Roľnicka Nedeľa, august 1948 (III/31-35)
1948-08-01 / No. 31
Sírana í. DOMACA POm iKA X Minister s. Ďurii a povereník s. Falfan po svojej návšteve veľkej poľskej výstavy v poľsko-sľazskej Wrocíawe (Vratislave) zúčastnili sa dôležitých porád o tom, ako čím užitočnejšie upravií spoluprácu slovenského, českého a poíikáho pôdohospodárstva, a ako si ono má a môže vzájomne pomáhaf. Tak sa veci zaria<iujú, že to bude maf veľký význam tak pre naše, eko aj pre poľské pôdofhospodárstvo. Pri svojej ceste v Poľsku boli obaia naši vedúci politikovia prijatí aj prezidentom Pofske| republiky Bierutom a mali spolu dôležité rozhovory. Minister súdruh Ďuriš vyslovil potešenie nad tým, že z Poľska bolo vysídlených 8 mliónov Nemcov, a že tie (predtým slovanské) ponemčené kraje boly osídlené pracovitým poľským ľudom i že sa toto nové osídlenie lak dobre vydarilo. Minister Ďuriš a povereník Falfan presvedčili sa »I o tohoročnej znamen'tej úrode v Poľsku a obdivovali, ako dobre Poliaci vedeli už obnovif poškodený priemysel I dopravu (železnice, mosty, hradská, vagóny, lokomotívy atp.) a ako rýchle napredujú vo všetkej svojej výrobe. — Ministerský predseda Anton Zápofocký má o slovenské potreby a záležitosti nrrimo* riadny záu^pps Prelo zúčastnil sa osobne na zasadaní nalej Slov. nár. rady v Bratislave a preto informoval sa u našich slovenských povereníkov o najdôležitejších úlohách hospodárskej a priemyselnej výroby a o ostatných slovenských plánoch, úspechoch a nedostatkoch, aby mohly byf spojeným úsilím dobre zariadené, doplnené alebo napravené. Pred slúčením našich komunistických strán KSS spohí s KSČ X Pred vojoioti maJi sme v Ceskosloveo- 1 sku jedou jedmataú koanurústickú stranu KSČ, ktorá zahniovala nielen komunistic- Ikých Slovákov a Cechov, ale i Ukrajin- I cov, Poliakov, Madarov i Nemcov, Celkom podlá Leniaiovej zásady, že naše hnutie pre svoju silu potrebuje „absolútnu I jednotu všetkých národnosti vo všetkých I pracovnlckych organizáciách v protiklade jvoči každému meštiackemu nacionaliz- Imu“, ako Sa znamenite osvedčilo najmä v SSSR, 99 Samo sebou sa rozumie’*, ako pri* Ipomína generálny tajomník našej KSS. „že I takáto stavba nevylučuje, ale predpokladá j širokú oblastnú autonómiu vo vnútri jedjnotného stranníckeho celku". Ako a kedy sa to teda stalo, že teraz ■máme v Republike komunistické strany jdve? Tak, že Slovensko a české zeme jboly od seba odtrhnuté, Česko potlačené la Slovensko úplne oddelené, a vzájomný Istyk bol Nemcami všemožne hatený a pre- Ikážaný. Preto strana nemohla jednotne Ipracovaf a viest z jediného strediska, a Itak teda pre odbojná čiinnosf proti faš. la votrelcom utvorené bolo samostatné Islovenské vedenie pre potreby komunisjtického hnutia u nás, a to malo mimoriad|ne dobré výsiedky. Tu sa zdáme podarilo už 17. septembra v dobe nášho národlého povstania na pamätnom shromaždení Banskej Bystrici slúčdf komunistickú Istranu a stranu sociálno-demokratickú v |jeden mocný celok pod zástavou komunizlu. V českých zemiach podarilo sa takéto dobré dielo až len tohto roku. Je prav |da, že koncom roku 1946 chcel agent zá>adného imperializmu Vilim rozraziť slovenskú sjednotenú stranu založením ma|i'učkej „stranu práce", ktorá sa potom itala súčasťou českej soc. demokracie, lie to nemalo ani süy ani smyslu. Sila napredovania, obnovy a očistnej roboty na slovenskú bolo v komunistickej strane, i vtedy, ked slovenská reakcia zvábila do svojich krážov 62 percent voličov, lebo i |toto pomýlenie bolo dočasné. Februárové naše víťazstvo mobilo úpl” lú nápravu: vtedy sa ukázalo, že bez poloci mohutných a pevne organizovaných šeských más nebolo by to možné — tie sú našou spoločnou najmocnejšou silou. A >rcto sme tak úplne a navždy porazili i spiatočníkov na Slovensku, lebi i celá potĺka oboch strán bola jednotná. A teraz /hlasuje v „Novom *lovc" generálny tajomník KSS súdruh poslanec Stefan Bašjtovanskýs „Odteraz bude teda polvfika komunisíe strany riadená z jedného centra, z Jstredného výboru KSČ (t. j. Komunistic* |kej strany Československej, v ktorom bu* lú zasadať aj slovenskí konumisti, a to v irospech celého pracujúceho ludu v ČSR To mocne posilní naše rady a upevní bratskú •súč'nmosť k spoloČTTi^ cieloTn, Vzápomné porozumenie, spolupráca k dobru lás všetkých bude v tomto spojení donáif doibré výsledky. roľnícka MEDEHA Nezabúdať na Slovákov z Rumunska! Milá redakcia! My, Slováci z Rumunska, vás prosíme, aby ste dali do novín, ako tu v Nasvade žijeme. Je nás tu vyše 100 rodín, čo sme prišli z rumunská, kde sme ponechali svoje majetkky. Zahraničná komisia v Rumunsku nám povedala, len aby sme vraj išli do svojej vlasti, do svojej zeme. Teraz sme sem prišli do obci Nesvadu a — čo nám pridelili? Vraj do svojho sme prišli a teraz tu chodíme ako krajinskí Cigáni. Ja som v Rumunsku nechal 16 holdov zc‘ me a 1 hold vinice, 2 voly a 2 kravy, no skoro všetko som tam nedial a tu nemám takmer nič a stále čakám ... Tak Vás prosíme, my, bratia z Rumunska, prihovo'rte sa u našich úradov, aby na nás nezabúdaly, Prišly vozy, že vraj pre Slovákov z Madarska, aj šaty im prišly a nám nič. Nech sa to napraví, Jozef Pčaček, Nasvad č, 226, okr, Vráble Príďte medzi nás! (List koJunistu) Chcem v nalej Roľníckej nedeli poukázať na to súťaženie, odmeny, pôžičky, sociálnu pomoc a tak d!alej. Pracujem ako roľník, kolonista vo F-arkalde, okres Sala. Prišiel som sem minulého roku na jar z Veľkého Rovného, okres Bytča. Pripomínam totot Či by nebolo dobre aspoň občas sa prist pozrieť do takej obce, kde sú kolonisti a presídlenci? Podívať sa na ich prácu v hospodárstve a zistiť, kto ako pracuje, ako udržuje majetok jemu sverený. Či búra a ničí, alebo stavia a opravuje. Či sadí a seje iba pre seba, alebo aj pre druhých. Toto je úloha štátnych orgánov, poverených aby na toto dozeraly. Kde sa robia chyby, alebo vidia nedbalosť a lenivosť, napomenúť, príj>adne odstrániť. Čakám už dlho a nazdávam sa, že voľakto iný sa ozve. A čo sa robí na niektorých obecných úradoch? Tu merajú a prideľujú ako oni sami chcú. Za takýchto okolnosti usilovne pracujúci človek stráca chuť do práce. Banuje, že sa vôbec voľajako namáhal, lebo vidí, že druhí bez práce majú sa lepšie ako on a týmto trpi iba štát, J. S„ Farkaid, okres Sala n/Váhom. Hrozí detská obrna! V poslednom čase ochorelo viacej detí na detskú obrnu v českých krajinách a aj na Slovensku hlásili n.ekolko prípadov. Aby sa zabránilo rozširovania tejto infekčnej (nákazlivej) choroby, odporúča sa, aby r*^dičia obmedzili cestovanie s deťmi a kým sa infekcia vyskytuje, aby ich neposielali ani do rekreačných stredísk. Detská obrna sa môže prenášať aj znečistenou zeleninou a ovocím. Preto veľmi dôležité surové ovocie a zelenina pred jedením dobre umyť. Pri každom horúčkovom ochorení dieťaťa nech rodičia ihneď vyhFadajú lekára. Tak isto nech sa obrátia na lekára, ak si ich deti sťzžujú na bolesti hlavy, bolesti v hrdle, únavu alebo ak javia príznaky črevného kataru, spojené pripadne so zvracaním. Nevystavujte deti zbytočnej telesnej ná> múheí Za výskytu detskej obmy sa neodporúča deťom operovať hrdlo, alebo nosohltanovú dutinu. Je nebezpečné aj kúpať sa v riekach, pukoch alebo rybníkoch, znečistených odpadovými vodand. Lepši poriadok v odovzdávaiU vajec. Je potrebné, aby sa (^ovzdávaniu vajec venovala väčšia pozornosť.. Často sa sláva, že sa v sbemi nazhromaždí väčšie množstvo vajec a sberatél nemá možnosť alebo nedbá, aby tieto odoslal čo najrýchlejšie, Vajcia, ktoré ostaná v sberňi dlhší čas, malý by sberatelía naložiť do vápna, alebo nechať na chladnom mieste a neprekladať s miesta na miesto. Vajce sa zkazí a takéto príde po>tom do rúk spotrebitcra. Starajme sa o riadny chod v zásobovaní, aby nám neprišlo veľa vecí v nivoč, Stefan Šipikol. Poďakovaiúe ministrovi Ďurišovi. Na Ministerstvo. pôdohospodárstva zaslalo Roľnícke spojové družstvo v Malých Kozmálovciach lis^ v ktorom dakujú mi’nistrovi Dtuišovi ža poskytnutú ím pomoc. V liste píšu: „RoTníckc strojové družstvo v Malých Kozmálovciach za poskytnutá pomoc na zveľadenie hospodárstva a životnej úrovne, vyslovuje ministrovi J. Durišovi vrelú vdaku a zároveň uistenie, že bude pracovať tak, aby naša drahá republika. po stránke hospodárskej boila na pr* vom mieste medzi hospodárskymi štátmi. PRÁCA A PLÁCA (Dokončenie s 1. strany) hospodárstvom, lebo tie určujú ceny s ohľadom na potreby pestova^ teľov a zariaďii'ú lacnotu chleba pre robotníctvo a mestské ohvvateľstvo iným spôsobom.) Štáty s obilným vývozom s obavami pozerajú najmä na Busko (SSSR), kde výnosy žatvy každoročne silno vzrastajú, takže SSSR už bnde západu dodávateľom silno konkurovať. My musíme si dobre povšimnúť pokynov našich odborníkov, aby sme značne zväčšili živočíšnu výTO- bu (chov dobytka, ošípaných, oviec a hydiny) s lepším pestovaním krmovín. To preto, že my lahšie nakúpime v zahraničí lacné obilie, ako drahé luäso a tnkv. Trcha mvslieť aj na to, že napríklad do slovanských štátov, do Rumunska a do Maďarska ľahšie vya^ezieme i viac priemyselných článkov, keď si tío kra iírv hn«Tú u'Artf zaplatiť svojím preb\i;očným obilím. Toto sú veci, ktoré si dobre máme popremýšľať, lebo sú také, že závisia na nás všetkých. Ale aj iné treba zmeniť: napríklad naše nôdohospodárstvo dodá našemn tkáčskemu priemyslu iba tretiu čiastku ľanu,, a dve tretiny ho teda musíme kupovať zo zahraničia. A tak .je to aj s inými priemyselnými rastlinami, a tak teda aj to binsí sa napraviť. A ešte jedno: za ten lanský rok naučil sa i ten mestský ľud viac myslieť na pôdohospodárske potreby našej republiky, na stav úrody, na to, aký vplw má počasie na úrodu — a to bnde mať dobré následky v mnohých ohľadoch. Ešte aj v tom, keď budeme požadovať nedrahé a dobré šľachtené osivo, poriadne umelé hnojivá, stromky i plánty a iné veci, ktoré kedvsi mestskí ľudia radi ošomrali, keď sa o nich v úradoch a v parlamente alebo vo vláde po.jednávalo. I v tom nA.jde»«e viac porozumenia, »minister f^nriš a náš povereník Fplťan nebudú o to mať také tuhé zápasv. ako prv. A čakáme, že sa to dá do poriadku i s prideľovaním stroíov a nástrojov, hoci sa nemôže opustiť tá zásada, že v tom vždv budú mať prednosť íalio ♦-Vh s^oíe môžu pošlú?,?f vfne ľuďom ako súkromných rukách. V každom prípade sa ukazuje, že dobré n-ostským obyvateľstAmm a dedinským sa šíri, vzáiomnv »'omer sa potešiteľne nanráva, takže všetka naša praca a úpravv vereiných pomerov budú mať lepšie a užitočnejšie výsledky, ^ 1. awgusta 1948. ZAHRANIČNÉ VÝHĽADY Sviatok bratského PoFska 22. Júl |tt pajnatný poľský deň. Vfedy roku 1944 v dobe vojny nový Poľský výbor národného oslobodenia v Lubliné, který už bol oslobodený, vydal vyhlásenie, v akej forme bude obnovený poľský itál, a ako spravcdlU vejíie si národ poľský zariadi život v ňom. A v tom ohlase stoji aj tolo: — „Trvácne SPOJENECTVO s naPmI susedmi SSSR a ČESKOSLOVENSKOM bude základnou zásadou poľskej zahraničnej politiky, ako Ju riadi Poľský výbor národného oslobodenia." -r- Vo vnútornej politike vyhlásil spravodlivú pozemkovú reformu, spravodlivú plécu za statočnú robotu, ochranu pracujúckh a rozvoj družstevníctva a pečllvú výchovu dorastu. Tým začala sa 22. júla 1944 svedomitá budovateľská činnosť v ťažko postihnuté! krajine. Dňa 6. septembra toho istého roku rozhodnuté bolo zábranie majetkov nemeckých kolaborantských a zradcovských, a okrem toho rozdelenie všetkých majetkov nad 50 hektárov, aby malé a najmenšie gazdovstvá mohly byť sebestačné. Takých veľkých majetkov bolo v Poľsku dovtedy 9.327 s rozlohou približne 3 milióny hektárov pôdy (rátajúc I lesy), a 841.599 poľských rodín dostalo pozemkové prídely. Skoro za tým (3. januára 1946) bol priemysel v Poľsku znárodnený (podniky s viac ako 50 zamestnancami). Veľký obrat nastal I posledného decembra 1944. Vtedy sa krajinská národná rada rozhodla, že sa premení na Dočasnú poľskú vládu, a prezident Bierut premlestll ju už do oslobodenej Varšavy, a už 28. júna 1946 utvorila sa celonárodná vláda národnej jednoty, a 0 dva dni všeobecné hlasovanie ľudu schvá“ lilo hlavné tri zásady novej ústavy. Poslanecké voľby 19. januára 1947 slávne potvrdlly, že pracujúci ľud Poľska úplne súhlas! so všetkými týmifo zariadeniami. Toto všetko pripomínal d poľský národ v minulých dňoch. A my radujeme sa z tohto poľského politického sviatku I preto, ^e konanie poľského národa a zariaďovanie nového poľského života išlo v podstate podobným spôsobom, ako u nás: i pozemková relorma, 1 znárodnenie priemyslu, slovanské priateľstvo a spojenectvo v zahran'čnej politike. Dobrý rozvoj hospodársky a výrobný v Poľsku, úspešná a rýchla náprava volnoyých škôd a vnútorná bezpečnosť štátu dnkazujn, že al bratské Poť-^ sko Išlo a Ide. dobrou cestou k lepšp] budúcnosfl. Sovietske prekvapenie v Berlíne Keby boly v Londýne, Washingtoné a v Paríži bývalý padlý tri bomby pred budovami zahraničných ministerstiev, nespôsob lo by to azda väčšie prekvapenie, ako sovietske rozhodnutie, že privezú a už vozia do Berlína 100.000 ton obilia pre strádajúce obyvaleľstvo. Budú ho prideľovať bez rozdielu a ohľadu na io, £1 klo patri do amerického, francúzskeho, anglického alebo sovietskeho pá.ma Berľna, a dodajú aj iné potraviny. Za nemecká peniaze, platné pre 20 miliónov Nemcov v soviet.kom pásme Nemecka, obdrži v Berlíne potraviny každý bez rozdielu. To sa stalo vtedy, keď západné mocnosti vo svojich pásmach Berlína oh'áisli, žé musia cha" trnó dávky potravín eš'e ďalej zmenšiť a keď myslely, že tým vyvolajú hnev Berlínčanov proti SSSR. Ale miesfo toho celé prúdy Berlínčanov z anglického, francúzskeho i amerického pásma putujú do sovietskej časN mesta a radujú sa, že sl môžu konečne nakúpiť dostatok potravín. Ukázalo sa totiž, že premnohí Nemci v Berlíne nedôverovali západonemec“ kým (anglo francúzsko-americkým markám že si radšej zamieňali do’e’a'š'e marky za so- a vietsko-nemecké. Teraz sa lo týmto ľuďom veru vyplatlo. Západných politikov pritom najviac mrzí a hnevá to, že popri prázdnych západniarskych sľuboch môžu sa i berlínski Nemci presvedčiť o sovietskych skutlooch, ktoré sú ľudu na osoh. Sovietske úrady v Berlíne zariadMy aj to, že Ceskosíoven ko dodá Berlínu zemiaky, Poľsko uh ie, cukor a iné potreby na výmenu lak, že s lým môžu byf všetci spokojní. — V Berlíne v západnom (anglickom, americkom a francúzskom) pásme mesta sú Nemci veľmi nespokojní so západníckou vojenskou správou, lebo vidia, že sa Nemcom vo východnej (sovietskej) časti Berlína chcú demonštrovať, aby anglické, ské zásoby polravúi môže si tam kúpiť ktokoľvek. Prelo Nemci v západných okr. Berlína chcú demonštrovať, aby anglické americké a francúzske vojsko i s úradmi z Berlína vôbec odišlo, a aby siprávu celého mesta prevzali Rusi, — Rakúsko dostane z Ameriiky veľmi Cudnú .,pomoc" a síce 20 m liónov „žile* tiek" (želiezok do strojov na holenie) , . . Ale rakúske fabriky samy dorábajú žiletky v toľkom množstve, že ich aj vyvážajú. Nuž takáto „pomoc bude im «iô".