Roľnicka Nedeľa, december 1947 (II/49-52)
1947-12-07 / No. 49
Strana 2 ZAHRANIČNÉ VÝHĽADY Rckovaide štyroch ministrov v Londýne Pred započatím londýnskych rokovani štyroch zahraničných ministrov nebolo veíkých 'nádejí na dohodu. Je známe, že na marcových poradách v Moskve sa ministri rozišli s neúspechom preto, lebo mocnosti sa nemchly dohovoriť práve o najzákladnejších otázkach mierovej smluvy s Nemeckom. Američania a Angličania tvrdili pred začiatkom terajších jednaní, že neustúpia od svojho pôvodného stanoviska. Okrem toho sa čakalo, že na londýnske rokovania bude vplývať rozhodný postoj Sovietskeho sväzu k Marshallovmu plánu a tiež posledné búrlivé udalosti vo Francúzsku a Tzdiansku. Porady 4 ministrov (Molotovova, amerického Marshalla, francúzskeho Bidaulta a anglického Bevina) začaly 25. novembra. Hneď na prvých rokovaniach sa snažili vyriešiť tzv. rakúsku otázku. Tuná sa doteraz nemohli dohodnúť o jednom: čo s majetkom, ktorý v Rakúsku zanechali Nemci? Túto vec ešte nevyriešili, len ju postúpili na prejednanie svojim námestníkom, ktorí majú uvažovať o francúzskom smierčom návrhu. Francúzi navrhujú, ahT' bolo čiastočne vyhovené sovietskym požiadavkám, ale tak, že sovietom pripadne majetok, ktorý bol nepopieratelne nemecký a za zbytky by Rakúsko zaplatilo sovietom odstupné. Ťažšie je to už s Nemeckom. Minister JVIolotov navrhuje, že treba najprv sostaviť ústrednú nemeckú vládu, ktorá mierovú smluvu na mierovej konferencii podpíše, lebo inakšie by sa mohlo stať, že Nemci nebudú potom svoje záväzky plniť. Američania a Angličania pripúšťajú, že by mohli Nemcov na mierovú konferenciu pripustiť, aby sa k mierovej smluvc vyslovili, ale USA a Anglia doteraz nepristaly na utvorenie ústrednej nemeckej vlády. Po vyriešení tehető problému prikročia k vypracovaniu samotnej mierovej smluvy. Ministri chcú svoju prácu skončiť do Vianoc, dokedy sa majú tiež dohodnúť, ktoré štáty sa majú zúčastniť na mierovej konferencii, kde treba podpísať mierové smluvy s Nemeckom a Rakúskom. Palestína rozdelená medzí Židov a Arabov Takzvanou „palestínskou otázkou“ sa po dlhom odkladaní opäť zaoberalo Valné shromaždeníe Spojených národov. Konečne padlo aj rozhodnutie: Palestínsku krajinu rozdelia na Arabský a Židovský štát a mesto Jeruzalem má byt medzinárodné. Anglické vojská majú z Palestíny odísť do 1. októbra 1948. Židia jásajú ale Arabi proti tomu mocne protestujú a prejavujú nespokojnosť. Už na zasadnutí Valného shromaždenta povedal arabský zástupca princ Feisal Saud, že Arabia nepovažuje rozhodnutie za právoplatné. Zdá sa, že Arabi len tak lahko nepovolia, a v Palestíne nastanú opäť nepo<koje a vzbĺknu nové boje. Rozruch a nepokoje v Taliansku Zdanlivý pokoj v niektorých krajoch Talianska trval iba chvíľu. Keď sa Dc Gasperiho vláda pokúsila prepustiť obľúbeného mestského hodnostára v meste Miláné, protifašistického bojovníka Ettore TrOílu, davy ľudu spolu s partizánmi obsadily radnicu a iné dôležité body v meste, Hoci vojsko partizánov vytlačilo, predsa musela vláda od svojho úmyslu odstúpiť a Troilu ponechala na doterajšom mieste. V meste Livomc začali robotníci opäť štrajkovať a v Janove sa konala prehliadka pratízánov a protifašistických bojovníkov. Očakáva sa, že začne všeobecný štrajk zamestnancov elektrárni a mestských úradov. Pracujúci ľud je rozhorčený aj nad tým, že vláda wdala 5 zvláštnych dekrétov o zvýšení dane z niektorých tovarov. Okrem toho necháva vláda úradne znehodnotiť peniaze. ŠTRAJKUJÚCI KAT Nedá sa presne povedať, koľko šti, ''kov brdo vo Francúzsku v posledných rokoch. Je však isté, že posledný je naiväčší. Štrajkujú vvše 2 milióny ľudí, železničiarov, námorníkov. ohehodnikov, rohntníkov, učiteľov a inveh zamestnancov. Minulý týždeň vo Štvrtok sa pripojil k štrajkujúcim aj francúzsky kat Desfouraux. Odmietol popraviť 8 mužov, ktorí hoU, odsúdení na smrť. Žiada zvýšenie me"a~”-'ho nlatu a chce tiež vyšli príplatok za každú odseknutú hlavu. ROENfCßA NEDEĽA Hlasy z dedín! Kto nás zaodeje? Milá redakcia! Už dávno som odberateľom Vašich novín a rád ich čítam, lebo ®ú zaujímavé a poučné. Som rád, že spravodlivo karháte všetky neporiadky a nespôsobnosti, ktoré nám páni robia, ale bol by som rád, keby sa aj oni akosi poučili, ako zachádzať s ľudmi. Toto už vo svete ani páru nemá. Človek zájde k Baťovi, ľudí plno, ani na jarmoku, čaká od rána do večera a potom mu povedia neprišlo nič, prídte zajtra. Prídem zajtra a zase nič. Takto ked ®a človek chce k tomu páru topánok dostať, musí ísť za ne aspoň desať ráz a koľko času sa takto stratí? A takto je to aj so strižným tovarom. Človek si pýta plátno na body a nemá vraj len akési čiapky, ani na košele pre deti nemôžeš dostať, ale na čiémo je toho, koľko len človek chce. Čo len s tým plátnom robia. Ved ľanu sa urodilo a dreva narástlo v horách tiež dosť. Ale to tí šmelinári.,. A takáto nespravodlivosť všade, všade. Nedali nám tabačenky v našej obci, lebo vraj nedodávame mlieko. Ale ved my mlieko chceme dať, len nech si pr’du poň autom. Oni chcú. abv sme vozdi mlieko do mesta za 20 Kčs. Toľkoto nám chcú za dovozné platiť. Je to 4 km, treba pol : dňa tam a pol dňa nazad, človek na tom čase stratí, koňa uťahá a po mestách vám lieta autákov so všelijakými šmelinármi a veľkomožnými pánmi, že človeka svojím hrmotom zahlušiť idú. Takto nám teda páni pomohli. Doteraz sme kupovali na čierno takmer všetko, čo sa len akosi na našich poliach neurodilo a teraz aby sme platili čierne ceny ešte aj za ten tabak. Ondrej Gúcka, Krík č. 60, i Takýchto listov chodí veľa do našej redakcie, sťažujú sa roľníci, že to i ono nemôžu dostať. A či by reku nemohli aj národné výbory dačo urobiť, aby to dobre išlo. Takto: ked príde k Baťovi alebo do iného obchodu tovar, nech by predložil koľko toho tovaru dostal, v obci by sa vyhlásilo od tohoto po toto domové číslo ^ sa tovar prideľuje a nemuseli by tam ľu- ' dia po daromnici vystávať. Kde k obchodu patrí viac obcí, tak by sa museli dohodnúť a urobiť si poriadok, aby prespolný Človek nemámil zbytočne čas* na ceste a potom ked príde, predbehnú ho ľudia z mesta. Poriadok by sa dal urobiť, len mať porozumenia a prísnejšie na tých, čo neporiadok robia. Dobré zprávy z pohraničia Píšu nám naši čitatelia od Chebu. Roľníci tam mali schôdzku. Je tam veľa Slovákov a tak z reči do reči pohovorili si aj o tom, ako to na Slovensku vyzerá, ako tu veľkostátkárov a maďarských grófov aj povereníci ochraňujú a ľud trpí. Nemá istotu, že ten kúsok zeme, na ktorej robí, je jeho, nič si nemôže kúpiť, lebo všetko šmelinári, čo ich pQni ochr^iňuiú, odťafária kdesi na čiernych trhoch všetok tovar. Ej veru zlá politika, panská a nie ľudovodemokratická. Takto o tom hovorili na svojej rcľníckej schôdzke v Libštaíne pri Chebe, A boli tam aí takí slovenskí roľníci, ktorí sa voľakedy do demokratickej strany hlásili, pretože ich to meno pomýlilo. A mysleli si: keď demokracia, tak demckracia, my prví budeme za demokraciu bojovať. Ale sa pomýlili. A teraz to radi uznávajú: vidia, čo sa okolo, rpl^í, všetku tú panskú a vidia: ten Ďuríš naozaj nám roľníkom v českom pohraničí dal, máme pôdu aj zaknihovanú ju máme, je naša. Ale čo, tamtí doma, čo môj brat, čo švagor, tiež sa o kus zeme po grófoch uchádzali a veru nedostalo sa im. Ešte aj žandárov na nich páni z Povereníctva poslali, Takáto to bola demokracia! Odkazujú tým pánom doma, nie tak je to, ako ste vy povedali, že sa s Čechmi | neznesieme a že sa budeme biť. že nás j budú ukrívďovať, ale tu hľa máme svoje ' zaknihované pozemky, pekne scelenú pô- { du, máme pekných pár kúskov dobytka a veru až na niekoľkých panských výtržníkov sa s Čechmi dobre znášame, lebo nie na to pozerám: to hľa tu je Čech a ja sem Slovák. Ale roMk, ty roľník, da-'me sa svedomité do práce, spoločne bojujme a potom sú proti nám páni maličkí,^ ^ Čo bliďé s parceláciou? Milá redakcial Už skoro dva roky čítam Roľnícku nedeľu a som aj naďalej jej predplatiteľom, lebo sa v nej dočítam všetko, čo ma zaujíma a dočítam sa tež mnoho pre roľníkov potrebných vecí. Veľmi ma teší, že Roľnícka nedeľa sa tak statočne bije za naše práva. Aj o ministrovi Ďurišovi často čítam, A veru my Slováci sme pyšní na to, že máme takého človeka, ktorý nám dobre robí a pomáha kde len môže, hoci sa páni bránia a Ďuriša by v lyžičke vody utopili. A treba nám pomáhať, treba aby roľník vedel, čo v živote znamená, lebo doposiaľ bol len utiskovaný a okrádaný od pánov. Nevedel, si vydobyť žiadne práva, lebo páni mali v rukách všetko a tí robUi, čo len sami chceli. Sú veru aj dnes takí, páni na niektorých úradoch, alebo aha: parceláciu už dva roky čakáme a nič. Drobný roľník čaká a úfa, že už bude zem na ktorej pracuje jeho, ale páni na Povereníctve pôdohospodárstva si to nevšímajú, Sme radi, že aj tu im minister Ďuriš stúpil na prsty. Poslal sem svojich ľudí odborníkov a tí teraz súria a vybavujú tie veci, na ktoré už roľníci roky čakali. Aj parce'-^'’ia rýchlejšie postupuje, veď to vidíme. A máme to aj u nás na Somodiho veľkostatku v Dol. Podlužanoch. Už 3 rohy obrábame túto zem v prenájme. Toho roku sme veru úrodu nemali. Človek sa bojí voziť hnoj a investovať do pôdy, lebo veď na čo budem do Dimaja vodu íievať? Dnes dám, zajtra mi zoberú. Takúto právnu istotu nám to nasľubovali páni. keď no dedinách hlasy sháňali? Nuž za takúto istotu pekne ďakujeme! Každý rok len žať a do pôdy nič nedať, to sa nedá. Pôda sa celkom vyčerpá a úrodu nevidíme ani toľko, čo človek do nej zaseje. Ale dalo by sa to, keby človek vedel: tu hľa na tejto zemi sedím, a odtiaľto ma nikto nikdy viac nevyženie, čo do nej dám, to budem žať a to budú jesť moje deti. Toto odkazujem pánom na Povereníctve pôdohospodárstva a mali to aj dávno sami vedieť, keď už tak hovoria, že nám pomáhajú a že oni sú vraj naši ochráncovia. Ministrovi Ďurišovi prajeme mnoho zdaru za jeho statočnú prácu, za to, čo už pre nás urobil a veríme, že jeho dobrý roľnícky program bude uskutočnený a že jeden raz aj nám roľníkom svitne deň, Ján Baláž, Záhorce. Za roľnícku jednotu a svornosť (Dokončenie s 1. strany.) sali vo svojich panských novinách, že to cni tak chceli a sú vraj potešení, že mL lionári budú musieť platiť dávky. Keď o tom píšeme, máme na mysli tých rcľníkov, ktorí dnes po prvý raz dostáva- • jú naše noviny do rúk a ktorí aj keď o týchto veľkých roľníckych bojoch počuli, mohli byt od pánov falošne informovaní a azda čiastočne aj uverili zamachľovanýn, falošným výkladom panských novín, Lebo sedliacka duša je otvorená — bez falše; roľník, človek priamy neklame, a preto vo svojej dôverívostí ľahko uverí sladkým panským rečiam o tom, ako vraj riírí hája roľnícke práva, A je to tým horšie, že roľník nemá možnosti vidieť fiškusom do karát a prichytiť ich priamo pri ich falošnej prácL Preto, keď sa dnes prihovárame k roľníkom, máme jednu pripomienku ktorú sme už našim čitateľom niekoľko ráz nadhodili: Držme sa spoločne a a starostlivo pozorujme, čo sa okcIo nás robí, aké nové plány kujú páni proti roľníkom a kde treba pomôžme spravodlivej veci. Je to pre nás a pre našich potomkov. Ešte veľa tuhých bojov nám príde vybojovať za našu spravodlivosť a ešte azda niekoľko ráz budú musieť zas'ahmit ai roľníci, ale veríme, že náš roľník v týchto bojoch obstojí a vydobyje si pre seba tie práva, ktoré mu už dávno patria a ktoré mu páni doteraz upierah. T. íecemtra 1947 DOMACA POLniK.A X Noví ministri vo vláde. Na nedávnom sjazde čsl. sociálnej demO’kracie, ktorý sa koíial v Brne, zvolili nové predsedníctvo a ústredný výbor tejto strany. Na miesto doterajšieho predsedu Zd. Fierlingera nastúpil B. Laušman, ktorý bol doteraz ministrom priemyslu. Z rozhodnutia sjazdu obidvaja sa zriekli svojich funkcií vo vláde. Teda Zd. Fierlinger už nie je námestkom predsedu vlády a B. Lauľ'man prestal byť ministrom priemyslu. Novvm námestkom predsedu vlády sa stal F, Týmeš a minstrom priemyslu sa stala Ing. Ľudmila Jankovcová, ktorá je prvá žena v Republike, ktorá sa stala členkou vlády. Prečo k spomínaným zmenám v sociálnej demokracii došlo? Je známe, že doterajší podpredseda vlády a predseda strany Fierlinger bol človekom pokrokovým Za vojny bol naším vyslancom v hlavnom meste bratského Sovietskeho sväzu — v Moskve, Po oslobodení východnej časti našej republiky stal sa predsedom v Košiciach utvorenej vlády, ktoré miesto zastával, kým po voľbách nebola utvorená vláda Klementa Gottwalda. V tejto bol jed- - ným zo štyroch námestkov predsedu vlády. Zd. Fierlinger nedržal nikdy s p^nmi. Vždy zastával záujmy pracujúcich ľudí a preto možno povedať, že bol dobrým politikom. No v sociálnej demokracii sú dve skupiny politikov. Jedna je za pánsku politiku a druhá, ktorej vodcom je práve Zd. Fierlinger, chce čo najlepšie spolupracovať s komunistami a tak budovať ozaj demokratický štát. Táto pokroková skupina bola na sjazde v Brne prehlasovaná a preto musel Fierlinger odstúpiť. Jeho nástupca Bohumil Laušman patrí medzi tých politikov, ktorí by chceli byť dobrí aj s pánmi a pritom by si chceli zachovať aj dôveru pracujúcich. No robiť politiku pánsku i ľudovú naraz nie je možné, tak ako nie je možné spojiť vodu s ohňom. Čo je na osoh robotnému ľudu, to nevvhr|guie pánom a naopak, Laušman sa vzdal ministerského kresla, aby pozdvihol svo’u stranu, ktorá vo voľbách dostala dosť málo hlasov, ale či sa mu to podarí, je otázka.. Lebo ľud chce, abv strany a poslanci, na ktorých dá svoje hlasy, robili ľudovú politiku. Vo vláde’ nastala aj ďalšia zmena, Ná miesto podpredsedu vlády Ursínyho na- ' štúj>íl Dr, K'ôCvára. Uršíny, podh’^edseda' vlády a Demokratickej strany, zamestnával vo svojom úrade ľudí, ktorí robili protištátnu činnosť a je zodpovedný za to, že o viacerých tajných usnesen’ach vlády sa dozvedeli napriatelía Republiky v cú-' džine. Preto musel odstúpiť, X Čo je s komasačným a poľovníckym zákonom. Ešte v lete pred parlamentnými prázdninami predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva vláde a parlamentu dva dôležité zákony: komasačný a poľovnícky. Najmä kom.asačný zákon je veľmi -významný, lebo na Slovensku je celý rad okresov, kde pôda je tak rozdrobená, že roľník má s jej obrábaním veľa ťažkostí. Nemožno používať stroje, veľa času zaberie obede-, nie z jednej roličky na druhú, medze zaberajú veľa miesta, Komasačný zákon ■'všetkým t-ýmto nedostatkom odpomôže. Roľníci to dobre vedia a preto pos'elaiú vláde a parlamentu prípisy, aby tento dôležitý zákon už bol schválenv. Poľovn'ckv zákon má zesa umožniť aj roľníkom, aby si mebtl zapoľovať. Pôda je ich, divá zverina žije na nej a preto je spravodlivé, aby v prvom rade oni mali právo poľovať. Ministerstvo pôdohospodárstva požiadalo predsedníctvo ústavodamého národného shromaždenia, aby parlament urýchlene prejednal * schválil obidva zákony, lebo roľníci na tieto zákony už čakajú takmer tridsať rokov. —•Nové meštianky, V hudúcom roku otvoria nové meštianske školy v obciach Ohra:dzany, v Dlhom nad Cirochou, vo Vyšnom Hrušove alebo v Udavskom a v Dobrej nad Ondavou, — Miliónová škoda v mlyne, tfc Bánovskej Kese, v mlyne účastine] spoločnosti z Nových Zámkoch •vypukol požiar, pri ktorom shore. lo asi 120 metrákov pšenice, 20 metrákov otrúb a celé mlynské zariadenie. Skoda činí asi milión korún, — Clieb v hostincoch iba na l'stky. Od 1. decembra možno podávať v r?š^aurác'3ch a hostincoch chlieb iba na chlebové alebo műkővé ústrižky Povereníctvo ■výživy upozornilo, že nechá zatvoriť podniky, k^ iré nebudú toto nariadenie dodržiavať.