Roľnicka Nedeľa, jul 1948 (III/27-30)
1948-07-04 / No. 27
Strana 2. ROĽNÍCKA NEDEĽA TO SÚ CESTY... Naža obec Tieové.Makýtka j* dlbá 4 kín « má len ôO d-mov, BucstnedivCm tečie poteje a cesta doiáňasiá^ že jc to aiž hajr.ba. Obyvatelia sa už dávno dcmahajrj regulácie a úpravy oes, ty. Všetko darmo! Viaj obec nemá peniaze. A1« v iýneh obciach sa tiež pracuje a veru Utž tal peniaze s neoa nepadajú. V r. 1939 bcäa u nás povodeň a tá nám pokazila eáte aj to málo^ čo sme tu mali. Neni enl jediného mosta, petok si vyryl prcstriiedkcm cesty výmole a teraz idú petok s cestou, cesta s petok:m v jedno. Po takejto cest« nemožno prepravovať viac ako 3—4 q. Hnoj možno Voziť len v zime a to aj len keď tuho zamrme a Jo veľa snehu, lebo bez mosta sa ináč prejsť nedá. Na jar a na jeseň keď idú veľké vedy nehicžno ani deti do Skely pustiť, aby sa niektoré nenstopiio Lekára a zverolekára u nás ani nevidíme, veď peäl až z mesta mu je ďaleko, lebo má aj inej práce veľa a autem tu neprejde. Keď príde to Js rice veľmi zriedka, dá *1 to debre za. platiť a kde si to my chudobní roFnlel zped Ma« kyty môžem« dovoliť? Žijeme v noSej obci ako jwsd sU> rckmi a to smutná vec! B.lo by veľmi potrebné, aby sa už raz tie kopaničja.rälie ccety upravUy, aby £«ne mali lepšie spojenie s okres, ným mestom Púchovem. My sami by sme «d mnciho práce na tem urobili, len keby sme Jnall porozumenie a i>cm:c v Nárednom výbore a u vyšších úradov zaiste by nestálo také strašné peniaze, ktoré by úrady neonclily na tento účel vynalcžiť. Ten potok bclo by tiež treba regulovat* a žiadame, aby sa táto práca vzala do 5-rcč. ného plánu. Narobilo sa v minulosti veľa chýb, na chudetmé kraje sa nikto neobza-el, ale vytojo. vall sme si nový rudovcdemokraitický jwriadcik a nevybojevali sme si ho prelo, aby sa v starých chybách p'kračbvalD, al- proto, aby fa zaima a hneď zaičaly robiť všetky nápravy. My občania npod Makyty to cd vyšálch úradov žiademe a rob'jne si čo najdôraznejáie nárek, aby sa už aj pre kepaničiarov niečo urobilo, Kopaníčiauri zpod Meltýty, Moravianci, spravodlivejšie! My, občania v obe' Moravany už dlbší čas čakáme, že fa rozdelí maťetok, ktorý padá ood konťi?káciu nám ebudobným deoutárnikom a robotníkom. Dočkali rme sa, a'“ s veľkým zármifkom a skl^rnaním, l:bo komisia rordelila len zasa takým ľuďom, ktorí majú po to, 40 honov zeme nerozdelila ho medzi bezzemkov a drobných roľníkov, tak ako by to podľa zákona malo byť. Takto by sme pomaly mati zas také menšie veľkostatky a my, čo odjakživa na cudzom drieme, aby sme zasa n acudzom robili, A kde je tu spravodlivosť? V máji bola tá kom'sia zasa v našej obci, ale si ich ram naši páni vedelj obskočlť, vzali ich na Národný vvbor a roľníkom, deoutátníkom, ktorí prišli žiadať pre .«eba spravodlivosť, zamkli dvere r«-ed nosom. Takto sme videli, že si to tí páni z našej dediny ch''ú rozdeliť potajemky medzi sebou a chudoba, aby vždy len za tretinu kopala." My vás milá redak-'ia prosíme, abv ste tento článok čo naiskorei uveeinili, aby sa o tom dozveddi ái tí naši vedúci, b'avne dob'ý a vern-' m í"’'ste r ĎnriŠ a povereník Fal’’an a aby nám nedali ukrivdiť. Rojnici fl deputátnici x Moravian, ZAHRANIČNÉ VÝKLADY Radíme sa vo Varšave Svetová udalo.ť: jppt&dy 8 našich štátov ■— ľ<!a zabezpečenie piotí Nemecku. OJ stredy minulého týždňa pozeral celý svel s VfciiiOa poz;;rnaďtou k Varšave, lebo tam zasadli ku spoločnému rokova* niu zahranučni mm-Stn ôsmich spiiateienýcii a bratsky spoločných štátov: ľ.l®lotov za SSSR, Modzelewskl za Poľsko, Cleaientís za. Československo. Sim č za Juhosláviu, Ko.aroy za Bulharsko, Paukerová za Rumunsko, Mu'nár za Maďarsko, Envar Hodža za Albánsko. S á to predstavitelia štátov a národov, ktoré pri 280 miliónoch obyvateľov predstavuj 4 m:^hulnú silu vo svete, lebo je to sila organizovaná, jedného a toho istého spojočenského složenia, toho istého zame. rania a tých istých úmyslov a cieľov* Preto je pevnejšia a silnejšia, ako ktorá* koľvek iná mocenská skup'na vo svete. Allnistri zalrranlčia týchto ôsmich štá* lov sišli sa predovšetkým preto, aby ustálili svoj pomer a svoje správanie sa k novým pomerom v Nemecku. Západné mcc- Dosti Anglcko, Francúzsko a Amerika USA) svoj m konaním už natrvalo a iplne rozčesli Nemecko na dve časti, a navedením novej meny (nových peňazí) r západnom Nemecku toto rozčesnutie ipečatily. Lebo od tohto času tieto nové eápadonemecké peniaze budú neplatné ro východnej (sovietskej) častí Nemecka leplatné. Miesto toho vojenská sovíetská ipráva východného Nemecka dá staré tanojšie peniaze okolkovaf a v príhodnej loi:T3 dá ich nahrad't inými. To sa robí aj >reto, leba nová mena (nové peniaze) dara Anglicko, Francúzsko a Amerika UEA) bez súhlasu SSSR a bez dorozume. tĽa s nim. Zvláštný bude v tomto ohľade ud Berlína, ktorý leží v sovietskom pás* c, ale tri čiastky tohto mesta Ovláda ^glicko, Francúzsko a Amerika (US^). telý Berlín hospodársky závisí na svojom |kolí (sovietmi ovládanom), a keď tam lebudú západonemeoké nové peniaze Jatné, bude anglická, francúzska a amejcká čŕastka Berlína v trápnom položení. Varšavské porady ôsmich spojenec* iých štátov prejednajú toto nové položeis Nemecka a najmä aj to, v akom poísre k týmto spojeneckým štátom bude ý;hodné Nemecko (ktoré je teda i svojou lenou ®d ostatného Nemecka oddelené), ávažné je, že i v predbežných poradách 0I0 jasné, že stanov'sko všetkých týchto tátov je vo všetkom jedn®myselná: zais_ ť bczpečnoľť voči Nemecku, upevniť iter a tým posilniť mierumilovné snahy živly vo všetkých štátoch sveta. « Keby neb°ly západné krajiny v zmäl* u, malý by byť na týchto poradách za* úpené í tie oitatné štáty, ktoré boly emcami gniavené a môžu byť nimi ohro^vané; Fr?n"úzí'ko, EeVicko (s l-nxem* írskomt. Holandsko. Dánsko a Nórsko, rczvrátenom Grécku nni nehovoriac, i’csto t«>hn v z*n"tt»-n • no'stnonei záv*?'íť na dolárových nožičkách nemôžu ani J?* svo'n b''zpe£nosť ani prejaviť svoskutočnú vôľu. Komunisti v Juhoslávii v Rumimsku maii dôleižiité porady predetaoiia kumuaiistickýclx »trÄn 8 europakých ötá- V tiJV^ „Ia£cinma<^é byjx»“ (Zprávozvedná kaiu .aria) a a íiaincózska á Talianska^ a zo dnxicii fatátov vzájomne spr.atelených; z SSSR I Ceskoslovejulka Bulharska Maďarska » t t Lmun-'ka_ Komunistické strany z Ceskosloven. a zastup;vali súdr. Široký^ Bareá, Geminder a inský, Z poľiád vydali vyhlásenie o kcmuniis. kej strane Juh.:älávie_ Zisťujú^ že na Cel® mtem, Kardcljom^ DJilasom a Bankevičom inkuje nesprávne^ nie dosť kcmuistlcký^ a že Juhcslávlii bolo pr.'pustené znevažovanie so>lakych vojenských edbomikov a že prejavoaá bc'la nedôvera k odbcimíkoim nevojenským, hraniénú poiii'.iku SEBR považovali za takú ú a^ J® politika impeirialistov^ ani čo by SH b:l buiržcázny štá.t_ V Juhoslávii vinou cny mccnejú živly kapitalistické a pozemko. zál ž tOjti nerieäia sa náležitým spôsobom, :2e i teraz jestvujú súkromné veľké kulacké jetky. Strana nedbá primerane o to, aby mala )Tu v triedne uvedcmelom rebctnictve a itočné zíujmy pr,^cuJúceho deďnského ľudu y dcctatočne cliránené. Vedúcj ľudia strany •ú'ťajú, aby sa strana mieäala a Ľudovým "tiem a preto Btrana nestojí dosť pevne na Btuiýcb zAkladocli, vedi« bkokra. tícky, ústredný výbor skladá sa zvS.ôSa z nevo. lených, ale z kooptovaných (priberaných) členov takže členstvo nemá dosť práv v strane, a to treba napravit Neslóbcdno náhliť s nepremysleným ,,li'kvidovanlm“ kulaotva (kulaci eú veľkí hospodári), lebo to by bolo len tak možné, že by sa väčš na prasajúcaho roTníctva presved, čila o prednostiach kolektívneho (spoločného) spôsobu hospodárenia, lebo ináč bolo by to ne. zodpO'vednš dobrodrufetvo. Preto má sa strana cdhcdlať k náprave svojich vnútorných poriad, hov, a je po'trebné, ^by členstvo prejavilo toľko organ začnej sily, aiby tá detorá náprava mohla byť bez ťažkosti vykonaná. Pracujúci ľud Juhoslávie toľko pevnej vôle v »eibe má a svioje veci Si náležíte zariadi. Treba pripomenúť, že v štátnej pclítllke v Juhoslávii a ostatných ludovodemokratických štátov rozporov n'et. N^ poradách vo Varšave, oh"ad'm Nemecka boli prítomní 1 predstavitelia Juhosláv.'e a rczh'dnutla spojeneckých štátov holy V» váetkotn «úhlaané a jednotnyMľoé, Tažkoertl y Berlín« Tri ôiaatiky Berána, ktorý leží uprostred sovietskeho pásma Nemecka, «ú alce ovládané Francúzmi, Amerikámmi a Angličanmi, ale sú bes5 pozemného spojenia so západným územím, Co obyvateľstvo týchto čaatj Berlína kupuje, musí kupovať zo sovietskeho pásma a sovietmi ovládaného okolta, a na to potrebuje — st^ré sovietmi kolkované nemecké j>enlaze, a xi’e ti« nové západenemseké, ktoré jm Francúzi, Ame. rtkáni a Angličan'a dodali. P»reto je po soviet. ®ltych totiž nemeckých, sovietmi kolkovaných peniazoch shon. a západné nové nedajú 83 uplatniť Následkcm tcho berllnčan'a za peniaze BiVietmä kelit.ovaná núkajú až päťráz, ba i osem. ráz toľko západných nových, lebo potrebujú sovietmi kolkované peniaze na nákupy svojich potr!cb_ Posledné zprávy oznamujú, že Angličania a Amerflcáni sťahujú sa preč z mesta, a kto môže edchoAl z nesovietSitych Caisti Berlína tiež preč lebo každý sa boji nedratatku jKitravln a tojvasov. ženy z Újlaka nám píšnt Tak napravia sa, ci nenapravia tieto neporiadky? Milá redakcia« bola by som rada, keby ste ml týchto pár riadkov uverejnili, lebo to už ďalej nemožno vydržať a nemožno sa na to dívať, čo sa T našej obci Ujlaku robí. Vo všetkých obchodoch s miešaným tovarom i s textilom máme veľký neporiadok a nespravodlivosť. A to rob'a len takí jednctľivci so širokými lakťami a sami sa vopchali do lunkcii, nikto im nedával právo rozhodovať a predsa rc zhodujú! Tešili sme sa, že teraz už, keď prestanú tie strannícke škriepky bude všetko debre, ale nič sa nezmenilo. Mysleli sme, že látky u nás budú rozdeľovať takým, čo máme ešte celé šatenky, ale sme sa sklamali, lebo naši vedúci zostali slepí, nechcú nás vid'eť — nevidia, aki sme otrbani a biedni. Naše ženy nadávajú a repcú ra vláda a mňa to veľmi bolí, lebo vidím, že ueperiadok je tu medzi n'am! a že si ho sami robíme, keď si nevieme s takými nesvedomitými ľudmi urobiť poriadok. Vysvetlite to naš’m ujlackým občiankám nech nenadávajú na rež’m, lebo pri spravodlivosti a pritom mále, ktoré u nás máme sa aj nám do Ujlaku ujde to'ko, ani viac ani menej, ako do každej inej dediny, a'e to potom záleží na tom, ako sa to v dedine rozdelil. Teda milé spoluobčianky, keď bijeme, tak namláťme tých a urobme poriadok s takými, ktorí sú nám naívíac vinovatf a hľadme, aby sme malý všade takých funkcionárov, ktorí budú všetko dobre a spravidlovo robiť. Nech predseda MNV a prcdsedcví'a poFtíckých strán urobia so svojimi ľuďmi poriadok, abv si vedenie v našej obci znovu získalo dôveru ujlackých žien. r*L B. roľnfčka, Újlak pri Nitre. Také je materské srdce Teraz o tom ptsall nwiny, ale stalo sa to ešte v apríH. Pri Plaveckom Štvrtku spadlo vojenské lietadlo^ a s“ hned zapálilo. Pod horiacimi treskami lietadla ostalo pä( vojakov, z ktorých jeden hol na m'este mftvy a štyroch previezli s íaikými zrane^ rdami a popáleninami do vojen, tkej nemocnice v Bratislave, V blízkosti pracovala skupina robotníkov, začali zachraňoval ranených^ Prístup k horiacemu lietadlu hol velmi nebezpečný, lebo itále explodovaly benzínovi nádrle a rakety. Toto vlak ro, beinikov neodradilo od záchranných prác, Velmi hrdinský si počínala chudobná robotnícka žena Cecília Filipková z Plaveckého Štvrtku, ktorá holá prvá na mieste nešiast’a a prvá začala zachra. ňovat. Pričinila sa velmi o to, že ranení nezahynuli hrOznOv smrtku v plameňoch, Filipková ošeírova- Ig ranených a zachraňovala x ohňa pri velkom nebezpečí, hasiig koriace šaty prinášala vodu — pomáhala ako mthla. Ked prišlo záchranné awío, ahy zor viezlo ranených do nemocnice. Fillpková vidiac (ažko raneného a popáleného npor, Kyselého, ktorý velmi stonal poprosila, aby ho mohla odprevadil na ceste do ne. mocnice. Celou cestou držala jeho hlavu na prsiach a nedbala na 10, že krv z jeho rán zmáčala jej šaty, V nemocnici však odovzdala ho už mftveho — cestou jej skonal v náručí, Filipková je matkou desaí ne zaopatrených detí. 4. júla 1948 DOMACA FOl.niKA X Pcliíílra a naša žaiva. Tohoročim úrodu oča.táva celá naša verejnosť s veľkými nádejami práve preto, že .‘nnský ťažký rok dail i každému mestskému a vôbec nerolnlckemu človeku znova veiké a dôrazná poučenie: keď roľníkovi sa neurcdí, ked roľník nemá — lak veru žiadon nemá a ťažká škoda padne na každého ebyvatela a obyvatelku kraj ný. Od roľníckej výroby práve tak ako od výroby priemyselnej závisí blahobyt celého šlátu a všetkého obyvateľstva bez rozdielu, kde do neaávna to mesľikí ľud a nevedeli dostatočne pochopiť a porozum’ef. Ale iny z nášho politického rlanoviska musíme ešte dôrazne poznamenať i toto: nepostačí to, ked sa roľníkovi na poli ured. a keď v hospcdárslve prichová, Ale — potrebné sú i priaznivé predajné pO'dmisnky toho, čo rolnik vypestuje a dochová — potrebné sú i spravodlivé distatočné ceay. Veď rolnlctvo je v štáte dôležité nielen preto, že potraviny a požívatiny dodá, ale ono je aj mimoriadne dôležitý konzument (spolrebítel), ktorý dá utŕžrť kupcovi, remeselníkovi a každému, od koho dačo kupuje. Takto roľníci napomáhajú priemysel, živnosti, obchod a verejný život, aby mohol jestvovať — keď majú za čo. Ináče t y všetko živorilo a biednela. A preto sú súrne dôležité dodetečné spravodlivé ceny pre všetko, čo roľníctvo má na predaj a to práve zdôrazňujeme v tomto dôležitom čase, aby sa nič nezanedbalo, X K sjednoteníu nášho frontu komunistov a soc. demokratov. Pri tejto vysekovýznamnej udalosti treba nám uviesť aspoň čiastku z osobného listu prezidenta súdr. Gottv/alda, zaslaného k tejto slávnosti, V liste píše i toto: „Komunistická strana je dnes pred bistóricMi zodpovedná Za osud ľudu, národa a štátu, '’’reto aby sme v tejto zedpovednesti obstráli, potrebné je, aby naša strana išla naďalej pevne a neúchylne cestou politiky pracovníčke), ozaj ľudovej, ozaj národnej. Pri tom treba stále dbať, že jednotu a disciolinu a autoritu (vážnosť strany v národe možno budovať len na základe demokracie. Len tak na základe všestrannej vážrej kritiky a sebakritiky uchováme stranu ako pevný akcie (činov) schopný, vkáznený celok. Základom aulorfly (vážnosti) strany v masách (v širokom obecenstve] íe to. ŕe. komun'sti nielen vysvetľujú, a agitujú, ale že aj idú prví prík^ad'm napred v rrácí a v obetiach pre blaho ľudu a reoublíky,“ X Manifest spoločného slávnostného shromaždenU KSČ a Čs. scc. demokrar'e. Ku slúčeniu strán bol vydaný spoločný manifest (slávnostné vyhlásenie) v ktorom stojí i toto: „Teraz tvoríme najväčšiu po- Ľtickú stranu v tomto štáte (Poznámka redakcie: totiž i vtedy, keď neprirátame našu KSS; s ňou táto väčšma je omnoho silnejšia, lebo i na Slovensku sme od februára veľmi zmocneli). Naše dejiny dos aľ neznalý takú stranu. Máme korene hlboko v národe. Sme však silní nielen počtom svojich členov, ale sme silní aj myšlienkou, ktorá sa stala vodcovskou silou všetkého diania (konania) v našej krajine. — Vlastnými rukami uskutočňujeme všeľudské socialistické idey a naš^ krajina dosláva sa do popredia medzi štáty, ktoré tvoria mocný tábor mieru, pokroku a demokracie (ľudovlády) do súsedstva slávneho Sovietskeho sväzu a ostatných slovanských krajín. Sme zodpovední za to, aby sa v práci utvorilo pevné súni^enstvo všetkých vrství národa, predovšetkým aby bol stále pevnejší a pevnejší bratský sväzok robotn'kcv a roIníKov, ktorí tvoria najpočetnejšiu a rozhódujúcu vrstvu našich oboch národe v. My ručíme za to, ako budú splnené naše programy a plány: od dvojročnicc až po prvú päťročnicu, cd košického vládneho programu až po program dnešnej vlády obrodeného Národného frontu. Na nás závisí, aby naša cesta k socializmu bola pokojná a narušená. Budeme narážať na prekážky, ktoré nám bude klásť zločinná reakcia doma i v zahraničí. Budeme zápasiť s ťažkosťami. Budeme narážať na ľudskú nevedomostzlobu, budeme sa musef ešte mnoho uč'ť, a to aj z vlastných úspechov a z vlastných chýb. Ale my prekonáme všetk-/ ťažkostí f nedostatky v spcjsoí s ľudom, opretí o jeho dôveru a lásku. A tú nikdy nesmieme sklamať a nesklameme! —— Podpora vlasteneckému okresu Parkon, Vlastenecký okres Parkan, ktorý nemal pri májo'vých voľbách ani jeden biely lístok, doBtal mimoriadnu podporu jeden milión korún.