Roľnicka Nedeľa, april 1949 (IV/14-17)
1949-04-03 / No. 14
Sfrana 2 Ror,MfrifA HieT'enA Viac uznania drobným Indom Mnoho ráz čítam v našej „Rofnfckej nedeli" rôzne vyh ášky a pokyny o roz* pisovani kontingentov '• o tom. na čo kto tné nárok. Preto vás prosím o vysvetienie prečo niy. ktorí hospodárime na takých 20—30 najviac 40 ároch ornej pôdy, musíme tiež odovzdávať obilie a zemaky na verejné zásobovanie Veď táto ma'á výmera nám nestač! anj na samorá-obiteľskú dávku a musíme často chodiť na žatvu a tam si vyrobiť obilie aby nám stačilo na samozésob'teľskú dávku, aby sme mail dosť chleba a mäsa a nemuseli požadovaf od ítátu. z toho, čo je určené pre verejné zásobovanie. I Radi odovzdávame štátu tieto žatvárske j prebytky, prečo však nedostávame tíož j odberné poukazy? My tOž zoder'eme j odev a obuv pri kosení, viazaní svážani a mlatba tiež odovzdáme prebytky obilia ako ten roínik, Vraj nárok na odberný ,ist máme až po troch mesiacoch a to ešte ne ce y. Niektorí roľnfci dostali odberné listy ai na prís ušnikov roj d.ny, ktorí na hospodárstve nepracujú I a odchádzajú na práce do Čiech Ne- I spravodlivosť Je aj v tom, že vlani dvoj- I hektárový roľník odovzdal 50 vajec prá- I ve tak ako ja ktorý mám iba 30 árov. i Taký väčší roľník odovzdá, na derfaro-Vpfml akcHj 30 |cg obilia a |a zo svojej i samozásob teľskej dávky som odovzdal ■ 20 kg. V tom suchom roku 1947. kecf | bola z á úroda, sta y sa aj inké prípady, : že rofník, ktorý mal 3 ha neodovzdal; dobrovoľne eol zrnka, ba eáte ai pildei; dostal. 3a som sa však snaíH vystačiť i ako samozésoD'rťef lebo som cítil i s tým ' robotníkom a úradníkom a snažil som sa , uskromirf, rebo om tiež pracujú a potre-; bujú jésť. i I toho roku nám predpísali, ktorí má-: ma tak málo tei pôdy, odoyzdaf ot3n In i a zemiaky. My to vďačne dáme, ale ' ; tu musíme poukázať na to, že naprfk ad ' na 5 ha ornej pôdy predpfsa'i odovzdaf : 100 kd zemiakov g rnne robotníkov . kľ>- i rý mám 50 árov ornej pôdy, predpisa" i 50 kg zemiakov Taký roľník dostal už 8j i poukaz na tevffl a la som nedostal nič- ■ Prosím teda porovrratte to Ved my t ež i nie sme bez ptáce živí )a napríklad • mám 53 rokov So* som bperovaný a O'i- ■ káza'l m aby som ťažko hepracoval. N? i nemôžem sa ľ h« pridŕžať, lebo ako i čestný občan CSR pracovať chcem, i V zimných mesiacoch som síce do e a i nechodil pomáhať pn dreve to všek ■ eäle neznameCiá, že nechcem pracovať i Teraz chodím do Dreyomdustrle v Uhro,* i c, pracuiem pn guľatine, tp je do«ť i ťažká práca na staršieho človeka ale i robím to rád Prečo la teda nemám ná- i rok na odberný l-st. iba až po troch me- ■ siácoch? ja by som teraz odev veľmi ■ potreboval.Ondrej Cukan. Žitná č- 22,; okr. Bánovce n B. i Poznámka redakcie I z *ohto Ustu v'd- • no, pko v ftiektorých ob-ia-h nezedpo-: vedne rozpisujú kont.ngenty g veru vínu majú ( samotpi roľníč' ktorí takúto nesprávnu robotu trpia Také krivdy nebu- , de napravovať am minister ani povere- j ník. ale samotní občania mus'a cfbat. aby | miestni činltelig kona.1 svoje ppvinnost,; ako sa patrí, : Robla sí úradné vyhlášky sami? Milá redakcia Rorníckej nedele. Bol som prvým odberateľom „Roľníckej nedele” v našej obci a odberám ju stále. Máme r nej mnpho poučných i zábavných článkov. Neskoršie sa Roľnícka nedeľa n nás rozšírila a roľníci si ju obľúbili. Ma Ii by ja čítať a podľa nej sa spravovať naši členovia správnej a vyživovacej komisie. Bolo by viac spravodlivosti a spokojnosti medzi roľníkmi. Keď však naše kom'sie nerešpektujú vyhlášky PPPR, ale predpisujú kontingenty podľa svojej vôle. Na jedno kat. jutro 66 kg mäsa a to roľníkom, ktorí majú 6-— 8 kj. ornej pôdy. Tak isto je i nesprávny rozpis mlieka. Niektorí roľníci majú 3 kravy a roynaký počet rodinných príslušníkov « jeden má odovzdať 250 1 a druhý 450 1. To ' vid,ieť, že niektorí naši funkcionári i si vôbec nevšímajú úradných zpráv vo vašom časopise, O šaitenkácli sa ani nezmienia. I^esná správa volá do lesa pracovať. Ideme, ale keď sme nie dobre oblečení a obutí, nepadne nám to dobre. Treba, aby sg nž raz naši páni .v Streženiciaeh postarali p výdaj šateniek. Keď sa jroľníci do*máhajú šateniek na notárskom úrade, hovoria im, že je to ONV. Roľníci, ktorí splnili kontingemt na 100 perc„ šatenky ešte vôbec nedostali. Päťročnici zdar! Štefan BartoS, Streženice, Poznámka redakcie; Voláme úrgd Národného výboru v Streženiciaeh. Napíšte nám hneď do Roľníckej nedple, prečo ste ešte nevydali šatenkyl Upozorňujeme na tento prípad príslušné úrady. Kde je zatajená pôda Milá redakcia, pár ráz som čítal v Roľníckej nedeli o tom, že kontingenty sa majú správne rozpisovať. Doteraz však to tak nebolo. Malý roľník prihlásil svoju zem všetku a ten veľký roľník neprihlásil. Keď veľkí roľníci počuli, že kto má viac ako 15 ha, nedostane šatenku, neprihlásili viac ako 15 ha. Na to doplácame iba my. malí roľníci. Tak napríklad malý roľník, ktorý má 5 k. j. má odovzdať 150 kg mäsa « na 12 k j majú n nás odovzdať 200 kí; mäsa. Podobne je to i s rozpisom vajec: na 4 k. j. 160 kusov a na 12. k. j. iba 210 kusov. Veľkí roľníci si totiž prihlásili menej ornej pôdy g vigeej pašienkov, ako v skutočnosti majú. Aj to je nesprávne, keď my malí roľníci čušíme, že ľunkcionári v obci sami konajú nesprávne. Zriadili v obci i mimoriadinu vyživovaciu komisiu, ktorá je však tiež málo platná, lebo tá sa tiepustaraia, aby sa našla zataiená pôda. My, malí roľ - níci z obce Barov vás preto žiad- ije o radu, kde by sme sg mali obrátiť, abý už ráz táto aeepravodljveel v pá|~ šej obci peestaila. Ivan Horňak, Barov, okres Medzilaborce. ZakcAHÜni itihfad^ Sirach vo Francúzsku Éezpečnost Francúzska a Atlantický pakt V Paríži i na francúzskom vidieku rastie nevídaný odpor proti — atlantickému spojeneckému plánu, ktorý «jednala francúzska vláda. Po krajine šíria sa totiž chýry, že Amerika zamýšľa vtiahiíuf do tohto spojenectva siedmich štátov n'elen TaPansko a malé Portugalsko, Dánsko, ale aj — západné Nemecko. To preto, aby amer’ckí veTkomilionárski výrobcovia zbraní a vojnového materiálu mohli zanlavovaf týin’to drahými dodávkami aj západonemecké územie a zaberať za to nemecké lesy, fabriky, bane, huty, železnice, elektrárne a podobné cennosti. Ale vo Francúzsku usudzuje znepokojená verejnosť tak: Ak pôjdu junerické zbrane aj do západného Nemecka, bude Amerika robiť nátlak na to, aby záoadni Nemci mohli cvif!lt i armádu, odvádzať regrútov k vojsku, obnoviť vojenské štáby, dôstojníctvo a všetko, čo s tým súvisí, hoc’ nie v takých rozmeroch, ako to bolo pred vojnou a vo vojne. I to si Francúzi uvedomujú, že tých Nemcov je o 20 miliónov menej, keď celé východné Nemecko je v moci Sovietskeho sväzu a keď sa tam s Nemcov stávajú tuhí komunisti, ale — i tak Síri sa vo Francúzsku strach. Lebo pravda je, že Francúzov nmoho padlo vo vojne, nepribúda ich, ba skôr ubúda, lebo francúzskych detí sa primálo rodí. A tak teda to zmenšené západné Nemecko predsa má približne tofko obývate!Stva, ako celé Francúzsko, a keby sa medzinárodné pomery zvrhlý, mohli by byť Nemci nebezpečným útočníkom práve proti Francúzsku. To i preto, že Nemci v preľudnenom západnom Nemecku si dobre uvedomujú, 5a úrodné Francúzsko je riedko obývané, ľud nebojovný a že by tam pre nemecké obyvatelstvo bolo mnobo ml«^ A vera Nemci po straSných skúsenosti ach oboch minulých vojen vedia, že nikdy už nebudú mať toľko síl, aby mohli ešte raz vojensky udrieť proti vždy mocnejšiemu SSSR, ktorý ešte k tomu má teraz na východe toľko spojencov, ako ich tam nikdy nemal. A naostatok západní Nemci tak ako Francúzi pochopujú, že č'nske udalosti sú skutočne svetodejné, ktoré prevracajú a presunujú pomer síl vo svete. Preto Francúzi nechcú ani počuť o plánoch na zbrojenie v Nemecku, lebo by to považovali za obnovené smrteľné nebezpečenstvo pre svoj slabnúci národ a pre svoj ohrozený štát. Čínske pbípbavy Prestávka vo vojnových udalostiach na bojištiach v strednej (ba vlastne už v južnej) Cíne trvá už dva mesiace. Mierové vyjednávania, pre ktoré sa boje zastavily, nemalý a nemôžu mať nijaký úspech, lebo Maotsetungcve podmienky, dané porazeným juhočínskym zpiatočníkom, sú tak tvrdé, že pri ich splnení by celá juhočinska vládna moc Cankajšeka a jeho zástupcov musela úplne prestať. Severným víťazom je bojová prestá.ka veľmi vhod, lebo preberajú a premieňajú celú štátnu moc v severnej a strednej Cíne, organizujú výrobu a shromažďujú vojenské a zbrojné sily v takých rozmeroch, ako nikdy predtým. Vojenský nástup a ich generálny útok očakáva sa v apríli alebo začiatkom mája. Znalci pomerov v Cine, i anglickí, sú presvedčení že tej nevidane dlhej ojne bude tohto roku skutočne ko.iec. Ich zprávy oznamujú, že v obsti veľrieky Jantse-klang grupuje a až 27 útočných armádnych formáí, dobre vojensky vybavených, a že aľká časť ich premiesťuje sa zo sekeru. Zdá sa, že nové vojnové udalostí prejavia sa už dosť skoro. vietske štvaní ce: postrašiť i západoeuropské vlády a štáty, že sú vo vojnovom nebezpečenstve, lebo len tak im môžu americkí zbrojoví velkofabrikanti nanútiť svoje drahé zbrojné dodávky v takom množstve, aby z toho mali americkí kapitalisti ešte väčšie príjmy. Lebo ak by neplaSili svet vojnou, bol by koniec amerických výrobných kšeftov so zbraňami a — bola by aj v zbrojnom americkom priemysle hroziaca nezamestnanosť. Lebo tá stále tam vzrastá. Podľa výkazov odborov je v Amerike (USA) 3,221.000 nezamestnaných, ale ! podľa súkromných odhadov viac, a — popri tom je i veľké množstvo polozamestnaných, takých, čo pracujú od 6 do 34 hodín týždenne. Tých je približne 9 a pol milióna. Sú početné veľkopodnikv, ktoré zamestnávajú robotníkov len tri dni v týždni, t. j. 18 až 24 hodín a, pravdaže, platia im len pol mzdy a druhú polovicu tým druhým, čo pracujú ostatné tri dni v týždni. Ináč bola by oelá polovica robotníkov v závode bez zamestnania. Prečo ten pokles práce? Hlavne preto, že veľkokapitalisti, ktorí sú neobmedzenými pánnil nad cenami y ľudových vrstvách v Spjôjených tovarov, požívatín « vpetkých po:átoch severoamerických na skritoS- tarier vys^o zdražili ceny všetkého, nú vojnu neveria, ale diápu, aký I čo pracujúci ľudia potrebujú. Preto deľ majú atnoríríiú vojnové iprotiao-1 zobotnid • xameetnand nemôžu d mračna nad AMERIKOU I toľko veci nakúpiť ako prv a — tovary zostávajú ležať u veľkokupcov, v obchodoch a vo fabrických skladoch a — fabriky teda menej robia, púšťajú robotníkov alebo zmenšujú počet pracovných hodín. Z toho sú menšie mzdy, alebo i nijaké a — ľudia zasa musia ešte menej kupovať a zasa hromadia sa tovary a zasa ubúda roboty... Veci sa zhoršujú i tým, že prestávajú kupovať i tí, čo ešte zarobia, ale majú strach pred zhoršením a nedostatkom práce v blízkej budúcnosti a držia peniaze pre horšie časy. Takto teda strašná hrabivosť a nenásytnosť kapitálu poškodzuje domáci americký odbyt a tým vlastne sama privoláva a zhoršuje krízu ... A to sú tie mračná nad Amerikou, s ťažkou obavou, ako bude ďalej. VÝHĽADY A PREMENY V Nemecku západnom i východnom Síri sa veľmi zvláštna agitácia Jej smysel je taký: Nemci, chráňme í sa vojnyl Dívajme sa na mapu našej krajiny: Ak by vojna vypukla, musí j sa stať bojišfom — naša nemecká i vlasť, či západná časť, alebo východ- I ná, alebo obe! Tak sme zemepisne ' položení, že tadiaľ by sa musely v^liť j veľké armády -rr- Ö u| atf (ruské f ich spojencov) alebo ng východ .. A ak sa stanem« bojilťom, premení sa Nemecko aa ohromné zrúcanisko, ňa cmiter a na popra- E vište! i Teraz sa Nemci škriepia medzi Se- § bou, či agitácia vychodí zo západné- S ho Nemecka alebo z východného Ne- = mecka, ale isté je, is budí veľký E nepokoj 1 medrí týinl Nemcami, čo sa E naitdalii že musia čím prv skočiť do E novej vojny a vypomstiť sa za svoju E porážku a za skazonosný rozvrat, = z ktorého sa nemôž« spamätať. -f V Gréefc« zpiatočnicka vláda | E úfa, že teraz po vytvorení Atlantic- E kého paktu môže si privolať t ame- i rické vojsko a leteptvo, aby priamou E účasfou pomohla zlomiť a znivočiť ~ povstalecký oslobodenecký odboj. — Podľa Marshallovho plánu má L | Amerika posksrinúť zúčastneným eu- ? ropským Státorh bezmála 6 miliárd = dolárov. Ale medzi americkými sená- E tormi a inými politikmi šíri sa agi-i tácia, že sa má tá priama finančná E výplata zmenšiť o 3 miliardy a r- tie = sa majú určif len na to, že za túto E sum« musia europské štáty kúpiť E 2 Ameriky ib« zbrane a vojnový i materiál. E V Anglickv vyhlásily vývozné a E dovozné orgány, že si nedajú predpi - E sovať, kam majú vyvážať svoje prorE d«kty, ani to, odkiaľ majd patreb-| nosd Pa^upovat, f že zväčšia 8voj| v^jemný e>c:hod Sfí ^ toho sú | w Amerike veľké hnevy a meájoauiéE irndorozumenia. g Liek na cliamlivcoy Roľníci v okrese Zlaté Moravce sú nespokojní pri kúpe prasiec. 1 pár prasiec stojí 6.000—7.000 Kčs. Ak niektorý roľník odovzdá ošípanú na kontingent vo váhe asi 1 q dostane za ňu okolo 3.000 Kčs. Pritom však, keď chce kúpiť prasatá na chov, musí dať za pár 6.000—7.000 Kčs, t. j. za jedno prasa 3.000—3.500 Kčs, Za všetku námahu a opateru po celú dobu nemá skoro nič. ba mnoho ráz ešte musí doplácať. Podotýkam, že nie na kontingent sú nespokojní, ale na dedinskýeh boháčov, ktorí takto bezohľadne okrádajú drobných roľníkov. Bolo by dobre, keby sa v tej veci nrobily určité opatrenia. Prasatá, ktoré budú mať roľníci na predaj, malo by od nich za úradnú cenu vykúpiť družstvo, pravda, mimo tých, ktoré si chcú nechať pre vlastný chov. Dru-ž8>tvo by vykúpené prasatá predávalo za úradné ceny, Bol by to jedinečný liek pre tých, ktorí sú ešte dnes chanativi a okrádajú drobný ľud. Pavol Kuchta Potor na nich! Priii tmľnďra je ta veľuil výhoď-E néu |t«ď pa solneaii kopUngesitii: oistatné vajcia môže pyeďávať za: voľné ceny. Niektorí roľníci všakpritom špekulujú. Keď po splnení: kontingentu dostali povolenie na: voľpý oďpredai, ale už aj zaČaíi: 3 tým šmelináriť. Začali urA«f>orcť: vajcia od iných oh?anoy za vyššie; ceny a nosia ieh na svoju potvrde«-: kp na voľný trh. Preto navrhuie*n,: aby M tete zabránilo, lebo ináč sabode pri nedostatočnej kontrole: podporovať čierny trh a bnde zasa; obchodovať jednotlivec na úkorostatných ľudí. : Martin Rékák, Unín,| okres Skalica. E IPryá brigôfla OottwaldoYeov l R9 pomoc roľníkom (g) Žitipa. — Zerttestnanci Gottwal- • dovho lávodu v Považskej Bysrtrici v j týchto dňoch zorganizovali brigády, | ktoré postupne navštevujú d-dinv, sby i opravily roľníkom potrebné náradie, i Dňa 21. t. m. so Epevejn vyTszriia p^vá i brigáda, v ktorej boli s. Bezek, s. šin* i dier a dvadsať brigádnikov. Tito na- ■ vštívill roľníkov obce Udiča v okrese ■ Považská Bystrica, ktorí ich veľmi vre-: lo priviali, lebo ich pompí prišla prá-: ve veľmi vhod. i 9. erptfla 1949 Podnik Artamanovovcov v nakladateTstve »Pravda« v Bratislave (Jesens’.tého 12) vydali pod týmto názvom román Max ma Gorkého, ktcrý chceme v týchto pár riadkoch pr.bližiť našej čitateľskej obci. Prekladateľka Zacharová napísala do záložky tejto knihy: »Pokiaľ bude existovať boj kapitalizmu a socializmu, potiaľ bude Gork j učiteľom más.« A skutočne práve táto Gorkého kniha je ako by živou učebnicou, obrazom kapital stickej spoločnosti a vytrvalého, neustále sa stupňujúceho co a proletariátu proti vykor sťovateľskej triede. Maxim Gorkij sa v tejto knihe zapodieva osudmi rodiny Artamanovovcov v troch pokoleniach. Starý Artamanov, ešte odchovanec panského feudálneho systému, zbohatlík a neobyčajne bystrý a výkonný človek, príde do malého mestečka a založí si tam tovčreft na plátno. Postupom času si silou svojej osobnosti a pomocou veľkého kapitálu podmaní celé o’-clie, o’eni svc.iho syna za dcéru najvplyvnejšieho človeka v mestečku a rôznymi úskokmi a hospodárskym nátlakom prinúti okolité roľriíctvo, aby pestovali ľan pre jeho továreň. Starý Artaraanov zömre v najlepšom veku preto ,lebo sa príliš vystatoval svo'ím siláetvom a ublížil s'. Fo ňom preberá továreň syn Peter. Peter túži vrátiť sa do rodnei zeme na široké ruské steoi, ale továreň ho zajala a chtiac-nechtiac musí slúžiť podniku. Výraznou postavou v tomto románe je i hrbatý Petrov brat Nikita, ktorý pre svoju telesnú vadu trpí pocitmi menejcennosti; hoci je Inteľgentný, bystrý, človek s veľkým .srdcom, odchádza do kláštora, kde predčasne zostarne, nenájde hľadaný pokoj v múroch kláštora, cíti sa ukrivdeným, vyčíta svoju krivdu Bohu. stratí vieru v Boha a zomrie nesmlerený ani s rodlrou ani s Bohom. Druhý Petrov brat AljoSa ako by ani k rodine nepatril, predstavuje taký opravdivý typ ozaistného képit" listu _ podnikateľa, ktorý vie robiť Šikovnými machľaml ohromné obchody a ktorý vie bez žmurknutia oka utrácat n Bratom Artamanovovcom sa rok po roku rod'Iy deti. Peter skladal naivgčšiu nádej do svojho najstaršieho syna Ilju, v ktorom videl budúceho fabríkart- a hlavu celého po^’-iucu. Dal ho študovať, ale Hja dospif úTc dostáva .»a rr'e'’zl socialisticky sm íSľalúcu študujúcu ro’ádež, prebojováva sa k novému svetonázoru a potom odmieta otcovi prevz ať po ňom vedenie podnikov — chce sa stať vedcom. Tak sa Peter Artamanov rozišiel so synom, ktorý od’šle! do sveta a nepoda.1 o sebe zprávy. Petrova žena, dcéra bývalého starostu mestečka, Je zpočiatku vo svojom manželstve ne,šťastná, nemô*e sa \^iť do toho veľkého shonu, ktorý panuje okolo stále sa rozšlru'úcej tov.árne a nemôže odpust'ť mužovi, že pre sterortl s podnikom zanedbáva aj ju. Nesltôr však otupne, stučnie, zlenivie a v tomto románe nám výrazne predstavuje poriavu me.štiackej, nič nerobiacej tiTčnej paničky, ktorá el žije pohodlný ospalý život len preto, lebo jej muž má továreň a mnoho peňazí. , Od začiatku až do Itonca knihy y.stupu je prenikavo z celého deja rostrvá tichého a nenápadného domovníka Tlchona — rozumára. Tichou sa stal domovníkom v podn'ku Art'manorovcov hneď od prvopočiatku a žil s podnikom až do féch čias, keď revolúc'a smietla fabrikantskú rodinu. Peter rerral rád Tlchona a chcel sa ho zb'"viť, ale Zdrž'avala ho akási zvláštna sila, ktorou na neho Tichon svojimi sedliacko-filozoflckýml názormi pôsobil. ,^tarý domovník budil v ňom akús' hrôzu práve tým, že vždy všetko vedel, všcť'o videl a stále bol mlčanlivý, len jeho cčl ako by hovorily: — Ja to viem, mňa neoklameš! — Kapitalistický podnik rástol a množila sa rod ná fabrikantova a na dn'hej strane rástol 1 odpor robotn*ctva, pribúdalo robotnickych rodín a bratia Artamanovovcl ako by boli zaspali čas. keď skrsla v ruskom robotníctve revolučná myšlienka a keď revolúcia zm'etla cára. Nastal čas odplaty za všetky tie príkoria, za vykorisťovanie a za vraždy, ktorými si kapitalisti prebíjali cestu k hospodárskej moci a prišiel čas, keď sa chopil moci revolučný proletariát. Celá rod na Artamanovovcov sa roztratila a rozbehla svetom, len starý Peter so svojou tupou ospalou tučnou ženou zostali a nepochopili, čo sa okolo nich robi. Veď oni celý život sa spoliehali len na svoju moc, ktont im poskytovaly peniaze a icli fabrika. A teraz na starosť, keď ich vyložili z ich panského šidla, nechápal', — nechápeli, že sa skončilo raz navždy ich panstvo a že majetky, ktoré oni nahonobili nepatria im, ale pracujúcemu ľudu, lebo z mozoľov pracú'úceho ľudu vyrístly. Mnoho je ešte vo svete takýchto Artamanovovcov. mnoho jc t" Kých rcd'n, ktoré ako by spaly a které nechápu, že zo dňa na deň sa rozrastá rohotnicke revolučné hnutie na celom svete a že ako skončili Aramanovovci, taií siconči každá panská rod na, ktorá z cudzej práce žije a ten hoj, ktorý dnes svetom ide, skončí a musí skončiť viťaz.'-tvom pr? Čujúcich. Videli sme to aj u nžs, — no, kdeže sú teraz ti naši /rtamanov’ovci. IctorI dohnali našich robotníkov a drobné roľníctvo do biedy, k dkobám, k nezamestnanosti a ktor potom, keď to bolo panskej triede na osoh. neváhali zapredal* celý národ a vqhnať ho do vojny. Skončili a skončia tak všetci Ap* tom* "vovel vo avete. R. a Hala«i