Roľnicka Nedeľa, januar 1948 (III/1-4)
1948-01-04 / No. 1
Strana 2 ZAHRANIČNÉ VÝHĽADY Sovietska dohoda s Angliou! Prekvapenie vo svete — Hospodársko>ob> chodaá dohoda podpísaná: 75.000 vagónov ruského obilia do Anglicka! Stala sa neéakaná senzaíná udalosť: Ang'’čen'a pristaii na sovietske finančné podm'ersky a obdržia 75.000 vagónov sovietske] ptenľce a iného obilia za také priemyselné výrobky a suroviny, ktoré sú pre SSSR potrebné. Toto rozhodnutie urobilo rozruch v celom svete: citi sa vžade, že žatým môžu nas'edovaf ďcliie významné hospodárske dohodv, keď hlavné prekážky boly prekonané. Aké prekážky! Sovietske požiadavky, aby splácanie sovietskej vojnové] dlžoby do Anglicka bolo predĺžené na 15 rokov, a aby úroky z tej dlžnej sumy boly snižené napol percenta! Tomu sa Angličania vzpierali pol roka a dlhé jednačky boly dosiať bezvýsledné, lebo SSSR nepopustil, lebo ruské obilné prebytky daly sa dobre umiestiť aľ Inde. A tak teda anglická vláda zmäkla a pristala na vžetko, lebo obilie potrebuje. Z toho majú výhodu obe stránky: Rusi dostanú z Anglicka ťažké obrábacie stroje pre svoje nové fabriky, elektrárne, lodenice afď, v'nu, gumu, kakao, i kávu, hliník (alumínium) a Iné „farbisté kovy" a Angličania nemusia kupovať obilie a krmoviny z Ameriky za doláre, ktoré by sl museli požičať pod ťažkými podmienkami. Toto všetko bolo doteraz nemožné, lebo Angličania doteraz nevedeli preglegnúť tie úverové podmienky, ktoré Sovietsky sväz požadoval. Keď ich teraz splnili, niet už prekážok ani pre — ďalšie vzájomné smiuvy medzi oboma týmito mocnosfamJ. A zpravodajstvo z Moskvy už aj omamuje, že ďalšie výhodné hospodárske smiuvy budú nasledovať. Americké politické a hospodárske kruhy nevidia radi tento vefký obrait, ale nJč proti nemu nemôžu podujať. Proflvláda v Grécka Grécky odboj proti zptatočnlckel násilnej vláde v Grécku trvá už viac ako dva a pol roka a vládnuci násilníci nevedeli ho premôcť ani s anglickou, ani s americkou pomocou. Nestačily na to ani zahraničné zbrane a vojnové zariadenia, ani peniaze, ani cudzí vojnoví odbornici — lebo nespokojný pracujúci národ vládu nenávidí a podporuje partizánov ako len môže. Teraz pred Vianocami vyhlásil v severnom Grécku povstalecký generál Markos, že sostavil riadnu vládu, ktorá má za cieť oslobodiť celý národ od panského jarma. Aténska vláda proti tomu zúri. Vyhlásila, že rozpusti komunistickú stranu a už aj prenasleduje každého, kto bude naklonený komunistom. Prepúšťa úradníkov a iných zamestnancov a robí v nešťastnej krajine ďalší zmätok a neistotu. Zmätok vo Francúzsku Panskí držitelia štátnej moci vo Francúzsku ženú krajinu do hospodárskej skazy. Ceny tovarov sa zvyšujú, lebo vláda znehodnocuje peniaze tým, že vydáva vždy nové a nové peniaze, ale odmieta nápravu mzdy a platov. Preto boly tie ohromné štrajky (stávky), keď vláda nechcela popustiť a — teraz sama musela odhlasovať najnižšie týždenné platy nalofko, koľko od jesene požadovali komunisti: najmenej mesačne 10.850 frankov (pri 48-hodlnovom pracovnom týždni). To docielily pevné odborové organizácie, a preto by ich kapitalistickí zamestnávatelia chceli rozčesnúť a už aj pracujú proti jednotnosti robotníctva — americkými dolármi. Vláda rozkázala, že komunistické denné noviny „L Humanitó" ne* smú sa predávať v kasárňach, aby sa vojaci nedozvedeli pravdu o tom, čo sa vo Francúzsku naozaj robí. KRVAVÉ VIANOCE V SVÄTEJ ZEMI 336 mŕtvych v decembri V Palestíne je mier, ale — ludia padajú a mrú tam ako vq vojne. Boje medzi Arabmi a Židmi neprestávajú. 29. decembra zahynulo v nich 336 ludí z oboch strán. Velký počet ranených. V dohviezdny večer boly boje i v iJetlcfefme. Židov padlých je 126, Arabov 210. Zp:ávy hovoria, že židovskí bojovn'cí sú lep_ š'e cvičení a lepš’e vyzbrojení. Arabi v súsednýcb štátoch, v Sýrii, Libanone i v Zajork dánsu uhroz'a, že vpadnú do židovskej číastalcstíny. Židia doteraz na obranu vyzbrojil temer 70 000 mužov svojho tajne cvičeného vojska. Už ICO.GOo ton sovietskeho obilia, prišlo k nám zq Sovietskeho sväzu cez stani. c íl Č ?ná rľi Čope, Zcležničiari (sovietski i na- Si) dcKázali, že keď treba, vedia svoje úlohy splniť i za najťažších podmienok. Vďaka iml ROĽNÍCKA NEDEĽA Roľníd svoju národnú povinnosf splnili a takúto majú za to vďaku? Keď sa začala národná akcia výkupu obilia, bolo vyhlásené, že roľníci, ktorí odovzdajú dobrovoľne svoje obitie nad stanovený kontingent, dostanú poukážky na textilný tovar a na obuv. Malo sa to rozdeľovať podľa toho, kto koľko dal. (Na desaf kilogramov obilia pár pančúch, na 50 kilogramov pár podrážok, na 100 kilogramov 2 páry podrážok atď.). Ale teraz je už vidief, že sa stala na úradoch chyba, lebo Povereníctvo výživy zaiste neverilo v národné uvedomenie roľníkov, lebo nerátalo, že sa toho obilia na Slovensku toľko vykúpi. Zaobstaralo pre roľníkov len málo potrebného textilu a teraz sa už ponosujú roľníci z viacerých miest, že za dobrovoľne odovzdané obilie nedostali ^jeraz nič. Druhá chyba je, že se^K mnohých miestach dávajú roľníkom kadeja^^ialafatky, ktoré sú súce pre vyfarbené me*ké fiflenky a kadejakých mestských povaľačov, ale nie pre roľnícku rodinu. Na desať kilogramov 1 pár pančúch — to by bolo ešte v poriadku, veď aj pančuchy sú potrebné, ale potom nech sú to pančuchy a nie voľajaká hodvábna riečička. Lebo roľnícka žena sa musí dobre, teplo zaobuť a nie vyhodiť peniaze za také daromnice, ktoré ani tepla nedajú a sú pritom veľmi drahé. Aj s látkami sa to tak robí. Teraz v zime, keď treba človekovi teplého zaoblečenia, dakde núkajú iorníkom za dobrovoľný odpredaj obilia akési handričky z umelého hodvábu a to ešte za takú cenu, že človek si to radšej nevezme, A treba by bolo nie drahú parádu, ale lacných, pritom teplých a trvanlivých látok. Počuf už aj také chýry, že niektorí nesvedomití obchodníci, čo tieto veci medzi roťnlkov rozdeľujú, nedbajú na úradné ceny a opovažujú sa nesvedomito predražovať pridelený tovar. Takto by ste sa veru roľníkom neodvďačili za ich ochotu a obetavosť v národnej akcii, ktorá sa vydarila nad očakávanie dobre. Roľníci dali, čo mohli. Dali zo svojho posledného, aby pomohli mestám — robotníkom a úradníkom, ale teraz je zasa povinnosťou posfarať sa, aby aj roťnicl dodali veci, ktoré potrebujú a aby ešte aj pri svojej ochote a veťkej pomoci neboli okrádaní. Rozhodine požadujeme, aby sa príslušné úrady postarali, aby naozaj každý roťnik dostal, čo mu bolo sľúbenéll Keď dali roťnid viac, ako sa očakávalo, tak je samozrejmou povinnosťou úradov, aby pre roľníkov zabezpečili viac textilu a viac obuvll Musia to byt veci primerané roľníckym potrebám a za poriadnu cenu, lebo roľníci zvlášť pri tohoročnej neúrode nemôžu vyhadzoval peniaze za kadeaké zbytočnosti I Žiadame aj našich čitateľov a nech fo povedia aj druhým, čo naše noviny neodoberajú: nech dávajú prísny pozor, aby im nikto nepredražoval veci, ktoré si môžu za svoje poukážky kúpiť a nech d'bajú, aby každý naozaj dosial svoje. Keď sa stane dakde chyba alebo nespravodlivosť, nech to hneď hlásia na úradoch. Keď sa nechcú páni naučiť sami poriadne a statočne svoje povinnosti robiť, tak ich to budú musieť učiť roľníci. Prijemné takéto „školenie" pre pánov a nesvedomitých šmelinárov nebude, ale roľník bude mať z toho to potešenie, že zasa podoprel spravodlivú vec a pomohol robiť poriadok. Tak by to malo byť všade! Vinco Jančovič z Dolných Zelenie pracovali mnoho rokov v leopoldovekom liehovare. Iba čo ea nadrel, aJe z tých požitkov, ktoré 8Í tam vyrobil sa mn velmi ťažko žilo. Až teraz, keď odstránili z liehovam koristníkov, ea pamätá aj na robotníkov. Je to teraz podnik vzorne vedený a zo ziskov ea ako len dá, pomáha zamestnaneoim. To požičajú nákladné auto na furmankýj'inokedy pomôž«-v,pe>-> niiaizdbli, keď ea zamestnancovi narodí dieťa. V podniku je teraz čietóta, zarneetnancom ea robia zdravé byty, slobodným zamestnancom dávajú možnosť lacno sa v závodnej kuchyni stravovať atď. Jančovič by azda ani nebol odišiel z Kehovaru, ale aj roFnikom sa uFavilo a pomohlo, keď začali parcelovať veľkostatky a ako statočný dedinský človek. vrátil sa na dedinu obrábať zem. ÁIc každý začiatok je ťažký. Taik aj jemu chýbalo Kroši či na pluh, sejačku a podobne. A správa podniku nezabudla na svojho dlhoročného statočného zamestnanca a pomohla mu v ťažkostiach. Je otcom 11-čIennej rodiny a veru potreboval pomoc. Doelal od správy 5000 Kčs na to najniutnejšie zariadenie. ; • . Toty^-^^-v^mi-pekný pwl?i^Hi0'’^‘íiko má človek rdzumieť človeka, a ako mu pomáhať v ťažkostiadi. človek sa veľa dobrého nedozvie vo svete, strašne veľa krívd sa narobí na ľuďoch a krivdy treba karhať. Ale, keď si dar kto—dačo zaslúži pochvalu, treba pochvá- Kť. Áno, tento šľachetný skutok slúži správe leopoldovského Kehovaru ku ctí. Petrík, Nech i páni na Slovensku takto robia! PiSe nám osfdlenec Jozef Elajbcm z Dolného Radí kova od Dače: Nasťahoval som sa sem v auguste minulý tok a tunajší roľníci, aj predseda MNV ma srdečne privítal. Pekne mi všetko vysvetlili, poukazovali, ako sa čo má podľa nariadenia Osidlovacieho úradu v Dačiciach a začal som hospodáriť. Začiatok bol ťažký, ale za krátky čas mi pridelili usadlosť s výmerou 12 ha ornej pôdy, dobytok, hospodárske zariadenie a pekný, zdravý byt. Ani bytové zariadenie som nemal, keď som sem prišiel, ole vypomohli mi oj tu. Dačo zostalo po Nemcoch a čosi mi zase posháňali tunaj- Si súdruhovia. Aj pri orani a siati mi pomohli a vo všetkom ma podporovali, lebo som novoroľnik, nemal som ani poriadneho náradia a oni takých skúsenosti na tejto pôde, ako ľudia, čo sa tu narodilL Ja môžem smelo napisaf, že sa tu o nás inak starajú, ako o novoroľnikov panáci na Slovensku. Už nám majetky zaknihovávajú a pomaly to oj splátkami platíme. Sme tu veľmi spokojní a radi by sme videli tak spokojných aj našich bratov novoroľnikov na Slovensku. Mrzí nás, že toki darebáci a povaľači pošpinili naše slovenské meno s tým sprlsahanfm, lebo poriadny, staotoCný roľnik nemá rád takéto rozvratnictva a vSelijoké pikle, lebo pri tom sa nedá poriadne pracovaf a roľnik má s toho len škodu. V Novom roku pozdravujem našich roľníkov na Slovensku . Jozei Klajban, roľnik. Dolný Radikov. Roľníčite strojové éružsívá sa osvedčily Tohoročné jesenné poľnohospodárske práce sa oneskorily pre veľké sucho. Keď padlý prvé väčšie dažde, bolo treba urýchiene pre. viesť jesennú orbu a sejbu ako aj zimnú orbu. Veľká suchota zapríčinila slabú úrodu krmovín. Mnohí malí a strední roľníci museli pre nedoslalok krmovín odpredať ťažný dobytok alebo pri zlej výžive ťažný dobytok zoslabol a bez pomoci strojových družstiev a fraktorov by nebolo možné splniť osevný plán a prípravnú orbu na jar. V južných okresoch veľa pôdy bolo zoranej traktormi. Roľníci, si orbu traktorov chvália a tvrdia, že je nielen dôslednejšia, ale tiež i lacnejšia. Tiež chvália strojové družstvá ako aj stroje, hlavne fraklory, ktoré dodáva náš národný priemysel strojovým družstvám. Cena strojov je (úmerne únosná a k tomu strojové družstvá dostanú na malé poľnohospodárske stroje alebo náradie 25 percent štátnej subvencie, na stredné stroje v cene od 10.000.— Kčs do 40.000.— Kčs 33 percent a na ťažké stroje va cene od 40.000 do 50 percent. Závesné náradie za traktor bez ohľadu na náku-'nú cenu subvenuje sa podporou 60 percent. Mimo subvencia na nákup hospodárskych strojov, strojové družstvá dostanú štátnu subvenciu 40 percent stavebného nákladu na stavbu budov slúžiacich pre úschovu strojov. Sieť strojových družstiev sa ai na Slovensku veľmi rýchlo rozširuje a takto mechanizácia slovenského poínohospodárstva pekne pokračuje. Tofo umožňuje znárodnený priemysel a nová roľnícka politika ministra Ďuriša. Zmechanizovanie poľnohospodárskych výrobkov veľmi uľahči prácu našich roľníkov pomocou užívania strojov v pôdohospodárstve sa docieli väčšieho ha výnosu a takfo všeobecne stúpa životná úroveň slovenských roľníkov. RoľnlcJ sa však na mnohých miestach sťažujú na štátne trakiorovó stanice. Z okresu Šaľa nad Váhom roľníci tvrdia, že traktor strojového družstva zora) za deň 2—3-kráf viac, ako traktor šfátnej strojovej stanice, a preto roľníci žiadajú u Pov. pôdohospodárstva, aby mali priamy dozor nad traktormi, kioré im budú štátnou strojovou stanicou pridelené na vykonávanie poľnohospodárskych prác. Š. Ž. 4. januára 1948 DOMÁCA POLI ľl K A X Vianočný prejav prezidenta Beneša. Bol vysoko významný (prenášaný rozhlasom i novinami), v dobe, keď máme nielen povojnové ťažkosti, ale aj starosti s následkami sucha a neúrody. Prezident právom povedal, že niet pamätníka takej nebezpečnej suchoty, ale národ znáša následky ozaj hrdinsky. Potešiteľná je, ako i slovenské dediny dobrovoľným odovzdávaním obilia pomáhajú výžive miest a priemyselného obyvateľstva. (Poznámka: ale zle je, že u nás príslušné slovenské povereníctvo nedôverovalo obetavosti slovenského roľníctva a nepripravilo dosf vhodných tkaných a pletených látok a výrobkov pre roľníctvo, aby každý obdržai to, čo ozaj potrebuje, a síce všade za statočnú cenul). Keď SSSR dodáva nám toľké zásoby obilia z celého Ruska, je nádej, že i roľnícka slovenská a česká výpomoc našim mestám a priemyslu nebude márna. Prezident Beneš vyslovil poľutovanie, že naše dediny sa na premnohých miestach priveľmi vyľudňujú, ľudia sfahujú sa húfne do miest tak, ako kedysi do Ameriky, a tak roľnícky stav sa nápadne umenšuje. Preto je potrebné, aby dedinským ľuďom bol život uľahčovaný a spríjemňovaný. Dediny potrebujú obľahčenie práce (strojmi) a 'dtedinský život musí tiež byť zlepšený. I dedinčan musí mať vhodné lekárske ošetrenie, nemocenské a starobné poistenie, lebo roľníctvo je základ národa. Budúceho roku budeme sláviť 100-ročnú pamiatku oslobodenia roťnikov z poddanstva: na Slovensku pracoval za fo slovenský poslanec Ľudovít Štúr, v českých zemiach český právnik Dr. Brauner, tiež horlivý zastanco roľníckych práv a potrieb. Budúceho roku budeme spomínať i 30. výročie založenia našej Republiky. A bude to práve 100 rokov od slávneho slovanského sjazdu v Prahe. To vše- > tko Ireba dôstojne a s vďakou spomínať. Tento rok, klorý prichodí, je i rokom poslaneckých volieb. Je treba, aby boly pokojné, dôstojné a aby priviedly do snemu zástupcov ľudu takých, akí sú potrební. Prezident povedal v závere. „Milí priatelia, čaká nás ešte mnoho starosil doma i vo sveie, to netajím ani sebe ani vám; prečo teda by sme si nemali spríjemniť a obľahčiť živol aspoň iam, kde to záleží len na nás, na našej trpezlivosti, vľúdnosti a dobref'vôlf a kd« na to naše sily;stečie? Nech ' nás. povzbudzuje a utvrdzuje k. lepšiemu ži- - vofu úprirnnošť, čistota a citová opravdivosf ■■ vianočných sviatkovl" x Naša politika a zahraničný obchod. Je potešiieľné, že sme za november utŕžili za vyvezené fovary o 247 miliónov Kčs viac, ako sme zaplatili za tovary a iné potreby k nám dovezené. Dovedna do 1. decembra vyviezli sme veci za 24.931 miliónov Kčs. a doviezli sme len o máličko viac. Preto je náš zahraničný obchod dobrý. Teraz ale vo svete je veľká konkurencia, a fažko by sa nám do cudziny predávalo, keby nie — obchodnej smiuvy s SSSR. Lebo samotný Sovietsky sväz odkúpi od nás asi za 5.000 miliónov Kčs tovarov a potrieb, ktoré by sme ináč dobre za hranice predaf ani nemohli. A pri lom nám vypomôže dodávkami obilia a odvráti od nás pohromu tohoročnej neúrody. Dôležité pre veľkostatk^ov a zbytkových statkárov Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje súpis majetku, ktorý podlieha revízii prvej pozemkovej reformy, t. zn. vlastníci veľkostatkov a zbytkových statkov vo výmere nad 50 ha, musia podať najneskôr do 17. januára 1948 Ministerstvu zemedelstva resp. PPPR prihlášku o Svojom pozemkovom majetku. Nepodaní prihlášky j« trestné. Potrebné tlačivá možno objednať u Minister.<?tva pôdohospodárstva v Prahe, alebo u PPPR, sekcia „B" Bratislava, Račištorfská 6/b, PROTI ŠTVANIU 7PT\T0CNÍCKYCH NOVÍN Juhoslovanský vet vy slanec v Prahe Dr, černej protestoval u čs. vlády, že niektoré noviny píšu nepriaznivo o Juhoslávii. Vláda poverila komisiu štyroch ministrov, ab\ toto vyšetrila a zabránila nezodpovedným útokom, ktoré poškodzujú záujmy nášho štátu, ROZLÚČKA ZO SOVIETSKYM VEĽVYSLANCOM ZORINOM Prvého sovietskeho veľvyslanca v našej Republike V, Alexandroviča Zorina vymeno. vali za námestníka ministra zahraničných veci SSSR. Krátko pred vianočnými sviatkami rozlúčjl sa V. A. Zorin so s, Gottiraldnm, prezidentom Republiky a členm’ vlády a rozhlasovým prejavom s celým obyvateľstvom nnšpj Remih^’ky, Nn iotiskii sa s nim rozlúčili významní politickí a verejní činitelia.