Roľnicka Nedeľa, jul 1949 (IV/27-31)
1949-07-03 / No. 27
Cena 2 Ročník VI, — Číslo 27. Koniec hnevu a nedôvery K nášmn trvalému spojenectvTi s Maďarskom Dnes vieme to všetci bezpečne i my i Maďarsko: staré dlhoročné otvorené nepriateľstvo medzi našimi národmi a štátmi je zažehnané navždy i úplne, spomínanie starých hnevov a krívd nemá medzi nami miesta. Už i preto nie, že i v tom starom Uhorsku patrili tí krivditelia k tej polofeíidálnej triede, ktorá s novými pomocníkmi gniavila a vjkorisťovala svoj vlastný maďarský ľud s tou istou tvrdou bezohľadnosťou, ako nás, iba s tým rozdielom, že nás chcela obrať i o náš materinský jazyk. Príchod maďarského ministerského predsedu St. Dobiho, predsedu maďarského ľudového frontu nezávislosti Matyáša Kákosiho a členov vlády E. Geröa a G. Kállaiho do Prahy na vjTnenenie ratifikačných listín 0 našom vzájomnom spojenectve o trvalom priateľstve — to .je 1 vonkajší viditeľný znak toho, čo všetko sa medzi nami a medzi Maďarskom základne a dokonale zmenilo. Lebo — to s nami dohodol a uzavrel smlnvu nie panský živel, ktorý tisíc rokov v uhorskej kotline kruto a urputne vládol nad všetkým obyvateľstvom, ale — s nami dohodol a dohodu svoju spojeneckou smluvou spečatil maďarský pracujúci ľud, a jeho zákonití predstavitelia uviedli túto mocnú vôľu v skutok. Vo svojom významnom prejave v Priemyselnom paláci zdôraznil túto pravdu predseda našej KSS súdruh Viliam Š i r ok ý, ktorý dosvedčil, že tú istú vôľu prejavil i náš ľud, slovenský a český, lebo i u nás on rozhoduje, vďaka tomu, ž.e vellíé víťazstvo slávnej sovietskej armády oslobodili sme sa i my 1 Maďari, a na večné časy sme 1 my i oni striasli so sebe panskú skrivodlivú nadvládu. A — preto si môžme a budeme dôverovať, preto naše vzájomné záväzky spečatené sú vernosťou a cťou. Týmto významným skutkom je dovŕšený, dobudovaný mier národov nad Dunajom, a naša bezpčnosť má ešte pevnejšií a mocnejší základ. Máme spomínať, čo bývalo? Alebo máme zakrýv'ať a tajiť, čo sme prežili a skúsili? Nie veru, netreba nič tajiť ani vykrúcať, ale treba o tej minulosti — povedať celú pravdu. A tá je taká: Od roku 1514, keď po umučení vodcu sedliackeho povstania Juraja Dóžu dala uhorská šľachta po svojom víťazstve vyhlásiť, že na večné časy stratilo roľníctvo svoje občianske práva a že sedliaci, sú a budú večnými poddanými, od toho roku bol travle zotročený tak slovenský, ako maďarský, rumunský a všetok ostatný pracujúci ľud. Trpel v telesnom nevoľníctve až do konca 18. storočia, a poddansr.’o mohol striasť až lem 1848. Bratislava, Jesenského nlica 12 nedeľa Slovanský deň na Devíne Slávnosti 5. júla — V Bratislave a na Devíne Už piaty raz ideme sláviť SLOVANSKÝ DEN na tom pamätnom mieste pri vtoku Moravy do Dunaja, kde boly položené základy písomnej slovanskej kultúry, V deň slovanských vierozvestov Cyrila a Methoda, ktorí prišli srozumitelným slovanským jazykom a slovanským písmom prichcdili nás zapojiť a privtelíť k novodobej vzdelanosti, ktorá sa vtedy prejavovala na náboženskom, cirkevnom polí, Z vôle rozhľadeného slovenského panovníka Rastislava tento kultúrny skutok znemožňoval západným nemeckým koristníkom ohňom a mečom pod titulom kresťanstva vnucovať našim predkom svoju násilnícku nadvládu a zaberať a opanúvať naše slovanské kraje. Po novej „Slovanskej ceste“ prúdiť budú zástupy nášho obyvateľstva na Devín, ktorý bude stredom slávností. Do nich zapadá i otvorenie tejto Slovanskej cesty, pozdĺž Dunaja, vybudovanej obetavosťou brigád a o tvorenie tunela pod bratislavským hradom. V pondelok 4, júla, ktorý je svíatkovým dňom večer o 8, hodine vystúpia na bratislavskom hrade víťazné ľudové skupiny národopisné, ktoré účinkov aly v Strážnici, a iste privábia do nového amiiteátra veľké zástupy obecenstva. Vlastné slávností Slovanského dňa začnú sa na Devíne 5, júla o 9, hod. bohoslužbami rímsk o-katolickymi a evanjelíckjrmL Na slávnostnej maniiestácii, ktorú otvoria o 10, hod, prehovoria predseda vlády Zápotocký, povereník školstva Novomeský, povereník prof. Horák a zahra niční hostia. Popoludní vystúpia v amfiteátri na Devíne s kultúrnym programom členovia ND a Čs, rozhlasu a vyvrcholením kultúrneho programu budú národopisné slávnostL PRED ŽATVOI Šimon Žbirka Obilie už dozrieva a v niektorých krajoch južného Slovenska, najmä v piesočnatých pôdach za niekoľko dní začne žatva. Do tohto času treba pripraviť nielen všetky žatevné stroje, ale tiež pracovné prostriedky, ako pohonné látky, špagáty, náhradné súčiastky a podobne. Na tohoročnú žatvu sme dobre pripraveni. V celo'štát. meradle máme k dispo'zícii viac ako 30.000 samoviazačov, 69 tisíc obilných hrsťovačiek a 115.000 mláťačiek. Pohonných látok a špagátu je dostatok. Ide len o to, aby sme správne využili strojov, nenechali ich zaháľať a nestratili ani jeden pracovný deň. Ústredie pre poľno<hospodárskej mechanizáciu výroby na Slovensku vyzvalo našich roľníkov, aby uzatvárali smluvy so štátnymi strojovými stanicami o zapožičaní strojov. Stroj je veľkým priateľom a pomocníkom roľníkov a tak, ako im pomáhal v práci na jar, pomôže in^aj teraz pri týchto najdôležitejších prácach. Stroje nielen že uľahčia a urýchlia našu prácu, ale zlacnia aj náklady vo výrobe. Je vlastným záujmom roľníkov, aby plne využili výhody, ktoré im dáva naša vláda, aby uzatvárali smluvy so štátnymi stanicami a týmto čo najrýchlejšie dostali dobré zamo, suché a nepoškodené do sýpky. Štát. strojové stanice poskytnú JRD 20% sľavy po uzavretí smluvy o žatevných prácach. Kde nie sú JRD a kde roľníci uzavrú smluvy 60 štátnymi strojovými stanicami cestou MNV alebo MS JSSR, dostanú 10% sľavy. Je povinnosťou všetkých funkcionárov JSSR, aby pomáhiali a organizovali uzatvárainie smlúv so štát. strojovými stanicami, radili roľníkom a riadili strojovú prácu, pretože strojová pomoc nám do značnej miery vyrieši aj prípadný nedostatok pracovných síl v žatve. Žatevné štáby budú priamo ústredia krajov alebo okresov poz máhať organizovať všetky pracovné rezervy do žatvy, najmä rezervy pracovných síl, ktoré sú na dedinách nevyužité. Jednotné družstvá za pomoci funkcionárov ný priebeh žatevných prác v obci. Kde JRD nie je, organizovanie susedskej výpomoci za spolupráce MNV prevedie miestne sdruženie JSSR. Povinnosťou funkcionárov JSSR je, aby pomáhali ža(Pokračovanie na 3. strane.) Ale bola od roku 1848 sloboda? I vtedy vládla v župách (stoliciach) celého Uhorska len šľachta a bohatí daňoňvníci tak, ako v dobe poddanstva, A keď už bola liberálna „sloboda a ústavnosť“ podelili sa v habsburskej ríši páni o moc nad ľuďom s Nemcami. A vtedy hlavný Deákov spolupracovník pri zariadení tohto „dualizmu“ povedal o slovanských národoch Nemcom: „držte vy tie svoje hoidy (divoké bandy) a my budeme držať svoje. A ktož,e to bol? — g;róf Július Andrásy... A veru držali nás krutým spôsobom až do rozbitia Rakúsko Uhorska. Keď si Slováci pri tej „slobodom.yselnej“ ústavnosti zariadili zo svojich chudobných obetí slovenské stredné školy a Maticu slovenskú — ktože to bol, čo školy i Maticu zahubil, sbierky a majetok zhabal a vyhlásil, že vraj „niet národa slovenského“? To bol zas Sróf, ministerský predseda Kálmán Tisza. Ťažká to bola rana. Ale keď sa po dlhých rokoch neblahej Pokračovanie na 2. strane. 3. .júla 1949 Veľké moderné stroje — to je jeden z hlavných znakov našej terajšej národnej žatvy LEPŠIE A LEPŠIE Okolo zásobovania, práce a výrobnosti tak Musíme si to podľa pravdy povedai: z niečoho je niečo, a z ničoho nič. Keď sa spraví málo užitočnej práce, je x nej málo výsledkov, výrobkov, plodín alebo vykonaných služieb a zariadení. Ak teda všetci chceme a potrebujeme, aby ich bolo viac, aby sa na každého dostalo toľkú, koľko treba, musíme všetci dostatočne a usilovne robit a nedopustiť, aby zdraví a práceschopní ľudia žili a tučneli bez užitočnej práce a zásluhy. To je taká jednoduchá a samozrejmá pravda, že nejeden z nás mimovoľne nad ňou sa usmeje a pomyslí si: načo takéto mudrovanie, keď to každý vie? Lenže ono nepostačí len toto vedieť a uznávať, ale treba i starať sa, aby každý schopný človek ozaj robil a aby konal celú tú povinnosť, ktorá naňho samého pripadá. Povinnosť, povinnosť — ku komu? K tým všetkým ostatným obyvateľom, ktorí svoju prácu a povinnosť na svojich miestach statočne robia a plnia. Keď napríklad tí strojníci a montéri, ktorí robia traktory, kosačky, sejačky a iné stroje, pretekajú sa v ušľachtilom súťažení, aby ich dorobili čím viac a čim lepšie — robia to pre našu potrebu a pre obľahčenie našej roboty a našej povinnosti. A tak i tí iní, čo dorábajú iné a iné priemyselné články. A či ten lekár operatér alebo lekár vnútorných chorôb, keď svedomité lieči a pomáha chorým, alebo ten železničiar, čo dbá o pravidelný chod dopravy, alebo sudca, čo spravodlivo súdi a v terajšej napnutej dobe musí sedieť nad. spismi neraz od svitu do súmraku — či tí a iní a iní nezasluhujú, aby aj všetci ostatní spravodlivé plnili aj svoju povinnosť, že by každý už mal toľko výrobkov, plodín a potrebnosti, koľko sa patrí? Áno, áno, a preto sa volá a požaduje sa všade v ľudových demokraciách statočná a dostatočná práca, podporovaná nadplánmi, súťažením, zlepšovacími návrhmi, preto sa hľadajú šikovjiejšie spôsoby výroby — preto sme všetci za každé zlepšenie, za každú horlivosť vďační a úprimne sa z nej radujeme. Veď je to záruka a istota, že bude lepšie a lepšie, a že ten hojneší dobrobyt nadá na seba dlho čakať. Lenže — každý x nás vieme a skusujeme, ako sa okolo nás mocú a ponevierajú ľudia, čo sa tupo a sprosto vyšklebujú tej záruke a tej istote prichodiaceho zlepšenia, A prečo frfľú, a prečo sa kto vyšklebuje? To sú dvojakí ľudia: jedni sú tí, čo si v starých poriadkoch veľkopanský sladko žili a teraz im ten panský život z cudzej práce celkom pre'stal. Tí frfľú, špinia a vyšklebujú sa zo zloby, z nenávisti a radi by holi, aby ňou otrávili a pomýlili aj druhých, čo nemajú dôvodu k takej zlobe. A čo tí druhí nespokojní? To zväčša nie sú zlí ľudia, nie, ale takí, čo nevedia a nevládzu pochopiť a porozumieť, že to obnovovacie a zlepšovacie úsilie tak dlho trvá, a že nám vždy ešte nemôže byt tak, ako by sme potrebovali a ako by sme za svoje usilovanie už aj zaslúžili. Hľa, dlho to naprávacie úsilie trvá (hoc nie tak dlho, ako po prvej vojne), ale — prečo? Preto, že vojnou znivočilo sa -aj na našej vlastnej zemi toľko, čo sme museli novou prácou a novými materiálmi a výrobkami nahradiť, aby to bolo aspoň také, ako to už prv hotové bolo. A tú prácu, ktorú sme na to venovali, nemohli sme upotrebiť na celkom novú výrobu, ktorá by nás bola novými výrobkami, plodinami a vymoženosťami obohatila a životné podmienky zlepšila. Pokračovanie na 2. strane. I