Roľnicka Nedeľa, maj 1949 (IV/18-22)
1949-05-01 / No. 18
Kočiúk IV. — Číslo 18 Ceník 2 Cé Rojnícka nedeľa Bratislava, Jesenského ulica 12 PRVÝ MÁJ-SVIAIOK PRÁCE A MIERU Na ceste k socializmu Tie státísíce a milióny povedomých ludí, čo tvrdo pôjdu pod našimi zástavami — tie vedia a navždy porozumely, že trvácny mier a statočná práca, spravodlivej podlá zásluhy odmeňovaná, je najpevnejším základom bezpečného života na tejto zemi. Bez statočnej roboty nebolo by dobrebytu, ktorý si postupne po dlhom povojnovom nivočení postupne zariadujeme, a bez trvácneho mieru nedalo, by sa ludsky žiť. Ohromné sprievody pracujúceho ľudstva, ktoré budú na 1, mája v celom svete mohutne, sebavedome a s dôrazom demonštrovať za spravodlivosť nre orácu a za istotu a za trvácnosť pre mier na svete — tie nesmierne zástupy vo všetkých národoch sveta znOAru a ošte dôraznejšie i hrozivejšie budú otriasať poplašným čiernym svedomím vojnových štváčov a zbrojárskych dravcov, nedočkavých na nové zločinné koristenie z prelievanej ľudskej krvi, zo sĺz matiek, žien a sirôt a zo všeobecnej hrozivej zkazy. Áno, ooplašené a veľmi neisté sú tentoraz tie neľudské beštie s ľudskými tvárami, lebo dejú sa zrazu také závažné udalosti a ukazujú sa také výklady, na ktoré ani v najdivokejších snoch nepomyslely. Veď hľa: — Národy celého sveta ohlasovaly nedávno . prostredníctvom svojich delegátov v New Yorku, že požadujú udržanie a zabezpečenie mieru; — a teraz od 20, apríla v Paríži zasadal nový veľký mierový sjazd, kde vyslaní predstavitelia právom mohli hrdo vyhlásiť, že hovoria za mier stámilíónov ľudí i z tých štátov a národov, nad ktorými ešte vládnu vcľkokaijitaUstí a panská trieda, ktorá by chcela z krvavých vojnových udalostí najvýnosnejšie hromadiť a rozmnožovať svoje veľkomajetky; — v tom istom čase mieroví delegáti z trinástich štátov sveta, i z Kórey, z Mongolska a z Číny, sromaždili sa na sjazde v Prahe, a tam s búrlivým súhlasom pozdravovali všetky mierové parížske usnesenia. To boli tí, ktorých francúzska pan- Buduj vlasť - posilníš mier! 1f49 Ti žlti bratia, čo sa pri Šanghaji bijú, ti chránia tam i našu slobodu, flou hrmi svet, keď stámilióny bránia si ju, sťa vichor leti od národa k národu: Česť práci! Nie iba nádej, že mier obhájime v žiti, dnes máme o tom pevnú istotu! V ňom každý v práci šťastný bude, sýty, mier spravodlivosť bude základ života. Česť práci! Budu^|tifi^(ínot Fajťan, povere Družstevná 1® slovenského roľníka a^cuüzo^ÖpWvi novou myšMenkoÄ m Prv?» družstvá začaJi síiJfv*Tiť 100 rokmt rpravoa^iútgi,, krasnuffinyšlienku znehodnotili^;?:^ oičiacfe malých a stredných^omíkov éneváždli statkári a kiapit01-siti, ktorí sa postupnav.zmocňilí-í? roTniCkého družstovulfetiva a tirobili z neho nástroj prap hájený vlastných záujmov, časj^ na-&odu a „proti záujmom drífeného romíckclfo ľudu. Preto sa r<^oj ^užstevného hnutia zastavil. Zif kia^talizmu sa družstevn-íctv nestalo. !■ masovým (hromadný: hnutíiá' Širokých rornitckych vrsitie alé í obmedzilo sa na pomerne űzi krúh jednotlivcov. Silné družsteir ijé ceňtrály držaly úplne v podniCi gf brzdily rozvoj družstevníctva pa dedinách a s^y.sa kapitalistickými, ' obchodi^^' a ápekulačnýpii spoločrtôs.famíl?.'*’,'';' ' Jednotné roľnídce družstvá, Irto-i' ré sa búdú tvoot po všetkých pašich dec^nách na základe dobghvoľnoftti, majú za cieľ; sjedn|¥|ť roztrieštené široké vrstvy malýcS-ia stredných roľníkov, odstránát z naä' ho družstevníctva nedemokratické a nedružstevn^ prvky, zabezpečiť vedúce postaveme malflŔÄ a stredmajú po družstvá iodárstva roľníkov aj na nové árskej a kultúrnej činine. ľdnotné roľnícke družstvá tvárni na obranu, ale butvami aktívnej zveľadova«sti podľa potrieb plánu, 'vedané, poslaním jednotroľníckych družstiev je pomároľníkom zveľaďovať pôdohosárskiU výrobu, plniť päťročný v pôdohospodárstve a pôsobiť ha zvýšenie ;rovne dediny.sociálnej a kultúrnej Činnosť jednotného roľníckeho ružstva bude spočívať: 1. v podporovaní a rozvíjaní mechanizácie poľnohospodárákej výroby. Základom mechanizačnej činnosti jednotných roľníckych družstiev budú doterajšie strojové družstvá, ktoré sa včlenia do jednotných roľníckych družstiev. So Žtátnymi strojovými stanicami bude môcť jednotné roľnícke družstvo uzavrieť smluvu o vykonaní orby, osevu a žatvy, prívýroiby, predovšetkým vysádzaním [Stých plôch, organizovanim odvoa sberu lesných plodín. kOtné roľnícke družstvo bu[ť starostlivosť o elektrizá »fl. gOdediély-činskej demokratic' érrôády vstúpily do hlavného kuomintangikéj' Cín^Nan' Jednotky kuomintä^^kej '^Idy íustúpily ešte v noS^ na jríb.'^ Predtým hordy demoralizoySiých kuomintangských voJÄov fabovaly obchody," byty a &|ft^y ^ meste. Všetči vysoko posmvení kuomintangskí úradníci opustili (tnesto. M^zi poslednými odišli hradujúci prezident Lit Sung Je: a ministerský predseda Ho Jin] Porážka kuomintangských voják na rieke Jangtse je úplná. zriadenie vodovodov, bačovanie na 3. strane.) ovodemokratických vo- i obkolesiť 18 kuominarmád. AJ ŠANGHAJ PADOL V ^poslednej chvíli dozvedáme sa z úradných hlásení, že severní víťazí zabrali aj veľké prístavné mesto Šáaghaj|||q|)kiaľ juhočinske porazené'woj^á^tiekly vo veľkom zmätú. Maocetungove armá. odrezBw Čankajšekovcom všeistupwé cesty zo šanghajskej ^ti a mta sa s tým, že mnoho júhočínského porazeného vojska padne do zajatia. Všetci chceme mier! Slovenský prípravný výbor Svetového sjazdu stúpencov mieru dostal už viac ako 2000 protestných manifestov, telegramov a rezolúcií zo závodov, z dedín i od rôznych spolkov. Do tohto šľacheného boja sa pripojujú aj slovenskí roľníci. Tak napríklad roľníci Dolnokubinského okresu vo svojej rezolúcii, ktorú podpísalo občianstvo všetkých dedín, hovoria, že budú všetkými silami bojovať za mier. Píšu: Postavíme sa proti každému, kto by sa opovažoval zapliesť náš štát do oovej vojny. Títo hovoria: My nechceme, aby naše polia napájala opäť krv najlepších synov nášho národa. Staviame sa preto do prvých radov bojovníkov za mier. Pracujeme na tom, aby sme mohli už v zárodku udusiť všetky zločinné snahy a každý pokus kapitalistických rozbíjačov a sabotérov svetového mieru. 5RP prináša pracujúcim roľníkom nové možnosti — možnosti lepšieho života. Jeho úspešné uskutočňovanie vyžaduje však, aby bol pokoj a mier. Preto za mier a pokoj budeme bojovať! 1. mája 1949 Oid^&a a odßatfed (O vojne a o mierovom hnutí) Napísal nám úprimne a atvorene nás verný čitateľ list, v ktO“ rom povedá: „Dobre, dobre, i ja sa teším, že všade ohlasujeme za mier za udržanie toho pokoja, ktorý je ľudom tak potrebný ako chlieb. 1 to chválim, že pri tých verejných prejavoch si ľudia dohre rozvážia, čo to je za dobrá vec na svete, aby sa mier udržal. A myslím si aj to, že ak aj u nás dakto verí na dáke anfflické zázraky, ktoré dákou ľahkou hračkou premenia štáty a vlády našej čiastky Európy, tak je blázon alebo nerozmyslenec ako dáke neskúsené dieťa. Lenže mňa mýli a znepokojuje jedna vec: Či si ti naši nepriatelia na západe nebudú myslet, že sme slabí a že sa ich Ihojíme, keď tak usilevne hlásaumieť, čo hlavného my tým mieIru? Či by nám toto nemohlo škodit a nepriateľov skôr posiľovat, aby boli k nám drzejší a naozaj bojachtiví?” Uznávam, to je vážne a povážania hodné opýtanie, pravdaže. Ale tu treba to vidieť a porozumet, čo hlavného my tým mierovým pohybom v svete docielujeme, a ako kazíme tie zločinné plány. Rozsiahla, ohromná vojnová propaganda západniarov (novinami, rozhlasmi, k/inami, plakátmi, divadlami, shromaždeniami a podobnými prostriedkami) založená je hlavne — na strašení svojho vlastného pokojného obyvateľstva falošným poplachom, že vlastne my, ľudovodemokratické štáty spolu so SSSR sme tí nepriatelia mieru, že my chceme byť útočníkmi a že teda z nás musí to obyvateľstvo mať strach a zbrojiť, zbrojiť a pri právať sa na bojovanie. , Medzi cudzincami, čo nás neznajú, má taká propaganda veľký vplyv, i keď sa nám tu doma zdá byt hlúpa, nesmyselná a neuveriteľná. Ale my nemôžeme mat vplyv ani na ich noviny, ani na ich rozhlasy, ani na ich ľudové shromaždenia, že by sa tak od nás dozvedeli pravdu, A preto boly potrebné iné spôsoby. Hľa, svolaný bol do amerického New Yorku veľký mierový kongres, svolaný bol druhý do francúzskeho Paríža a ďalší ešte do Prahy, a celý svet hol v napnutí, čo sa dozvie. Premnohí si mysleli; dobre, keď sa zástupcovia zo všetkých štátov sidu, i Ameriky (USA), i z Francúzska a iných západoeurópskych štátov, i zo SSSR a z ľudových demokracii, a nech .sa dorozumejú, dohodnú, nech je i vojnovému plašeniu koniec. Dobre. Lenže — čo -ten svet miesto toho uvidel a počul? Toľko, že v New Yorku pomáhači zbrojárov posielali platených demonštrantov, aby vykrikovali proti mierovému sjazdu! A toľko, že americké úrady neprivolily, aby delegáti z 'našej Európy smeli prehovorfk na iných amerických shromaždeniach za mier, a — skrátili im. dobu dovoleného pobytu v Amerike, A čo v Paríži? Tam podarená vláda neopovážila sa na sjazd pripustiť z východných kra(Pokračovanie na 2. strane).