Roľnicka Nedeľa, april 1949 (IV/14-17)

1949-04-03 / No. 14

Sfrana 2 Ror,MfrifA HieT'enA Viac uznania drobným Indom Mnoho ráz čítam v našej „Rofnfckej nedeli" rôzne vyh ášky a pokyny o roz* pisovani kontingentov '• o tom. na čo kto tné nárok. Preto vás prosím o vy­­svetienie prečo niy. ktorí hospodárime na takých 20—30 najviac 40 ároch ornej pôdy, musíme tiež odovzdávať obilie a zemaky na verejné zásobovanie Veď táto ma'á výmera nám nestač! anj na sa­­morá-obiteľskú dávku a musíme často chodiť na žatvu a tam si vyrobiť obilie aby nám stačilo na samozésob'teľskú dávku, aby sme mail dosť chleba a mäsa a nemuseli požadovaf od ítátu. z toho, čo je určené pre verejné zásobovanie. I Radi odovzdávame štátu tieto žatvárske j prebytky, prečo však nedostávame tíož j odberné poukazy? My tOž zoder'eme j odev a obuv pri kosení, viazaní svážani a mlatba tiež odovzdáme prebytky obilia ako ten roínik, Vraj nárok na od­berný ,ist máme až po troch mesiacoch a to ešte ne ce y. Niektorí roľnfci do­stali odberné listy ai na prís ušnikov ro­­j d.ny, ktorí na hospodárstve nepracujú I a odchádzajú na práce do Čiech Ne- I spravodlivosť Je aj v tom, že vlani dvoj- I hektárový roľník odovzdal 50 vajec prá- I ve tak ako ja ktorý mám iba 30 árov. i Taký väčší roľník odovzdá, na derfaro-Vpfml akcHj 30 |cg obilia a |a zo svojej i samozásob teľskej dávky som odovzdal ■ 20 kg. V tom suchom roku 1947. kecf | bola z á úroda, sta y sa aj inké prípady, : že rofník, ktorý mal 3 ha neodovzdal; dobrovoľne eol zrnka, ba eáte ai pildei; dostal. 3a som sa však snaíH vystačiť i ako samozésoD'rťef lebo som cítil i s tým ' robotníkom a úradníkom a snažil som sa , uskromirf, rebo om tiež pracujú a potre-; bujú jésť. i I toho roku nám predpísali, ktorí má-: ma tak málo tei pôdy, odoyzdaf ot3n In i a zemiaky. My to vďačne dáme, ale ' ; tu musíme poukázať na to, že naprfk ad ' na 5 ha ornej pôdy predpfsa'i odovzdaf : 100 kd zemiakov g rnne robotníkov . kľ>- i rý mám 50 árov ornej pôdy, predpisa" i 50 kg zemiakov Taký roľník dostal už 8j i poukaz na tevffl a la som nedostal nič- ■ Prosím teda porovrratte to Ved my t ež i nie sme bez ptáce živí )a napríklad • mám 53 rokov So* som bperovaný a O'i- ■ káza'l m aby som ťažko hepracoval. N? i nemôžem sa ľ h« pridŕžať, lebo ako i čestný občan CSR pracovať chcem, i V zimných mesiacoch som síce do e a i nechodil pomáhať pn dreve to všek ■ eäle neznameCiá, že nechcem pracovať i Teraz chodím do Dreyomdustrle v Uhro,* i c, pracuiem pn guľatine, tp je do«ť i ťažká práca na staršieho človeka ale i robím to rád Prečo la teda nemám ná- i rok na odberný l-st. iba až po troch me- ■ siácoch? ja by som teraz odev veľmi ■ potreboval.Ondrej Cukan. Žitná č- 22,; okr. Bánovce n B. i Poznámka redakcie I z *ohto Ustu v'd- • no, pko v ftiektorých ob-ia-h nezedpo-: vedne rozpisujú kont.ngenty g veru vínu majú ( samotpi roľníč' ktorí takúto ne­správnu robotu trpia Také krivdy nebu- , de napravovať am minister ani povere- j ník. ale samotní občania mus'a cfbat. aby | miestni činltelig kona.1 svoje ppvinnost,; ako sa patrí, : Robla sí úradné vyhlášky sami? Milá redakcia Rorníckej nedele. Bol som prvým odberateľom „Roľníckej nedele” v našej obci a odberám ju stále. Máme r nej mnp­­ho poučných i zábavných článkov. Neskoršie sa Roľnícka nedeľa n nás rozšírila a roľníci si ju obľúbili. Ma Ii by ja čítať a podľa nej sa spravo­vať naši členovia správnej a vyživo­vacej komisie. Bolo by viac spravod­livosti a spokojnosti medzi roľník­mi. Keď však naše kom'sie nere­špektujú vyhlášky PPPR, ale predpisujú kontingenty podľa svo­jej vôle. Na jedno kat. jutro 66 kg mäsa a to roľníkom, ktorí majú 6-— 8 kj. ornej pôdy. Tak isto je i ne­správny rozpis mlieka. Niektorí roľ­níci majú 3 kravy a roynaký počet rodinných príslušníkov « jeden má odovzdať 250 1 a druhý 450 1. To ' vid,ieť, že niektorí naši funkcionári i si vôbec nevšímajú úradných zpráv vo vašom časopise, O šaitenkácli sa ani nezmienia. I^esná správa volá do lesa pracovať. Ideme, ale keď sme nie dobre oblečení a obutí, nepadne nám to dobre. Treba, aby sg nž raz naši páni .v Streženiciaeh postarali p výdaj šateniek. Keď sa jroľníci do*­­máhajú šateniek na notárskom úra­de, hovoria im, že je to ONV. Roľ­níci, ktorí splnili kontingemt na 100 perc„ šatenky ešte vôbec nedostali. Päťročnici zdar! Štefan BartoS, Streženice, Poznámka redakcie; Voláme úrgd Národného výboru v Streženiciaeh. Napíšte nám hneď do Roľníckej ne­­dple, prečo ste ešte nevydali šaten­­kyl Upozorňujeme na tento prípad príslušné úrady. Kde je zatajená pôda Milá redakcia, pár ráz som čítal v Roľníckej nedeli o tom, že kontingenty sa ma­jú správne rozpisovať. Doteraz však to tak nebolo. Malý roľník prihlá­sil svoju zem všetku a ten veľký roľ­ník neprihlásil. Keď veľkí roľníci počuli, že kto má viac ako 15 ha, ne­dostane šatenku, neprihlásili viac ako 15 ha. Na to doplácame iba my. malí roľníci. Tak napríklad malý roľník, ktorý má 5 k. j. má odovzdať 150 kg mäsa « na 12 k j majú n nás odovzdať 200 kí; mäsa. Podobne je to i s rozpisom vajec: na 4 k. j. 160 kusov a na 12. k. j. iba 210 kusov. Veľkí roľníci si totiž prihlásili me­nej ornej pôdy g vigeej pašienkov, ako v skutočnosti majú. Aj to je nesprávne, keď my malí roľníci čušíme, že ľunkcionári v ob­ci sami konajú nesprávne. Zriadili v obci i mimoriadinu vyživovaciu komisiu, ktorá je však tiež málo platná, lebo tá sa tiepustaraia, aby sa našla zataiená pôda. My, malí roľ - níci z obce Barov vás preto žiad- ije o radu, kde by sme sg mali obrátiť, abý už ráz táto aeepravodljveel v pá|~ šej obci peestaila. Ivan Horňak, Barov, okres Medzilaborce. ZakcAHÜni itihfad^ Sirach vo Francúzsku Éezpečnost Francúzska a Atlantický pakt V Paríži i na francúzskom vidieku rastie nevídaný odpor proti — atlan­tickému spojeneckému plánu, ktorý «jednala francúzska vláda. Po kra­jine šíria sa totiž chýry, že Amerika zamýšľa vtiahiíuf do tohto spojenec­tva siedmich štátov n'elen TaPansko a malé Portugalsko, Dánsko, ale aj — západné Nemecko. To preto, aby amer’ckí veTkomilionárski výrobco­via zbraní a vojnového materiálu mohli zanlavovaf týin’to drahými do­dávkami aj západonemecké územie a zaberať za to nemecké lesy, fab­riky, bane, huty, železnice, elektrár­ne a podobné cennosti. Ale vo Francúzsku usudzuje zne­pokojená verejnosť tak: Ak pôjdu junerické zbrane aj do západného Nemecka, bude Amerika robiť nátlak na to, aby záoadni Nemci mohli cvi­­f!lt i armádu, odvádzať regrútov k vojsku, obnoviť vojenské štáby, dôstojníctvo a všetko, čo s tým sú­visí, hoc’ nie v takých rozmeroch, ako to bolo pred vojnou a vo vojne. I to si Francúzi uvedomujú, že tých Nemcov je o 20 miliónov menej, keď celé východné Nemecko je v moci Sovietskeho sväzu a keď sa tam s Nemcov stávajú tuhí komunisti, ale — i tak Síri sa vo Francúzsku strach. Lebo pravda je, že Francúzov nmoho padlo vo vojne, nepribúda ich, ba skôr ubúda, lebo francúz­skych detí sa primálo rodí. A tak teda to zmenšené západné Nemecko predsa má približne tofko obývate!­­Stva, ako celé Francúzsko, a keby sa medzinárodné pomery zvrhlý, mohli by byť Nemci nebezpečným útoční­kom práve proti Francúzsku. To i preto, že Nemci v preľudnenom zá­padnom Nemecku si dobre uvedomu­jú, 5a úrodné Francúzsko je riedko obývané, ľud nebojovný a že by tam pre nemecké obyvatelstvo bolo mno­­bo ml«^ A vera Nemci po straSných skúse­nosti ach oboch minulých vojen ve­dia, že nikdy už nebudú mať toľko síl, aby mohli ešte raz vojensky udrieť proti vždy mocnejšiemu SSSR, ktorý ešte k tomu má teraz na vý­chode toľko spojencov, ako ich tam nikdy nemal. A naostatok západní Nemci tak ako Francúzi pochopujú, že č'nske udalosti sú skutočne sveto­­dejné, ktoré prevracajú a presunujú pomer síl vo svete. Preto Francúzi nechcú ani počuť o plánoch na zbrojenie v Nemecku, lebo by to považovali za obnovené smrteľné nebezpečenstvo pre svoj slabnúci národ a pre svoj ohrozený štát. Čínske pbípbavy Prestávka vo vojnových udalos­tiach na bojištiach v strednej (ba vlastne už v južnej) Cíne trvá už dva mesiace. Mierové vyjednávania, pre ktoré sa boje zastavily, nemalý a nemôžu mať nijaký úspech, lebo Maotsetungcve podmienky, dané po­razeným juhočínskym zpiatočníkom, sú tak tvrdé, že pri ich splnení by celá juhočinska vládna moc Cankaj­­šeka a jeho zástupcov musela úplne prestať. Severným víťazom je bojová prestá.ka veľmi vhod, lebo prebera­jú a premieňajú celú štátnu moc v severnej a strednej Cíne, organi­zujú výrobu a shromažďujú vojen­ské a zbrojné sily v takých rozme­roch, ako nikdy predtým. Vojenský nástup a ich generálny útok očakáva sa v apríli alebo začiatkom mája. Znalci pomerov v Cine, i anglickí, sú presvedčení že tej nevidane dlhej ojne bude tohto roku skutočne ko­­.iec. Ich zprávy oznamujú, že v ob­­sti veľrieky Jantse-klang grupuje a až 27 útočných armádnych formá­­í, dobre vojensky vybavených, a že aľká časť ich premiesťuje sa zo se­keru. Zdá sa, že nové vojnové uda­lostí prejavia sa už dosť skoro. vietske štvaní ce: postrašiť i západo­­europské vlády a štáty, že sú vo voj­novom nebezpečenstve, lebo len tak im môžu americkí zbrojoví velkofab­­rikanti nanútiť svoje drahé zbrojné dodávky v takom množstve, aby z toho mali americkí kapitalisti ešte väčšie príjmy. Lebo ak by neplaSili svet vojnou, bol by koniec americ­kých výrobných kšeftov so zbraňami a — bola by aj v zbrojnom americ­kom priemysle hroziaca nezamestna­nosť. Lebo tá stále tam vzrastá. Podľa výkazov odborov je v Amerike (USA) 3,221.000 nezamestnaných, ale ! podľa súkromných odhadov viac, a — popri tom je i veľké množstvo po­lozamestnaných, takých, čo pracujú od 6 do 34 hodín týždenne. Tých je približne 9 a pol milióna. Sú početné veľkopodnikv, ktoré zamestnávajú robotníkov len tri dni v týždni, t. j. 18 až 24 hodín a, pravdaže, platia im len pol mzdy a druhú polovicu tým druhým, čo pracujú ostatné tri dni v týždni. Ináč bola by oelá polovica robotníkov v závode bez zamestna­nia. Prečo ten pokles práce? Hlavne preto, že veľkokapitalisti, ktorí sú neobmedzenými pánnil nad cenami y ľudových vrstvách v Spjôjených tovarov, požívatín « vpetkých po­­:átoch severoamerických na skritoS- tarier vys^o zdražili ceny všetkého, nú vojnu neveria, ale diápu, aký I čo pracujúci ľudia potrebujú. Preto deľ majú atnoríríiú vojnové iprotiao-1 zobotnid • xameetnand nemôžu d mračna nad AMERIKOU I toľko veci nakúpiť ako prv a — to­vary zostávajú ležať u veľkokupcov, v obchodoch a vo fabrických skla­doch a — fabriky teda menej robia, púšťajú robotníkov alebo zmenšujú počet pracovných hodín. Z toho sú menšie mzdy, alebo i nijaké a — ľu­dia zasa musia ešte menej kupovať a zasa hromadia sa tovary a zasa ubúda roboty... Veci sa zhoršujú i tým, že prestávajú kupovať i tí, čo ešte zarobia, ale majú strach pred zhoršením a nedostatkom práce v blízkej budúcnosti a držia peniaze pre horšie časy. Takto teda strašná hrabivosť a nenásytnosť kapitálu po­škodzuje domáci americký odbyt a tým vlastne sama privoláva a zhor­šuje krízu ... A to sú tie mračná nad Amerikou, s ťažkou obavou, ako bu­de ďalej. VÝHĽADY A PREMENY V Nemecku západnom i východ­nom Síri sa veľmi zvláštna agitácia Jej smysel je taký: Nemci, chráňme í sa vojnyl Dívajme sa na mapu našej krajiny: Ak by vojna vypukla, musí j sa stať bojišfom — naša nemecká i vlasť, či západná časť, alebo východ- I ná, alebo obe! Tak sme zemepisne ' položení, že tadiaľ by sa musely v^liť j veľké armády -rr- Ö u| atf (ruské f ich spojencov) alebo ng vý­chod .. A ak sa stanem« bojilťom, premení sa Nemecko aa ohromné zrúcanisko, ňa cmiter a na popra- E vište! i Teraz sa Nemci škriepia medzi Se- § bou, či agitácia vychodí zo západné- S ho Nemecka alebo z východného Ne- = mecka, ale isté je, is budí veľký E nepokoj 1 medrí týinl Nemcami, čo sa E naitdalii že musia čím prv skočiť do E novej vojny a vypomstiť sa za svoju E porážku a za skazonosný rozvrat, = z ktorého sa nemôž« spamätať. -f V Gréefc« zpiatočnicka vláda | E úfa, že teraz po vytvorení Atlantic- E kého paktu môže si privolať t ame- i rické vojsko a leteptvo, aby priamou E účasfou pomohla zlomiť a znivočiť ~ povstalecký oslobodenecký odboj. — Podľa Marshallovho plánu má L | Amerika posksrinúť zúčastneným eu- ? ropským Státorh bezmála 6 miliárd = dolárov. Ale medzi americkými sená- E tormi a inými politikmi šíri sa agi-i tácia, že sa má tá priama finančná E výplata zmenšiť o 3 miliardy a r- tie = sa majú určif len na to, že za túto E sum« musia europské štáty kúpiť E 2 Ameriky ib« zbrane a vojnový i materiál. E V Anglickv vyhlásily vývozné a E dovozné orgány, že si nedajú predpi - E sovať, kam majú vyvážať svoje prorE d«kty, ani to, odkiaľ majd patreb-| nosd Pa^upovat, f že zväčšia 8voj| v^jemný e>c:hod Sfí ^ toho sú | w Amerike veľké hnevy a meájoauiéE irndorozumenia. g Liek na cliamlivcoy Roľníci v okrese Zlaté Moravce sú nespokojní pri kúpe prasiec. 1 pár prasiec stojí 6.000—7.000 Kčs. Ak niektorý roľník odovzdá ošípanú na kontingent vo váhe asi 1 q dostane za ňu okolo 3.000 Kčs. Pritom však, keď chce kúpiť prasatá na chov, mu­sí dať za pár 6.000—7.000 Kčs, t. j. za jedno prasa 3.000—3.500 Kčs, Za všetku námahu a opateru po celú dobu nemá skoro nič. ba mnoho ráz ešte musí doplácať. Podotýkam, že nie na kontingent sú nespokojní, ale na dedinskýeh boháčov, ktorí takto bezohľadne okrádajú drobných roľ­níkov. Bolo by dobre, keby sa v tej veci nrobily určité opatrenia. Prasa­tá, ktoré budú mať roľníci na pre­daj, malo by od nich za úradnú cenu vykúpiť družstvo, pravda, mimo tých, ktoré si chcú nechať pre vlast­ný chov. Dru-ž8>tvo by vykúpené pra­satá predávalo za úradné ceny, Bol by to jedinečný liek pre tých, ktorí sú ešte dnes chanativi a okrádajú drobný ľud. Pavol Kuchta Potor na nich! Priii tmľnďra je ta veľuil výhoď-E néu |t«ď pa solneaii kopUngesitii: oistatné vajcia môže pyeďávať za: voľné ceny. Niektorí roľníci však­­pritom špekulujú. Keď po splnení: kontingentu dostali povolenie na: voľpý oďpredai, ale už aj zaČaíi: 3 tým šmelináriť. Začali urA«f>orcť: vajcia od iných oh?anoy za vyššie; ceny a nosia ieh na svoju potvrde«-: kp na voľný trh. Preto navrhuie*n,: aby M tete zabránilo, lebo ináč sa­­bode pri nedostatočnej kontrole: podporovať čierny trh a bnde zasa; obchodovať jednotlivec na úkor­­ostatných ľudí. : Martin Rékák, Unín,| okres Skalica. E IPryá brigôfla OottwaldoYeov l R9 pomoc roľníkom (g) Žitipa. — Zerttestnanci Gottwal- • dovho lávodu v Považskej Bysrtrici v j týchto dňoch zorganizovali brigády, | ktoré postupne navštevujú d-dinv, sby i opravily roľníkom potrebné náradie, i Dňa 21. t. m. so Epevejn vyTszriia p^vá i brigáda, v ktorej boli s. Bezek, s. šin* i dier a dvadsať brigádnikov. Tito na- ■ vštívill roľníkov obce Udiča v okrese ■ Považská Bystrica, ktorí ich veľmi vre-: lo priviali, lebo ich pompí prišla prá-: ve veľmi vhod. i 9. erptfla 1949 Podnik Artamanovovcov v nakladateTstve »Pravda« v Brati­slave (Jesens’.tého 12) vydali pod týmto názvom román Max ma Gorkého, ktcrý chceme v týchto pár riadkoch pr.bližiť našej čitateľskej obci. Prekladateľka Zacharová napísala do záložky tejto knihy: »Pokiaľ bude exis­tovať boj kapitalizmu a socializmu, po­tiaľ bude Gork j učiteľom más.« A sku­točne práve táto Gorkého kniha je ako by živou učebnicou, obrazom kapi­tal stickej spoločnosti a vytrvalého, ne­ustále sa stupňujúceho co a proletariátu proti vykor sťovateľskej triede. Maxim Gorkij sa v tejto knihe za­podieva osudmi rodiny Artamanovov­cov v troch pokoleniach. Starý Artama­­nov, ešte odchovanec panského feudál­neho systému, zbohatlík a neobyčajne bystrý a výkonný človek, príde do ma­lého mestečka a založí si tam tovčreft na plátno. Postupom času si silou svojej osobnosti a pomocou veľkého kapitálu podmaní celé o’-clie, o’eni svc.iho syna za dcéru najvplyvnejšieho človeka v mestečku a rôznymi úskokmi a hospo­dárskym nátlakom prinúti okolité roľ­­riíctvo, aby pestovali ľan pre jeho to­váreň. Starý Artaraanov zömre v naj­lepšom veku preto ,lebo sa príliš vysta­toval svo'ím siláetvom a ublížil s'. Fo ňom preberá továreň syn Peter. Peter túži vrátiť sa do rodnei zeme na široké ruské steoi, ale továreň ho zajala a chtiac-nechtiac musí slúžiť podniku. Výraznou postavou v tomto románe je i hrbatý Petrov brat Nikita, ktorý pre svoju telesnú vadu trpí pocitmi menej­cennosti; hoci je Inteľgentný, bystrý, človek s veľkým .srdcom, odchádza do kláštora, kde predčasne zostarne, ne­nájde hľadaný pokoj v múroch kláš­tora, cíti sa ukrivdeným, vyčíta svoju krivdu Bohu. stratí vieru v Boha a zo­mrie nesmlerený ani s rodlrou ani s Bo­hom. Druhý Petrov brat AljoSa ako by ani k rodine nepatril, predstavuje taký opravdivý typ ozaistného képit" listu _ podnikateľa, ktorý vie robiť Šikovnými machľaml ohromné obchody a ktorý vie bez žmurknutia oka utrácat n Bratom Artamanovovcom sa rok po roku rod'Iy deti. Peter skladal naivgčšiu nádej do svojho najstaršieho syna Ilju, v ktorom videl budúceho fabríkart- a hlavu celého po^’-iucu. Dal ho študovať, ale Hja dospif úTc dostáva .»a rr'e'’zl socialisticky sm íSľalúcu študujúcu ro’á­­dež, prebojováva sa k novému sveto­názoru a potom odmieta otcovi prevz ať po ňom vedenie podnikov — chce sa stať vedcom. Tak sa Peter Artamanov rozišiel so synom, ktorý od’šle! do sveta a nepoda.1 o sebe zprávy. Petro­va žena, dcéra bývalého starostu mes­tečka, Je zpočiatku vo svojom manžel­stve ne,šťastná, nemô*e sa \^iť do to­ho veľkého shonu, ktorý panuje okolo stále sa rozšlru'úcej tov.árne a nemôže odpust'ť mužovi, že pre sterortl s pod­nikom zanedbáva aj ju. Nesltôr však otupne, stučnie, zlenivie a v tomto ro­máne nám výrazne predstavuje poriavu me.štiackej, nič nerobiacej tiTčnej pa­ničky, ktorá el žije pohodlný ospalý život len preto, lebo jej muž má tová­reň a mnoho peňazí. , Od začiatku až do Itonca knihy y.stu­­pu je prenikavo z celého deja rostrvá tichého a nenápadného domovníka Tl­­chona — rozumára. Tichou sa stal do­movníkom v podn'ku Art'manorovcov hneď od prvopočiatku a žil s podnikom až do féch čias, keď revolúc'a smietla fabrikantskú rodinu. Peter rerral rád Tlchona a chcel sa ho zb'"viť, ale Zdrž'avala ho akási zvláštna sila, ktorou na neho Tichon svojimi sedliacko-filo­­zoflckýml názormi pôsobil. ,^tarý do­movník budil v ňom akús' hrôzu práve tým, že vždy všetko vedel, všcť'o vi­del a stále bol mlčanlivý, len jeho cčl ako by hovorily: — Ja to viem, mňa ne­oklameš! — Kapitalistický podnik rástol a mno­žila sa rod ná fabrikantova a na dn'hej strane rástol 1 odpor robotn*ctva, pri­búdalo robotnickych rodín a bratia Ar­­tamanovovcl ako by boli zaspali čas. keď skrsla v ruskom robotníctve revolučná myšlienka a keď revolúcia zm'etla cára. Nastal čas odplaty za všetky tie príkoria, za vykorisťovanie a za vraždy, ktorými si kapitalisti prebíjali cestu k hospodárskej moci a prišiel čas, keď sa chopil moci revolučný proleta­riát. Celá rod na Artamanovovcov sa roztratila a rozbehla svetom, len starý Peter so svojou tupou ospalou tučnou ženou zostali a nepochopili, čo sa oko­lo nich robi. Veď oni celý život sa spo­liehali len na svoju moc, ktont im po­­skytovaly peniaze a icli fabrika. A teraz na starosť, keď ich vyložili z ich pan­ského šidla, nechápal', — nechápeli, že sa skončilo raz navždy ich panstvo a že majetky, ktoré oni nahonobili ne­patria im, ale pracujúcemu ľudu, lebo z mozoľov pracú'úceho ľudu vyrístly. Mnoho je ešte vo svete takýchto Ar­tamanovovcov. mnoho jc t" Kých rcd'n, ktoré ako by spaly a které nechápu, že zo dňa na deň sa rozrastá rohotnicke revolučné hnutie na celom svete a že ako skončili Aramanovovci, taií siconči každá panská rod na, ktorá z cudzej práce žije a ten hoj, ktorý dnes svetom ide, skončí a musí skončiť viťaz.'-tvom pr? Čujúcich. Videli sme to aj u nžs, — no, kdeže sú teraz ti naši /rtamano­­v’ovci. IctorI dohnali našich robotníkov a drobné roľníctvo do biedy, k dkobám, k nezamestnanosti a ktor potom, keď to bolo panskej triede na osoh. neváhali zapredal* celý národ a vqhnať ho do vojny. Skončili a skončia tak všetci Ap* tom* "vovel vo avete. R. a Hala«i

Next