Roľnicka Nedeľa, oktober 1947 (II/42-43)
1947-10-19 / No. 42
Cena SKCa Roľnícka nedela Ročník II. - Oslo 41 Bratisiava, Jesenského ulica II Dnes a pred sto rokmi V dnešnej dobe roFníctvo nie je ujarmené panšiinou a poddanstvom ako pred sto rokmi, nemusí sa báť tyranstva cisára ani úkladov a samopaše šľachty, ako vtccN, je politicky nnnoprávne a slobodné, ale — nepriateľov verejných i tajných má i dnes mnoho a to ešte aj takých, čo falošne získali jeho dôveru a tajne pracujú proti roľníckym záujmom. Keď pred 99 rokmi otvoril sa rakúsky parlament, prišli doňho prvý raz početní sedliacki poslanci zo všetkých krajín Rakúska: českí, poľskí a ukrajinskí i slovinskí a iní, aby prvý raz v dejinách verejne vymáhali svoje práva a oslobodili roľníctvo z poddanstva. Jeden z týchto poslancov verejne v poradách vyhlásil, že utláčaní roľnicí, keď ich zvolili poslali ich do Viedne s naložením, že alebo donesú slobodu, alebo prídu o život! A iný hrozivo vyhlásil oanskvm zástupcom: Áno, ale ak my "stratíme hlavu tak — vy ju tiež stratíte! To bol čas revotučný. a títo dedinskí zástupcovia ľudu vedeli: Alebo zviťazíme teraz, alebo nikdy! Vtedy bol zmäknutý cisár a jeho dvor, vtedy panská trieda a všetci držitelia moci boli ustrašení a neSití, a p,eto boí ujkíoi-.c-ni z povoľnosti. Vtedy ani v parlamnte neopovážili sa panskí poslanci postaviť proti tejto požiadavke, keď mladý študent poslanec Kudlich, roľnícky syn, podal tento návrh. Ale — predsa len orobovali pomocou klamstva zákonu uškodiť a podarilo sa im to. V parlamente viedla sa vtedy veľká rozprava o tom, čí má Sa oslobodenie z poddanstva zariadiť bez náhrady, ako to požadovali roľnícki noslatic! a ich prívrženci, alebo za čiastočnú peňažnú náhradu, ako chneTi páni. Roľníkom najmä z Haliča ťažko bolo vyznať sa v nem,eckých rečiach a pokynoch, keď poiednávanie Kolo remecké, a — tak sa stalo, že na falošný»ochotný« pokyn haličských panských zradcov pomýlili sa niekoľkí haličskí roľníci a oddali hlas za zru"enie poddanstva — s peňažnou náhradou. A tak tento pozmeňovací návrh zviťazil 4 hlasmi ... Hľa, to je prvé n-’t^ätné slamové hlasovanie o roľníckych potrebách, v ktorom zvíťazilo faloš a zrada. Je pravda, že i zákon takto pozmenený roľníctvo oslobodil, panštinu zrútil, ítak ako aj v Uhorsku musela šľachta popustiť a panština bola zrušená) áro. ale pre roľníctvo zostala tu vážna výstraha, že panská láska — na zajačom chvoste! V rakúskych a teda aj v českých pomeroch išlo oslobodenie z poddanstva správne a rýchlo, tak, ako zákon kázal. Ale v Uhorskí!, ku ktorému sme patrili, klam.ali pri uskutočňovaní zákona zemskí páni, a klamali naimä v+edai^ie všemohúce s+oličaé úrady, v ktorých rozkazovala iba šľ'’chta a zemänl. s nodľa toho sa pri oslobodzovaní roľníctva z pr'<í,l"’T,c+va »’‘»nácl’f’ú na roľníkonk, ťažké krivdy a klamstvá na prospech panskej triedy. Prečo toto teraz spomíname? Preto, že ešte i teraz sú v roľníckej politike u nás a v roľníckej politike v Čechách nedobré rozdiele, ktoré nás poškodzujú tak, ako vtedy našich praotcov pred sto rokmi. V českých zemiach výbavu iú sa pozem. veci i teraz dobre, bez odkladov a spravodlivé (lebo ich uskutočňuje minister pôdohospodárstva). Ale u nás? Nevládne tu už šľachta, dereš a stoličné vrchnosti, to je pravda, ale čo je to platné, keď máme iných škodcov, čo by radi temer všetky nové protipanská roľnícke zákony znemožnili a odpratali, lebo sú panskej triede nemilé a protivné. A keď už sa odpratať nedajú teda — odďalujú ich prevádz'ínie, nachodia zádraoky a snôsoby k odkladom. k odvolaniam a k iným prieťahom. Preto snomínajú naši čitatelia, že na Povereníctve pôdohospodárstva vlečú R-’ pozemkové re*ormné (ale žiaľ aj iné) r'’zžitosti ako slimák. Lebo tak je: nevládne nám už šľachta ani žiadne panské stoličné úrady, nepanuje kráľ ani cisár, ale — v úradoch okolo úradoch a v rôznych kanceláriách zas šarapatia noví nwcináni s panskými pasiami, s panským ľaktikárstvom a trovnosťou, hromadí sa nešľachtická »nová šľachta« a jej potravinkárski ľakaji a pomocníci. Tým sú milí a vítaní tí starí statákri a páni, tí ochotne a ozlomkrky vyhovujú ich želaniam a hľadajú im cesty a cestičky, aby sa znod rozkazu zákona vyšmykli, aby ho obieli alebo znemožnili. A — aj panská politika pracuje ím do rúk bez hanby a bez svedomia. Veď ináč nebolo by možné, že by slovenský podnredseda vlády trúfal si klamať vorejné (v Ponrade), že l♦lnunisf^<'kí nr'-''a+n odaneTtím milionárov chcú vraj postihnúť — maloobchodníkov a maloživnostníkov, nebolo by možné, že by podpredseda Sboru povereníkov verejne a s hukom pred verejnosťou chránil veľkošmelinára, ktorého chytili pri zašantročení stá metrákov múky, alebo že by novereník išiel s revolverom na úrad v Žiline, zastávať taomníka, vyšetrovaného v súvislosti so zradou a sprisahaním. Spýtate sa, prečo je to možné? Preto, že tisíce a státisfee zavedených ľudí z neznalosti a nanriek všetkému venujú týmto a takýmto činiteľom svoju dôveru, posndzu’úce ich nodľa reči, a sľubov, a nehľadia na ich skutky. Ale — i v tom prichodí nostuone nenretržite dobrá premena, ľudia poznávajú, čo sa oza j de’e. a pre+o a i t«”«! nrlsť a nride i taká náprava, aká je potrebná. Urobí sa už raz koniec šmeline s textilom! Kde je príčina ^lemeho obchodu s textíliami — Rázny zákrok Povereníctva priemyslu a obchodu. — Preč so 175 velkokupcami! (eš) Naša verejnosť je dnes rozhorčená a pobúrená nad neslýchanými klamstvami, prehmatmi a čierným obchodom s textilkmi. Kto je na vine? Vinní sú predovšetkým veľkoobchodníci ktorých je teraz už 175, kým pred vojnou ich bolo len päťl Preto nie je sa čo diviť, že okrádanie obyvateľstva je dnes |pnnoho ľahšie. Nie sú však na vine"!on veľkoobdiodníci v spomenutom počte, ale ešte aj ich pomáhači a zakryvači na zodpovedných úradoch, lebo či zo zbabelosti, alebo ziskuchtr vosti dovoľujú im obchádzať zákon a nevyhovieť verejnosti, čo táto potom odnáša zrejme na vlastnej koži. Šmelinárska pliaga jestvuje v niektorých znárodnepých textilných fabrik>ách a odtiaľ sa vo veľkom množstve dopravujú textílie na čierny trh Preto na to treba dávať prísny pozor! Chceme a požadujeme dokonalú očistu k akému takému zadostučineniu dosiaľ okrádanej verejnosti. j V minulých dňoch rozhodlo sa Povereníctvo priemyslu a obchodu k ráznemu kroku. Z doteraj,šieho počtu veľkoobchodníkov (175) bude môcť túto živnosť prevádzať iba 20 a ešte i z týchto bude patriť 30—40% k znárodnenému priemyslu. Ďalej sa usniesli, že zriadia u nás od 1. novembra 20 oblastných rozdelovní textilu,, ktoré budú priddovať tovar maloobchodníkom podľa počtu obyvateľstva. Aby ani maloobchodníci nemohli predávať na čierno, budú rozdelovne posielať kópie prídelových lístkov aj na príslušné miesta a okresné národné vvborv. Tie musia sa starať o to, aby obyvateľstvo od malo'bchpdníkov tovar skutočne obdržalol Zmenšením počtu veľVanbchodnfkov usnadní sa orgánom kontrola rozdelovní, HKS kazdod'^nna miestnym národným výborom dokonalá kontrola maloobchodníkov a ob''vcteľcľvi, ■7cb<»znečí sa taik spravodlivý prideľ textílií. r *. Tisíc sloYenských rcfníkov u ministra Ďuriša Koniec vykrúcažkám: treba uskuloiAovaf novú roľnícku politiku — Urýchlene vydávať vlastnícke dekrélyl — Poriadok do presidľovanla — Spravodlivo vykupovať dobytok — Co je so zásobovaním! — Roľníci potrebujú odev a obuv! — Slovenské dediny žalujú na Kvetkovo panské poliiikárenie — Nech sa vykonávajú vládne nariadenia a zákony aj na Slovensku! —.Roľníci požadujú jednotnú roľnícku politiku pre celú Republiku! kupovaôl budú kupovať len ten dobytok, s kto. rým bude môcť chovateľ predložiť výkupný list. Ďalej sa radili na povereníctve .pôdohospo» dárstva aj o výkupe a výkupných cenách iných roľníckych výrobkov. Naži roľníci sa neustále od oslobodenia domáhajú, aby povereníctvo pôdohospodárstva postupovalo rýchlejžie v parcelácli a aby sa skonfižkovaná pôda prideľovala roľníkom do vlaslníciva. Z povereníctva sa obyčajne vy hovárali vysoki činitelia, že to tak narýchlo robiť nemožno a že nieto vraj ani dostatok odborných sil (inžinierov) čo by parceláciu tak rýchle vykonali, ako by to bolo treba. Minister Ďuri! aj tu urobil rázny koniec vykrúcačkám. Na poradách s povereníkom Kvetko:n povedal minister súdruh Ďuriž, že k nám pošle na vý< pomoc z Čiech inžinierov a odborníkov na parceláciu a urýchlené zaknihovanie pôdy do vlastníctva roľníkom. Tieto práce v Čechách veľmi rýchle pokračujú a každý osídisnee v pohraničí bude mať ešte tejto zimy zaknihovaný svoj pridelený majetok v pozemkovej knihe. Česki Inžinieri získali v týchto prácach veľa skúsenosti a pôjde teda zaknihovanie rýchle aj u nás a okrem toho usporiada ministersWo pôdohospodárstva zájazdy slovenských inžinierov zememeračov do Čiech, aby sa soznámili s výsledkami práce českých odborníkov a aby si osvojili ich cenné skúsenosti. Ku koncu porád prisľúbil súdruh Ďuriž, že bude presadzovať vo vláde, aby sa krátkodobé úrodové úvery zmeníly na dlhodo'jý, Itátom Xaručený úver, aby roľníci, keď mali *r"'ro roku takú veľkú neúrodu, nemuseli tento rok splácať pôžičky. V piatok, na druhý deň po poradách prljel minister Ďuriž delegácie roľníkov z tridsiatich okresov Slovenska. Viac ako tisic roľníkov zo všetkých strán Slovenska sa shromaždilo v budove JSSR. Prišli pozdraviť svojho ministra a poradiť sa s nim o svojich potrebách. Na týchto rozhovoroch sa mal zúčastniť aj povereník Kvelko, ale v piatok neprišiel, že vraj je potrebnejší na. zasadnutí Sboru povereníkov a neprišiel ani na druhý, hoci si to roľníci žiadali a vyvolávali jeho meno, nech pride a rech vysvetli sideným roťnickym zástupcom, prečo sa nevydávajú vlastnícke dekréty, prečo sa vracajú maďarským statkárom veľkostatky, !rečo nie je konfiškovaná pôda rozparcelo"-aná, prečo sa spravodlivo nevykupuje dobytok a prečo on, ako povereník pôdohospodárstva, ktorého sl zvolili slovenskí roľníci, nerobi roľnícku politiku tak, aby i nej mali osoh roľníci a nie veľkostatkári a všelijaké maďarské grófske panstvo. Tisíce takýchto otázok by boli roľníci predložili povereníkovi Kvetkovi, len keby bo| prišiel a chcel na ne odpovedať. Neprišiel, ale vyslal len svojho zástupcu. Roľníci od Stropkova, Medzilaboriec, Košíc, Prešova, z Liptova, z Novohradu, od Nitry, Turč. Sv. Martina, Piešťan a mnoho Iných okresov žalujú na Povereníctvo pôdohospodárstva, že roľnikom sa nerozdeľuje skonfiškovaná zradcovská pôda a aj na takej pôde, ktorú už rozdellly roľnícke komisie, nemajú roľníci istotu, lebo páni z Povereníctva pôdohospodárstva machľujú, ako by vrátili svo'im panským priateľom skonfiškované veľkostatky. Kolonisti od Kráľovského Chlumca sc ; onosujú, že pracujú na skonfiškovanom majetku už dva roky a teraz tam prichádzajú noví kolonisti s výmermi a požadujú, aby im starši kolonisti odovzdali pozemky, Co doteraz obrábali. Ini delegáti sa zasa sfažuiú, že obrábali skonfiškovanú pôdu, vypestovali úrodu, potom prišiel statkár a úrodu im so svolenim povereníka Kvetku sobral. Roľníci, čo celý rok na pozemkoch pracovali, zostali odrazu na mizine. Veľké neporiadky sa robia vo výkupe dobytka. Roľn'c’, pcsfihnidí veľkru neúrodou krmiva, by radi odpredali yvvšn* dob"fok, kým je čas a ner'' ” ' ' " om, (Pokračovanie na 3. strane} (Rgh) — Mail sme v Bratislave pamätné, radostné dni. Minulý týždeň vo žfvrtok priiiel do Bratislavy minister Ďurii so skupinou odborníkov z ministerstva pôdohospodárstva a mali na povereníctve pôdohospodárstva po* radu s povereníkom Kvetkom a odborníkmi z povereníctva pôdohospodárstva. Na Slovensku v mnohých okresoch musia roľníci väčšiu časf svojho dobytka odpredávať, lebo nemajú dostatok krmív. Vo vykupovaní dobytka je však veľký neporiadok. Vykupovači s''ipujú dobytok nespravodlivo len od koho sami chcú a tak potom práve ti roťníci, ktorí by najviac potrebovali odpredať zo svojho do> bytka, nemôžu ho predať za úradné ceny vykupovači a predávajú ho, a len aby sa ho zbavili, často hlboko pod cenou. Na takýchto neporiadkoch bohatli len špekulanti. Teraz po poradách odborníkov z ministerstva a povereníctva pôdohospodárstva sa to zariadi Inak. Musia sa podľa potrieb v jednotlivých okresoch určiť výkupné kontingenty a roľnicI, kori budú mať dobytok na predaj, dostanú podľa stanovených kontingentov výkupné listy. Vy- Predseda vlády Gottwaldk Päťročnica Viac tovarov a výrobkov! — Zväčšiť výrobnosť nie Slovenska! Darmo je: život sa nám všetkým obľahčí len vtedy a len tak, keď sa dorobí včei-lrého vif’nei! T.en vtedy prestane nesnesiteľné zdražovanie, preplácanie tovarov, strach, že človek var nesoženie a podobné st*» rosti a nenori-’dky. Viac dorábať, väčšie zásoby chystať, a — dobre a nedraho robiť a potom nedrelio predávať! Čim väčšmi sa odďaluje od prešlej vojny, tým musí i v tom byť lepšie. Už prvá dvojročnica mnoho napravila, a ďalej zväčší sa výrobnosť a dobrota tovarov ešte lepšie, A — preto predseda vlády súdruh Gottwald ohlásil na mimoriadne j schôdzi Ústredne i nlánoverei komisie po dvojročniel ďalšiu plánovanú robotu: päťročnicu! Môžeme ju po 16 mesíacoh začať bez obavy, lebo v dvojročnici obyvateľstvo znamenite dokázalo, že robiť vie a že robiť chce! Len tam, kde to nezávisí (Pokračovanie r»> 3. strane.) Za ďalšie spriemyselne- 19. ók’óbra «947