Roľnicka Nedeľa, januar 1949 (IV/1-5)

1949-01-02 / No. 1

i 't !očnfk IV. - Číslo 1 Č Nový rok nový životNAP] Nech nás na tom novcročncm pra­hu nemýli, žc sm esi už neraz pri tejto piiležitostí každý sľubovali, že veru uten nový rck začneme žif I azda plnšie, lepšie a šfastncjš e, že aám už prídu tie želané lepšie časy, lechh nás nemýli, že sa to tak ne­­' spln'lo, ako sme učakávali a túžili. Ve<í, hľa, i srdce i rozum, i skúse­nosť nám povie* a musí teráz na No­vý rok povedať i toto: — Keď sme ten tvrdý m’nulý rck prežili i s tým, že celý štát trpel ťažkými následkami sucha, ktoré nám eš'e spríkrily a zhoršily ťaž­kosti, ktoré za sebou vlečie každá vojna, znepokojovala mnohých ľudí medzi nami ešte k tomu tá neistota, či ozaj nevypukne nová, veľká voj­na, a ťažko nás mrzrly a trápily aj ť e zlé vnútorné neresti. Známe ich všetci: nedobrý spôsob rozpísania obilných a iných kontingentov, ne­dostatok text lu a iných článkov v drmácom živote chýbajúcich, ten nedokonalý dozor a malá prísnosť na tých, čo na úkor a na útraty nás pracujúcich más vykorisťovali nám zdražovali. alebo vôbec odní­a mali najpotrebnejš ž vetné potreby: nás pri tom mrzel taký zlý cit, že si smelí darebáci môžu beztrestne rabovať pre seba alebo pre sveje čierne zisky premnoho z toho, čo je potrebné pre náš osobný a rodinný ž’vot, a že azda úradv sú voči tomu oczmccné alebo nedbalé. Frežiil sme na začiatku minulého reku vo febrnári i to, že veľkí kapitalisti, vcľko-.t-lkári a ich horliví najatí pomáhači dostali giiráš na pokus prevrátiť a zmariť ľudovodemokra­tické výdobytky i v pczcmkcvcj re­forme i v znárodnenom priemysle i vo všetkem, a že len rázn asila ro­­bctríctva a roľníctva to zahat In, ba navžJy odpratala týchto panských rozvrstníkov a napráva staré zlo. Toto všetko prežili a ozaj aj pre­konali, strach z vojny prestal iiž nie je a nebude obava, že nám dakto pezemkovú reformu a znárodnený priemysel- zrúti a — o toľkoto bude nám naozaj ľahšie v tom novom roku. To sú veci vybojované n nás doma porážkou panskej triedy, a tam ďaleko v Cíne — na čínskych bojiSliach rozpadávajú sa americké nádeje, že by bolo možno poštvať od východu proti SSSR akúkoľvek silu, ktorá by tam bojovala za americké kapitalistické záujmy. A to ďalšie — ten úplný poriadok v distribúcii (v rozdeľovaní či tex­tilu, či požívatín či iného), v napra­vení chýb alebo i zlovoľností pri rozpísaní kontingentov — to si ráz­nym zakročovanim a najprísnejším dozorom — vynútiť a ponaprávaf. Pie ’o-*Setkým penaprúvať! Vstupujeme s Novým rokom do tej vyhlásenej Päťročnice s plá­ne m silného zväčšovania celej vý­roby — veď len keď jej bude viac, vtedy konečne sa ujde každému T tej výroby tovarov a potrieb. Len si rozmyslíme, aká je to veľká vec, keď štát náš každý rok až do reku 1953 je a bude schopný zväčšiť, zlepš'ť a rozmnožiť sumu 67.000 mi­lí'nov Kčs. Koľko to prbudne no­vých, zdekcnalcných strojov vo fabrikách, koľko sa polepší doprava, koTko nových strojov, umelých hno­jív, šľachtených osív bude zveľaďo­vať naše polia, lúky, pastviny, čo prbudne na lepšom chovnom zvie­­ratstve, koľko pribudne kráv miesto koní atď. Toto a Iné — to nie sú žiadne prázdne sľuby, lebo to je všetko prísny záväzok, pri ktorom sa bude rad-radom plniť všetko tak, ako su )pliú}4 X ^vojročnoDi pláne. Cplnct. do podrobností, s ton jednom vý­hradou, že počasie a celý výsledok úrody nezávisí na vôli človeka, hoc i tá pomáha, koľko vládze a roz­umie. Už vyše polštvrta roka pracuje a prekonáva následky vojnovej zloby bez cudzieho zadlženia, bez toho, že by dávala svoje majetky a hodnoty (bane, fabriky, lesy, železnice atď.) do zálohu cudzím dolárovým miliar­dárom .Oba národy republiky pra­cujú so zdarom J keď za cenu ne­jedného odriekania, ale idú napred, idú napred, k podstatnému zlepšo­vaniu, A keď to blavna samy zaria­dily, prichodí aj to sovietske zlato, aby sme mohli na zahraničných trhoch zápasí i — proti dolárom a bez dolárov tam, kde predávajú za doláre. I v tom ideme pevným kro­kom a s istotou. A preto naša 6S. Republika spolu so svojimi vernými ide do Nového roku s takými dobrými výhľadmi, ako dosiaľ nikdy za tých posledných 10 rokov, lebo sa spolieha i na istotu a bezpečnosť svojho jestvovania a spojenectvo všetkých, čo idú spoloč­ne s nami a vzrastajú vo svojej moci, A preto vš'^tkým tým verným «Šťastlivý N*ový lokT 1. f«nuára 1949 Deväť bodov prezidenta nepu­­bliky, ktoré predniesol na zasad­nutí Ústredného výboru KSC nám dáva zásadné smernice aj v našej pôdohospodárskej politike. Ako hla.vnú úlohu stavia prezident za­bezpečenie ''výživy ľudu. Najslab­ším úsekom vo výžive je mäso. Na podnet prezidenta Republiky začali sme zriaďovať veľkový­krmne ošípanýclL ktoré v l^út­­kom čase môžu a majú zlepšiť zá­sobovanie mäsom. Budovanie veľ­kovýkrmní na štátnych a verej­ných majetkoch neznamená však v nijakom prípade zanedbávanie chovu a výkrm ošípaných u roľní­kov. Bude treba, aby naše štátne a verejné majetky pri zdolávaní týchto úloh opieraly sa o pomoc a podporu národných výborov organizácií Jednotného sväzu slo­venských roľníkov a politické strany. Je to nateraz najvážnejšia a najdôležitejšia výrobná úloha v našom pôdohospodárstve. Veľká úloha v ďalšom vývoji IliLiSXlO - -zvyšovania výroby a výrobnosti práce pripadá mechanizáciL Dnes už je málo tých,, ktorí by pochy­bovali o nutnosti a výhodách me­­chEinizácie pôdohospodárskej vý­roby, hoci ešte nedávno ich bclo viac. Mechanizáciu pôdohospodár­stva budeme prevádzať pomocou štátnych strojových staníc a roľ­níckych strojových družstiev. Len menšie stroje budú sa prideľoyať do súkromného vlastníctva jed­notlivým roľníkom. Veľká úioha pripadá štátnym slrojovým stani­­cií-m, ktoré si musia čím skôr vy­budovať aj sieť oprr.voxTií. Strojo­­\'ú pomoc budú poskytovať pre­dovšetkým a za nižšie poplatky malým a stredným roľníkom. Bu­dú uzavierať smluvy o strojovej pomoci s obcami. Výhody budú sa poskytovc.ť tým obciam, ktoré plánovité usporiadajú svoje osev­­né postupy, najmä zavedením troj­­polia a tým cticiam, ktoré najmä špičkové práce, žatvu, kosbu, vy-budú vedieť zdrg&nízovaT taK, aby stroje v obci boly čo najúčelnejšie využité. Štátne strojové stanice budú vykonávať i kontrolu nad strojovými družstvami, budú im poskytovať technickú pom.oc a prostredníctvom nich kontrolovať aj používanie veľkých strojov, ktoré sú v rukách dedinských bo­háčov. Okrem týchto úloh budú štátne strojové stanice pomáhať orgánom ľudovej správy a štát­nym agronomom pri kontrole ossvnóho plánu v každom okrese. Naše štátre strojové stanice vy­­konaly už kus práce, avšakjilohy, pred ktorými stoja, sú tak veľký, že bude treba sústrediť pozornosť celoj našej poľnohosp. správy, národných výborov i JSSR na. bu­dovanie a správne fungovanie týchto staníc. Detské choroby or­ganizácií štátnych strojových sta­níc budeme musieť čím skôr pre­konať. Do štátnych strojových staníc budeme musieť zasadiť naj- ROCNICE lepšie a najspoľahlivejšie káďre a politicky i odborne školiť doteraj­šie kádre v štátnych strojových staniciach. Jednotlivé stanice bude treba podrobiť sústavnej kontrole. Každá stanica bude musieť mať plán strojových prác na dlhšie ob­dobie. Taktiež bude treba zaviesť súťaženie medzi jednotlivými sta­nicami. Pri všetkej starostlivosti o štát­ne strojové stanice nebude zane­­bávaf ani strojové družstvá. Z tých však budeme ma’sieť odstrániť všetky nezdravé zjavy které sa u mnohých družstiev udcmácnily, ako zneužíva n'e družstevných strojov pre niekoľkých jednotliv­cov, alebo používanie ü-aktorov, ktoré majú s’úžiť poľnohospodár­skej výrobe na iné ciele, najmä povozníctvo. Na, tieto hlavné úlo­hy v našej mechanizácii musíme orientovať nielen PPPR, ale aj ná­rodné výbory a organizácie JSSR. Veľké úlohy pripadnú aj našim štátnym lesom a štátnym majet­kom, které sa teraz organizujú ako národné podniky. Od štátnych majetkov čakáme predovšetkým, že budú vzorom pre roľníkov v or­­ganizác'i výroby a vo výsledkoch, že budú súčasne pomáhať roľní­kom dodávaním šľachtiteľivých osív a kvalitného plemennéhof do­­bytka a konečne, že zvýšením vý­­r. by pomôžu zlepšiť zásobovanie obyvateľstva najmä mäsom a mliekom. Aby štátne majetky mohly plniť svoje veľké úlohy, musia byť od sbora až dolu obsa­dené spoľahlhými ľuďmi, ktorí budú nielen vedieť plniť všetky úlohy vo výrobe, ale budú mať aj dobrý pomer k zamestnancom a budú vedieť s nimi spolupracovať. Starý kapita.listický duch musí byť zo- správy štátnych majetkov odstránený. Aj tu budeme mns’eť čím skôr začať so širokým škole­ním zamestnancov tak, abv tíio sa stali uvedomelými priekopníkmi (Pokraŕovanie na 3. (tranr.) 1 Á. f V J '\ V plnení plánov je blahobyt slovenského roíníka Karol Bacílek, poslanec CNS T'.ri. I- , :* rirý po ck£in''onf hospodári kého reku si určí, čo ako bude siať a ako zveľadí sveje hospo­dárstvo, tak aj naša republika, jej vláda v starosti o celý národ plánuje do budúcnosti a určuje, akým spôso­bom má byť hospodárené. Bok 1949 je pre nás významný už tým, že je to prvý rok päťročného plánu, čo za­tiaľ ešte mnohý náš roľník si nerie oceniť. rozširujú Rôzni panskí prisluhovači šepkanú propagandu tvrdia našim roľníkom, žc plánovanie a a plánovitá práca má význam iba pre robotníka, že čože náš roľník z toho má, keď sa Slovensko spricmysclúu­­je a na Slovensku rastú fabriky, ako huby po daždi. Pokiaľ sa týka pláno­vania v pôdohospodárstve, že vraj tu sa plánovať dosť dobre nedá, lebo vraj všetko závisí od toho. či Pán Boh dá déžďa, či sa urodí alebo ne­­urodL Nože povedzme si, čo je na t.ých rečiach pravda? Co je to plánovanie vôbec? ' Plánovanie za kapitalistického po­riadku- bolo nemožné. Jedinou hna­cou silou v priemyselnej výrobe, ale aj v pôdohospodárstve bol kapitalis­tický zisk, pričom bez plánu vyrábalo sa to, na čem bolo možno najviac za­robiť. Ale preto, lebo súčasne boly platy malé, aj náš roľník žil biedne, nebolo možné všetky výrobky pokú­­piť a tak dochádzalo k takému „bla­hobytu”, že obchody boly síce plné tovaru, že roľník predával svoje vý­robky za facku a že pritom nemohli si kúpiť to, čo potrebovalL Kapita­listické hospodárenie bolo nahradené v našej :!cmcSrrccif pláviova­ným hospodárením. Robíme to, čo je treba, toľko, koľko je treba, všetko tak, ako to záujem celku vyžaduje, aby sa tak výroba sústavne zvyšo­vala a aby sa aj postaven'e pracujú­cich zlepšovalo. Plánovité hospodá­renie znamená tedy plánovité a účel­né shromažďovanie materiálu, stro­jov i pracovných síl a prideľovanie týchto statkov tej výrobe, ktorú prá­ve najviac potrebujeme, Je možné plánovanie v pôdehespodárstve? Plánovanie v pôdohospodárstve je možné, i keď nie je tak jednoduché ako plánovanie v priemysle. — Po­kiaľ sa týka prírody, aj staré sloven­ské porekadlo hovorí, že „človeče, pomôž si, aj Pán Boh ti pomôže”. Každý dobrý roľník vie. ako pôsobí dobré obrábanie pôdy, včasná a dobrá orba, dobré hnojenie na celkovú úro­du. Ak chceme zlepšovať našu ero­­du, budeme musieť hľadieť, aby sme zvyšovali celkové výnosy, pričom päťročnica predpokladá zvýšenie vý­nosnosti našich rolí n pšenice o 18 percent, u raži 5,l*/o u kukurice o 6 7®/«, u smesky o 26.2®/«, u cukrovky o 13®/o atď. Toto zlepšenie predpokla­­dáné v 5-RP nie je ale podstatným zlepšením. Hlavnou otázkou bude v päťročnici zvýšiť výrobu živočíšnu. V našej ľudovodemokratickej re­publike mnoho sa zmenilo i v posta­vení nášho ľudu. Nemáme 100.000 nezamestnaných, ktorí boli so svoji­mi žobračenkami odkázaní výhradne na zemiaky a kapustu. I u našich roľníkov sa mnoho zmenilo. Vieme, žc pri J vojnou máli sme celé ktaje, kde náš roľník nemal dostatok chle­ba a tak na Kysuciach ako na Ora­ve, na Horehroní alebo na východ­nom Slovensku bol chlieb i mäso veľ­kou vzácnosťou. Súdruh Marek Ču- Icn, ten vedel jedálny lístok nášho roľníka sostaviť, keď hovorieval o tom, že „náš roľník má ráno krum­ple, večer švábku, na poludnie ertep le, ráno zelí, večer zelí. na poludnie kapustu”. Keď sa zamyslíme na tom, skutočne tak na Slovensku bolo. Roľ­ník nedal mlieko svcj'm deťom, pre­dal každú sliepku i každé vajce. Dnes všetkým nám sa vedie už tro­cha lepšie. I robotník má nárek na kúštik mäsa, na mlieko pre deti, na fPokračovanie na 2. strane.) NOVOROČNÁ PRIPOMIENKA Naša .Rofnícka nedeľa* vstupuje do štvrtého roku Začíname týmto čistom Štvrtý ročník, a tie mnohé desaťtisíce milých, verných čitateľov postupujú v duchu a v úprim­nej solidarite do ďaVšieho zápasu za na­še spoločné spravodlivé veci a potreby. Presvedčili sa a vedia. Sie sme sa podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia usilovali vídy o to, podávať a povedať im vo všetkom čistú a úplnú prav­du, celú, neokyptenú, a ie sme boli vždy za to, keď nám v tom svojimi rada­mi, pokynmi, ponosami a skúsenosťami dobre po^náhali. A čitatelia naši pozna­li u nás aj to, že sme bezohľadne a otvorene pomáhali krivdu bit všade, kde sa ona páchala, a že nič nás tak nepotešilo, ako keď sme dobrým ukriv­deným ľuďom mohli tou verejnou ostrou kritikou pomôcť, alebo keď sme odha­ľovaním klamstva, krivdy a zlorádov pomáhali darebákom — za mreže. My od začiatku svojho účinkovania žiadali sme si a želali, aby naši dobrí ľudia sa navzájom sdrúžovali, spolupracovali, ňavjzájom si pomáhali a aby sa nebáli otviorene viystúpiť proti zlému všade, kde sa ono vyskytne, lebo len tak môže dobré napredovať. A v tomto predsavzatí sme hlásali, že všetko politické, hospodárske a so­ciálne verejné účinkovanie má sa ko­nať na osoh a k dobru pracujúcich ľudí, ktorí majú byť prví v štáte. A preto horeli sme hnevom a kypeli horkosťou proti každému kapitalistickému vyko­risťovaniu človeka, človekom, preto sme brojili proti veľkostatkárom, fabrikan­tom, bankárom, fiškdlskym podnikate­ľom, veľkoknprom a proti tomu nesre- Awnitétnu šnielindrstvu, ktoré hromadi­lo nové nevídané zisky z toho, že zne­­možúovali ľuďom nákupy tovoarov a iných potrieb za statočné bežné ceny. Nehovoríme tu našim milým čitate­ľom veci neznáme alebo také o kto­rých by sa nemohli presvedčiť, ale pri­tom na tomto rozhraní roku pripomí­name: málo by nám bola na pomoci naša dobrá snaha a vôľa, málo by zdo­lalo naše svedomie, keby sme neboli o­­pretí o tú mocnú silu v svete, ktorú pre dobro pracujúceho národa rozvinul socializmus a komunistické nskutočúo­­vanie roľníckeho i robotníckeho progra­mu, a keby ten pohyb neviedli takí, pre dobro zanáleni ľudia, ako sú súdruh Široký, Ďuriš, Falťan, Bacilek, Culen, Zbirka a všetci ti druhí verní, ktorých poznáte po mene i zo stĺpcov našich no­vín, i z ich verejného účinkovania, a ktorí nás doviedli k víťazstvu. K tomu víťazstvu, ktoré je našou silou zabezpe­­wené, a ktoré potrebuje už len to, aby spoločnou prácou všetkých vrstiev náro­da mohlo nám dať všetok ten úžitok, ako si to každý podľa svojej vernosti a usilovnosti zasluhuje. Sme vo všetkom na postupe a na ceste zlepšenia, áno, ale ešte aspoú rok potrebujeme na to, aby sme pri dobrej úrodnosti a tiež i pri statočnej priemy­selnej roboinosti mali každý všetko to, čo mu v zriadenom národe a v spra­vodlivom štáte patri. O jednom istotu máme viac ako kedykoľvek predtým: o tom, že nemôže byť vojna, lebo štvá­či strácajú pôdu pod nohami, keď mie­rumilovné národy víťazia. A preto s dobrou vôľou a s pernou istotou do novej práce v novom roku!

Next