Roľnicka Nedeľa, april 1948 (III/14-17)

1948-04-04 / No. 14

Ročník III. - Číslo 14 Cena Z­K £ s Roľnícka nedeľa­m Bratislava, Jesenského ulica 11 4. aprili­s 948 Shvžcl, všetci do Ril^I Qvarazy slávny deň rofnícíva Na ohTCHimoln sliromaždeiii všetkého rorníckeho národa v Nitre budeme si s ra> dosťou v šanciach a s hrdým povedomím v dušiach piipomínat dve najvýznamnej­šie udalosti každého človeka, ktorý vlast­nými rukami pracuje na tej milovanej slovenskej zemi: 1. oslobodenie zotročených roFnikov z panského telesného poddanstva (panšti­­ny) práve pred sto rokmi 18. marca 1948, ktoré panský šľachtický snem musel proti vlastnej vôli uzákoniť zo strachu pred Imevom rozhorčeného ľudu, a budeme oslavovať aj 2. terajšie úplné a rýchle oslobodzovanie hospodárskej pôdy celého Slovenska a ce­lej Republiky z rúk panských držiteľov, ktorí tú zem neobrábajú! Teraz do slova a do poslednej litery uskutočňuje a usku­toční sa heslo súdruha ministra Ď n r i š a a našej strany, že pôdohospodárska patrí len tým, čo na nej robia! A teraz si navždy zapamätajme: Vtedy, pred sto rokmi prvý strážil, chránil a obhajoval spravodlivosť pre roľ­níctvo znamenitý vedúci muž slovenského rodu Ľudovít Štúr, a — vtedy s ním bez výnimky a úplne súhlasil každý člo­vek, ktorý sa vtedy k slovenskému národu hlásil: vtedy bolo citlivé a čujné svedomie každého slovenského človeka; vtedy nebo­lo rodnvemého Slováka, ktorý by bol ne­žičil roľníkom slobodu a spravodlivosť! A čo teraz? Co sa dialo teraz roku 1948, keď tomu pracovitému ľudu mala sa prisúdiť tá druhá časť slobody a spravod­livosti — totiž oslobodenie pôdohospodár­skej zeme z panských rúk, aby ju dostal roľnícky národ do majetku? Ci ten národ ako f:elok bol tak statočne jednomyseľný, ako roku 1948? A žičil a chcel dať roľníc­kym ľuďom tú zem, ktorú páni od dávna nespravodlivé držali vo svojej moci? Hja — teraz už to nebolo tak, ako roku 1848! Vtedy v minulosti priatelia, vodcovia a vzdelanci toho slovenského ľu­du boli ľudia skromní, nebohatí, dobropra­­júci, z vlastnej roboty žijúci, a mali cit a porozumenie pre ťažkosti, trápenie a hor­ký osud toho poddaného národa! Vtedy mali srdce a svedomie. Ale teraz? V čase od prvej vojny do druhej a v čase druhej vo jny mnohí a veľmi mnohí ľudia sloven­ského rodu ľahko si nahromadili majetky, zeme, lesy, fabriky, bankové kapitály a iné hmotoé výhody i v spoločnosti i v úra­doch, sladko a panský bez roboty si žili a pelešili, a mali iba jednu jedinú starosť: ako to zariadiť, aby im to všetko zostalo, a abv sa neprejavila v národe a štáte tá­liá süa, ktorá by chcela do života uviesť spravodlivé poriadky a premenu tých ne­­statočných protiľudových zariadení! A — tak sme to teda za tie tri povojno­vé roky (od jari 1945) uvideli a poznali, čoho je tá bohatá a nesvedomitá panská trieda schopná, keď cíti, že sú ohrozené jei nezaslúžené a neprávom držané ma­jetky! IL Nikto z nás by sa bol nečudoval, že tí panskí zbohatlíci chcú si za každú cenu udržať tie majetky a hmotné prostriedky, z ktorých si rozkošnícky žili a tyii, tak ako sa nečnduieme, keď vlk uteká s nchyte­­oým jahňaťom alebo líška s kurou —■ chce v Nitre: Slávnost roľníckeho vitazstva V Minister Duriš medzi nami! Storočná pamiatka oslobodenia z poddanstva Oslava terajšieho oslobodzovania pôdy z pánskej držby — Rok 1648 - 1948 Duríš a Falfan — V čom je záruka nášho víťazstva si uchrániť svoju korisť, na nej hodovať. Ale u nás to bolo iné: títo panskí držitelia majetkov a verejnej moci všetkými po­kryteckými a falošnými spôsobmi a pro­striedkami preťahovali do svojich krážov tisíce a desaťtisíce nerozhľadených pracu­júcich ľudi najmä po dedinách, strašili ich a nahovorili im, že oni, práve tí pracujúci sú ohrození, a že ich nepriateľ je tá naša politická strana ľudu, ktorá sa podobrala na to, zabrať a pracujúcemu národu odo­vzdať všetky tie panské majetky, ktoré tí boháči bez práce a bez zásluhy držali vo svoje moci! Na teto a len na toto Im slúžila tá zlo­­povestná Demokratická strana, ktorá ve­dela veľké masy národa až do konca feb­ruára tohto rolíu závadzať a klamať, kým sa nerozpadla ako rozoschnutá bočka, kto­rej prasknú obruče... e Dnes to roľnícky národ všade poroz­umel. lebo akonáhle tá strana padla, my hneď a hneď bez prekážky uskutočňuje­me tú pôdohospodársku politiku, ktorú minister Ďuriš s komunistickou stranou vypracoval, a ktorú povereník Dr. Falťan s celou silou aj na Slovensku rázne a rých­le uplatňuje. Lebo tak je to: panské ve­denie demokratov malo za tri roky len plné ústa prázdnych sľubov, ale Ďuriš a Falťan preukazujú skutky!! Odkedy zmizly z verejného života Laki nepriatelia roľníctva, ako bol povestný Kvetko, Ursíny, Fraštačký a ich panslif pomáhači v úradoch, v bankách, v advo­kátskych kanceláriách a inde, niet nž ni­koho, kto by našu statočnií robotu pre roľnícke potreby hatil, kazil a znemož­ňoval! A najpotešiteľnejšia je na tom jedna vec: to, že každý tú neobyčajne veľkú pre­menu vidí, pozoruje a môže sa i sám o nej presvedčiť! A ešte jedno: každý rozumie a cíti, že ten panský zradný a falošný re­žim (spôsob vládnutia) nemôže sa vrátiť, lebo neveľká panská trieda bez politickej, úradnej a hospodárskej moci nikdy už proti môiónom národa nič nezvládze. Je s ňou navždy koniec! ra. A preto je naše riťazstvo tak radostné a vzácne, lebo je trvácne. Tak ako po ro- | mieste máme takých činiteľov, čo obaja ku 1848 žiadni panskí držitelia moci ne­mohli znova uvaliť na roľníkov poddan­stvo,’lebo už sa ľud upevnil v bezpoddan­­skej slobode, práve tak teraz a v budúc­nosti nikto nemôže roľníckemu národu vziať tú zem, ktorá sa teraz panskej ne­pracujúcej triede berie a dáva sa do rúk roľníctva. Ale tu je aj jeden rozdiel: vtedy, po ro­ku 1948 tá pánská statkárska a boháčska trieda ešte jestvovala (hoc nebola sloven­ského pôvodu a k Slovákom sa nehlásila), mala veľkú moc, a — predsa neopovážda sa polmúť roľníckou slobodou! A teraz? Teraz úplne stratila všetkú moc a silu, a bez nej roztratí sa časopa pieôri pove­domým národom bez vplyvu a bez stopy... Toto všetko sú veci, na ktoré bude ví­ťazné roľníctvo v tú prvú aprílovú nedeľu v Nitre spomínať, na to na všetko bude myslieť. A odteraz ešte lepšie bude každý pôdohospodársky človek rozoznávať, kto je jeho priateľ a kto nepriateľ, lebo bude posudzovať všetko nie podľa prázdn.vch sľubov alebo podľa úlisných falošných re­čí, ale podľa skutkov! Kto v tých rozhodujúcich okolnostiach roľníctvo zradil, kto chcel, aby staré ne­spravodlivé majetkové pomery ďalej trvá­ Od Stára a! po Sla&odnýín rotníkom slobodná zem ly a slúžil veľkostatkárskej triede pro8 ľudu, ten nemá n nás miesta! • Roľnícke zákony (všetky i s Ďurišovým slávnym Hradeckým programom) — to bol akoby próbny kameň, na ktorom vy­skúšaná bola každá politická strana, každý minister, každý povereník, každý poslanec a člen SNR, každý novinár a každý verej­ne účinkujúci človek, tu musel priznať far­bu: čí je za pánov a ich panské nadpráva, a či je za ľud! Nuž, to sa teda ukázalo. A preto, páni a panáci, choďte si medzi svojich panských pajtášov a neopovážte sa ukázať medzi nami! A my ešte raz verne si rozvážmej Veľká a hlboká zmena, ktorá sa stala 20. a 25. marca vo vedení štátu, je pre nás najväčšia rozhodujúca udalosť, azda ešte významnejšia, ako oslobodenie z pod­danstva pred sto rokmi, lebo rozrieši vše­tky naše potreby od základu. Pred sto rokmi bol roľnícky ľud vyslobodený a 't'y­­trhnutý zpod panskej samopašnej moci, ale tá panská politická i hospodárska sila trvala ďalej. Ale teraz nenávratne sa rúca a pracujúci národ sám stáva sa jediným pánom vlastného osudu a vlastným roz­hodovaním zaisti si dobrú budúcnosť! • í»*' «»«1^ Program osláv zrušenie poddanstva. 8. aprflai 20.00 hod. Slávnostná altadénňa vo veTkej dvorane ONV 4. apríla: 6.00 hod. Budíček. 7.30 hod. Služby božie vo vSelkých kostoloch 8.30 hod. Privítanie hoítí na RadnicL 9 15 hod. Položenie venca JSSR k pomní ku padlých brdmov 9.30 hod. A’egorický sprievod mestom (so radiište na Starom trhovískuí 11.00 hod. Manifestečaié shromaždenie ludu (na štadióne). Prehovoria : predseda Jednotného sväzu slovenských rolníkov, min.steT pôdoho®po<dárstva Július Ďuriiš, povereník pôdohospodárstva a pozemkovej re­formy Dt.. Michal Falfan, zástupcovia vlády Československej republiky. Sloven­skej národnej rady, Sboru povereníkov a Jednotného svazu českých zemédálcA. 14.00 hod. Koncert vojenskej hudby na Štefánikovom námestí. 15.00 hod. Ľudová veselica (na Šteíánikovom námestí! s vystúpením krojovaných taneč­ných skupín a spevokolov. 15.30 hod Odovzdávanie vlastníckych dekrétov ToTníkoi»» » rozdetovanle cle» rofnlkom (vo veľkej dvorane ONV), Od Hradca k Nitre! Ďalej na vífaznej ceste. Ďuriš a Falfan — Pred vyhlásením ďalšieho roľníckeho pro]grama- Mohutné shromaždenie roľníckeho ná­roda v Nitre 4, apríla — to bude slávna a pamätná udalosť, o ktorej bude sa písať v histórii. Tu prvý raz pr2d národom po­dajú si verne ruky tí dvaja, čo za spra­vodlivé uskutočnenie statočných roľníc­kych zákonov spoločne bojovali, a co te­raz cbaja majú právo a milú povinnosť tie zákony aj uskutočňovať: to je náš verný minister pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Ďuriš, a s ním náš verný povere­ník pôdohospodárstva a pozemkovej re­formy Falťan! Povedáme; prvý raz konečne sa. stalo, že i na miniisterskom i na povereníckcm roľníckemu ľudu dobre chcú a pre jeho dobro pracujú. Nie tak, ako doteraz, ked to slovenské povereníctvo bolo spravo­vané nepriateľským človekom a hatilo, kazilo a prekážalo na Slovensku všetko, čo dobrého minister súdruh Ďuriš spolu s našou stranou vydobyl a vykonal. Akonáhle tí panskí naši protivníd padli, hned sa všetko na dobré mení, a* jedným razom ukutočnily sa i tie slávne Ďurišove roľnícke zákony, vyhlásené vlani 4. apríla 1947 v Kráľ. Hradci v tak­zvanom „Hradeckom programe!" A teraz, práve o rok, dňa 4, apríla 1948 po našom víťazstve shromaždíme sa v Nitre na ustálenie „Nitrianskeho programu" pre roľnícke dalšie požiadavky a potreby, ktoré vyhlásime vo vypočutí nášho vedú­ceho roľníckeho ministra a nášho vedúce­ho povereníka! I to bude roľnícky program, ktorým budeme uplatňovať dalšie naše požiadav­ky, aby sme sa konečne vo všetkom stali rovnoprávnymi a rovnocennými cbčanmi Republiky, ako nám to podľa našej práce a dôležitosti prislúcha! A preto — hor sa všetci do Nitry na náš veľký sjazd! Volby 23. mája Na svojej schôdzí 25. marca jednala vláda o termíne volieb. Na návrh ministra vnútra súdr. Václava Ncska sa usniesla, že vciby budú 23, mája 1948.

Next