Roľnicka Nedeľa, marec 1949 (IV/10-13)

1949-03-06 / No. 10

Cenck 2 KC» Roční­c IV. - Číslo 0 Bratislava, Jesenského utca 11 SMLUVY V PROSPECH ROĽNÍKOV Min ster s Ďuruš a s. Falť^n na južnon Slovensku —ŽiaJen úrad by nemohol budovať pôdo. ospodórstvo bez spolu race roľníctva Potrebnosť a význam plánovania pornohosijodárskej výroby uvedomujú sl mnohí rofníci. Plánovité usporiadanie výroby a výrobne a d'ídávkové smlu­­vy dodávajú ku predovšetkým istotu, že aj v prípade najväčšej úrody budú môcť za pevné ceny speňažiť všetky výrobky. Pritom ale štát a výkupné družstvá preberú na seba záväzok, že roťnikovi, ktorý podpísal smiuvu, pri plnení plánu pomôžu a to strojovou prácou, dodávkou umelých hnojív, šťach' tených osív a sadív, lacným úverom, dodávkou plemenníkov atd. — Tak­mer vo všetkých slovenských dedinách sišli sa minulú nedeľu roľníci so svojimi obecnými alebo okresnými predstaviteľmi k podpisu smlúv a prede­batovali tiež, čo treba zariadiť, aby sa mohly jarné práce uskutočniť urýchle­ne a bez väčších ťažkosti. Do Dunajskej Stredy prišli zástupcovia roľníkov z celého okresu a za prítomnosti ministra s. Ďuriša a povereníka s. Falťana sa dohovorili, ako jarné práce urýchlia. Roľníci súčasne oznámili, že si za­kladajú družstvá pre výkrm ošípaných a družstvá hydinárske, aby si uľahči" 11 plnenie výrobných úloh. Minister s. Ďurlí a povereník s. F a 1 ť a n zastavili sa aj v obci Ma­tuškovo, kde roľníci práve podpisova­li kontrakty. Minister s. Ďuriš pre­hovoril tu k shromaždeným roľníkom a roľníckym ženám. V prejave povedal okrem iného i toto: Kei tu zástupca ví^j obce podá! tak krásny doklad o tom. ako ste plnili dvojročný plán, hoci len nedáv­no ste sem prišli, môžem povedať, že robíte to veľmi dobre. Sami ste sa pre­­svedčili o tom, že v našej republike najlepšou politikou je poctivá práca a podľa toho sa riadite i vy, lebo si túto republiku budujete poctivo. My vám v tomto chceme pomáhať. Pracujeme pre ľud a všetko buduje­me len pre pracujúci ľud. Tento deň bude prvým dňom v dejinách slo­venských roľníkov, ked každý roľ­ník sám sa zaväzuje, koľko má čoho Povereník s. F a 1 ť a n povedal: Za posledné tri roky tu, na južnem Slovensku sa veľa zmenilo. Pred troma rolcmi chodil som tu a videl som, aké tu boly pomery, a som rád, že teraz mô­žem povedať, že tu nastaly veľké zrne. ny. Presvcdču'eme sa so dňa na deň, že sa tu stále budujeme a to ták, ako pred­tým nikdy. Do obe! sa zavádza elek trina, budujú sa cesty, zavádzajú stro­jové stanice a družstvá a iné všelijaké vymoženosti prichádzajú dedine na po­moc. Sem rád, že ste vzorom mnohým roľníkom. Zpráva tu podaná vašim zástupcom je veľmi potešiteľná. Keby len všade boli takí roľníol. ktorí by mohli pwdať takéto výsledky! Viem, že máte veľké ťažkosti. Denne chodia ku mne mnohé delegácie. Ubezpečujem vás, že nájdeme aoôsob, aby tí Maďari, ktorí sem prichádzajú z Čiech, prebe­rali pôdu po statkároch a aby vám, presídlencom dali pokoj. Uisťujem vás, že čo ste dostali je vaše. Ďakujem tu za zprávu, ktorá bola podaná zástup­com chce. za to, čo site vykonali a ve­rím, že i naďalej budete medzi tými pr­vými obcami, ktoré vedia, čo je ich povinna-fou. My vám v tomto na po­moc prídeme. Rokovania v Číne Agentúra „Nová Čína" oznamuje, že predseda komunistickej strany v Cíne Mao-Tse-Tung prijal členov mierovej delegácie Kuomlntangu Pri príležitosť tejto schôdzky sa ro­­koVá’o o uzavretí mieru a plavbe a poštovej doprave medzi oslobo­denými oblasťami a oblasťami Kuo­­aintangp­ Nový vojenský zákom Oz'strcň.je sa -.tará krieda rotma strov Prezident Republiky Kl. Gottwald podpísal vo štvrtok zákon o úprave právnych pomerov, súvisiacich s re­organizáciou veliteľského sboru vojska. Minister národnej obrany arm. gen. Svoboda poďakoval vláde a Národné­mu shromaždeniu a najmä pánu pre-rotmajstrov. Obe tieto složky mohly vzniknúť a existovať jedine v bývalej predmníchovskej Republike. Zásady, na ktorých boly vybudované, odporu­jú Ústave 9. mája. Preto teraz zákon v smysle zásad novej Ústavy stavia veliteľský sbor na nový základ. „Dú­fam, že význam tohto zákona plne po­chopia všetci príslušníci našej ľudovo­demokratickej armády * že prispeje k zvýšeniu morálky a bojaschopnosti armády, aby tak čo najskôr dosiahla náä veľký vzor, armádu Sovietskeho sväzu." Výkup mäsa stále slabý v druhý týždeň mesiaca februára výkup hovädzieho a bravčového do­bytka bol tento: Týždenný kontingent hovädzieho dobytlta bol predpísaný na 253.720 kg a skutočne sa vykúpilo 184.869 kg, t. j. 74.48%. Na prvom mieste v tomto výkupe vedie okres Hurbanovo, Ih-áble a Šti'rovo. Na po­sledných miestach figurujú okresy Ko­: i- ji, "(I........... denný kontingent bravčového dobytka bol určený na 132.830 kg. Skutočne sa vykúpilo '55.688 kg, t. j. 44.15%. Prvé miesto v dodávke bravčového mäsa obsadily Zlaté Moravce so 90.01 %. Priemer výkupu hovädzieho a bravčo­vého dobytka v jednotlivých okresoch vyzerá takto: Zlaté Mor.av'-'- 90.34%, Hurbanovo 82.14, Štúrovo 81.78, Vráble 80.70, Bánovce 70.28, 1*0406 63.65, Šaľa 60.13, Komárno 41.80, Prie­vidza 33 33 a Nové Zámky 31.37%, Chovatelia dobytka v Košickom kra­ji odovzdali na zásobovanie 460 521 hß hoo’ädzlelio mäsa, čo činí 80% kon­tingentu. Nejlepšie okresy v dodávke '.ä-.o ; SV 1.'‘, ktoré dodalo 54.349 kg, okres Moldava 17.276 kg. Sp. Noo'á Ves 14.760 kg, Poprad, T*voča, Rožňava, Kežmarok, Gelnica atď. V plnení predpisov brav­čového mäsa okres Kežmarok dodal 2950 kg a splnil predpis na 98%. V ostatných okresoch dodávky nedo­­sahovaly 50% kontingentu. Krajský NV je pripravený vykonať všetky opatrenia, aby dodávky mäsa a záso­bovanie obyvateľstva boly pravidelné. Budujeme rolnícke usadlosti Nová čs. rolnlcka politika stará sa okrem zmodernizovania rolnickej •výroby aj o povznesenie bytovej kultúry roľníkov, čoho dôkazom je aj výstavba 486 vzorných roľníc­kych usadlostí v 79 obciach 22 okresov slovenského juhu. Tieto usadlosti budú slúžiť presídlencom z Maďarska a potrebám vnútornej kolonizácie. Výstavbu 114 usadlostí uskutočňuje stavebné a bytové družstvo pre presídlencov a kóló­it listov, „Novdom". Cs. stavebným závodom je zadaných 195 jednotiek, trom družstvám 93 a jednej murár­skej firme 16 jednotiek. Stavby sú jednotného typu, kompletné, celko­vej kubatúry 70 m*. Cena jednej usadlosti Je 535 000 Kčs, budúci majitelia budú ročne splácať anuitu najviac 6000 Kčs, zvyšok hradí štát 68 stavieb sa už dokončilo, ďalších 418 stavieb je v rozličnom štádiu prác. Pracujúci kolektív Cs. sta­vebných závodov a rtovebných družstiev sa zaviazal, že k IX. sjaz­du strany ako dar Republike do­končí všetky stavebné práce tak. aby usadlosti boly pod strechou. Hoci sa stavebná sezóna ešte ne­začala, sú tu práce už v prúde, po­kiaľ to počasie len dovolí. Tesári pracujú plným tempom v montáž­nych halách na sostovovoní krdvov. Robotníci môiu svoj záväzok splniť ale iba vtedy, ak bude zaistený prí­sun stavebného materiálu, najmä dreva. Keď je dostatok pracovných­­síl a materiálu, trvá -vymurovanie 1 usadlosti 8 dní. Všetky ostatné vnútorné práce sú rozvrhnuté tak, že sa za tri mesiace, čo je potrebný čas na -vysušenie múrov, možno nasťahovať do budovy. Strojové družstvá v Jesenskom okrese V jesenskom okrese je veľký zá­ujem o zakladanie strojových druž­stiev, ktoré umožňujú racionálne obrábanie pôdy a zvyšujú jej vý­­fiosnosť. Doteraz boly založené 4 strojové družstvá a to v obci Botto­vo, Hodejov, Mojín a Hodejovce. V roku 1949 sa dovedna plánuje založenie 11 stiojových diužstiav. 6 marca 1947 Horníci na celom Slovensku podpisujú, výrobné a dodnihuiô shilui y. Uipdvacie híkania Su-Su-Su, Su-Su-šu! Vi dávno toho tajného i poloverejného šuškanda nebolo u nás toľko, ako v posled­nom čase. A jaké šepkanie! Každý dôverčivý o nerozmýšľajúci človek sa môže začudovať a prekvapiť. Na príklad taká zpráva: Tí americkí zbrojári vraj vynašli tqké bomby, ktoré ked spadnú, tak jednoducho — uspia všetkých ľudí na 30 dní, a po tej dobe sa tí sedmispáči zdraví zobudia a — zbadajú, že medzitým vojnové zlé udalosti prešly cez nich bez škody a bez ich vedomia, no, a že už sú pod americkou správou a vládou, a — kto vie, či nenájdu vo vrecku f dáke. tajne podstrčené do­láre od toho amerického strýčika. — No, a ako vydržia tí ľudia 30 dné bez potravu? — sprrfoval sa ktosi takého ,.d°da-vševeda". — Nuž to, že budú za ten čas ľu­dia ako skameneli, a .potom oživnú. Veď aj mne samému je to čudné — priznáva sa dedko — A potom vra­veli, že faraz Amerikám len mi/'in, ju'šripkn'avaf. fíbu plunu v t"'rh hombárh uro^P’ eštp mpnei škod.nú­­m.i. aby nemohly ublížiť ani. deíom pod fí rokov. — Ale dedko, ak sú škodné pre deti, tak ako to vydrží hydina, teľce, prasce, vtáctvo, včely a kto vie čo ešt.p? Keby to nebol hlúpi/ vimusel. d"dko. tak by sOm sa ia nechcel oni zobudiť do tej pustiny, ked by okrem nás n tých volov a kráv vše­tko pohynulo. Ľudia sa smejú nad tým rozhovo­rom, a kominár ktorý sa pri nich zastavil hovorí: . ' — To sú povedačky pre deti! Tak ako o tej gumovej panne v bielom, čo ju Angličania shoditi s nápisom: Až sa objaví aj „ženích”, tak bude svadba (totiž vojna). No, a vy. vari chcete vojnu? A nazdáte sa, že by to bola takáto hračka? Ved my vojnu pamätáme a vieme, čo to boly za hrôzy a za strašné nešťastie. Ak je dauto Ouízuii, nech sa teší. Do vmc­­nia! • Tie chýry o bombách a bielych pannách su síce prázdne vymysty, nad ktorými sa ľudia môžu zasmiať, alebo začudovať sa, ako sú naivne vymyslené, ale — t>ny majú svoj y,rr čitý cieľ: Chceli by medzi ľudí za­tlačiť to strašné vedomie, že rvová vOjna by bola ozaj hrOzná skaza, ešťe horšie nešťastie ľudstva, ako tie dve minulé. A preto vojnoví štváči vy­mýšľajú takéto neobratné „uspáva­cie prostriedky“, a chceli by pred­stavovať vojnové udalosti ako — neškodné hračky...: Padne bomba, ty sa zľakneš, zaspíš, a až sa prebu­díš, hľa, už budeš v tom novom zá­padnom raji, kde každý pán dosta­ne nazad svoj veľký majetok, alebo obchod, fabriku, dom, podiel na banke, na baniach, — všetko, všetko, všetko. Len to zabudli vyrozprávať, čo vymysleli na Nemcov (od nás vysťa­hovaných), aby prestali byt diví a pomstychtiví, až by podľa ich plánu prišli rabovať, brať bit, ■ zabíjať a pomstiť sa, za to, že zabrali sme a posvojqvali sme ponemčené kraje, mestá i dediny ' všade na územi na­šej republiky, kde prv žili a bývali len a len naši predkovia.., Aké zázračné „bomby“ vi/m//sleli na ich neľudskú zlobu, ktorú doteraz 'krotí to, že sme proti každému nepriate­ľovi svorní, Že spoliehame sa na na­šich verných a moenveh východných spojencov, na ktorých je každá tá cudzia zloba slabá a • bezb’"anná.. A ak sú medzi nami ľudia, čo toto ne­rozumejú, zľutujte sa nad nimi' a povedzte im. že sú dfiverčiveišl ako malé deti horšie ešte lebo deti mus­­lia detsky, ale Oni mcHí zdravý dospelú roziim. ale nrui^irniú Hó a — 1ivr>xin PnJ^/i^mu hiám1i',^rrtll VH* smyťM. Poľutujte ich a otvorte im oči. Nemecké ženy proli vojne List goneialissimovi Stalinovi Zástupkyne Sväzu nemeckých de­mokratických žien odovzdaly po­radcovi sovietskej vojenskej správy v Nemecku, -vyslancovi Somjonovi list, adresovaný generalissimovi Stalinovi. Vyslanec Semjonov pri­sľúbil, že sa postará, aby genera­lissimus Stalin list čím prv dostal. K listu je pripojených päť a štvrť milióna nemeckých žien, ktoré tom vyhlasujú: Štyri roky po skončení vojny žijeme pod hrozbou vojny no­vej, ktorá hrozí ženám a deťom hroznou smrťou zbraňami, ako je napríklad atomická bomba. Tak oiirM Tiičlin -n« ealnnt Iveta. íalfiiú at oj nemecké ženy mier. Získaly no­vú nádej Vašou mierovou ponukou Trumanovi. Odmietnutie tejto poínu­­ky nám spôsobilo trpké sklamanie. Nemecké ženy a deti osobitne típia súčasnou medzinárodnou situáciou. Nemecko je rozdvojené a sľúbená mierová smluva nie je ešte oni pri­pravená. Nemecké ženy žiadajú de­mokratizáciu Nemecko, uzavretie mierovej smiuvy, odvolanie oku­pačných pddielov a osobitne pro­­íestujú v mene svojich deti a vnu­kov proti používaniu barbarských zbraní. Chceme ľudský pokrok —• Imier a humanitu (ludkosť),"

Next