Roľnicka Nedeľa, december 1949 (IV/49-52)

1949-12-04 / No. 49

'trana 2 it­ roľnícka n «de ľ ä MD - naša cesta k secializma... (Dokončenie s 1. strany.) tom má svoje korene v rozdielnych výrcbných formách medzi priemyoel­­nými mestami a dedinsitou malový. robou. Na dnešné pomery už prežité výrobné pomery na dedine zapríči­ňujú, že hodnota práce roi’nilta, pra. Čujúceho od rána do noci na poli, sa zďaleka nevyrovná produktiviie práce továrenského robotníka. Veľko­­výrobné formy umožňujú aj v pôdo. hospodárstve pracovať pomocou stro­jov, lacnejšie a rýchlejšie ako v ma. lovýrobe. Preto aj na štátnych veľ­kostatkoch je produktivita zamest. nanca, ,t. j. hodnota výroby asi 80.000 až 70.000 Kčs na hlavu, kým prie- ’ merná hodnota práce malého a stred. 1 iného roľníka pii zaostalých výrob- ' ných formách predstavuje iba 20.000 až 25.000 Kčs ročne. Naše hospo. dárstvo sa musí vyvíjať rovnakým itempom tak vo výrobe priemyselnej, i ako aj v poľnohospodárskej; Preto j musíme vyviesť naše poľnohospodár- j Btvo zo zaostalosti a úpadku, do , ktorého sa dostane vinou kapitális. i tického systému. A naše poľnohcs'po. ^ idáŕstvo môžeme zo zaositalosti vy. , viesť jedine tak, ak sa budeme ube­rať cestou k socializmu, cestou sdru. žovania malých a stredných roľní­kov na základe dobrovoľnosti. Pokiaľ ide o Žilinský kraj, pove. renik Falťan mal tieto osobitné ipripomleinky k tamojším JRD: Ži­linský kraj je z veľkej časti v ob. lasti krmovinársko-pastvinárskej. A. však stav pasienkov je žalostný. iHospodári sa na nich na mnohých miestach tak ako v stredoveku. Aby sime mohli dochovať viac dobytka; itreba zleipšovať stav pasienkov a to je možné jedine prostredníctvo m JRD. Tieto m-ajú možnosť použiť stroje, umelé hnojivá atď. Neplodné •a neúrodné plochy treba premeniť na výnosné pasienky. V Žilinskom kra. ji je asi 140.000 ha pasienkov g prie­merným výnosom 6 až 9 q. Pri trä. vopoľnom systéme by tieto pasienky mohly dávať 30 až 50 p. JRD BUDÚ MAT prednosť I V STAVBÁCH Doterajší rozvoj JRD bol často ha­­movaný nedostatočnými možnosťami stavebných prác. Táto brzda ich roz­voja budúcim rokom odpadá. Ako povedál predseda SP s. Husák, po­kiaľ ide o stavby , pre JRD, majú sa tieto uprednosťovať pred súkrcmi nými stavbami.. Sbor povereníkov vydal inštrukcie, podľa ktorých stavŤ by verejných budov, kultúrnych do­mov, elektrizácie, telefon, stavba škl’i atď. bude sa uskutočňovať pre­dovšetkým v tých obciach, kde je dobre fungujúce JRD. Náš štátny aparát a orgány ľudovej správy mu­sia funkcionárom JRD vychádzať yšemo-žne v ústretv a musia v nich vidieť priekopníkov nových foriem práce n,a dedine. To platí pre naše škôl atď. bude sa uskutočňovať pre. Sväz slovenských žien, pre Čs. sväz mládeže, všetci majú napomáhať vzrast JRD. Má sa tak robiť nie slovami, ale konkrétnymi čňmi. Aké sú WMmé IM Generálny tajomník KSS s. Baš. ťovanský ich shniul vo svojom ni­­trianskoim prejave do týchto H bo­dov; 1. Ako povedal s. Široký. JRD musia v obci p'niť predovšetkým hlavné úlohy výrobné. 2. Prednášať skúsenosti so spolcč­­mými poľnými prácami (spoločný ■osevný postup, finančný plán atď.) na všetky JRD. 2. Prenášať skúsenosti so spoloč. JRD. Presvedčovaním získať postup­ne všetkých malých a stredných roľ­níkov a obci do JRD. Treba za kaž­dú cenu z'-brániť tomu, aby sa JRD izolovalo, vytváralo a zanedbávalo ostatných malých a stredných roľní­kov v obci. No treba tiež dať pozor, aby sa JRD nestalo nástrojom dedín, i Bkých boháčov na vjfkor.'sťcvanie | malých a stredných roľníkov a na presadzovanie jeho predných záuj­­anov. JRD sa má starať o zveľade. j nie svojej obce — napr. vysadzova­ním ovocných stromko-v, regu.áciou potoka, kultúrnymi a osvetovými akciami atď. 4. Podľa zákona SNR JRD majú prevziať všetky urbárske pasienky, pasienkové spoločenstvá, majú sa Etarať o úpravu lúk podľa najmcder. nejších zásad, t. j. zavádzaním trá- V oporného systému na rov nových pasienkoch,' kejdového ohspodárstva na pasienkoch horských, striedavého pasenia v záhonoch a pod. Tuná sú práve na Slovensku obrovské mcž­­nosti. Na SlcvenisC-Mi m.áme približne SSO.O'OO ha pasienkov, z toho skoro 400.000 ha patriacčh urbárskym a pasienkovým epoločnostiam. Tieto budú podľa zákona preberať JRD. Pri riadnej úprave a obhospodárení bude možno zvýš'ť výnos týchto väčšincii zanedbaných pasienkov až na desaťnásobck. Co to bude zna­­menať, aké možnosti tu vzniknú pre izvýšenáe počtu i zlepšenie kvality v chove dobytka, ako aj pre zvý. šenie blahobytu našich roľníkov -— o tom azda aňi nie je treba osobitne hovoriť. 5. Dostatočne nevyužité pôdchos­­podárske stroje vykúpiť od súkrom-I níkov, najmä od dedinských boháčov. ' Súčasne sa starať o dobré využitie ' strojov, ktoré sú alebo budú v ma- I jetku JRD, ako aj o to, aby tieto i efcroje naozaj slúžily a pcmähaly malému a strednému roľníkovi. 6. Postarať sa o pretvorenie stro­jových družstiev na JRD, aby sa aj I stroje týchto družstiev, ktoré boly j často v rukách rozličných špekulan­­! tov a boháčov (stroje boly týmto družstvám dodané >s veľkými sľava. mi, mnoho ráz temer zadarmo), glú­­žily v obci malým a stredným roľ. iníkcm. Treba vybudovať úzku spoluprácu JRD so štátnymi strojovými stani­cami a vypracovať plán spoločných prác. Neslobodno zabúdať, že štát zakladá tieto strojové stan'ce na po­moc malým a stredným roľníkom. Rovnako štátne majetky. 8. Treba . uprednoeťovať stavby najmä JRD vzpmých:, pred stavbami súkromnými. Prácu na týchto stavs ibách, ako sú garáže, spoločné maštale, výkrmne, farmy, práčovne, kultúrne domy atď., mcžno organi­zovať spoločne. 9. SRD a PPPR budú cez zimu or. garážovať školenie v kurzoch pre ' pracovníkov a funkcionárov JRD j o tom, ako obhospodarovať pôdu a pasienky, ako udržovať a využ'ť pô­dohospodárske stroje, ako organ'zo­­vať výkrm dobytka, ošípaných, hy­diny atď. Budú tiež organizovať I exkurzie na štátne majetky, do vzorných JRD, do závodov atď. Tre­ba našim roľníkom pomáhať,» aby čí­tali odlbomú literatúru, tlač a tak si mohli osvojiť výdobytky najnovšej, najmä sovietske vedy i praxe v pô­dohospodárstve . 10. Veľký dôraz kladieme na prí­pravu jarných prác. Tieto musia stáť v znamení podstatného rozšíre­nia spoločného osevu v jarinách, spo­­íločného zaobstarania a prevádzania sadby a vôbec spoločného vykonáva, nia jarných poľných prác. Odporú­čame na tento cieľ v.yuž'ť tradíciu starého trojpoľného hospodárenia a (Skúseností zo susedskej výpomoci, ktorá je u nás taktiež zaužívaná. Treba dobre pripraviť ai nové obhos­­(podarovanie bývalých urbárskych pa­­eienkov, teraz už v rámci JRD. 11. Bude treba ďalej rozšíriť pa­tronáty závodov nad JRD a hla.vne (preniesť ich do praktického života. Noranovaviie prác na štátnych mafetkoch Na oblastnom riaditeľstve štát. majetkov v Bratislave bola v týctho dňoch pracovná porada zástupcov a zamS(Stnancov všetkých št. majetkov na Slovensku. Na tejto p:rade pre­diskutovali problém normovania prá­ce Za prítomnosti zástupcev ROH, a Povereníctva práce a sociálnej sta­rostlivosti. Výsledok boí ten, že táto komisia, slcžená z radov robotníkov, krm čoy a odborníkov poverila šesť št. ! majetkov vypracovaním presného po. pisu na jednotlivé práce, ako y kŕ- 1 mení a ošetľovarí dobytka, ob.ába- ! nia pôdy, a jednotlivých druhov prác j I vo všetkých odvetviach poľnohogpo- I dárskej výreby. Ďalšie zasadanie tej­to komisia ' bude ešte tento mesiac, I aby popisy sami zamestnanci zhodno- I till a prikročili už ku konečnému sta- i noveniu presných noriem. Ešte o vernem predali ešlpanýcä K vyhláške o voľnom predaji oší­­pe.ných a o domácich' zakáľačkách vydalo Min'sterstvo výživy v dehede s Ministerst'vcm pôdohospodárstva smernice, ktoré práve dozosielajú všetkým miestnym národným výbo­rom. Podľa týchto smerníc treba každú domácu zakáľačku hlásiť MNV. Až po jej schválení mcžno za­bíjať, a to v osemdňovej lehote. Po­kiaľ ide o voľné zakáľačky. nepovo­lia 'ch Za nijakých ■okolností tým roľníkom, ktorí nesphiill svoje dodáv­kové povinnosti, na ktoré sa smJuvns zaviazali. Keď hlási chovateľ voľný predaj cšíoaných aleho dcm-šcu zeká­­ľačku, zistí miestny národný výbor podľa dokladov o dcdá'vke, či tieto d-i-dávkové úlohy splnil za rO'k 1949, pripadne keď h'ási domácu zakáľačku I po prvO(m januári 1950, či splnil svo- I je úlo-hy v dodávke a či chovateľ má j taký gta-v dobytka, aby sa zabszpe- I čllo aj naďalej die'čie plnenie výrob­ných a dodávkových úloh dobytka v I stanovenej lehote. Podilieha odvoz dreva poJsioliospodárskel dani Ministerstvo financií odpovedalo na dotaz Ministerstva zemede'lstva, že povoznictvo, patriace k prevádza­niu poľno'hoep .dárskeho podnikania, len vtedy nepodlieha dani, ak je vy­­kdnávané ako vedľajšie zamestnanie roľníka, podrobeného poľnohospodár­skej dani. Chceme roľníkom bhžš.e objaSíniť pojem vedľajšieho zamestna­nia a preto ich soznámlme s hľadis­kom, ktoré v tejto otázke zaujíma Ministerstva financií. Za vedľajšie zamestnanie možno teda pokladať len takú činnosť pre­vádzateľa poľnohospodárskeho podni­kania, ktorá nie je vykC(návaná ako živnosť, t. j. pravidelne a sústarae, pričom je ovšem potrebné, aby po­platník m'al živnostenské oprávnenie __ je vykonávaná len príležitostne, t. j. len v čase, kedy prevádzka poľ­poľnohospodárskeh.o podnikania nevy­žaduje p:ne prácu poplatníka a členov jeho domácnosti, ktorí sú na hespo­­dárstve trvalé a nine zamestnaní — a konečne, ktorá je vykonávaná len v ta.kom rozsahu, že vzhľadom k cel­kovému hospodárstvu nepresahuje podriadený význam vedľajšieho za­mestnania, t. j. príjmy dosiahnuté výkonom vedľajšieho zamestnan'a sú také, že by samy o sebe nestačily k výžive popíatníka a členov jeho do­mácnosti a slúžia preto len na do­­plnen'e príjmov z poľnohoíspcdárske­­bo podnikania. Za týchto predpokladov pokladá Ministeretv'a financií príjmy dociele­né pri vedľajšom zamestnaní za da­ňové vybavené už tým, že roľník podlieha poľnohospodárskej dani. (tmz) Rodinné prídavky Od 1. októbra 1949 zvýšili ro­dinné prídavky o 40 Kčs na kaž­dé nezaopatrené dieťa. Výplata ro­dinných prídavkov sa robí vždy za uplynutlv štvrťrok, a to ku koncu mesiaca, nasledujúceho po uplynutí tohto štvrťroku. Rodinné prídavky, vyplácané na základe zákona zo dňa 23. marca 1949, sa zvyšujú tak, že mesačný prídavok činí na jedno dieťa 190.— Kčs, na dve deti 430.— Kčs, tri deti 720.— Kčs, štyri 1060.— Kčs, päť 1450.— Kčs, šesť 1890.— Kčs, se­dem 2380.— Kčs, osem 2920.—■ Kčs, deväť 3460.— Kčs a na desať deti 4000.— Kčs a zvvšuje sa o 540.— Kčs mesačne na každé ďal­šie nezaopatrené nym a niektorým dieťa. — Štát­verejným za­mestnancom a požívateľom štát­nych odpočívnych platov sa bude vyplácať výchovné ročne na jedno dieťa 2280 Kčs, dve deti 5160 Kčs, tri 8640 Kčs, štvri 12.720 Kčs, päť 17.400 Kčs, šesť 22.680 Kčs, sedem 28.580 Kčs, na ôsme a každé ďalšie dieťa prislúcha ročný prídavok vo výške 6480 Kčs. Ro­dinné prídavky už zvýšené sa vy- 1 platia koncom januára 1950. f 0čo¥8j byslyp lielilavé liospodársl^a JRD v Očovej vo Zvolenskom okre­se zo začiatku vykonáva'o len čin­nosť, meohanizačnú, Sožalo svojírti členom, ako aj ostatným roľníkom •spolu 1000 ha C'bilovm. Prirodzene, pri žatvách vypemáhali aj očovskí roľníci susedskou 'výpomocou a keď Sa zaviedla do Očovej autebusová linka, zc'rganizovali si družstevníci brigádu a v krátkom čase postavili garáž pre štátny autobus. Pri regu­lácii poto'ka odpracovali 10.000 pra­covných hodín v rámci dobrovoľnej pracovnej brigády. Na začiatku jese. i ne začali stavať úscho-vňu pre stroje, ktorá je už pred dokončením. Okrem tohP .P'stavili lúppsálu pák'adcm .250 tisíc ikčs. Pasienky a lúky, ktoré bo­ly etše dO'nedáVina zanedbané, zerali, upravili a pripravili na jarné siatie pod ov;s. V budúcom reku plánuje JRD v OčO'vej postaviť hydinárňu, ktorá je už zaplánovaná, ďalej chce postaviť maštale pre obecných býkov a zaviesť kejdové hospodárstvo. Na jar plánuje JRD U'Skutočn ť prvé kroky k jednotnému csevnému postu­pu, a-by už na jeseň bolo všetko pri­pravené. Porady šíátnycli strojevýcfi staníc Aby štátne strojové stanice mohly ľahšie zvládnuť svoje úlohy, treba prehĺb'ť ich spoluprácu s malými a strednými roľníkmi. Vytýčené úlohy treba predi'sikutovať so všetkými za­interesovanými složkami, načo je najvhodnejšou dO'bou zimná prestáv­ka v poľnohospodárskych prácach. Preto svolávajú štátne strojové sta­nice v dňoch 20. novembra — 19. de­cembra t. r. okresné konferenc’e, na ktorých majú zhodnotiť doterajšiu prácu štátnych strojových staníc, po­ukázať na ich nedostatky a nájsť riešenie, ako ich odstrániť. Treba nájsť ďalšie možnosti gipclupráce, ktorou by sa ŕšte viac prehĺbila a rozšírila služba štátnych strcjpvých staníc malému a strednému roľní­kovi. Mreácia rolnícki sniódežs v zime 1S5Q Československý gväz mládeže orga­nizuje rekreáciu roľníckej mládeže v zime 1949 a na jar 1950, na ktorú bude vysilapé il.OOo mladých roľní­­(kov yo veku 15—26 rokov. Pre zim­nú rekreáciu je k, dispozícii 36 re­­(kreíičných stredísk, ktoré sú umie. istené v krajoch: Šumava, Krušné hory, Jizerské hory, Krkonoše, Je. iseniky, Beskydy, Južná Morava a Vysoké Tatry. Cena všetkého zaopa­trenia a cestovného čini; námezdné pracujúci v poľnohospodárstve 200 Kčs, ■roľnícka mládež do 10 ha 300 Kčs, (roľnícka mládež do 20 ha 500 Kčs, roľnícka mládež od 20 ha 800 Kčs. Dažde zaičliy vefký počet snvší sa Po výdatných srážkach oirná pôda úplne rožmokls a v n'ektorých krajoch Slovenska je tak rozmočená, že sa vôbec nedá obrábať, hoci vy­soké teploty sú priaznivé pre dokon­čenie jesenných poľných prác. Stav ozimín sa podstatne-zlepšil, pekne za­­zelenaly a vyklíčily. Veľké množstvo srážrk im vôbec neškodilo, naproti tomu časté dažde znÁily veľký pečet myší a hrabošov, ktoré vyžierali ozi­miny. Minulý týždeň najviac srážok namerali na západnom a južniom Slo­vensku 50—80 mm, miestami až 100 mm. Stredné Slovensko dostalo o n'e­­čo menej srážO'k, ale aj tu boly’ nad­­normálne, lebo sa pohybovaly od 30 do 50 mm. Najmenej srážok malo severné a východné Slovensko, 10— 20 mm. V tomto týždni Prešovský kraj splnil jesennú orbu na 909 per­cent a tak je na prvom m'este, na ním nasleduje kraj Košický a kraj Žilin,ský, oba kraje dosialby výkon na 89.9 pere. Dôležité upezernenle ústredie pre mechan-izáciu pôdo­hospodárstva upozorňuje, že sklad (náhradných súčia,stok traktorov Ško­da 30 bude preložený z Plzne do Prahy — Vršovic, s>klad Ústredia pre mechanizáciu pôdohosDodámtva. Už dňom 16. nO’vembra t. r. bola zastavená akákoľvek d'stribúoia ná­­ihradných súč!asto.k traktora Skoda 30 v továmom sklade v Plzni a sú. časne preberá túto funkciu sklad Ústredia pre mechan'záciu v pôdo­hospodárstve v Piahe-Vršoviciaoh, Leningradská č. 3. 4. decembra 1919 V Košickom kraji budujú hydinárske farmy y Košickom kraji je teraz vi výstavbe 15 hydinársk-ych fariem. Hotové hydinárske farmy eú už v Drainove, Harichovciach, Po­prade a v Hrani., v ktorých sa za­vedie chov hrabavej hydiny už od decembra t. r. V Hrami bude fair­­ma vo Veľkej Ide, Lnleši, Nižnej Mysli, Gerlachove, Jaiklovciach, Švedlári, Rakoši, Rybníku a Mi­­kolčanoch dokončia do konca t. r. V týchto farmách sia začne s chovom hydiny už po novom ro­ku. Výstavba fariem si vyžiada nákladu 4 n».i'l. Kčs. Samočľimé s’ace stroj© na zemiaky Vývojové oddelenie strojárne (Iriížsitevných podnikov pôdohos­­podárs.kych v Havlíčkovom Bro­de vyrobilo 4 prototypy (ukážko­vé) siamočinných siacich strojov na zemiaiky. Stroje sa veľmi osvedčily pri úradných skúškach v štátnej výskumnej stanici vo Vailečove. Úprava pastvín v Žilinskom líraji Pod dozorom a vedením pôdo­­hospodánsikelio referátu KNV v Žiline prebieha v kraji úprava paistvín. V Žilinsikom kraji upra­vili doteraz 647 ha pastvy, pri­čom pracovalo 3779 pracovných síl a 196 párov záprahov. Na plo­che 209 ha previedli hnojenie pastvín, pričom použili 1019 q umelých hnojív. Do úpravy past­vín boly zapojené aj dobrovoľné pracovné brigády JRD a spolu­­niajitefov pastvín. Najviac paistvín doteraz upravili v obciach Stra­­úavy a Koinská. Splnili prvý rok 5EP Spoločným úsilím celého osa­denstva závodu cementárne v Ladcoch spliniili v dňoch 16. no­vembra t. r. vo výrobe cem'entu úl'Oihy, dané operatívnym plánom na rok 1949. Rovnako závod Slo­­vena, n. p. v Čadci oznámil, že splnila výrobný plán prvého ro­ku päťročnice a záväzky k II. všeodhorovému «jazdu. Biulú chovaC ovce podľa mičurinskej metódy Novozaložené JRD v Dobšlnej venuje veľkú pozornosť predovše­tkým chovu oviec, lebo jeho oko­lie je ovčiarskym krajom a má veľmi hodnotné horské pasienky. JRD pomýšľa zaviesť na pasien­koch kejdové hoispodárstvo zJepšiť chov oviec a chcú to uro­a biť mičurinovou metódou a to krížením valašky s plemenom sheviot. Chovatelia oviec v dob­šinskom chotári chcú takto do­siahnuť u oviec zjemnenie vlny a zvýšenie dojivosti. Aj reroľníci budú môcť chovať ošípané Povereníctvo výživy v snahe umožniť ai nerof nikom chovať ošipainé, uvoľnilo určité množ­stvo pšeničnej kŕmnej múky a pšeničných a ražných otrúb pre výkrm ošípaných. Cena za 100 kg ;)šeničných a ražných otrúb je 400 ICčs a pšeničnej kŕmnej múky 500 Kčs. Krmivá «ú k dispozícii u RSD, avšak v ohmedzenom množstve a sú určené predovše­tkým chovalefom — neroľníkom. Roľnícke ženy si založily JED Myšlienka družstevníctva pre- Riiikla na celom Slovensku aj do tých najzapadlejších detlín. Do­­teraiz hoJi o-byčajne zakladateľ­mi JRD naši roľníci a roľnícke ženy im pri tom iba nomáhalv. Vo Vyhniach máme iniciatívnej­šie roľnícke ženy ako saimých roľníkov. Celý výbor JRD pozo­stáva zo žien. Naše rofníčkv dob­re vedia, že JRD uľahčí prácu na poli i v domácnosti.

Next