Roľnicka Nedeľa, februar 1949 (IV/6-9)
1949-02-06 / No. 6
CenA K<5s >s, ©ční’í IV. - Cfslo 6 Bratislava, lesenského ulica llé februára 1949 Odsúdený Mindszenty-doživotný žaláí! v utorok predpoludním budapeštiansky súd rozhodol: kardinál primas-arcibi£kup Jozej Mindszenty (vlastným nemaďarizovaným menom Jozef Pchm) odsudzuje sa — dožaláranacelý život. Arcibiskupstvo v Ostrihome stratilo cirkevnú hlavu, a štátny žalár má o jedného odsúdenca viac. Dávno už nebol verejný proces sledovaný v celej svetovej verejnosti s toFkým záujmom, ako tento. Nielen preto, že na lavici obžalovaných se-del tak významný cikrevný hodnostár, ale že — v svete neverili, že by sa obžalovanému arcibiskupovi daly dosvedčiť a dokázať také zločiny proti jestvovaniu maďarskej republiky a proti slobode a debrobytu jej Fudu, z ktorých bol Mindszenty obžalovaný a súdený. Ale keď prišlo vlaétné osobné priznanie Mindszentyho k týmto protištátnym zločinom, a keď i vlastnoručným listom sa ku všetké(FokraCovanie oa 2 «traru», ROLNÍCI HODLAJÜ ZAKLADAŤ Dr užstvá pre výkrm ošípaných Roľníci z viacerých obcí bratislavského a nitrianskeho kraja prišli s návrhom, že by radi založiť družstvá pre výkrm ošípaných Povereníctvo pôdohospodárstva, rozhodlo, že umožní založenie 40 takých družstiev a 30 roľníckych družstiev pre chov hydiny. Družstvá budú pomáhať malým a stredným roľníkom pri plnení dodávok. Urobí sa to tak, že družstvá pre výkrm a chov ošípaných preberú priamo zodpovednosť za plnenie kontingentov. Jedno takéto družstvo bude môcť choval až 75 kusov ošípaných PRIEMYSEL ČAKA NA DREVO Priemysel čaká na drevo, narúbané drevo čaká na odvoz... Národ požaduje, aby fabriky zvýšily a zlepšily výrobnosť, že by sme čím prv mali dostatok tovarov všetkého druhu. K výrobe však potrebujeme suroviny a tých mnoho dovážame zo zahraničia. No, drevo, na ktoré je odkázaný náš drevársky a zčasť chemický priemj'sel, to máme doma, ale — v horách. A práve teraz je na to čas, kedy treba dostatočné a plánované množstvo spustiť dole a odviezť tam, kde ho bude po celý rok potreba. Miiširfte využiť aj vhodné poča.sife a zorganizovať odvoz dreva tak, aby sme čim väčšie množstvo mali v poriadku dovtedy, kým potrvá sneh, čo v hornatých krajoch za posledných niekoľko dni napadol. Pri každom ONV zriadily sa komisie pre odvoz dreva a tie majú prácu čo n’^jl pšie zorganizovať, lebo treba dobehnúť zameškané a narobiť i dopredu. Nemôžeme dopustiť, aby naše drevárske podniky ostaly v letných mesiacoch stáť alebo snižily výrobu len preto, že sa im teraz nezaistí dostatok surovín. Pri stavbách nových fabrík, hydrocentrál a dôležitých budov budeme tiež potrebovať viac reziva. I roľníci, ktorí sa chystajú niečo v gazdovstve pooprávať ale postaviť, rátajú s väčšími prídelmi dosák a trámov. Keď teda nechceme, aby výroba a výstavba zaostalo a zabrzdila sa (na škodu nás všetkých), musíme pri odvoze dreva pomôcť! Milosť previnilcom PREZIDENT OMILOSTIL ĎALŠÍCH 133 OSÔB Prezident Republiky Klement Gottwald udelil na návrh ministra spravodlivosti podľa svojho rozhodnutia o amnestii z júna minulého roku m'losť 133 osobám, odsúdeným podľa retribučného dekrétu. Trom osobám zmenil trest doživotného žalára v tresty 25, 15 a 10 rokov, zbytok trestu odpustil 9 osobám a časť trestu 121 osobám. Úhrnná doba odpustených trestov je 511 rokov a 3 mesiace. ....' ... ............................. . -J Treba sa poponáhľať s odvozo^n dreva z hôr. Správne to robia v niektorých dedinách žilinského a banskobystrického kraja, kde sa do tejto práce zapojili takmer všetci rolnid — majitelia potahov. Ä^iO, Ä^O, ÁNO! Medzi Stalinom a Trumanom Máme zas jedno TcFké zadosťuči" nenie, lebo šíritelia vojnového znepokojovania sú zasa raz na pranieri pred tvárou celého sveta. V týchto dňoch museli pochop f sovietskvi a našu úprimnú vôlu k trvalému mieru ešte eJ tí klamaní a zavádzaní Tu* dia v svete, ktorí s ustrašencsťcu verili falošným výkladom kapišplistických svetových novín a časopisov, rozhlasu, kinových predstave" ní a všetkej ostatnej propagandy, že im predsa len akosi hrozí vejna a útek so strany Sovietov a Tudovodemokratických republ k. Prišly teraz také udalosti, ktoré všetky tie siete falošných predstáv a chýrov roztrhaly ako chatrnú pi vučinu, a — klamaný svet teraz j?f nejsie vidí pravdu ako kedykoľvek predtým. Stály sa tieto mimoriadne pozoruhodné veci: 1. Z poverenia vedúcich amerických štátn'kov predložil parížsky riaditcF svetového amerického zpra" vodajstva Smith otázku generalissimovi Stalinovi, či hy bol ochotný sísf sa s amer’ckým prezidentom T ru manóm k porade, ako olmedzif a zEUzdiť nesmyselné medzinárodné zbrojen'e a zaistiť i zabezpečiť. ^ na toto opýtanie dostal z Moskvy prekvapujúci odkaz: Áno, goneraľiEsimus Stalin je rozhodnutý prísť na taký dohovor, ak sa uskutočni. 2. Na tó dal odpovedať prezident TrumEn tiež tým istým prestredn'Ctvom, že generalissima Stalina rád uvíta V Amerike vo Washingtoné. 3. Odpoveď z Moskvy znela: Keď generaUss'mus Stalin zo zdravotných dôvodov nemôže podujímať dlhé letecké ani námorné cesty, požíva prezider.ta Trumana do Sovie+skoho s^’äzu do Moskvy alebo do prímorských m'est, Leningradu, Jalty alebo do Odessy. Ak by mu nezodpovedal Sovietsky sväz, mohla by sa poradná schôdzka uskutočniť pripadne v Poľsku alebo v Československu. 4. A tak teda americkí činitelia zrazu videli, že ide veru do tuhého, a že pred Staľnom by sa kFučkovať nedalo, a tak odrazu nastrčili výhovorku a probujú sa skryť sa — Spoločnosť národov. Americký (USA) minister zahraničia Acheson vyhlásil, že vlastne Amerike nepatrí sa osobitne s daktorým in'ým štátom (teda s SSSR) pojednávať a vyjednávať, lebo také veci vraj patria pre celú Organizáciu spojených národov a jej osobytných výborov a zar’adení,,. Nuž — tak prečo prezident Truman také jednanie sám vopred navrhoval a núkal? A prečo vával verejne vyhlasovať, že k takej pu«adc generalissima Stal'na zve a víta? A prečo celý ten americký hluk a šum? Nuž chceli by americkí špekulanti jednou ranou zabiť dve muchy: Truman by rád svojej verejnosti predstaviť veci tak, že je horlivý priateľ m'eru a medzinárodného smlerenia a že zaň pracuje, lebo tak to vlani pred prezidentskými volbami sľuboval svojim voličom, a preto aj zvíťazil proti svojmu republikánskemu protikandidátovi. Lenže ten istý Truman nechce si pohnevať a podráždiť kapitalistických veFkovyrábateľov zbraní, streliva a iného vojnového m-íteriálu, lebo tí to všetko predá- VEjú za ohromné peniaze tým štátom (hlavne v Europe), ktoré vedia plašiť a poplašiť divokým baláchanim a kŕ’kom, že sú ozaj vo „vojnovom nebezpečenstve". Kým to veria a hu’ú veHľ. dovtedy americkí veľkofabrikaati budú na nich ohromne zarábať a hrabať pre seba ohrounné zisky. Akonáhle by sa tie štáty pre" stály báť vojnového nebezpečenstva — tak by americkí zbrojoví miliardári mali po kšefte! A tak teda Truman a jeho panskí trumanovci probujú hrať dvojakú hru. Truman zve general "s-si ma Stalina k smierlivým rozhovorom, ale nneď za tým jeho zahraničný minister Acheson robí ľútostivú tvár s vyhlásením, že Amerika (USA) nemôže pojednávať osobitne s SSSR, keď by to bolo bez predstaviteľov Crganizác'e spojených národov. Lenže každý pridobre vidí, že je to falošná hra a falošná výhovorka: ve keď ti špekulanti sliepali dovedna „západoeurópsku úniu“ z Francúzska, z Belgicka, Holandska, Lncenburska a Anglicka) alebo teraz „atlantický pakt“, neobzerali sa na žiadnu „Organizáciu spojených národov”, ale robili, čo chceli — k cieľom zlým, hoc marným. A hľa, odrazu sa tvária, že si netrúfajú začať rozhovor pre dobrý m’erový cieľ ... Ako si môžu myslieť, že toto mach" ľovanie niekto nepezná a nepochopí? A preto SSSR a my ľudové demokracie sa. potešíme, že takíto špekulanti sú odhalení a zahambeni ešte aj pred západnými národmi ako podvodníci. Lebo generalissimus Stalin nedával im teraz svoje pamatihodné odpovedí preto, že by bol spoliehal na to, čo oni vravia alebo sľubujú, ale preto, aby tie milióny a milióny fudu západ oeuropských štátov a Amer i ky (USA) dobre uvideli, akú falošnú Jmi s nimi hrajú americkí štátnici, a ako sa — boja pristúpiť na akékoľvek jednan'e o upevnenie trvalého mieru, o zmenSen'e armád a o obmedzenie ne«myselného zbrojenia. A — prečo sa boja? Preto všemohúci vladári Ameriky strašne ^ len preto, že by svet prestal od amerických brojarskych veFkoboháčov kupovať zbrane, a že by sa i nahnevali pre prekazené ohromné veľkokšefty. A — preto teda i naďalej budú sa všetci v Amerike a v západnej Europe naďalej tak správať a tváriť, akoby naozaj jestvovalo vojnové nepezpečenstvo z našej a"^o sovietskej strany, len aby sa zbrane ža drahé penaze naďalej míňaly.... Že lá vojna nebude a nemôže byť, o to sa slávni severočínski víťazi starajú dôrazne, že západniari z toho už strácajú rozvahu a zdravý úsudok. A akoby aj nie, keď vidia, že s truto Čínou bezmála celá štvrtina ľudstva prejde k nám na náš mierový front? A tak teda — áno, áno, áno: svet už vidí márnosť a falošnosť americkej špekulácie s údajnou budúcou vojnou a blíži sa čas, že z toho štvavého „vojnového" ochmelenia vytrezv’e úplne. Na tom nezmenia ani Trumanové fígle ani Achesonove pre~ krúcačky nič nezmenia, ani vytrez" vovanie nezastavia. List, s Ďuriša prezidentovi Gotťwaldovit Máme 22.000 traktorov Minister Duríš poslal prezidentovi Gottwaldovi a predsedovi vlády Zápotockému zprávu o splnení jesenných prác a o prípravách jarných prác. Jesenná orba bola splnená na 91—^96«/o. Osev pšenice bol splnený na 96.7®/o, na jar zostáva zasiať 3.3®/o, osev raži na 101.8®/o. U olejnín bol plán prekročený o 14.3®/o. Teraz má pôdohospodárstvo 22.000 traktorov, 260 tisíc sejacích strojov a 285.000 párov poťahov. Tieto nám pomôžu vykonať jarnú orbu a sejbu. ! Dosť dobre, ale aj - lepšie Cítime všetci, že v jednej veci prestali byt ľudia nedôverčiví a prestali sa báť: nemajú už strach, že tovary a životné potreby vydávaná na body nebudú, a vidia už a vedia, že ich bude vriehehom roku toľh^o, koľko hody predpisujú. I to sa každému páči, že tu človek némôŽe byt pri cenách nijako oklamaný nesvedomitými priekupcami: príde do rozdeľovne a kupuje za pevné ceny tak, ako sa kupovalr ciftarety, zápaľky alebo soľ, alebo tovarý v bývalom Ase alebo Tete. Je pravda, je trpkosť v srdciach tých ľudí, čo už nemajú nárok na body a musia kupovať za „šedé ceny” na nebodovom voľnom trhu. Najmä ti sa mrzia, tí málo majetní, čo nemajú tie mimoriadne dobré príjmy a zárobky, ako úrady pôvodne rátaly. Spytovali sme sa na tie veci. či to nemohlo byt vyriešené ináč, a dostali sme také vysvetlenie. Hlavná a najdôležitejšia vec bola zabezpečiť a pevne zaistiť dostatočné množstvo bodového tovaru pre každého, kto body dostane a keď ho nebolo ešte veľmi mnoho, musel sa daktorým vrstvám obyvateľstva odoprieť, abv tí ostatní bodoví prídelci neboli ukrivdenú Ak by sa niekto pozastavil nad tým, že i tak bolo tovaru viac. keď stačí i pre voľný nehodový trh, musíme povedať; áno, ale na tom slobodnom nebodovom trhu musí Štát zarobiť veľké milióny, aby nemusel zvyšovať dane, a abv predsa mal dosť peňazí na nové továrne, na drahé modernejšie stroje, na viac bavlny a iných surovín z cudzozemska, na traktory, na umelé hnojivá a iné potrebnosti. Tak je to veru. Preto sú štátu vitani všetci, čo si na šedom .voľne^m trhu pr.ikupujú, a štát také nákupy potrebuje. Hľadel na to, aby iié'to drahšie nákupy robili tí majetní, a ak to postihuje i nebohatých alebo takých, čo majú malé príjmy, malo by sa to zavčasu a dobre napraviť. Poľahčenie a náprava bola by už i v tom, že by tie niektoré privysoké „šedé ceny” boly časom ráznejšie snížené, aby ten šedý nákup tak nebolel. Pri niektorých tovaroch sú i tie ceny znesiteľné, pri iných je ťažko na šedo kupovať. Ináče mnohý kupujúci si už i pochvaľuje, že tie alebo iné tovary i na bodovom trhu sú dobré, z dobrých látok a v solídnom vypracovaní, a aj to teda je mnoho hodno. Ráta sa aj s tým, že v hudúcom zahraničnom obchode bude sa vyvážať menej textilu a iných spotrebných tovarov, ale omnoho viac strojov ľnapríklad tisíce traktorov do Poľska) a železného tovaru, a tak teda naše domáce trhy, budú eŠtC' plnšie a vyhovejú potrebám verejnosti. Nuž, od nového roku ide to v mnohých odboroch už dosť dohre, a SM bezpečné vyhľddy, že vo všetkom zásobovaní bude — ešte lepšie. Päťročnica bude v tom mať mimoriadne veľkú zásluhu.