušene rozširuje nemecký vojnový priemysel. Každému je na prvý pohľad jasný americký úmyseľ, že totiž Američania sa chcú usadiť v nemeckom priemysle a celkom bo ovládnuť. Utvorili by si takto v Europe silné priemyselné pred* mOstie, odkiaľ by mohli dirigovať a rozširovať svoje špekulantské hospodárske plány do ostatných čaští Európy. Niektoré francúzske časopisy pozna* ňienávajú, že obnovenie porúrskeho priemyslu by si vyžiadalo celú porúrsku ťažbu uhlia a po&kodené krajiny, medzi ktorými je aj Francúzsko by nedostaly dosť surovín na svoju hospodársku obnovu. Podlahli by potom v súťaži s obnoveným nemeckým priemyslom. Záruky, ktoré dávajú Francúzom Američania sú také slabé, že sa Francúzi celkom oprávnene môžu domnievať, že plody spoločého víťazstva, tak ako bolo po prvej svetovej vojne zase začína užívať porazený nepriateľ. — Buduje sa nová továreň v Lipt, Hrádku. V nedeľu 31. augusta bola v Liptovskom Hrádku slávnostne začatá stavba národného podniku Tesla, Budú sa tam vyrábať telefonické a iné prístroje. V továrni bude zamestnaných 500 ľudí, polovica mužov a polovica žien. Na slávnosti bol prítomný aj povereník priemyslu s. Dr, PúU.