Roľnicka Nedeľa, oktober 1948 (III/40-44)
1948-10-03 / No. 40
Cenar Z Ročník Ili. - Číslo 40 Hriešne veci v Šariši žiadame nápravul Treba veru {istifl Treba neprávafl Treba previnilcov irestar. Nie by nám nepomohlo naie zaslúžené vifazsivo, málo by bola platná usilovná práca roľníctva alebo robotníctva, keby )ej statoené výsledky čert bral, a keby v odľahlých krajoch naďalej iarapatlly a ľudovládu zneužívaly staré, zlcpovestné poriadky a starí pánski držitelia verejnej a hospodárskej moci. Zlo musi von, na svetlo, na verejnosť, • musia byť ťahaní na zodpovednosť tl, čo to zlo robia, ale aj tl, čo ho úradným alebo poloúradným p'áil'om zakrývajú i umožňujú, a čo • páchateľmi do jedného mecha dujú. Je reč 0 verejnom zneužívaní moci, je reč o napomáhaní a zakrývaní takých hospodárskych neriadov a toľkom nedbaní a poruiovani zákonov, že človek až ustrnie. Tu máme Jednu zlú skúsenosť o verkostafkárskom maďarskom majetku v Malom šailžl neďaleko Prežova, kde ette teraz na prahu októbra 1940 sú možné — takéto nevídané ^poriadky": V Malom Sarlli pri Prežove eite dnes jestvuje veľkopanský majetok maďarských obyvateľov Ľudovíta a Bartolomeja Vargu, ktorý má asi 140 jutár ornej pôdy a vyše 350 jutár lesa. Majetok nebol parcelovaný, ani zahraný, ani žiadnym právnym aktom zaistený. A tak teda 1 po vydaní príslušných zákonov sa les rúbal, drevo sa z voľnej ruky predávalo, príslušná zem predávala sa z voľnej ruky a státisice Kčs odplávaly do neoprávnených súkromných rúk, ako by v Republike žiadnych zákonov nebolo, a ako by o týchto výčinoch fledoľ' ilffad nič netušil., Nie je žiadne tajomstvo, ako sa dvaja bratia VargovcI v Malom Šariši držali, keď tam boli Nemci, ani to, ako na nákladných autách utekali s masťou a s údeninami z 11 zabitých sviň, aby naše alebo sovietske vojsko našlo prázdne stajne. Tou istou cestou Išly traktory, tým Istým smerom poberaiy sa ďalšie náklady, zmizly i kone a dobytok, a zmizli I so zlým svedomím VargovcI. Ale — nie na dlho. Keď front prešiel cez Šariš, a keď pobádali, že nemecké víťazstvo je na zajačom chvoste, vrátili sa obaja „zemskí páni" ako by nič nazad do Malého Šarlľa, ako čo by sa tiič nebolo stalo, a — začali vladáriť a ešte I doteraz vladária bez akejkoľvek prekážky ďalej. Že sú proti tomu zákony! Eh, čože ti dbajú na takéto zákony! A že sú na to dáke úrady, ktoré majú na takéto veci dozerať a pomáhať ľudu k jeho právam! Prosíme vás tam v Bratislave, ak sú tam také úrady známe, nech odtiaľ zakročia, lebo my tu v Šariši o takých úradoch nič nevieme, a ony nechcú azda nič vedieť 0 nás! Počuli sme aj o tom, že z takých majetkov nemá nikto právo neúradne dáku zem predávať, ale — tu sa predáva z voľnej ruky za ľubovoľné ceny 60 jutár lesnej pôdy a sľubuje sa kupujúcim, že si z toho môžu narobiť polia A ďalej: títo dvaja VargovcI narátali si, že vraj Im Rusi narobili škody za 200.C00 Kčs a celý rad úradných horlivcov namá>a sa o to, aby im tie peniaze boly (neprávem!) v Bratisave vyiplčtené. Nie je totiž vôbec pravda, že by im bolo sovietske vojsko ztekvirovaío 5 koni: prtrebovali len pár, a ten im bol už vtedy vrátený. Ale my lak vieme, že napriek všefáým zákonitým usEanoveniam je ozaj nebszpečenst'O, že ťe peniaze budú neprávom vypíatené, lebo — nejedna vplyvná hlava má na tom záujem a pznskí mackiíari boti už napomáhať tú vec na ú cdrch I v Braíislave... Dáva-^c teda ešte včas výstrrhu, aby sa zara-iy pzn ké proľzákonné IÍE’e, a súčasne pežadfieme, aby zákony boly platné 1 pre náš Ša š. Sí:rý kvas u nás ešte nebol vyčistený, bývalí mot’páni ešte nepechepili ani na svo-1 ch ch bfoch rerocíf :'- že svet sa základne premenil a že spravodírvcsť musí v-ťaine vpochodovať aj do Malého Šariša tak, ako sa patrí! Agľujú u nás a] s tým, že vraj sa už dosť ze^e u nás rozparcelovalo z iných majetkov, a že by sa vraj zišto zaradiť dobré zeleninársE *0, ktoré by bolo osožné I pre mestečká na okol'. Nuž i to by bcío osožné, ale nikdy n’e z milosti vargovských veľkostatkárov, ani Ich protizákonných pomáhačovi Voláme do Bratislavy: je čas, aby aj u nás bola napravená krivda • aby JMlšiy statočné poriadkyl Bratislava, Jesenského ulica 12 J. októbra «948 ^ 0 Predseda KSS s. Široký na zasadnutí UV hovoril o NAŠICH POTREBÁCH A ÚLOHÁCH Do boja proti rozvratnikom — Slúčenie KSS — KSČ V Bratislave sa slšiel 27. a 28. septembra Ústredný výbor KSS. Na rokovaniach sa zúčastniil všetci poslanci Národného zhromaždenia. Slovenskej národnej rady a oblastní tajomníci. Z predsedníctva Ústredného výboru KSČ prišil na zasadnutie poslanec Kopľiva a poslankyňa Švermová. Na poradách Ústredného výboru sa hovorilo hlavne o tom, čo musi naša strana teraz v dobe prechodu od kapitalizmu k socializmu vykonať a zvlášť pozorne rozobrali tie špeciálne otázky, ktoré sa týkajú našich slovenských pomerov. Z výsledkov rokovaní sa vypracujú smernice, podľa ktorých sa budú organizácie v budúcnosti riadiť. Predseda strany súdruh Široký mal trojhodinový, veľmi obsažný prejav. Smysel. tohto prejavu zhustený predkladáme nášmu čitaieľslvu: Po veľkom februárovom víťazstve nad zpiatočníkmi vstupujeme do nových vývinových časov. Urýchlene napredujeme k socializmu, ale stále viac a viac vzrastá odpor všetkých ' zpiatočníckych ľudí. Naši nepriatelia mali najmocnejšiu zbraň vo svojich o-brovskýoh priemyselných a pôd’'h''sn<-d='''k''rh mf'elkoch, ale v tomto smere sa fronta nepriateľov zúžila, Ba v niektorých sektoroch sme ju úplne zlikv'dovali. Znárodnením sme odstránili naj- ’ mocnejšie reakčné sily v priemysle a pozemkovou reformou, ktorú sme už takmer dokončili, sme sa zbavili lej najmocnejšej panskej spoločnosti v pôdohospodárstve. Ale bolo ls*y mýlne domnievaf sa, že februárovým víťazstvom sme porazili panských rozvralníkev na-dobro, lebo oni teraz vylisnutí zo všetkých svojich panských miest, vyvíjajú stále väčší a väčší odpor a organizujú zúrivý rozvralnícky boj proti našej ľudovodemokratickej ceste k socializmu. My sme leráz jednou čiastkou toho veľkého zápasu, ktorý sa vo sveie odohráva, med "i m'-r''v''"ni silami a medzi veľkopanskými koristníkmi v západných štátoch, ktorí by radi dosiali do svojho hospodárskeho područia celý svet. Boj ešte trvá My teraz, keď chceme hovoriť pravdu, musíme povedať ofvorene, že naša strana od hora až nado! nebola pripravená na boj proti zvyškom reakcie v nových pomeroch. Nechali sme sa ukájať pocitom víťazstva a neuvedomili sme si dejinnú poučku, že bývalé vládnúce triedy neodídu dobrovoľne a neuspokoja sa so svojím osudom, najmä nie do tých čias, kým sa môžu opieraf o svojich zahraničných pomáhačov. Slále im zostáva nádej, že sa raz navrátia ich staré panské časy a nezostávajú len pri nádeji, ale sa aj snažia neustále nám naše poriadky rozvracaf. Teraz sa porazení páni vrhajú s desaťnásobnou silou a odhcdlanosfou do boja za znovuvydobytie svojho panského raja, za svoje rodiny, ktoré si u náh ľahko žily a klóré leráz robofnídvo a roľníctvo prinúiilo pracovať ak chcú žiť j v našom štáte. Naša strana celá podceňovala I po februárovom boji silu tej reakcie, ktorá tu ešte zostala. Spôsoby rozvratníkov proti nášmu režimu sú nám hlavne z posledných týždňov dobre známe. Využívajú každú skutočnú alebo zdanlivú ťažkosť, každú našu slabinu, aby vzbudili nedôveru a nenávisť k nášmu režimu a ku komunislickej strane. Organizuje sa scbbtáž v priemyselnej výrobe. Ale aj v pôdohospodárskej; bohatý sedliaci a sta'kšri sabo'ujú a poškodzujú výživu nášho obyvateľstva. Okrem toho platení agenti zo zahraničia šíria u nás šuškanú propagandu a potajme sa vyhrážajú vojnou. Pokúšajú sa vyvolať u nás národnostné alebo náboženské šivanice, organizujú prípravy k teroristickým a záškodníckym výčinom a vyzývajú k vraždám predstaviteľov nášho štátneho života. Z toho všefkého vidieť: panská reakcia pokračuje veľmi húževnaté a organizovanie vo svojom rozvratníckom úsilí. My komunisti by sme si mali všelci uvedomiť, že čim dôsled.^e]šle budeme uskutsčňovať u nás seclalisfckú prestavbu, tým bude zúrivejSí rraŕčný odpor všetkých tých rozvralnlkov, ktorí v minulých režimoch žili z mozoľov pracu'úc'ch ľudí a teoto režim ich pripravil o ich panský pohodlný život. Boj Ide aj na dedine Statkári, dedinskí boháči a špekulanti, ktorí sami skoro nič nerobia, ale najímajú si trvalé pracovné si y, vykorisťujú a hospodársky utiáčajú malých a stredných roľníkov, úžerou pri požičiavaní strojov, poťahov, pri prerajimanf pôdy a na'viac zla natobla drebným roľníkom, keď prevaľujú svoje dodávkové pevínnesti na drobných roľníkov. Sami si všelijakým bra'ričkovan m medzí nesvedomifými ľuďmi zariadia, aby nemureli špiniť svoju povinnosť, ale obec má pred-'ísaný kontingent, ten sa splniť musí, teda všetka tá povinnosť sa prevalí na malého a sirednóho roľníka. Stávajú sa vplyvom lýchfo rozvratníckych boháčov aj také veci, že sa drobnému roľníkovi siaha aj na tie samozásobiteľské dávky, kiorými on c .ce do budúcej žatvy živiť svoju rodinu. V r.éšf j roľníckej pol tike si musíme vziať za prvú úlohu chrániť malých a sfrsdných reľ : t.cv pred týmito vy’orisťorafeľskými živlami. V tomto boji musíme všemožne upevňovať sväzok robctníclva s roľníclvoni. V ma'om a strednom roľníkovi má robolnícka trieda vo svojom úsilí o vybudovanie socialistického por adku svojho prirodzeného spojenca. To znamená, že malého a stredného reľnika musíme bezpodm enečne oslobodtť zped vpiy/u staíkárov a bohatých gazdov a všefkých dedinských šprku'enlov. Orgány š'áíncj a ľi-devej sp'ávy minie pedpoioveť d-chné roľníctvo a nedovoliť, aby ich pri pírsení dedáv! o-V ch pe- inností boháči p-š’.ceízcvr.ľ. Víeí! y plánované opatreria k zvýšeniu pidnlicsfrdárske] výroby mus'a prcdn'/šsf':ým s!é"iť drvb-ému roľnek-mu ľudu, či už sú tn dodá ky rtrojov, služba strojcvých sSsric dedá-ky umelého hnojiva, osiva, pkr.cr.r í.o o d bytka, či črkcľvek iné, čo rc' ime na zveľadenie prľnohospsdárskcj výroby. Vykori ťovanie dedinského ľudu cdďren'me a zsbezpečíme víťazs'vo soc'a' zmu len v'edy, keď mscha" izáciou, elekirifikác'ou a pedporodrvžvaním výrebného pédshospcd'rsk-ho sfevn’cíva položíme základy pre lepšie vý'cbné spôsoby a um'žníme tck'o z 'š'f vý-o'onosf o'áce a tak aj blahĺbyíu ľudu no drdine. O toiTi'-' muTVTie, p-evda, r'ľcJvť d rbného a siredného roíníka rozhodovať ^i^óho a PoMad na zasadnutie ÜVKSS pri prejave súdruha Širokého. TELEGRAM Súdruh Gottwaid, Praha-Hrad Je cťou pre nás, roľníkov z obce Slov. že sme v fýchlo dňoch splnili dodávky ob občania dnes, lak ako vo voľbách, keď sm notnú kandidátku, pokladáme si za svoju domüe plniť a tek zaistiť väčší kúsok chle predseda MSK Emil Maco, predseda MO Sukovský a roľníci Andrej Tarabčák, Fedor Slovenského Nového Mesta súdr. J. Ďurišo Nové Mesto, okres Trebišov, oznámiť Ti, ilia na 100 pere. My, slovenskonovomesiskí e všetci jednotne a manifestačné volili jedpovinnosť všetky nám sveiená úlohy sveba pre ostatných pracujúcich. Podpísaní: KSS Ján Suvak, predseda MAV Ľudovít Semanco. — Taký istý telegram posiali zo vi a súdr. Dr. Husákovi. Na šmelinárov Ide pohroma: Prvý ttest smrti šmelinárovi Čakáma ďalšie prísne tresty! — Prísne a] ďalej — na toim závisí naša výživa aj výroba! Nedávno, keď vláda povolila zvýšenie prídelov, prišlo na vládu s mnohých fabrík veľa telegramov, kde robotníci ďakujú za pomoc, ale aj žiadajú prísne tresty na šmelinárov. V poslednom čase sa skutočne ruka spravodlivosti zdvihla ai na povaľačov a hrabivcov. Rozsudky pražského, brnenského, pfíbramského, lifcereckého a inýcr súdov ukazujú, že na všetkých nepriateľov a rozvratníkov máme prísne tresty. Porotný súd v Prahe odsúdil v sobotu šlvorčlennú šmelinársku bandu, kiorá spôsobila svojím nezákonným obchodovaním nedozierne škody nášmu plánovanému hospodárstvu. Skutočného pôvodcu trestných činov, známeho šmel'nára Emsnuela Kerlika, odsúdil na trest smit:. Jeho spoločníkov, šmelinára Rudolfa Kircha a mäsiarskeho šmelinára Jozefa Janečka, ktorý skupoval nakradnuté potravinové lístky, odsúdil na doživotný žalár. Ďalšieho ich spoločníka Jozefa Nachíígala odsúdili na 20 rokov do ťažkého žalára. Okrem týchto tvrdých, ale sp: avodiivých rozsudkov, vymeral porotný súd mäsiarovi Janečkovi peňažitý trest vo výške 2 mil. Kčs. Kir:hovi vo výške 500.000 a Nachtigalovi vo výške Kčs 100.000. Všetci teraz pevne veríme, že to nie sú i tresty len „pre výstrahu", ale že sa takto pôjde I nemilos'dne ai ďalej, kým sa tej nenásytnej j šmelinárskej pliagy nezbavíme celkom.