Roľnicka Nedeľa, august 1949 (IV/32-35)
1949-08-07 / No. 32
Cena Vt KC» Roiník IV. — číslo 52. Teraz a - naliuiláce V žatve a po žatve (x) Teraz v našich časoch premení sa viacej za rok, ako inokedy za celé desaťročia. Hľa, talíú žatvu, ako bola a je tohoročná, takú sme ešte jakživo nevideli: toľko traktorov, toľko kosačiek, samoviazačov a kombajnov na poliach v tej najtuhšej robote, ako ešte nikdy, prenikdy. A nie na panských poliach, ako inokedy bývalo, ale na roľníckych poliach, tam, kde tej „driny“, tej najťažšej práce bývalo najviacej. Äno. Ale povereník pôdohospodárstva F a 1 ť a n a minister pôdohospodárstva Ď u r i š ešte nás ubezpečujú, že ani*to veru nie je dosť, a že o rok pri budúcej žatve príde ešte viacej strojov, lebo plánovanie v strojárskych fabrikách ide rázne a rýchlym tempom. Lebo o to ide a na tom najviac záleží, aby roľníctvo bolo oslobodené práve od tej najtvrdšej, najťažšej roboty v orbe a kosbe, a aby ten ušetrený čas a ušetrené sily mohlo venoyať inej výnosnej práci, ktorú republika obzvlášť potrebuje — zveľadeniu živočíšnej výroby,' dochovávaniu dobytka všetkého druhu, ošípaných, oviec i kvalitnej a skutočne výnosnej hydiny, — Máme už celé kraje u nás a väčšmi ešte na Morave a na českom juhu, kde gazdinky už celkom prešly na dôchov tých nových výnosných druhov hydiny, starajú sa o ňu predpísaným spôsobom a majú znamenité výsledky. To sú veci, ktoré majú a budú zauiímať i mestských ľudí, i takých, čo to vajíčko môžu získať iba na prídel alebo na trhu. V zemedelských novinách písala o tom žartovne česká gazdinka z Branšovky: „Hja, bolo to a je to u nás po dedinách teraz veľké vraždenie — rad-radom postupne zabíjame kury z nevýnosného chovu a nahrádzame si ich tými novými. Švagriná prišla si požičať mlynček na mäso a poyedá mi: „Musíme tú tvrdú kuracinu zomleť na mlynci. ináč by sme ju ani nenžuli. Človek ani nebadal, koľké staré sliepkv zbytočne celé roky kŕmil bez toho, že by vedel, že nenesú. Teraz tie nové budeme mať nod kontrolou podľa návodu.“ Nuž hľa, i tu v hydinárstve robí sa veľká revolúcia a veru krvavá. A veru užitočná. My obzvlášť radi čítame zprávy z našich obcí o tom, že tam alebo inde zariadili si družstevnú výkrmňu, ktorá sama za nich odovzdáva mäsové dodávkové kontingenty, že zariaďujú hromadný racionálny í odborne premyslený) výkrm podľa nového spÔBobu, a že takto ubudne s pliee našich gazdiniek kus roboty, Ktorú i tak potrebujú na iné súrne povinosti v hospodárstve a v rodine. Tohto roku na všetkých stranách o mnoho väčšmi badať starostlivosť o „podmietku“ (o strniskovú orbu), a o mnoho ho.ineišie chystajú si poľné zelené krmivo, viac ako kedykoľ(Pokračovanie m t, strane/ Bratblava, Jesenského nlica 12 nedeía Nové uvolhené body Povereníctvo priemyolu a obchodu oznamuje: Vyhláškou č. 727/1949 Ür. v., uvoľňuje sa s účinnosťou od 1. auiRusta z odberných listov na textil a obuv pre mužov, ženy, chlapcov, dievčatá a deti ďalších 10 bodov (predných) a to čísla 51 až 60, včítane na nákup všetkých druhov textilného tovaru a všetkých druhov obuvi. Vyhláška súčasne usta.novuje, že yietky druhy viaizanej obuvi ea môžu odobrať na ktorýikoľveik druh odberných listov na textil a obuv, pričom ústrižky 01 až 06, III., XÍlí., XVI. a XIX., netreba odvádzať. Tým sa zrušuje pre deti do 12 rokov e nadpriemernou veľkosťou nôh povinnosť predkladať odberný poukaz, nahradzujúci ústrižok vyššej vekovej skupiny. Okrem toho Povereníctvo priemyslu a obchodu výnosom číslo III/7-1024/272-1949 rozšírL I lo I účinnosťou od 1. augusta platnosť už predtým uvoľnených bodov (zadných) čísel 66 až 70, 76 až 80, 82 až 90, 92 až 100, 102 až 110, 112 až 120, 122 až 130, 132 až 140, 142 až 150, 1.52 až 160, 162 až 170, 172 až 180, t. j. 100 bodov, pre nákup niektorých ďalších druhov textilného tovaru, ako napr. mužských pulóverov, mužských denných košieľ z tkanín, stávkových a pletených blúz, zásitier, dámskych pulóverov okrem vlnených, nohavičiek, stávkových a pletených kombinačiek, pulóverov pre chlapcov a dievčatá, akrem vlnených, pulóverov pre deti, jnpiek, stolných súprav, ručníkov, uterákov na nádoby, ako aj látok na tieto, priadze na pletenie, okrem vlnenej a ľanovej atď. Presný sóznám týchto tovarov bude vyvesený na viditeľnom mieste v každej predajni textilného tovaru. Do Bratlslavv prišiel známv bo.lnvníit mlem, francúzskv katolícky kňaz abbé Boulier a prehovoril k mnohotisícovému zástupu na bratislavskom hrade za mier manifestujúcich bratisiavákov. Mirošovské zrnko Mali by sme « tom vlastne písať T naáej kultúrnej rubrike, ale je to tak mimoriadne krásny príklad a a pritom vec tak veľkého významu, že ju treba dať v našich novinách na význačné miesto, aby si tento článok každý všimol a každý prečítal. Skúsenosti nás učia, že nie je možný dobrý hospodársky rozvoj, racionálnejšia práca, lepšie vsmžitie všetkých výrobných prostriedkov, bez súčasného rozvoja kultúry a vzdelanosti. X veru, keď máme povedať pravdu, tak u nás na Slovensku vinou bývalej vládnucej panskej triedy zaostal — a to hlavne na dedinách — kultúrny život a, pravda, aj vzdelanostná a odborníčka úroveň dedinského obyvateľstva. Je veľký nedostatok dobrých obecných a školských knižníc a v knižniciach, skutočne len sem-tam dobrá, hodnotná kniha. Málo je kultúrnych domov, a keď aj sú, nie sú dostatočne vybavené. Spoločné čitárne na noviny, odborné časopisy a rňzne príručky na našich dedinách takmer nepoznajú. Veľa, veľmi veľa je týchto bolestí, čo sa týka kultúry na dedinách a ak ich chceme premôcť, ak v tejto dobe rýchleho, nikdy nevídaného technického rozmachu chceme postatič a udržať krok, nepomohlo by len jednostranné materiálne a texnické dvíhanie roľníckej práce, treba zdvíhať 1 vzdelanosť a kultúru. V našom päťročnom pláne sa kultúrne pozdvihnutie dedín pamätá obrovskými Investíciami a môžeme smelo tvrdiť, že za niekoľko rokov sa naše roľiilctvo zaradí medzi najvzdelanejších roľníkov sveta. Ale je to nielen štátny plán, nielen náš dlhodobý budovateľský program, v ktorom je kultúrne pozdvihnutie dedín zaradené ako jedna s veľmi dôležitých úloh čo musíme spoločnými silami splniť, ak chceme, aby ten veľký hospodársky a kultúrny rozvoj, ktorý teraz rýchle a od základu mení a k lepšiemu, životné postavenie každého pracujúceho človeka, aby zachytil v plnej miere aj dediny a preto, že dediny tak veľmi zaostávajú, teda predovšetkým dediny. Sú to sami roľníci, ktor* sa podoberajú napomáhať vládu pri tejto veľkej práci a pokiaľ len možno vlastnými silami doháňať to, čo sa v minulých desaťročiach a storočiach nie vlnou roľníkov zameškalo. Z chudobnej východoslovenskej dediny MiroSovce sme sa dozvedeli prekvapujúcu a radostnú zvesť: Občania Mirošoviec, okres Svidník sa dohodil, že zo svoje! úrody ša poskladajú na stavbu kultúrneho domu 8 knižnicou, čitárňou, javiskom a družstevnou kúpelňou. Dobrovoľne s® usniesli, že x každého metra odovzdaného obilia složia na kultúrne potreby dediny po 5 Kčs. Mirošovskí občania sa už dávno zapodievali myšlienkou postaviť si poriadny stánok kultúry, ale nemali potrebné finančné prostriedky a štátne subvencie nechceli pýtať, lebo, ako sami vravia, je ešte mnoho iných veci, ktoré sa musia zo štátnych peňazí v neSeJ Republike porobiť a uznávajú, že všetky tieto ťarchy štát nemôže prekonať naraz. Teraz ich napodla táto šťastná myšlienka a hneď sa aj a veľkou chuťou pustili ju uskutočňovať. Na túto spoločnú užitočnú vec dajú nielen z obilia, ale po malých čiastočkách aj z odovzdaných zemiakov, mäsa, mlieka, vajec atď. Pri tomto krásnom skutku mlroSovských roľníkov treba si nám všimnúť, ešte jednu zaujímavú vec, že totiž práve tie kra.je okojo Svidníka boly vojnou najviac zničené, najviac sú odkázané n» Tšetkn možnú pomoc a hľa: chudobná obec sa rozhodla a ohlásila všetkým slovenským dedinám že z vlast. ných orostriedkov si nostavl iniltúrnv donj a zadováži sl pre svoj kultúrny život aspoň to najdôležitejšie. Mlrc^ovčamia hrdo ohlásili svoj plán, ktorý nazvali „Mirošovské zrnko“ a vyzývajú všetky slovenské dediny, aby ich nasledovaly y príklade, aby akciu „Mirošovské zrnko*» jozvljaly ďalej, pomáhaly sa len dá, z vlastných prostriedkov a vlastnou mocou zdvíhať kultúrnu a vzdelanostnú úroveň našich dedín Jedno maličké zrnko kultúry, „Mirošovské zrnko“, je do našich dedín zasiate a v slovenských dedinách je určite na úrodnej pôde, vzide, rozkorení sa & určite prinesie bohatú úrodu. 7. augusta 1949 List slovenskému Tomášovi Priatel môj milý, tvoj dlhý list ma potešil i — nepotešil. Rád som, že si sa mi po dlhom čase tvojho odcestovania konečne zas ozval (ale zabudol si udat svoju adresu!), a pritom ma aj mrzí, že popri iných veciach je v ňom i toľko nedôvery a pochybností (svojich i cudzích) o veciach, ktoré sú jasné a správne, a teba iste znepokojujú preto, že bez vlastného rozmýšľania dal si si ich nahovorit od dakoho, kto by rád rozširoval neistotu a nepokoj. Nože nebud ako ten známy biblický „neveriaci Tomáš”, a — rozmýšľajme trochu o tých veciach. Keď niekto hromží, že vraj nedorobi sa u nás ttívarov a niektorých dôležitých potravín toľká ako prv, treba mu podľa pravdy povedať: Nie tak, viac sa dorobí a viac sa ponúka, ale ťažkosť je — inde, V tom, že teraz v no. vých pomeroch je o desaťtisíce a o státisíce viac takých ľudí, čo tie veci sháňajú, pýtajú a chcú kúpiť, lebo teraz majú na to peniaze a v minulosti nemali, lebo nebolo kde f^rajciar utŕžiť. Státicíce ľudí muselo žiť bedársky úboho len na tých zemiakoch a kapuste — lebo na inšie nezvýšilo. Prv každé to vajíčko, každý kúštik masla, syra, všetka hydina a iné a iné cennejšie potraviny išly do poslednej omrvinky na predaj do mesta, aby dáka tá koruna prišla na dedinu. Či sa pamätáš, ako sme my ako deti iba raz do roka vedeli, ako chuti vajce? To na veľkú noc, keď sme dáke to nafarbené vajíčko dostali. Náš dobrý druh Danišek spominava, že za jeho mladosti v Hričove navarili ráno veľký hrniec zemiakov a veľký hrniec kapusty, a to bola strava deň za dňom, týždeň za týždňom, často ani nezohrievaná. A dnes? Veď si všimni, ako sa zlepšila výživa v našich časoch. Alebo sa spýtaj, koľko sa minulo napríklad cukru v minulosti, a koľko teraz. Alebo pozri i na tých Cigáňov, ako sa teraz živia oproti ich úbohej minulosti a po. rozumieš, ako sa základné veci zmenily. A to nehovoríme ešte 0 tom, že pred vojnou bývalo v našej republike i vyše pol milió~ na ľudí nezamestnaných — čože tí chudáci mohli si kupovať a troviť? No, á preto sa cttia panskí a majetní ľudia tak, „ukrivdení”, y minulosti iba oni mohli si tie výživnejšie veci kupovať, iba .pre nich bývalo maslo, vajcia, smotana, hydina, mäso a podobne — a tí, čo to predávali, museli mat 1 strach, či to páni ráčia pokúpiť .., Nuž — také časy už nebudú, lebo počet kupujúcich a kúpiť chcejúcich sa nevídane rozmnožil. A preto práve sa robia výkrmne, farmy a zväčšuje sa vý~ robnosť, aby i pri tej veľmi zväčšenej spotrebe bolo pre každého dosť. A šatstvo, bielizeň, posteľné potreby! Bol si vojak a vieš, že každý štát musí si zariaďovať a mať v zásobe niekoľkorakú výstroj pre miliónovú armádu pre prípad vojny. Rátaj si koľko je to miliónov mundúrov, bielizne, pri'‘ krývok a všetkého ostatného. Veď vo vojne nám to Nemci úplne a úplne všetko vyrabovali. A koľko bolo treba na ošatenie železničiarov a iných rovnošatových zamestnancov. A čo ešte nové výbor verde bielizňové pre vyhradené nemocnice, a pre nové ďalšie nemocnice, sanatóriá, rekreačné domy, ubytovanie fabrických učňov, študentov, ďalej pre letné tábory, pre zdravotné útulky a pre všetko ostatné! Priateľ môj — celú zemeguľu by sme mohli obtočiť pásmom tých látok, a ešte by zvýšilo! A keď si to v duchu predstavíš a rozvážiš, bude sa ti zdať, že sa tu vykonal temer zázrak <— vďaka tým státisícom usilovných pracovitých rúk, ktoré verne splnily svoju povinnosť. Je zistené, že sme tieto veci nahradili, doplnili a dodali bezmála dva razy tak rýchlo ako po prvej vojne, hoci znivočenie potrieb obyvateľstva v tejtó vojne bolo omnoho horšie a väčšie. Preto sa nemáš čo čudovať, že súkromné potreby obyvateľstva nemohly sa dodávať a dodať rýchlo a v úplnej miere každému a všetkým, I to príde, a už skoro, keď nebudeme za ne musieť zamieňať z cudzozemska tú výživu, aká sa nám nedávno doma neurodila. Ale i tu musíš. Tomáš, mysleť na to, že teraz v nových pomeroch je — oveľa viac kupujúcich a kúpiť chcejúcich, lebo teraz má dôchodok každý, hľa, ako i ti Cigáni sa už ináč nosia, obliekajú a žijú. Dnes každý má právo na slušné živobytie, na obstojný zárobok, a ehe i ti chudáci, čo inekdy boli odkázaní na to žobranie, majú na starosť skromný, ale istý dôchodok. I ti môžu si už dačo kúpiť a mať. A — pre(Pokračovanie na 2. »tr»Tic)