Roľnicka Nedeľa, februar 1948 (III/5-9)
1948-02-01 / No. 5
Strana 2 ZAHRANIČNÉ VÝHĽADY Anglicko by chcelo vyvctiif Pýcha ministra Bsvina — O »západnom bloku« V londýnskej snemovni vyhlásil minister za_ hranii;ia iäevin, ze Ang.icko poSiavi sa na čelo západného bloku europsiiých štátov. JSIa to urobia meuzi sebou smmvy Anglicko, brán. cúzsko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko, a pozvú aj laLansko a „iné europské štáty*’, takže by s ním spolupracovala j cast Afnky. stredný (ázijský) Východ až k dálnemu východu. A to vraj má urobit hlavne preto,, žs spolupráca štyroch velmocí (Anglicka, USA, brancúzska a SSSR) nemožná, ked jedna z tých velmocí chce vnútij svoj systém malým |ätátom.„ Bevm hromžil na SSSR i na Pofsko, BuL larsko a Rumunsko, a kapitalistickí konzerjvatívni poslanci tomuto tzv, socialistovi (lajbouristovi) horlivo prisviedčalL Anglicko nedávno stratila v Ázii Indiu, 'akistan, Nepal Bhutan a Burmu, teraz strá;a Palestínu, Francúzom kyvocc sa panstvo lad ázijskou Indočtnou, Holandsku nad Indoéziou, a tak sa chcú dat dokopy ato aj inýli štátmi, aby si upevnili aspoň časf tých po- Irobených národov, ktorá im zvýšila: moc nad rabmi v Prednej Ázii, Ceylon a malajské tátiky v Zadnej lindii a zapadnú Afriku. O anadc v súsedstve Spojených štátov severomerických sa Bevln neopovážil hovoril, a lež o Austrálii mlčal. — vie, že tie „domfia" Anglii už neveri aa na ňu nespoliehajú, AlS' ani pre západoeuropské štáty nie je .nglicko žiadnou oporou, a nič od nej neôžu čakať. A o vojenskom a zemepisnom oložení Anglicka vyhlásil zdrcujúci úsudok . Robertson: Vojensky bude neveľký anglic;ý ostrov už navždy bezmocný. Anglický vel:ý priemysel nahromaždený je tak husto na alý priestor, že môže byť kedykolvek z po■tria zničený, početne obyvatelstvo bez llastného dostatočného pôdohospodárstva 'záisí i Vo výžive len na cudzom dovoze, ktorý |o vojne môže byť ľahko znemožnovaný, lebo .ngľičania stratili v minulej vojne i veľké •ďstvo i obranné prostriedky. Preto AnglL Lnía môžu žiť len v mierovej neutralite, \,;bo ákoľvek účasť na akejkoľvek vojne by Anlií znivočila navždy. A preto hra Anglioanoy^na-vodcov západnej juroipy je márna hra a patričné štáty sý si todobre vedomé. Italské fažkosti Zaslepenosť vlády I'aliansko je v tom čudnom položení, pre ovanské štáty nepochopiteľnou: je tam veľnezamestnanosf a mesačne búrlivé štrajky I pomer medzi vládou a robotníctvom je ot_ Irene nepriateľský. Vo veľkých mestách dr- 1 vláde moc v rukách len pomocou tankov, Iľometov a diel, pri srážkach medzi robotptvom a ozbrojenou mocou tečie krv . . . I Miláné vypukly búrlivé demonštácie ncza_ stnaných a vo Florencii začala sa minulý ždeň generálna stávka. Strany robotnícke (i pialisti) sú v ostrej opozícií proti zpiatočpkej vláde, ktorá ženie krajinu do biedy a zadlženia bez toho, že by vedeľa zabezpe. zamestnanosť výživu a hospodársku nerislost štátu. Zlé veci v Palestíne trabi nielen v Palestíne, ale i v súsedných Itoch zaujímajú hrozivé postavenie proti |ovskému štátu. Číhajú na to, aby vpadli do svskéhó územia, akonáhie anglické vojsko ie. Židia zbroja, ale — proti vôli Anghčalebo ti im nechcú dovoliť dovoz zbraní nepúšťajú do ich krajiny židovských voiých dobrovoľníkov. freto vedúce organizácie žiadajú pomoc od Ipečnostnej rady Spojených národov, o voj- i v zbrane, ale dosiaľ bez úspechu. Rumunsko-maďarská smluva. |V Budapešti trvalý tri dni rokovania Izi rumunskou a madarskeu vládou, januára podpísali rumunsko-madarskú luvü o priateľstve a vzájomnej pomoci. 1 Maďarsko podpísal smluvu ministerpredseda Dinnyés a za Rumunsko mi[erský prdseda Dr. Groza. Obe vlády [•ozhodiy spoločne postupovať v medziídnej politike. Táto nová dohoda má l'.iť pokoj v dunajskej kotline a na Balle. Obe vládne dslejfácíe vyhlásíly, že lebudú viac cp.akovaf nenávisti medzi |ma národmi á nebudú sa kriesiť ncječia, ktoré by mohJy ohroziť ich netslosf. . . I_ . ROĽNÍCKA NEDEĽA Komasácia vo Veľkom Borovom Občania ďakujú s. ministrovi Ďurišov! Obec Veľké Borové, okres Liptovský Svätý Mikuláš» leží medzi horami, v nadmorskej výške 850 metrov. Ťažko sa tam dostať, lebo cesty sú v zlom stave a na najbližšiu železničnú stanicu je z obce 15 kilometrov. Borovský chotár má asi 900 kat. jutár ornej pôdy. ktorá je rozdrobená takmer na štyri tisíce parciel. Preto sa občania rozhodli previesť na vlastné, útratv komasáciu. Ohodnotenie pôdy previedli dňa 12. októbra 1947 za prítomnosti súdnycTi znalcov. Komasácíu prevádza súkromný inžinier, ktorý je omnoho drahší» ako inžinier štátny. Freto si občania podali žiadosť o podporu na Povereníctvo pôdohospodárstva do Bratislavy a tiež na ministra pôdohospodárstva do Prahy. Miaisírer Duríš ihneď vyhovel ich žiadosti a poukázal im na kOmasačné trovy sumu 50.000 korún. Všetci občania mu za porozumenie a poskytnutú podporu srdečne ďakujú. Pýtajú sa však, prečo Povereníctvo pôdohosDodárstva neuvoľnilo aspoň niečo na dokončenie komasácie vo Veľkom Borovom? J. Z., Veľ. Borové Ako sa delila pôda vo Výcapkách? Smutný to bol pohľad, na’mä keď prišiel inžinier. Členovia roľníckej komisie chodili jeden za druhým ako splašené ovce. Keď sa začalo merať, nastal zmätok a hádka. Jeden chcel mať tam. druhý inde a tak to išlo. Keď niečo roľnícka komisia navrhla, ľudia začali nadávať. Ale ai v roľníckej komisii to nebolo v poriadku. Mnohí chceli len pre seba a druhým nič. Nerobilo sa podľa zákona a smerníc. Tak to bolo aj s minulým národným výborom. Keď niektorý zaslúžilý vojakpovstalec chcel nejaké potvrdenie, odbavili ho ledabolo. Nech je to výstraha a poučenie pre všetkých, ktorí chcú poriadok. Musíme držať pokope, aby sme neste to čných ľudí prinútili konať spravodllvo podľa zákona. Valent Danišík a Blaho Michal Účinná pomoc presídlencom V týchto dňoch vyplácajú v južných krajoch Slovenska jednorázové výpomo'Ce presídicneom-doverníkom. Vo veľkej sieni kaviarne v Želiezovciach sa sišlo 140 presídlencov, pochádzajúcich z Bulharska, Rumunska, Maďarska a zo severných okresov Slovenska obdržalli jednorazovú výpomoc 6000—10.000 korún V zastúpení p. povereníka soc. starostlivosti Dr. Púlla prehovoril k prssídlencom riaditeľ Danek. Povedal, že celá akcia bola pripravená a prevedeiTÍá behom dvoch týždňov. Z podnetu p. Dr. Púlla a p. Soltésza hol návrh na vyplácanie výpoimocí schválený SP a vládou v mimoriadnej krátkej dobe. V mene presídlencov sa poďakoval za veľkorysú akciu p. Valachovič. Uviedol, že presídlenci-dôvemíci v želiezovskom okrese si vedia oceniť účinnú a rýchlu pomoc, ktorú dostali bez sľubovania. Presídlenci, ktorí doteraz boli bedármi a otrokmi cudzích pánov, sa chcú Republike odvďačiť tým. že sa stami dobrvmi hospodármi a oddanými budovateľmi štátu, O. B. Ajdružstvo šmelinári s textilom Co na to HKS? Milá redakcia! Čítame vaše noviny »Roľnícku nedeľu« a stále píšete, koľko textilných šmelinárov, najmä v českých krajinách» odhalila HKS. A my to u nás vôbec nepoznáme. Keď ideme do holíča, tam nám hovoria, že pre nás prídel nemajú. Ale na odovzdávanie sme! V našej dedine strižného obchodu nemáme» a prídel chodí do Potravného družstva. Keď ale čosi príde, tak sa stým podelia len funkcionári družstva a rodina predávača. K Vianociam prišiel prídel a potajomky si ho rozdelili medzi sebou a len niekoľko metrov (čo sa im nepáčilo) dali do obchodu, ale to zas len pre niektorých. Tak prosím vás, dájte to do novín. A do tých šmelinárov bite ostro» lebo my, chudobní ľudia sme všade odstrčení. Rudolf Vašek, Radimov Čo robí á? Naša obec Michatková bok tak postihnutá suchom, že sme si vodu museli privážať až z diaJky 6 kilometrov. IPravda, len ten, kto mal záprah. Keď nemal, musel ju nosiť na krku. Ale ako to bolo s našim úžitkovým dobytkom. Nebolo ho kde napojiť, takže niekedy pil vodu len za 24 hodín. Veru, náš dobytok zle vyzerá a teraz ho nemáme čím vyzimovať. Písali sme na Povereníctvo výživy kolkovqnú žiadosť» aby nám povolili voľný výkup sena a slamy, ale odtiaľ nám oznámili, že nám vyhovieť nemôžu. Co teraz robiť s úžitkovým dobytkom? Musíme ho predať za lacný peniaz, ale čo bude na jar, keď ho bude treba do roboty? Ešte jedna bolesť: v roku 1945 sme sa hlásili na kolonizáciu, lebo nás volali hospodáriť na skonfiškované majetky. Z našej obce nás bolo prihlásených 5 rodín a dosiaľ sa ešte ani jedna nevy sťahovala. Išli sme do Zvolena na úrad pozemkovej reformy. Tam nás odbavili, že na presídlenie sú prví slováci z Rumunska a Mí’ďarska. A i na povereníctvo do Bratislavy sme išli, ale tam nám povedali to isté. Ale my dohre vieme, že sú aj také obce, ktoré neboly odkázané na presídlenie. ale odtiaf niektorým vyhoveli. Ale my ktorí sa tuná potĺkame týchto hornatých krajoch, cez žatvu musíme ísť na rovinv niečo z.irobiť, n^^n súdené pracovať na tých úrodných poje liach okolo Levíc, Šiah a na Žitnom ostrove. Maloroľník Lihocký, Michatková pri Dobrej Nive 1. februára 1948 DOMACA POI.ľl'IKA X Po'utby štátu a poĽtlcké strany, Vyhlá. seiiig pr..^G3_d. KSC o tom, že c.enovia odpracujú oO mil. pracovných hod. v proűpech re_ puoliky — spôsobilo v celom čtáte nevídaný ohlas. H’avne preto, lebo je isté, že tento slub bude skutočne dodržaný. Už dnes jednotlivé kraje a priemyslové strediská si medzi sebou rozratujú, koľko kde budú cez čaš pracovať, a kedy. V česltých zemiach majú komunisti pevné organizácie, ich hlavné> noviny (Rudé ťráyo) majú 510 COO odberateľov, a každý člen považujte si za česť splniť svoju povinnosť, foto rozhodnu'ie bude mat dva dobré následky; 1. dvojročnica bude tohto roku tými 30 miliónmi mímoriadnými pracovnými hodinzu mi urýchlená, a 2. bude to pre republiku veľký osoh a prospech. Frezident repub’iky Dr. Beneš, keď mu bolo oznámené toto rozhodnutie, s vrelým poďakovaním prijal túto zprávu a naznačil, že dobrý príklad zasluhu'e úcty a uznania. Ale zvláštne je ako toto rozhodnutie prijaly tie druhé, najmä kapitalistické strany: jedna probuje budiť nedôveru k tomuto p'ánu a druhá dokazuje, že vraj je to fígeľ na to, aby sa komunisti pred celou verejnosťou urobili peknými a aby boli chválení. Nuž, páni z panských strán: prihláste sa aj vy do roboty» a budete aj vy chválení! Lenže — oni radšej frflú, podozrievajú a ohovárajú. Ešte aj tá porladná strana, soc. dem., v svojich slovenských novinách kyslo dala ohlásiť, že veru taký príklad sa z dôvodov prestýžných (totiž z dôvodu prehnanej sebaúcty) napodobiť nedá a soc. demokrati hladajú v svojich novinách Spôsob, ako by zobudili nedôveru ku komunistickej horlivostí, A to je vec, ktorá tú stranu nectí. Náš roľnícky národ má najmä na jar, v let« a v jeseni toľko ťažkej a zodpovedajúcej roboty. toľko práce „cez čas“, že si každý rok mnohonásobne odprac, tie „cez časové” hod, A dakedy ešte tak (ako pri minulej suchote), že tá namáhavá práca v potu tvári vychodí z veľkej časti na márnosť, a prj slabej a zlej úrode zostáva bez náležitej odmeny. Ale i tak pracujúci národ na dedinách znova splní svoju povinnosť j bez sľubu a verejného záväzku tak, ako Jnu svedomie káže. Nech len ti® úrady plnia svoje povinnosti aj vočj nemul X Nevé zahranie statkárske) pôdy má schváliť Snem (Nár. shromaždenie). Minister s. Duriš s touto predlohou zákona vyhral teda prvú bitku: v zasadnutí vlády, v ktorej zasadajú ministri šiestich slovenských strán. Ti pristávajú na to, že má sa deliť všetka statkárska pôdohosipodárska zem od 50 hektárov hore. Nikto nemá mat v súkromnom majetku viac, ako 50 hektárov l87 kat. jutár). Kým stane sa tá predloha zákonom musí byt pojtednaná i v zemedelskom (pôdohospodárskom) výbore, v ktorom zasadajú vybraní poslanci všetkých strán, — tam budú panské Strany ešte usilovat aby predlohu okyptili, narobili dáke výnimky a predpisy, ktorými by sa statočný zákon oslabil a pošpatil. A — preto musia byť na stráži poslanci našich strán, ele aj — samo roľníctvo, jeho odborové organizácie, teda aj Jednotný sväz slovenských roľníkov, a tiež aj roľníci v Svojich politických organizáciách aj v druhých Stranách musia roibit nátlak, aby sa protivníci tohoto zákona neopovážili Sarapatif a zákon zhumplovat. Fozo rna nich, a dobre bude. A ek by predsa neprestali, treba ich zradu vykričať pred celým národom! Nechceli vypecuf rorníkovi Pred Vianocami prehovorili na verejnom roľníckom shromaždení v Kiripolci poslanec DS Špáník a predseda ONV (za DS) Gerdenich, Poslanec Špánik hovoril aj o náhrade za sucho. Spomenul, že je to prvý raz v dejinách» čo vláda pomáha roľníkom, ale nechcel priznať pred roľníkmi, že boli to komunistickí ministri, ktorí sa postavili za to, aby platili milionári a šmelinári. Keď verejná schôdza skončila, roľníci chceli dávať rečníkom otázky. Na toto sa poslanec Špánik a predseda ONV brali rýchlo preč, aby nemuseli odpovedať roľníkom na ich otázky. Roľníci bez rozdielu politickej príslušnosti boli nad tým rozhorčení a hovorili medzi sebou» že funkcionári KSS, ktorí chodia na roľnícke prejavy vždy ri?dne vypočujú otázky a podajú j^snú odpoveď. J. R. Mrb.cky Prečo chránia zradcom? Milá redakcia! Chcem vám napísať, čo sa prihodilo na zasadnutí Miestneho národného výboru vo Sv. Michale nad Žltavou dňa 12. januára 1948. Prejednávalo sa 9 konfiškácií zradcovských imjetkov. Keď bolo treba pozbaviť majetku zradcu ľudovodemokratickej ČSR a nepriateľa nášho národa» vzdal sa hlasovania Jozef Zábranský, predseda DS a podpredseda NV. Tiež Michal Raček, predseda Strany slobody, člen NV a člen parcelačnej komisie nechcel hlasovať» keď sa jednalo o dvoch zradcov, obidvoch maďarské.! národností, ktrým bolo treba majetok skonfiškovať. Takto robia tí. čo si ich zvolil ľud, rbv orhraííovaM jeho záujmy. L Ch., Sv. Michal n. ž. Repište chce tiež žifl Chudobná obec Repište v novobanskom okrese i ked má pracovité a usilovné občianstvo má stále núdzu, lebo tento kraj súci na pasienky nedáva toľko, koľko si pracujúci človek zaslúži a potrebuje. Mnoho ľudí tejto obce je odstriiovaných a nevyelušaných so svojimi žiadosfami o presídlenie. Žiadame zodpovedných činiteľov, aby pri prevádzaní rev, pozemkovej reformy na týchto chudobných, pracovitých občanov Repišta nezabúdali. StrbíU