Roľnicka Nedeľa, februar 1950 (V/6-9)
1950-02-05 / No. 6
Cena 2 Kčs ť . ■ Ur. ‘ • i. • 41:#•' . * i.l- i -'-; 1 '■/ .> v’ iJ i Ročník VI. — Číslo 6. 4. itü • T 1 JL A na nedeľa Bratislava, Jesenského ulica 12 Naliehavá a vážna áloha dôkladne zorganizovať jarné práce Minister Úuriš: JRD musia byť vzorom a príkladom (oč) Praha — Delegáti jednotných roľníckych družstiev sišli sa 28. t. m. do Prahy na dvojdennú celoštátnu pracovnú konferenciu, aby na základe výsledkov a skúsenosti v družstevnom sektore roľníckej výroby vykonali vzorné prípravy na jarné poľnohospodárske práce. Pracovná porada predstaviteľov našej pokrokovej roľníckej politiky je súčasne prípravou na prvý eeloštátny sjazd JRD, ktorý bude začiatkom marca. Celoštátnu poradu roľníckych pracovníkov otvoril minister s. Duriš prejavom o úlohách jednotných roľníckych družstiev pri zabezpečovaní vyššej rastlinnej a živočíšnej výroby a výrobnosti a organizovaní nadchádzajúcich jarných prác. Zástupca ministra pôdohospodárstva s. Dr. Koťátko referoval na porade o pokrokových spôsoboch výroby v JRD. Po hlavných prejavoch prvého sjazdového dňa predniesli sjazdovi delegáti podnetné diskusné návrhy o dokonalejšej družstevnej organizácii roľníckej práce i výroby, o lepšom využití strojov a spravodlivejšom odmeňovaní práce atď. Minister pôdohospodárstva s. Duríš v otváracom prejave najprv spomenul veľkolepé výsledky a vymoženosti sovietskeho socialistického poľnohospodárstva, ktoré prináša drahocenné skúsenosti pre poľnohospodárstvo celého sveta. Ohromné dielo so•vietskych kolchozných roľníkov si overila aj 300-členná čs. roľnícka delegácia. Českí a slovenskí roľníci pochopili, prečo sa mohlo stať sovietske poľnohospodárstvo za tak krátky čas najdokonalejším poľnohospodárstvom na svete. Pochopili, čo znamenajú napríklad pre naše suché kraje sovietske metódy obrábania poli. Pochopili a presvedčili sa, že všetky pokrokové výdobytky môže dať roľníkom iba socialistické poľnohospodárstvo, socialistické družstevníctvo. Pochopili, že inými formami poľnohospodárstva možno vyrábať iba málo a draho. Tohoročné a všetky budúce úrody v našom poľnohospodárstve závisia od toho, ako si túto pravdu uvedomí každý roľník v každej chalupe. Nev.ýnosnosť malovýroby Každý náš roľník vie — pokračoval minister Ďuriš — že prvý rok päťročnice v poľnohospodárstve sme zodpovedne splnili. Okrem zemiakov, cukrovky, chmeľu a olejnín sme poväčšine prevýšili plán. A predsa toto vyrobené množstvo nestačí ani našim roľníkom ani pracujúcemu mestskému ľudu. Pri malom množstve výrobkov a veľkých nákladoch musia byť ceny roľníckych výrobkov vysoké. Ani tieto vysoké ceny nestačia však na veľké investície do výstavby nášho poľnohospodárstva a na ďalšie zvýšenie životnej úrovne malých a stredných roľníkov. Nedokonalá malovýroba často spôsobuje nedorozumenia a nepríjemnosti pri plnení smluvných dodávok. , Dokladom škodlivosti malovýroby sú napríklad nízke hektárové výnosy cukrovky, zemiakov a chmeľu, ktoré sú ešte nižšie ako výnosy predvojnové. Priemerné hektárové výnosy cukrovky boly v celej CSR v roku 1034—1938 285.8 q, v rokoch 194.5—1948 iba 211.0 q. Priemerné hektárové výnosy zemiakov boly v roku 1934—1938 134.8 q, v rokoch 1945—1948 iba 111.0 q. Naši roľníci však vedia, že pri splnení všetkých nevyhnutných opatrení možno dosiahnuť oveľa vyššie výnosy. V dôsledku uvedených nízkych výnosov nemôžeme potom uvoľniť ani cukor, nemáme zabezpečenú ani krmivovú základňu pre zdokonalenie našej živočíšnej výroby, nemôžeme ešte úplne uvoľniť mlieko, maslo, mäso a tuky. Pred tohoročný-mi jarnými prácami si musíme všetci plne uvedomiť túto skutočnosť. Starý spôsob prevádzania a organizácie jarných prác a roľníckej výroby nemôže nám už vôbec zaručiť vyššie výsledky ani pre našich malých a stredných roľníkov, ani pre naše národné hospodárstvo. Prvé skúsenosti JRD Už prvé. počiatočné výsledky a .skúsenosti našich JRD pri družstevnej organizácii žatevných a jesenných prác nám ukázaly, že je možné aj v poľnohospodárstve vyrábať viac, lepšie a lacnejšie, ale iba pri družstevnej organizácií pxcicc ä vyroby* Naše JRD i štátne majetky a štátne strojové stanice majú byť vzorom v nastávajúcich jarných prácach. Ich úlohou musí byť, aby dosiahly aj v tomto roku také hektárové výnosy, takú úžitkovosť živočíšnej výroby, také výsledky strojov a lepšej dokonalého využitia organizácie práce, aby sa stály podľa slov prezidenta Klementa Gottwalda „názorným príkladom a vzorom, ktorý malým a stredným roľníkom prakticky predvedie všetky výhody socialistického veľkopodnikania v poľnohospodárstve”. Miliardy, ktoré môžeme získať Aká je nedokonalá a nákladná malovýroba, to dosvedčuje napríklad skutočnosť, že podľa štatistiky pripadá na jeden poľnohospodársky závod v ČSR okolo 22 parciel. Dosvedčuje to aj veľmi nízka dojivosť kráv v súkromnom sektore, ktorá činí denne priemerne 3.6 litra, hoci na štátnych majetkoch činí denne 6 litrov. A práve táto nízka dojivosť najlepšie ukazuje na miliardové straty v našej malovýrobe. Vieme, že zvýšenie dojivosti iba o jeden liter denne znamená pri dvoch miliónoch kráv v Republike ročne približne 3 miliardy vyšší výnos a pol litra mlieka denne viacej pre 4 milióny osôb. Zvýšenie dojivosti o 5 iitrov by znamenalo 5% celého nášho národného dôchodku. A podobne miliardy sa skrývajú v hektárových výnosoch, v lepšej organizácii práce a dokonalejšom využití strojov. Aké sú prvé skúsenosti našich JRD o možnostiach zvýšenia roľníckej výroby? K 15. januáru 1950 mali sme v Republike približne 3.400 schválených prípravných výborov JRD a 2.130 už ustavených družstiev so 103.000 členmi. .IRD nemalý ešte v roku 1949 vlastné výrobné úlohy, ani vlastný výrobný plán, ktorý sa začal tvoriť len v letných mesiacoch. Tohto roku však naše vzorné JRD majú, rovnako ako štátne majetky, zvláštny operatívny plán, aby malí a strední roľníci mohli názorne sledovať výsledky družstevnej organizácie, družstevného obrábania polí. Vieme, že začiatky činnosti týchto JRD budú mať veľa počiatočných ťažkostí. Napriek tomu si však tieto JRD už na tento rok uložily oveľa vyššie úlohy, ako sú výrobné úlohy v ich obciach pre súkromný sektor. Napríklad pri produkcii pšenice si JRD v českých krajinách určily vyššie výnosy o 8.11% a na Slovensku o 7.40%. Vyšší priemer živej váhy ošípaných si určiiy JRD v českých krajinách o 32.16% a na Slovensku o 37%. Pri snáške vajec zvýšlly priemer v českých krajinách o 24.75% a na Slovensku o 31%, atď. Plány JRD Základom pre jarné práce má byť celoročný výrobný plán JRD. Celoročný výrovný plán JRD má obsahovať všetky výrobné úlohy jednotlivých členov JRD a prípadne výrobné úlohy na družstevne obhospodarovanej zemi a v družstevných spoločných stajniach. Vzorné JRD si už svoj celoročný výrobný plán vypracovaly. Tento výrobný plán súvisí s pracovným, finančným a inými dielčími plánmi, bez ktorých sa výrobný plán nemôže úspešne plniť. Celoročný výrobný plán treba vypracovať pre jarné práce, pre žatvu, pre jesenné práce a zabezpečiť ho príslušným pracovným a finančným plánom. V rámci celoročného výrobného plánu musia JRD dbať predovšetkým o ďalšie rozšírenie spoločných osevov a spoločného obrábania pôdy, o presné dodržiavanie plánovanj'ch plôch, a to najmä pri cukrovke, zemiakoch, zelenine, chmeli, základnj^ch krmovinách. Rovnako dôležité je tiež dodržiavanie množiteľských plôch. JRD majú dôsledne použiť vsetkjj agrotechnické opatrenia a všetky nové vymoženosti vedy, predovšetkým veľké vymoženosti poľnohospodárstva SSSR pre zvýšenie hektárových výnosov a úžitkovosti dobytka. Vzorné JRD v družstevných budú mať tohto roku stajniach výlučne plemenný chov hovädzieho dobytka. Postupne takto zdokonalíme celý chov nášho hovädzieho dobytka. Podobne do konca t. r. v družstevných výkrmniach bravov budú len plemenné chovy prasníc a v obciach, kde sú vzorné JRD, bude výlučne plemenný chov sliepok už tent j rok. Budovanie JRD je jedinou ce'šlou zdokonaleniu nášho pôdohospodársĹva. Najslabšie miesto roFníckej malovýroby Všetci si musíme uvedomiť, zdôraznil s. Ďuriš, a škodilo by to predovšetkým našim malým a stredným roľníkom, ich ženám a vidieckej mládeži, keby sme si to nepriznali, že najslabším miestom v roľníckej malovýrobe je zlá organizácia práce ľudí, strojov i poťahov. A ak pre priemyselnú výrobu platí zvyšovať produktivitu práce, aby sme mohli vyrábať viac, lepšie a lacnejšie, o toľko viacej to platí pre poľnohospodárstvu. Pred niekoľkými týždňami, na celoštátnej konferencii štátnych majetkov a štátnych strojových staníc, sme podrobne prerokovali, ako treba organizovať prácu v poľnohospodárstve. Predovšetkým si to však musíme prerokovať v našich dedinách a v našich roľníckych družstvách. A tu si treba uvedomiť v každom hospodárstve, že jediná cesta najdokonalejšej organizácie práce je družstevná cesta. Preskúšali sme výsledok družstevnej organizácie práce v lanskej žatve v desiatich JRD. Výsledok je veľmi poučný. Pri ľudskej práci sa ušetrilo 45%, pri ťažnej práci sa ušetrilo 60% a pri finančných nákladoch sa dosiahlo sníženia o 23%. Pri družstevnej organizácii práce na spoločných osevoch v 30 JRD sa ušetrilo na práci 62%, pri záprahoch sa ušetrilo 85% a finančné náklady sa snížily o 39%. Všatle sa, prirodzene, zvýšil podiel práce strojov, ale snížil sa finančný náklad. Ako vyzerá organizácia práce v poľnohospodárstve, o tom nás poučia tieto fakty: v lanskej žatve vykonaly strojové stanice až 80% práce na plochách, menších ako 1 hektár. To znamená, že to vykonaly v záujme našich malých a stredných roľníkov. Tým však stratily stroje 40% pracovného času pri preklenutí vzdialeností, . nehovoriac už ani o čase, ktorý bol potrebný pre opravy v dôsledku poškodzovania strojov. To všetko stojí peniaze a čas, a práca je pomalá, dopláca na to roľník i strojová stanica. Tým sa stáva, že výkon strojov je veľmi nízky., • Podrobné pracovné plány Všetky tieto skúsenosti potvrdzujú, že dobrá družstevná organizácia prá(Pokračovanie na 3, strane.) 5. februára 1950 Aj traktory, vykúpené od dedinských boháčov nwsia byť do začatia jarných prác opravené. Pomôžu náin v tom robotníci patronátnych závodov K výkupom strojov na dedhnách (Na výstrahu a na povzbudenie) (—) To sú úlohy, ktoré sa veľmi dotýnajií jednotných roľníckych družstiev a pravdaže aj spoločných osevných plánov. Poznám moravskú obec, v ktorej je jedenásť žacích strojov (kosačiek), hoc je to dedina neveľká, lebo stroj tam má každý väčší roľník. Pri takom stave sa tie stroje vem dostatočne nevyužijú — po krátkom upotrebení tie drahé kosačky stoja ináč celý rok pod strechou, hoc inde v ďalekých dedinách by tie stroje veľmi potrebovali. Teda: takéto príklady nám dosvedčujú, že také stroje musia byt častejšie a dlhšie zamestnané, aby sa. to odplatilo, a že teda bude najlepšie, keď budú v majetku strojových staníc alebo jednotných roľníckych družstiev. I preto sa musia dedinslííým boháčovu vyvlastniť, ale aj preto, že títo ľudia za požičanie takého .stroja požadujú neprimerané poplatky a že dávajú sa prosiť a robia s tým veľké „drahoty“. Jednotné roľnícke družstvá potrebujú dostatočné množstvo strojov všetkého druhu, aby stačily pre celý chotár družstevníkov, všade tam,, kde je to potrebné. Nebude potrebné, aby družstvo malo stroje všetkého spô.sobu, lebo najmä veľkými ■strojárni budú im na dobrej pomoci štátne strojové stanice. Tie na to majú i Skolených odborníkov, ale majú aj dielne na rýchle opra y strojov dobrú a stále lepšiu prax, ako stroje dostatočne hospodársky využi ť. Preto veľké .stroje sa vykupujú a vykúpia pre štátne strojové stanice, a družstvám pridelia sa iné vykúpené .stroje podľa potreby. Upozorňujem pri tom, že treba dobre dbať o to, aby .sa pri výkupe také stroje nepreplácaly — lebo mnohé boly nakúpené za nízku cenu, i so subvenciami (peňažnými podporami) z úradných prostriedkov, a __ mám príklady, že vykupovači zanedbali z i s t i ť, za čo boly stroje pôvodne kúpené. Počúvam, že niektorí veľkí majitelia sa i vyhrážajú, že ak ich stroje pripadnú družstvám alebo strojovým staniciam, tak vraj — nebudú ich polia dostatočne obrobené a bude to Skoda pre celé verejné zásobovanie. Ale to je prázdne strašenie. Keď by veľkí majitelia nerobili .svoju povinnosť a odmietali by prácu strojov z družstiev alebo zo strojových staníc — musia sa im vziať tie majetky z rúk a obrobia .si ich družstvá alebo správa štátnych majetkov. Preto také hrozby alebo na druhej strane obavy sú zbytočné. Je známa vec, že tohto roku u nás na Slovensku začnú pracovať i celkom nové továrne a že sa zväčšujú i také, čo už sú v prevádzke. Preto je isté, že zas ubudne na dedinách ľudí', ktorí robili pôdohospodársku prúcu, lebo budú chodiť do fabrík. A keby našli v blízkosti továrni byty, tak by .sa niektorí z odľahlej.šíoh dedín vôbec odsťahovali. Takto teda i nové domy a nové byty v mestách budú podobne odťahovať ľudí z dedín. Keď je to tak, nuž načo iného môžu sa naši hospodári spoliehať, ako na stroje, na stroje a ešte raz na stroje. Tie mušia a budil viac robiť, viac .sa po poliach obracať, lepšie sa musia využiť, aby nahradily tie pracovné ruky, ktorých v dedinách ubudne a ktoré budú v priemysle robiť inú, tiež užitočnú a potrebnú robotu. A preto musia sa súkromné .stroje i vykupovať a prísť do spoločného užívania. Na Slovensku podpísalo kontrakty vyše 951 roľníkov Podľa žpráv o výsledkoch kontraktácie na Slovensku jednotlivé kraje zaznamenávajú tieto výsledky: Najväčší počet smlúv uzavreli roľníci Bratislavského kraja — 98.2% z predpokladaného množstva. Len 1869 výrobcom, zväčša dedinským boháčom, museli vydať výmery. Na druhom mieste je Nitriansky kraj, kde podpísalo smluvy 96.3 percent roľníkov. V Prešovskom kraji podpísalo smluvy 96.1% a v Košickom kraji 95.2%. Taký istý počet 95.2% dosiahli aj v Banskobystrickom kraji. V Žilinskom kraji podpísalo doteraz smluvy okolo 90%, roľníkov. Na celbm Slovensku podpísalo výrobné a dodávkové kontrakty viac ako 95% roľníkov. Je to veľký úspech tohoročnej kontraktácie, ktorý svedčí o prenikaní myšlienky plánovania do našich dedín. Smluvy odmietli podpísať, až na nepatrné výnimky, výlučne dedinskí boháči, ktorým rozpisové komisie primerane zaťažily ich majetky výrobnými úlohami a dodávkovými povinnosťami. Všetkým vydaly ONV výmery, ktorým im stanovujú z úradnej moci tohoročné dodávky.