Roľnicka Nedeľa, januar 1949 (IV/1-5)
1949-01-02 / No. 1
i 't !očnfk IV. - Číslo 1 Č Nový rok nový životNAP] Nech nás na tom novcročncm prahu nemýli, žc sm esi už neraz pri tejto piiležitostí každý sľubovali, že veru uten nový rck začneme žif I azda plnšie, lepšie a šfastncjš e, že aám už prídu tie želané lepšie časy, lechh nás nemýli, že sa to tak ne' spln'lo, ako sme učakávali a túžili. Ve<í, hľa, i srdce i rozum, i skúsenosť nám povie* a musí teráz na Nový rok povedať i toto: — Keď sme ten tvrdý m’nulý rck prežili i s tým, že celý štát trpel ťažkými následkami sucha, ktoré nám eš'e spríkrily a zhoršily ťažkosti, ktoré za sebou vlečie každá vojna, znepokojovala mnohých ľudí medzi nami ešte k tomu tá neistota, či ozaj nevypukne nová, veľká vojna, a ťažko nás mrzrly a trápily aj ť e zlé vnútorné neresti. Známe ich všetci: nedobrý spôsob rozpísania obilných a iných kontingentov, nedostatok text lu a iných článkov v drmácom živote chýbajúcich, ten nedokonalý dozor a malá prísnosť na tých, čo na úkor a na útraty nás pracujúcich más vykorisťovali nám zdražovali. alebo vôbec odnía mali najpotrebnejš ž vetné potreby: nás pri tom mrzel taký zlý cit, že si smelí darebáci môžu beztrestne rabovať pre seba alebo pre sveje čierne zisky premnoho z toho, čo je potrebné pre náš osobný a rodinný ž’vot, a že azda úradv sú voči tomu oczmccné alebo nedbalé. Frežiil sme na začiatku minulého reku vo febrnári i to, že veľkí kapitalisti, vcľko-.t-lkári a ich horliví najatí pomáhači dostali giiráš na pokus prevrátiť a zmariť ľudovodemokratické výdobytky i v pczcmkcvcj reforme i v znárodnenom priemysle i vo všetkem, a že len rázn asila robctríctva a roľníctva to zahat In, ba navžJy odpratala týchto panských rozvrstníkov a napráva staré zlo. Toto všetko prežili a ozaj aj prekonali, strach z vojny prestal iiž nie je a nebude obava, že nám dakto pezemkovú reformu a znárodnený priemysel- zrúti a — o toľkoto bude nám naozaj ľahšie v tom novom roku. To sú veci vybojované n nás doma porážkou panskej triedy, a tam ďaleko v Cíne — na čínskych bojiSliach rozpadávajú sa americké nádeje, že by bolo možno poštvať od východu proti SSSR akúkoľvek silu, ktorá by tam bojovala za americké kapitalistické záujmy. A to ďalšie — ten úplný poriadok v distribúcii (v rozdeľovaní či textilu, či požívatín či iného), v napravení chýb alebo i zlovoľností pri rozpísaní kontingentov — to si ráznym zakročovanim a najprísnejším dozorom — vynútiť a ponaprávaf. Pie ’o-*Setkým penaprúvať! Vstupujeme s Novým rokom do tej vyhlásenej Päťročnice s pláne m silného zväčšovania celej výroby — veď len keď jej bude viac, vtedy konečne sa ujde každému T tej výroby tovarov a potrieb. Len si rozmyslíme, aká je to veľká vec, keď štát náš každý rok až do reku 1953 je a bude schopný zväčšiť, zlepš'ť a rozmnožiť sumu 67.000 milí'nov Kčs. Koľko to prbudne nových, zdekcnalcných strojov vo fabrikách, koľko sa polepší doprava, koTko nových strojov, umelých hnojív, šľachtených osív bude zveľaďovať naše polia, lúky, pastviny, čo prbudne na lepšom chovnom zvieratstve, koľko pribudne kráv miesto koní atď. Toto a Iné — to nie sú žiadne prázdne sľuby, lebo to je všetko prísny záväzok, pri ktorom sa bude rad-radom plniť všetko tak, ako su )pliú}4 X ^vojročnoDi pláne. Cplnct. do podrobností, s ton jednom výhradou, že počasie a celý výsledok úrody nezávisí na vôli človeka, hoc i tá pomáha, koľko vládze a rozumie. Už vyše polštvrta roka pracuje a prekonáva následky vojnovej zloby bez cudzieho zadlženia, bez toho, že by dávala svoje majetky a hodnoty (bane, fabriky, lesy, železnice atď.) do zálohu cudzím dolárovým miliardárom .Oba národy republiky pracujú so zdarom J keď za cenu nejedného odriekania, ale idú napred, idú napred, k podstatnému zlepšovaniu, A keď to blavna samy zariadily, prichodí aj to sovietske zlato, aby sme mohli na zahraničných trhoch zápasí i — proti dolárom a bez dolárov tam, kde predávajú za doláre. I v tom ideme pevným krokom a s istotou. A preto naša 6S. Republika spolu so svojimi vernými ide do Nového roku s takými dobrými výhľadmi, ako dosiaľ nikdy za tých posledných 10 rokov, lebo sa spolieha i na istotu a bezpečnosť svojho jestvovania a spojenectvo všetkých, čo idú spoločne s nami a vzrastajú vo svojej moci, A preto vš'^tkým tým verným «Šťastlivý N*ový lokT 1. f«nuára 1949 Deväť bodov prezidenta nepubliky, ktoré predniesol na zasadnutí Ústredného výboru KSC nám dáva zásadné smernice aj v našej pôdohospodárskej politike. Ako hla.vnú úlohu stavia prezident zabezpečenie ''výživy ľudu. Najslabším úsekom vo výžive je mäso. Na podnet prezidenta Republiky začali sme zriaďovať veľkovýkrmne ošípanýclL ktoré v l^útkom čase môžu a majú zlepšiť zásobovanie mäsom. Budovanie veľkovýkrmní na štátnych a verejných majetkoch neznamená však v nijakom prípade zanedbávanie chovu a výkrm ošípaných u roľníkov. Bude treba, aby naše štátne a verejné majetky pri zdolávaní týchto úloh opieraly sa o pomoc a podporu národných výborov organizácií Jednotného sväzu slovenských roľníkov a politické strany. Je to nateraz najvážnejšia a najdôležitejšia výrobná úloha v našom pôdohospodárstve. Veľká úloha v ďalšom vývoji IliLiSXlO - -zvyšovania výroby a výrobnosti práce pripadá mechanizáciL Dnes už je málo tých,, ktorí by pochybovali o nutnosti a výhodách mechEinizácie pôdohospodárskej výroby, hoci ešte nedávno ich bclo viac. Mechanizáciu pôdohospodárstva budeme prevádzať pomocou štátnych strojových staníc a roľníckych strojových družstiev. Len menšie stroje budú sa prideľoyať do súkromného vlastníctva jednotlivým roľníkom. Veľká úioha pripadá štátnym slrojovým stanicií-m, ktoré si musia čím skôr vybudovať aj sieť oprr.voxTií. Strojo\'ú pomoc budú poskytovať predovšetkým a za nižšie poplatky malým a stredným roľníkom. Budú uzavierať smluvy o strojovej pomoci s obcami. Výhody budú sa poskytovc.ť tým obciam, ktoré plánovité usporiadajú svoje osevné postupy, najmä zavedením trojpolia a tým cticiam, ktoré najmä špičkové práce, žatvu, kosbu, vy-budú vedieť zdrg&nízovaT taK, aby stroje v obci boly čo najúčelnejšie využité. Štátne strojové stanice budú vykonávať i kontrolu nad strojovými družstvami, budú im poskytovať technickú pom.oc a prostredníctvom nich kontrolovať aj používanie veľkých strojov, ktoré sú v rukách dedinských boháčov. Okrem týchto úloh budú štátne strojové stanice pomáhať orgánom ľudovej správy a štátnym agronomom pri kontrole ossvnóho plánu v každom okrese. Naše štátre strojové stanice vykonaly už kus práce, avšakjilohy, pred ktorými stoja, sú tak veľký, že bude treba sústrediť pozornosť celoj našej poľnohosp. správy, národných výborov i JSSR na. budovanie a správne fungovanie týchto staníc. Detské choroby organizácií štátnych strojových staníc budeme musieť čím skôr prekonať. Do štátnych strojových staníc budeme musieť zasadiť naj- ROCNICE lepšie a najspoľahlivejšie káďre a politicky i odborne školiť doterajšie kádre v štátnych strojových staniciach. Jednotlivé stanice bude treba podrobiť sústavnej kontrole. Každá stanica bude musieť mať plán strojových prác na dlhšie obdobie. Taktiež bude treba zaviesť súťaženie medzi jednotlivými stanicami. Pri všetkej starostlivosti o štátne strojové stanice nebude zanebávaf ani strojové družstvá. Z tých však budeme ma’sieť odstrániť všetky nezdravé zjavy které sa u mnohých družstiev udcmácnily, ako zneužíva n'e družstevných strojov pre niekoľkých jednotlivcov, alebo používanie ü-aktorov, ktoré majú s’úžiť poľnohospodárskej výrobe na iné ciele, najmä povozníctvo. Na, tieto hlavné úlohy v našej mechanizácii musíme orientovať nielen PPPR, ale aj národné výbory a organizácie JSSR. Veľké úlohy pripadnú aj našim štátnym lesom a štátnym majetkom, které sa teraz organizujú ako národné podniky. Od štátnych majetkov čakáme predovšetkým, že budú vzorom pre roľníkov v organizác'i výroby a vo výsledkoch, že budú súčasne pomáhať roľníkom dodávaním šľachtiteľivých osív a kvalitného plemennéhof dobytka a konečne, že zvýšením výr. by pomôžu zlepšiť zásobovanie obyvateľstva najmä mäsom a mliekom. Aby štátne majetky mohly plniť svoje veľké úlohy, musia byť od sbora až dolu obsadené spoľahlhými ľuďmi, ktorí budú nielen vedieť plniť všetky úlohy vo výrobe, ale budú mať aj dobrý pomer k zamestnancom a budú vedieť s nimi spolupracovať. Starý kapita.listický duch musí byť zo- správy štátnych majetkov odstránený. Aj tu budeme mns’eť čím skôr začať so širokým školením zamestnancov tak, abv tíio sa stali uvedomelými priekopníkmi (Pokraŕovanie na 3. (tranr.) 1 Á. f V J '\ V plnení plánov je blahobyt slovenského roíníka Karol Bacílek, poslanec CNS T'.ri. I- , :* rirý po ck£in''onf hospodári kého reku si určí, čo ako bude siať a ako zveľadí sveje hospodárstvo, tak aj naša republika, jej vláda v starosti o celý národ plánuje do budúcnosti a určuje, akým spôsobom má byť hospodárené. Bok 1949 je pre nás významný už tým, že je to prvý rok päťročného plánu, čo zatiaľ ešte mnohý náš roľník si nerie oceniť. rozširujú Rôzni panskí prisluhovači šepkanú propagandu tvrdia našim roľníkom, žc plánovanie a a plánovitá práca má význam iba pre robotníka, že čože náš roľník z toho má, keď sa Slovensko spricmysclúuje a na Slovensku rastú fabriky, ako huby po daždi. Pokiaľ sa týka plánovania v pôdohospodárstve, že vraj tu sa plánovať dosť dobre nedá, lebo vraj všetko závisí od toho. či Pán Boh dá déžďa, či sa urodí alebo neurodL Nože povedzme si, čo je na t.ých rečiach pravda? Co je to plánovanie vôbec? ' Plánovanie za kapitalistického poriadku- bolo nemožné. Jedinou hnacou silou v priemyselnej výrobe, ale aj v pôdohospodárstve bol kapitalistický zisk, pričom bez plánu vyrábalo sa to, na čem bolo možno najviac zarobiť. Ale preto, lebo súčasne boly platy malé, aj náš roľník žil biedne, nebolo možné všetky výrobky pokúpiť a tak dochádzalo k takému „blahobytu”, že obchody boly síce plné tovaru, že roľník predával svoje výrobky za facku a že pritom nemohli si kúpiť to, čo potrebovalL Kapitalistické hospodárenie bolo nahradené v našej :!cmcSrrccif pláviovaným hospodárením. Robíme to, čo je treba, toľko, koľko je treba, všetko tak, ako to záujem celku vyžaduje, aby sa tak výroba sústavne zvyšovala a aby sa aj postaven'e pracujúcich zlepšovalo. Plánovité hospodárenie znamená tedy plánovité a účelné shromažďovanie materiálu, strojov i pracovných síl a prideľovanie týchto statkov tej výrobe, ktorú práve najviac potrebujeme, Je možné plánovanie v pôdehespodárstve? Plánovanie v pôdohospodárstve je možné, i keď nie je tak jednoduché ako plánovanie v priemysle. — Pokiaľ sa týka prírody, aj staré slovenské porekadlo hovorí, že „človeče, pomôž si, aj Pán Boh ti pomôže”. Každý dobrý roľník vie. ako pôsobí dobré obrábanie pôdy, včasná a dobrá orba, dobré hnojenie na celkovú úrodu. Ak chceme zlepšovať našu erodu, budeme musieť hľadieť, aby sme zvyšovali celkové výnosy, pričom päťročnica predpokladá zvýšenie výnosnosti našich rolí n pšenice o 18 percent, u raži 5,l*/o u kukurice o 6 7®/«, u smesky o 26.2®/«, u cukrovky o 13®/o atď. Toto zlepšenie predpokladáné v 5-RP nie je ale podstatným zlepšením. Hlavnou otázkou bude v päťročnici zvýšiť výrobu živočíšnu. V našej ľudovodemokratickej republike mnoho sa zmenilo i v postavení nášho ľudu. Nemáme 100.000 nezamestnaných, ktorí boli so svojimi žobračenkami odkázaní výhradne na zemiaky a kapustu. I u našich roľníkov sa mnoho zmenilo. Vieme, žc pri J vojnou máli sme celé ktaje, kde náš roľník nemal dostatok chleba a tak na Kysuciach ako na Orave, na Horehroní alebo na východnom Slovensku bol chlieb i mäso veľkou vzácnosťou. Súdruh Marek Ču- Icn, ten vedel jedálny lístok nášho roľníka sostaviť, keď hovorieval o tom, že „náš roľník má ráno krumple, večer švábku, na poludnie ertep le, ráno zelí, večer zelí. na poludnie kapustu”. Keď sa zamyslíme na tom, skutočne tak na Slovensku bolo. Roľník nedal mlieko svcj'm deťom, predal každú sliepku i každé vajce. Dnes všetkým nám sa vedie už trocha lepšie. I robotník má nárek na kúštik mäsa, na mlieko pre deti, na fPokračovanie na 2. strane.) NOVOROČNÁ PRIPOMIENKA Naša .Rofnícka nedeľa* vstupuje do štvrtého roku Začíname týmto čistom Štvrtý ročník, a tie mnohé desaťtisíce milých, verných čitateľov postupujú v duchu a v úprimnej solidarite do ďaVšieho zápasu za naše spoločné spravodlivé veci a potreby. Presvedčili sa a vedia. Sie sme sa podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia usilovali vídy o to, podávať a povedať im vo všetkom čistú a úplnú pravdu, celú, neokyptenú, a ie sme boli vždy za to, keď nám v tom svojimi radami, pokynmi, ponosami a skúsenosťami dobre po^náhali. A čitatelia naši poznali u nás aj to, že sme bezohľadne a otvorene pomáhali krivdu bit všade, kde sa ona páchala, a že nič nás tak nepotešilo, ako keď sme dobrým ukrivdeným ľuďom mohli tou verejnou ostrou kritikou pomôcť, alebo keď sme odhaľovaním klamstva, krivdy a zlorádov pomáhali darebákom — za mreže. My od začiatku svojho účinkovania žiadali sme si a želali, aby naši dobrí ľudia sa navzájom sdrúžovali, spolupracovali, ňavjzájom si pomáhali a aby sa nebáli otviorene viystúpiť proti zlému všade, kde sa ono vyskytne, lebo len tak môže dobré napredovať. A v tomto predsavzatí sme hlásali, že všetko politické, hospodárske a sociálne verejné účinkovanie má sa konať na osoh a k dobru pracujúcich ľudí, ktorí majú byť prví v štáte. A preto horeli sme hnevom a kypeli horkosťou proti každému kapitalistickému vykorisťovaniu človeka, človekom, preto sme brojili proti veľkostatkárom, fabrikantom, bankárom, fiškdlskym podnikateľom, veľkoknprom a proti tomu nesre- Awnitétnu šnielindrstvu, ktoré hromadilo nové nevídané zisky z toho, že znemožúovali ľuďom nákupy tovoarov a iných potrieb za statočné bežné ceny. Nehovoríme tu našim milým čitateľom veci neznáme alebo také o ktorých by sa nemohli presvedčiť, ale pritom na tomto rozhraní roku pripomíname: málo by nám bola na pomoci naša dobrá snaha a vôľa, málo by zdolalo naše svedomie, keby sme neboli opretí o tú mocnú silu v svete, ktorú pre dobro pracujúceho národa rozvinul socializmus a komunistické nskutočúovanie roľníckeho i robotníckeho programu, a keby ten pohyb neviedli takí, pre dobro zanáleni ľudia, ako sú súdruh Široký, Ďuriš, Falťan, Bacilek, Culen, Zbirka a všetci ti druhí verní, ktorých poznáte po mene i zo stĺpcov našich novín, i z ich verejného účinkovania, a ktorí nás doviedli k víťazstvu. K tomu víťazstvu, ktoré je našou silou zabezpewené, a ktoré potrebuje už len to, aby spoločnou prácou všetkých vrstiev národa mohlo nám dať všetok ten úžitok, ako si to každý podľa svojej vernosti a usilovnosti zasluhuje. Sme vo všetkom na postupe a na ceste zlepšenia, áno, ale ešte aspoú rok potrebujeme na to, aby sme pri dobrej úrodnosti a tiež i pri statočnej priemyselnej roboinosti mali každý všetko to, čo mu v zriadenom národe a v spravodlivom štáte patri. O jednom istotu máme viac ako kedykoľvek predtým: o tom, že nemôže byť vojna, lebo štváči strácajú pôdu pod nohami, keď mierumilovné národy víťazia. A preto s dobrou vôľou a s pernou istotou do novej práce v novom roku!