Roľnicka Nedeľa, jun 1949 (IV/23-26)
1949-06-05 / 23. szám
Sfrana 2 Medzi SSSR a západnými mocnosťami Keby sa západní diplomati Angiié, Francúzska i Amerihanbiť, museli by sa červenieť až po k y na parížskej konferencii vedeli hanbiť, museli by sa červenieť až po korienky vlasov. Sovietsky minister zahraničia Vyšinský im náležíte ulvázal, že SSSR nedá sa zaviesť žiadnymi prekrúcačkami. Západniari vyhlásili, že aj on vraj chcú sjednotenie Nemecka, ale takto: Nech SSSK uzná tú hotovú ústavu západnho Nemecka, ktorí tri západné mocnosti Nemcom povolili, a nech SSSB jednoducho — pripojí východné Nemecko (sovietmi spravovaná) k západnému a bude „jednota“ hotová. A k tomu ešte nech SSSR — odpustí Nemcom platenie náhrad za to, čo v SSSB počas vojny zničili a narabovali... Ale minister Vyšinský zavrátil tieto návrhy, dôvodiac čo si západné mocnosti navymýšľali a urobili z a crbtom SSSB, to nie je pre SSSK záväzné. Ak chcú dohodu, teda najprv tak, že najprv musí sa spoločným usnesením všetkých štyroch mocnosti zaistiť prísna kontrola celého Nemecka tak, aby ani teraz ani v budúcnosti Nemci nemohli zbrojením ohrožovať ostatné štáty! Bez takej dohody je každá má iednačka bez ceny a bez rozumu. Napred spoločná záväzná a prísna kontrola celého Nemecka, tak ako bolo počas vojny dohodnutá, ale západniarmi nedodržiavaná, a len potom bude môcť byť celé Nemecko slednoteén, lebo ináče by všetko bolo iba faloš a klam. Tu dostala sa do pomykove najmä Amerika (TISA), lebo práve ona chce mať v západnom Nemecku výrobu zbraní a vojnového materiálu, aby ním bohla — hroziť Sovietskemu Sväzn. Preto bude sa vykrúcať ako had, ale — máme, lebo svet vidí, že Amerike chcela tu hrať falošnú hm, ale že je náležité vyzradená. Preto je zrejmé to, čo SSSR od začiatku vede!: že od pnsád v Par'ži nemožno nič dô’ežitého čal^ať. Sú dobré na to, aby bo'o už každému jasné, že vinník v znepokojovanf sveta je Amerika, a že každé zakrývanie tejto pravdy je márne. ROÜNTCKA HSDSTľA Uvoľnené ďalšie body VofnÝ tovar lacnejší nie Mlnulý utorok bolo riadne vlády, Na začiatku svojej schôdzky rokovala vláda na podklade zpiávy svojho predsedu A. Zápotockého o situácii na trhu spotrebného tovaru a usniesla sa na niektorých úpravách, týkajúcich sa predovšetkým voľného trhu a č.astočne tiež viazaného trhu. Nové opatrenia budú znamenať sniženie cien niektorých druhov voľného tovaru, predovšetkým textilu, konfekcie a obuvi, ktorých ceny sa snížia o 10—50%. Sníženie cien sa bude ďalej týkať tiež fotoaparátov, bicyklov a hračiek. ■Vo voľnom trhu potravín ostávajú ceny nezmenené. Len ceny mäsových konzerv a značkovaných likérov sa snížia. Zásobovanie na voľnom trhu potravinami bude však podstatne zlepšené rozSlrenbn siete predajni f masla, cukroviniek, trvanlivého pe-; čiva a cukru. ■ Uvoľnenie ďalších bodov Na viazanom trhu dôjde k zlepSe-: : niu nákupných možností spotrebite-; ľov uvoľnením ďalších bodov na od-: bernom liste na textil a obuv. : Uvoľní sa nových 10 bodov pre ná- ■ kúpy všetkého obuvi. 30 bodov, textilného tovaru a: ktoré sa v zime j uvoľnily pre nákup obuvi, bude mož-: no použiť aj pre nákup ťažkej kon-; fekcie) a pre ten istý účel sa uvoľ,: Ďuje ďalších 70 bodov. Pre ženy a: diečatá sa uvoľňuje ďalší ústrižok,! oprávňujúci k odberu jedného páru; hodvábnych pančúch. 'Všetky uvede-j né opatrenia nadobúdly platnosť od: 1. júna. : Riitisks-katelic&y dekan - vzarný družstevník i ) Nielen slovom, ale aj skutkom treba sa pričiniť o zveľadenie spoločného hospodárstva. Vzorným príkladom nech je nám dekan Štefan Laitman v obci Drietoma, okres Trenčín, ktorý je už 59-ročný a najviac sa pričinil o založenie hydinárskeho družstva v obci. Veľkú záhradu, ktorá patrí fare, dal dobrovoľne k dispozícii tomuto družstvu, ktoré aj sám vedie a stará sa o liahnutie kurčiat. Najviac sa pričinil o to, • aby každý roľník v obci choval: čistokrvné sliepky. Doteraz sa; pod jeho dozorom vyliahlo už asi- 2..500 kurčiat. Pre vlastný chov: družstva je z toho ponechané 150 ; kurčiat. Teraz sa liahne asi 4.200 kurčiat. Stará sa, aby bolo všetko v čo najväčšom poiriadku a abý; sa tak chov hydiny teraz už aj v Drletome v rámci Jednotného družstva priaznivo rozvíjal. ROĽMICI Ä MASA STRAKA (Dokončenie s 1. strany) Musíme odstrániť akékoľvek nejasnosti a kolísania, aby každý člen strany dobrú a osožnú politiku strany bránil, ale tiež aktívne pomáhal zakladať a budovať JRD. Ale proti tým členom, ktorí napriek .všetkémin trpezlivému presvedčovaniu budú kolísať a podliehaí reakčným názorom, musíme zakročiť a ak ide o neaapravlteľne kolísajúce živly, vylúčiť ich z našiich radov. Budovanie jednotných družstiev a plnenie ostatných úloh v pôdohospodárstve bude najlepším preverením všetkých našich členov a funkcionárov na dedine. Po vyjasnení tejto veci treba pojednať založenie JRD (jednotného roľníckeho družstva) s predstaviteľmi druhých strán i s roľníkmi, ktorí nie sú v žiadnej strane, ale sú súci, a podľa pravdy ich presviedčať a získať ich pre založenie družstva; treba aj ich navrhnúť do zakladačného prípravného družstva. Záleží na tom: presvedčiť ľudí, aby porozumeli, že chceme a konáme vec pre roľníctvo ozaj dobrú a osožnú. Teda presviedčať. K tejto práci pribrať treba i ženy súdružky, ktoré mnohoráz lepšie pochopia užitočnosť roľníckeho družstva ako mužskí a môžu poučiť, ovplyvniť potom ženy celej dediny. 3. Pri zakladaní jednotného družstva nebudeme sa naháňať len za množstvom, ale radšej založíme družstvá najporv v niekoľkých obciach, kde sú pre to najlepšie podmienky, z týchto družstiev budeme sa snažiť urobiť vzorné družstvá, dobre vybavené strojmi a iným zariadením. Založením družstva naša práca však neskončí, ale len začína. Založe- : ným družstvám musíme venovať všemožnú starostlivosť, pomáhať im organizovať prvé kroky činnosti, pomáhať pri budovaní nových azriadení, ako sú hydinárske farmy, práčňé, výkrmne teliec, elektrifikácia atčľ. Ak uvidia roľníci v susedných ohciacli na praktickom príklade, čo jediiotné družstvá naozaj sú a budú, až poznajú, aký dobrý prospech im pri- i nesú, získame všetkých pracujú- i I cich roľníkov pre diružstevnú; myšlienku.” i vá Takto doslovne uvádzame slo- ; generálneho tajonuníka R. | Slánskélio na pražskom sjaizde i strany, sprevádzané všeobecným ; súhlaisom, a tak sa to bude aj ko- I nať. A nie veru tak. ako v nie-; ktorých našich slovenských oh- i ciach rôzni naši prenáhlenci chce- i li konať. A nielen to: Generálny tajom- i ník zo svojho zodpovedného mies- i ta vyhlásil aj to, že i samú stranu \ treba upevniť v tej pravde, že roľníctvo a roľnícke potreby potrebujú práve od na-šeho soeializmu úprimnú a nezištnú podporu, a to hlavne pri družstevnom podnikaní tak, aby z toho malo ešte väčší prospech roľníctvo a celá pôdohospodárska výroba v štáte. Radi sme počuli tie slová zo zodpovedných miest nielen preto, že zodpovedajú dedinským potrebám, ale i preto, že rozptýlia zbytočné oibavy a rôzne klebety a hlavne, že napravia hlavy mnohým našim poblúdeneom, čo mali o tom falošné predstavy, a že odteraz budú konať tak ako je potrebné. Von z Ázie Prečo dostajy ázijské národy odvehu povstať proti utláčaterom V posledne) veľkej vojne boli v Azi'i porážaní nielen Francúzi, vládnúci v lodočíne, Holanďania na veľkých ostrovoch Indonézie, aile aj pyšní Angličania v čínskom Hongkongu, v zadno'ndickom Singapure, v Malajsku ' v Búrme — vôbec všade, kde na nich vojská Japoncov udrely. A vtedy s prekvapením uvedomily si všetky ázijské domorodé národy, že veru bieli obyvatela Európy nie sú žiadnf rodení „svetovládcovta“, ale že veru panujú nad Azijcam! len a lert preto, že títo sú neorganizovaní, vojensky neškolení a zbrojné nepripravení - a bez silnej vôle udr'ef na otročiteľov a osiobodif sa. Japonci, vo vojne spojenci Nemecka a Ta'ianska, so svojou modernou výzbrojou porážali a vyháňali europské vojská i z takých mocných pevností, ako bol na južnom cípe Zadnej Indie povestný Singapur, n užuž dobíjali sa do samotnej Prednej Indie smerom na Kalkutu, a zdesená Austrália triasla sa o svoj osud a žobrala o americkú pomoc: to preto, že materská ich ,,ahrániteľka'' Ar>gl'a ukázala sa s'abou, nebojovnou a trápne bezmocnou. Japonci síce dočasne „oslobodili" tie juhoázijské krajiny (Burmu, Ma'ajsko, územie Indočíny, veľké ostrovy Indonéz'e, Filipíny a mnoho ostrovov v Tichom' oceáne) od europských imperialistov (mocene-kých ovládateľov), ale iba za to, že si 'ch chceli podržať pre seba a po vojne kruté nad nimi vládnuť. Ale vo vojne samej povzbudzovali domorodcov proti Ang/čanom. proti Francúzom, proti Ame'■ičarrom (na Filipínach), dávali Fílipfn-o-m, Vietnamcom, Malajcom ateľ. zbrane, o'by pomáhal' imperialistov porazif a vyhnaf. Je pravda, Japonci boli na konci vojny porazení a ich ríša obsadená, domorocfcil Južnej Ázie zas prišli pod moc Európanov, ale — už nie dobrovoľne, už Sa búr'M a búria a chcú úplnú slobodu a nezávislosí. Slabosi Angiié, preukázaná vo vojne, daiia smeiosf ind't, že sa úplne odtrhla od Angiié, a jej 360 miliónov obyvateľov utvorilo s' tri štáty: Pakistan, vlastnú Inďu a Burmu, nerátajúc takzvané osamostatnenie ostrova Ceylomi, pravda, ale tam všade všetky zpiatočnícke partské viády boja sa vôle vlastného ľudu a — udržiavajú s bývalými potláčatefmi úzke styky, aby ztad'aľ mált zbrane a pomoc, ak by ich ľud chcel ozajstné oslobodenie i od vlaetnej panskej triedy. Naproti tomu v Indonézii teč'e potokmi 1 holandská krv a vo Vietnam* (v Indočlne) krv Francúzska, lebo tam pracujúci národ ctice maf ozaj vlastnú vládu a s napnutím čaká ' konečné víťazstvo ľudovej Cíny, aby sa pozdvfhnuí s celou siilou... Zmiznul už strach z „bieleho muža", ktorý pri-i šiel utláčaj a korlsťf, a národy ho- i tujú Sa k úplnému .oslobodeniu. i 5. júna 1949 Výchova a vzdelanie mládeže Povereník 1. Novomeský o dobrých výhfadoch školenia mladých. O týchto dôležitých vec'ach významne prehovopi'i na pražskom sjazde náš povereník školstva, vied a umení Ladislav Novomeský. Z jeho prejavu môže naša škoľovaná mládež vidieť, akú môže mať dobrú budúcnosť v nových naá’lch pomeroch, v ktorých sa oceňuje i ručná práca ’ obratnosť i dobré schopnosti a vzde'anie, rozumové. Povereník Novomeský medziiným zdôraznT toto: Hlavnou líniou rrašej výchovy našej školskej politiky bude mať taký smer, ako hlavná línia našej poliťky v ostatných odboroch nášho života. Teraz IX. sjazd dáva strane líniu budovania a výstavby sociaľzmu v''našej víasti, ako to navrhol súdruh Gottwald, lín'a budovania a výstavby socializmu musí byť záväzná aj pre našu prácu výchovnú, aj pre našu prácu i školskú, a to so všetkými tými metó: dami (spôsobami práce), aké uplat: ňujeme pr' realizovaní tejto línie vo : výrobe, v závodoch, v poľnohospo: dárstve ateľ., atd. Takýto smer vý: : chovy i v škoieh má význam dvojaký: 1. Spližuje äko’u so životom. So ; skutočným životom, I pomimo školy. : C'rrí školu a výchovu súčasťou života : a opravdu pripravuje mládež pre žl: : vot, 2. Mocne obrodzuje samotný vnú: : torný život školy. Nielen v našej dobe a nielen my ■trápime sa problémami školskej : výchovy a žVota mladých ľudí v škojlách. Osvieteným pedagógom (vycho: váteľom) dávno a všade robia staro:sti, ako vyučif, ako vychovať mladých : ľudí v súlade s ich záujmami a bez : obmedzenia rozumového i c'tového. j Starý spôsob školského vyučovania; ; bol vo večnom spore s mládežou, i ktorú raaly vychovať,, ktorú mali vy- i I učiť. Vnn" v prvom roku stawby Trate : mládeže vystriedalo sa v letných me■ siacoch na prácach na trati medzi [Dúbravou a Štiavnicou 17.000 mladých i ľudí, 1 h'ekoľko ttelc študentov. Súťa- I žili tam v telesnej práci, v športe i i v kultúrnej činnosti. A títo mladí ľu- I d'a už aj dnes vniesli do škôl bada: teľný nový duch, I nové lep: šie záujmy. Nijaké prednášky n'e : sú schopné roztvorij pred m'adými ■ ľudm' ťie obzory, aké im dai družný : život, naplnený prácou, pracovné sú: ťaženie a na ne nadväzovarrá výchojva telesná i duševná. Namiesto ■ typu blazcovaného (omrzlého) študió: za, ktorý pohŕda všetkým, čo Je nám : vážne a sväté, stal sa už po tejto ■ prvej smene na Trati mládeže typom : na našich školách mladik, ktorý už : hovorí o norme, o pracovnrej súťaž’, : o percentách, ktorými prekonala jeho E čata čatu susednú atd., atd. Treba ľu; tovať, že delegácia našich školákov E nemohla tu predložiť záväzky, ktoré : k IX. sjazdu sľúbily splniť premnohé : naše školy, najmä tiež v súťaž' medzi E sebou. Osobitne vás chcem upozorniť í m* súťaž medzi školami západosloven- E ským' a moravskýmil. Ide o súťaže š v rozličných veciach, obyčajne tých, ; ktoré najviac -tiesnia tú-ktorú triedu, itú-ktorú školu: v č'stote, v dochádzke, š v poriadku, v učení, ale ide tiež o sú: ťaže pn poskytovaní pomoci v pté- E each mimoškolských, ako je u nás ; veľm' závažné laiesňovanle, sadenie E ovocných stromkov, sbieranie na : Hviezdoslavov fond, ktorý dosiahol E pozorohodnú výšku 4 a štvrj milióna E korún výdatných prispievaním škol; skej mládeže. E Zvlášť významným čin'teľom je : i súťaž tvorivosti mládeže, organ'zo: vaná skuplrrami nášho Sväzu, mláde; že. Všetky ťeto podujatia uvoľňujú ■ záujem našich mladých ľudí, objavujú : a dávajú možnosť rozvoja Ich padaciu, pomáhajú v kolektívnej (hromadnej) práoi držať krok menej súcim. A všade tam, kde s porozumením, s láskou a s pozornostou sú sledované uč'teľstvom, mocne pomáhajú pre samotnú prácu vychovávateľskú a vyučovateľskú, A to je najvýznamnejší úžitok, ktorý má škola z týchto podujatí. Dnes mladí ľudia sdružení v Sväze m'ádeže v skupinách spievajú, recitujú, športujú ' pracujú, všetko to robia v súťaží pracujú v brigádach. A ku podivu — hoc' týmto záľubám venujú čas, o ktorom si mnohí mysleli, že je potrebný na učenie, aby látku dobre ovládali — dnes je prospech týchto mladých ľudí lepší, väčšm’' uspokojujúci. Lebo veru by táto mládež nezniesla, aby sa jej skupine vyčítalo, že v učení ochabuje, dokonca, aby nemoh'a sa dostať do tých-ktorých súťaží, pretože v učení ochabla. Nesmie byť pochybností o tom, že zodipovednost za výchovu, za vyučovarrie má v tr'ede ucheľ! A preto je treba jeho autoritu upevňovať. Cím však skôr a čím lepšie pochopí učiteľ výdatnú pomoc, ktorú pre svoje vychovávateľské a vyučovateľské poslanie má v činorodej kolektívnej práci mládeže a žiactva, tým pevnejšia a samozrejmejšia bude Jeho autorita. My nemáme práva lémaf palicu nad učiteľom, nad profesorom, pokým sme mu nepovedali čo od neho chceme a ako má robiť to, čo od neho chceme! Máme však plné právo žiadať od učiteľa pomoc pri výchove, a vystrojení životaschopnej, sebavedomej, vzdelanej, socialistickej mládeže. A túto úlohu môže sp'ňovaf zdarné v plne rozvinutom pohybe našiel» m'adých ľudí na všetkých stupňoch škôl. A vtedy i rodičia poznajú a potešia sa aká je to užitočná vec i pre tú mládež i pre rťlch. • U pozorňujeme pestovateľ ov olejnín, že roľnícke niakladateľ- 8tvo „Brázda”, Bratislava, Jesenského 9, vydalo vo svojej e-bierke: Roľníkov radca knihu Dr. Šimana, v ktorej sa preberajú všetky otázky, týkajúce «a kultúr olejnín a celý výrobný postup až po ukiladanie olejnatých semien. Cena 24.— Kčs. Pestovateľov kukurice upozorňujeme na publikáciu min. zemedelstva „Kukurioa, je význam v krmovinárskom pláne a geonomii”. Knižka poučuje o všetkých otázkach pestovania kukurice a všíma si i podmienky nutné pre pestovanie jiednotlivých druhov. Stojí 20.— Kčs. Roľníci Hviezdoslavovi Hviezdoslavovs'ká akcia sa i naďalej na našich dedinách úspešne rozvíja. V Michalovskom okrese sosbierali roľníci 5.000.—■ Kčs na Hviezdoslavov fond a obce, úrady a korporácie v tomto okrese zaviazaly sa, že sosbierajú na Hviezdoslavov fond 120.000.— Kčs. Roľníci v Michalovciach idú takto príkladom v prevádzaní a organizovaní Hviezdoslavovskej akcie. Dedinské divadlo Číž 2. VI. Uzol, 3. VI. Za frontom, Širkovce 4. VI. Uzol, 5. VL Za frontom.