Roľnicka Nedeľa, september 1948 (III/36-39)
1948-09-05 / No. 36
5frír:E 2. :A^íä?AN5C^É VÝKLADY Porady v Moskve Osud Berlína Veľvyslanci troch západných mocnosfl, Anglicka, F:anci;Zika a Ameriky (USA) už vyše rnesiatoa pojednávajú v Moskve o tom, ako sa derozumief s SSSR o úpravu pomerov medzi časfou Nemecka, obsadenou západnými mocnoifami a medzi tou častou Nemecka, ktorú má v moci SSSR. Aie trom západníkom záleží pritom najviac na úprave pomerov v samotnom Berlíne; držia veľkú západnú časf mesia vo svojej moci, zariadili v nej platenie západónemeckými peniazmi (markami), aie čože z toho, keď široké-d’aleké okolie mesia s celým východným Nemeckom je v správe SSSR, podobne ako východná časf Berlína, a tam treba platif východonemeckými (od Sovietov zariadenými) markami všetky požívatiny a ostatné hojné zásoby, dovezené s SSSR alebo vy.íO'bené a dopestované vo výctsockiom Nemecku, Sovietmi ovládanom. Zo západu si Berlínčania nemôžu kupovaf temer nič, lebo západná mocnosti lietadlami moc nedovezú a vlakmi sa zo západu nič doviezf nemôže, lebo cez sovietskonemecké územie nič neslobodno vozif. To je prísny následok západníckeho vzdoru, lebo najprv západné mocnosti zakázaly dop avu cez hranicu medzi Nemeckom sovietskym a Nemeckom západniarskym. Takto teraz v západnej časti Berlíne zle sa žije i tamojším Nemcom I francúzskym, anglickým a americkým úradom tam osadeným. Zlostia sa na nich 1 západonemeckf Nemci, lebo keby západniari odtiaf odišli, síúčiio by sa celé mesto' v jeden celok a spojilo by sa s východným Nemeckom a Nemcom by sa prirodzenejšie a lepšie žilo. Na jednáčkách v Moskve i po rozhovoroch t generalissimom Stalinom západní veľvyslanci vždy hudú to isié: nech nech sa vybaví osud Berlína (ktorý Ich mrzí), e potom budeme pojednávaf ostatné sporné veci o Nemecku. Ale Aáoskve právom povedá: dohodnime sa o celom Nemecku, o mieri s ním, o samopašne zastavených dodávkach zo západ" ného Nemecka do SSSR, o odnacizovani Nemcov e o všetkom, lebo prípad Berlína je iba malá odrobinka, ktorá patri k celkovému vybaveniu nemeckých vecí. Ale západniari len vykrúcajú, prevracajú podmienky a chceli by lén aby sá dostali von z tej berlínskej gatiby,. A preto se jednačky vlečú a výsledku niet. .«ÍÄ Zahraničné premeny ^ — Náš dohovor i SSSR v Moskve o obchodných veciach má ínameniié výsledky. Podľa výkazu nášho ministra zahraničného obchodu dodá nám Sovietsky sväz behom roku I najmenej za 5.(K)0 miliónov Kčs tovarov, suro- Ivín a Iných pofrieb, a prevezme od nás prí- I slušná množstvo tovaru, ktoré my dorábame pre vývoz. Budeme dodával hlavne fažkó stroje, sklo, porcelán a elektrotechnické pctre- I by, teda veci, ktorých máme prebytok. Orgenizácla Spojených národov, ktorá Imala doteraz sídlo v Lake Success pri New lYorku, sfahuje ;a z Ameriky do Paríža a Itam bude mal dočasné sídlo. V Paríži treba |zaistif ubytovanie pre 2800 osôb a zariadif ršetky kancelárie, ale spolu bude to presun až 4000 ľudí. — Demonštrácie e štrajky Nemcov v Zá> sadnem Nemecku vyjadrujú nespokojnosf americkými hospodárskymi zariadeniami. Teraz boly demonštrácie i v západných častiach Berlína, lebo pracujúci ľud chce maf účasf na mestskej správe tohto anglo-francúzpko-amerického okupačného územia i také aráva, aké má ľud v sovietskej časti Berlína. — Náš obchod se zahraničím vyvinuje sa iobre hlavne tým, že náležile splácame sumy ka nakúpené obilie a iné potraviny, ktorých Ime od januára tohto roku museli doviezf za 1.179 miliónov Kčs. Podarilo sa nám doviezf [a 11.379 miliónov Kčs surovín, potrebných We náš priemysel. ROZSUDOK NAD Dr. FÄERYM Dnes pokračovalo pojednávamie proti Dr. favlovi Fábrymu, predsedovi Oelirannélio ŕäzu slovenských pivovarov pred Osobitným lolicatným trestmým eúdoim. Po vypočutí liekoľkých svedkov navrhnutých obhajohou, |oka7ovaoíe poikračovanie bolo skončené a sobitaý policajný trestný sudca Dr. Jalovcclý vyniesol roi»sudok, ktorým D r. Pavla lábrytio odsúdili pre predražovanie, ako i re to, že dri pivovairský jačmeň predražo* :ť k trestu 18 mef!«eov pracovného táboru loOO.COO Xčs peňažilci pokuty. R C ľ t C í' Čakám na stavebné povolenie (List zo Zemianskeho Lieskového) Milá redakcia, dajte túto vec do novín. Sme mnohí takí, čo nemáme vlastného bytu. Ja s rcdiinou bývam ako nájomník v jednej miestnosti, ktorá má rozmery 450 X 350 cm. Túto miestnosť používame ako kuchyňu, jedáleň i spálňu. Miestnosť je vlhká, lebo nemá správne izolovanie. Stavebný pozemok by som mal, ale stavebné povolenie nemô. žem. dostať. Nemôžem ho dostať, lebo som chudák a nemám možnosť prístupu k úradom, čo tieto stavebné povolenie a materiál pridelujú. Úradník, ktorý mal tieto veci v referáte, so mnou ani len nerozprával. Finančne zaistený človek dostane všetko, povolenie i materiál. Ale s chudobným statočným človekom sa ani len nerozpráva. To je spravodlivosť? Keby nám to úrady neverily, môžeme im to dokázať. Ja nemám toľko peňazí, aby som mohol podplácať. Ja som chudobný, čestný robotník a svoje peniaze si čestne zarábam. Mám 2300 korún mesačne a z toho musím živiť tri osoby. Prosím naše úrady, aby jednaly čestne a spravodlivo. Karol Varta, staveb. robotnik. Zemianske Lieskové LIST Z KANADY 1 čokoláda, hrnček kávy a zase cigareta, A na večeru? Ide do hotela na pohár piba a 10 cigariet. Príde jej 25 rokov a už má tuberkulózu (suchoty). To je nová americká móda. Oni robia propagandu s vojnou a my sa iba smejeme. Komunistov sa boja, lebo vedia, že komunistov nemôžu kúpiť za zelené (za doláre). Teu sa veru podplatiť nedá. A kecť sa konaly voľby v (^skoslovenskej republike, hra. tia, to by ste boli videli v no. vinách na druhý deň: všetkého bolo 2 malé riadky: „Cechoslovakia win red 993%". (v Československu vyhrali ko_ munisti 93»/a). To dalo našej reakcii po nose. Teraz keď človek niekam ide a povie, že je Cech alebo Slovák, to sa ho iba vypytujú ako mohli komu. nisti dostať toľko hlasov. Nuž, ja každému poviem, že preto lebo tam neboly americké tanky, ani polícia pri urnách. Tiež Vám niečo napíšem o tunajších pomeroch. Boly tu veľké povodne. Iba v našom okolí zatopila voda v júni vy_ ie 50 tisíc aicrov pôdy a tisíc domoy zabrala a narobila na 9 miliónov dolárov škody a tak aj Po celej Kanade, Pole už Milá redakcia! Püem Vám až z Kanady a musím Vám povedať, že naši rodáci z Oravy^ ktorí 8Ü tuná, veru ináé rozmýšľajú ako tam doma. Tá „zlatá Amerika*^ už im každé, mu otvorila oči. My tu za mo. rom sami ľutujeme a čuduje, me sa. že taký chudobný kraj ako je Orava, odovzdal iba tak malý počet hlasov pre svoje dobro. Oravu a náš Spiš bolo by dobre presťahovať sem do Kanady. Tu by sa podučili, ktoirou stranou kráčať. Veru, bratia, nikomu neprajem takú slobodu, akú tuná máme. Darmo má človek, rozum, peniaze, majetok. Tu ste iba „bohunb“ ako za Uhorska „büdös tét". Tu hneď človeka poznajú po mene a ak nemáte skačmánske meno, ste nie za nič platný. Nám Slovanom iba každý povie „red“ (červený). Ale my sme na to hrdf. V novinách sa tu človek nič iného nedočíta ako o vojne. Ale kto im bude bojo_ vať? Pravda, americké vojsko je veľmi dobré, ale nie do voj. ny, ale na štrajkujúcich, čo sú bez zbrane, A po nielmPkých rokOch tu už ani anglického ľudu nebude. Americké ženy tak žijú: KalíStek čaju a cigareta, to sú raňajky. Na obed bolo zasiate a všetko zničené* Statok strieľali po stovkách. V Amerike (USA) to samé. Tak to ešte vyzerá, že ten Marshaltov plán budeme ešte pýtať nazpäť z Európy, lebo je tu veľká dražoba a zárobky stále rovnaké. Ženské topánky čo stály 2 doláre teraz s^oja 14—16 dolárov. Mäso , ktoré stálo 7 centov funt, teraz až 85 centov a ceny idú deň za dňom hore. Tiež čítame, koľko ľudí uteká z Československa do americ. kej zóny Nemecka. To ich len pusťte, bratia, nech idú. Veď Oni trafia do pasce. Je známe porekadlo: „Keď vtáčka chytajú, pekne mu spievajú“. Tak je to i v Amerike, Radi by sa raz vrátili do vlasti, ale už bude neskoro. Najmenej 20 i vyše rokov máme tu svoje ma_ jetky a predsa sme iba cudzinci, hOci sme na papieri americkými občanmL Nemáme ale anglické meno a to je všetka chyba. Týmto končím môj dopis. So eúdružslkým pozdravom Česť práci! John Kestner, New West_ minster B. C, TRNAVA VEDiE V frnavikom okrese výkup obilia berú veľmi vážne a ako podľa hlásenia vidiel, aj ho úspene prevádzajú. Trnavský okres v kontingente má predpísané odovzdal 1.400 vagónov obilia + 10% a do 20. augusta odovzdali už 1,001 vagónov. Svoj predpísaný kontingenf nie že len úspešne splnia, ale sľubujú ho aj vysoko prekročil. Je vidiel, že rolnid v tomto okrese svedomitá plnia svoje povinnosti voči národu. Nemôžeme fu chválil každého jednotlivca, ktorý sa Zaslúžil o úspešný výkup, lebo fých je dosf, no musíme pranieroval fých, ktorí svoje povinnosti nesplnili. Medzi týmito v trnavskom gkresa ja rolnik PavaJ Kovačic z Citara, ktorý zatajil 1 a pol kat. j. osevnej plochy a takýmto spôsobom chcel ochudobniel zásobovanie o 18 q jačmeňa. Nepochodil tak, ako nepochodia aj ostatní jemu podobní, lebo HKS zatajených 18 q jačmeňa zabavila a odviedla pre verejná zásobovanie. Preč s nepodivými fiškálmi! Ľudová demokracia chce každému zabezpečiť väčší kus chleba, šťastnejší a lepší život, chce do_ siahnúť, aby prestalo vykorisťovanie človeka člo. vékom. Hlavní nepriatelia ľudu, najväčší vykoristovatella boli porazení a zneškodnení. Teraz muisím odstrániť aj zbytky týchto živlov. Medzi takých nepriateľov pracujúcich, čo sa až doposiaľ udržali, paria predovšetkým šmelinári ale tiež aj nepoctiví advokáti. Aj tu treba urobiť poriadok. Ľudovodemokratický štát nesmie to tak ponechať, aby ešte stále šarapatilo niekoľko ne_ poctivých fillcálov. Takí advokáti, ktorí chcú sa ľahko a bez roboty obohaco\”ať, tak, že chcú koristiť z nešťastia iných, nesmú mať u nás miesta! Miznú už tie krivdy z minulosti. Užernici už nemajú možnosti na vykorisťovanie dedinského človeka: zabraňuje to lacný roTníeky úver So štátnou zárukou. Exekútor, tiež už nechodí a nebude chodiť aby roľníkovi zabavil poslednú kravičku: nová roľnícka ’ daň uplatňuje zásady spravodEvosti a nepoškodzuje nikoho. Musíme preto aj tam urobiť poriadok, kde sú ešte nedostatky, Poctiví advokáti by sami mali vjlúčiť zpomedzi seba takých, ktorí nesvedomitým a zis_ kuchtivým spôsobom zneužívajú svojho postavenia. Dobrí a obetaví právnici slúžia verejnosti ako štátni úradníci, sudcovia, zamestnanci znárodneného priemyslu atď Svedomití advokáti ticíž pomáhajú ľudom. Ale činnosť nestatočných fiškálov sa musí kontrolovať a keď treba, prísne ish trestať Ondrej Baláž Vzorní roíníci s okrasu Šafárikovo Okres Šafárikovo (býv, Tornaľa) ktorý v mjnuiostr bcl čisie maďarským sa postupne pretvára, nadobúda tu prevaJm slovenský život a nap-ňa sa novým doľ chom. Prevážna väčšina obyvateľov okre«u je roľnícka a naši roľníci, aby skutkom dokázali svoju oddano'sí našej ropubKke, osvedčujú sa i pri plnení dodávkovej povinnosii. Ved úroda bola hojná až nad" prietnemá. miestami vykazujú rekordnú úrodu, prelo naši roľníci plnia svoju povinnosE nad 1P0%. Napríklad: roľník Pavel Fekiač z Králiku splnil ko'ntingent na 175 % ked miesto predpísirných 45.30 q obilia odovzdal 80.30 d. Priemerný výnos na 1 k. j. mal 18 q. Taktiež rolniik Ján O^ravec zo SaTairikova mal neobyčajne dobrú úrodu čo prevyšuj« značne vše" obecný priemer. Tomuto vzornému roľníkovi sa n.a 10,000 m® urodilo 43 q jarnej pšenice, hl. válxa 84.5 — SÍID v Šafárikovom túto pšenicu vzal do vzorkovne. Roľ" ník Oravec tiež splnil už doteraz dodávkovú pov nnosf na 120%, I ostatní roľníci budú nasledovať týchto v.zorných hospo" tíárov, lebo pcchiopili, že je to v prvom rade ich vlastným záujmom a zapoja sa do súťaže, v ktorej vzorným plnením do dávkovej povinnosti budú odmeiení hospodárskymi strojmi aby i tým mohli sveju pôdu lepšie obrábať. V Jednej budove ... Úradovne Spojených nárocluv sú v te,j isitej budove ako kancelárie americkej spoločnosti Snerry (íyroscope Company, ktorá vyrába elektrické prístroje pre arnericikú armádu a zamestnáva 6500 osôb. Zatiaľ čo teda v pravom krídle budovy pracujú pre vojnu, pracvije v ľavorn krídle 28.36 zainestna.ncov sekrclei'-iátu Spojených národov pre svetový uiíar. 5. sepfeív.bra 1943. Dr. E. Beoeš cherý Zo Sezimovko lístia ozaamu^ús V idr-iVo.n -m siave bývateko prezidenta hí. isenesa dusia v tiáuck k náklema znacuejsiemu zaorsemu. Fán prez-deUi je upu<iany na lôžko, ale lekári už zistili úsíüip klavnycii priznaicov choroby a vys,Oviú nádej, že ki,za je prekročená. Lekári, rnúv. proi. Dr. lly.uek, u-úv. proL Dr. Hennsr a pran-ir Lr. Jelinek, vydatí túto zprávu: „Cievna choroba prezidenta Dr. Beneša. sd.užená v p^tlednom roku s postihnutím kybnosti. od júna m nuléko roku prebiehala celkom pr azaívo. Dsstavílo sa tu tiekoľko ráz krátkedebé zhoršenie, ale vždy bolo prekonané behom niekoľko málo dní, V posledných dňoch nastalo nové vážnejš'c zhoršcale, ktoré zpočíatku vzbudzova o ztiačné obavy, a*c v posledných 24 hodinách prejavily sa známky ukTudnenia, Pr«lnn choroby sa ďalej neprejavuje a dnes bolo možné zistiť prvé známky zlepšenia."* Zd. Flerllngsr u madankého prezidenta Podpredseda vlády Zdeneik Fierlin^er mainiželkou navštívili prezideaita maďarskej b republiky Arpáda Szaikäsitsa, ktorý jc na liečení v Karlových Vairach. Súd s fežlrflckýml generálmi Anglická vláda rozhodla., že maijú začať prípravy na eúdemie poľných niaaršalov Brau* chiitBcha, Rundstedta, Mannsteina a sfenerál plukovníka Straussa, Budú ich súdiť ako vojnových zločincov. Zmeny v rumunské] vláde V rumunskej vláde nastaly niektoré zmeny. Vyslanca v Belgicku Dr. Marzu vymenovali za ministra zdravotníctva. Gen. tajo'm” nika v ministerstve zahraničia Dr, MeziaJ- cessa vymenovali za ministra umenia a informácii. Zástupca ministra priemyslu Barla* deanu sa stal zástupcom ministra obchodu. Bojovaf proti sabotérom... (Dokončenie s 1. strany) kosfafkárske zbytky po dedinách myslia na svoje obohacovanie vtedy, ked pracujúci ľud naliehavo potrebuje k svojej stupňovanej práci dostatok výživy a potravín. Po tohoročnej úroda sú možnosti zaistil slušnú výživu každému pracujúcemu občanovi. Vysoko hodnotíme úsilie malého roľníka prispief k tejto národnej úlohe. Nemôžeme sa všaknečinne di* vaľ, keď prežraté žpekulantská elementy rušia zásobovanie a ohrozujú tak 'plnenie veľkých hospodárskych plánov. Ďalším príkazom našich povstaleckých sväzkov je sústavné zlepšovanie položenia pracujúceho ludu. Veľmi mnoho už vedenie nášho štátu na tomto poli urobilo. V záso'bovani dá sa tejto jeseni urobil ešte viacej. Vieme, že nestačí iba apeloval na dobrú vôľu. Zlepšíme preto svoje opatrenia organizačná a politické, povedieme tvrdý zápas proli sabotérom, špekulantom a parazitom, ktorí myslia iba na svoje kefasenie vtedy, ked pracujúci ľud naliehavo žiada rázne zákroky proti rušiteľom výstavby a nového hospodárskeho systému. Povstanie nás naučilo tej zásade, že veľké úlohy je možno splniť pri odvahe a veťke] obatavosil širokých vrstiev. Videli sme tieto vlastnosti v praxi, nielen v ozbrojenom boji, ale aj pri fažkých rekonštruknčých prácach. Veľký plán vybudovania Slovenska e Republiky a všestranného povznesenia pracujúceho ľudu musíme splniť za všetkých okolrscsil. Zodpovední sme za túlo historickú úlohu našej generácii všetci, na akýchkoľvek miestach pracujeme: na poli i v závodoch, ' v úradoch i v distribučných amiestach, v obciach, v okresoch i v celoslovenskom merítku, pracovníci odborní i politickí — slovom všetci. Nie je dnes čas na odpočinok alebo naleňošenie, n« je čas na oddych. Musíme zvýšil tempo v budovaní, zvýšil pracovný výkon a d'sciplínu v práci a použil sily e umu každého, kto pracoval vie ' a môže. Dlhé desafroč'a domáhal sa náš ľud práva a náreku, aby našiel prácu doma a dnes veľké stavebná diela nepokrečujú dostatočne p:e nedostatok pracovných síl. Nie že by ich nebolo, ale sú nedostatočne využité a plno r'.;dl považuje svoju povinnosf voči ná odu a štátu za splnenú povaľovaním sa alebo všelijakým kšeftovaním. Teda náš ďalší dnešný záväzok veči povs'aniu, 'eho idsá'om, obeliam a pamiatke je vys'upňcvôf budovateľské die'o na všetkých úsekoch a to starou povstaleckou odvahou a ebe*avo;fou, urýchliť hospodársky rozkvet a soťálny blahobyt pracujúceho ľudu. Po prejavoch povereník informácií profesor Dr. Pavlík prečítal pord^-avné fe’eqcramy od podpredsedu vlády Fie-ľnqera, poľského veľvy larca C! zsv/s'.áho, fal'anskeSo veľ/ys'a-ca v Prahe a f.ancúzskeho veľvyslanca v Pral.e Dejeana.