Roľnicka Nedeľa, jul 1950 (V/27-31)

1950-07-02 / No. 27

Cena 2 Kčs Ročník V. — Číslo 37 yt- r- ^ ško 4. á ^34­24 íí chn i Bratislava, Jesenského­nfica 12 ©sŕe než sa započne žatva na celom Slovensku každej obcí plán spoločných žatevných prác nby sme všade ušetrili zbytočné výdavky a namáhavú prácu Sam»viaz<Ke a pracovné skupiny na okilných poliach Vo všetkých okresoch južného Slovenska je žatva v plnom prúde. Na obilné polia vyšli sa­­moviazače, hrsťovačky i pracovné skupiny a mnohí malí a strední roľníci sa už v prvých chvíľach takejto práce presvedčili, aké obrovské a nebývalé výhody donáša im spoločná práca, keď ie dôkladne organizovaná a podľa plánu uskutočňovaná. Tam, kde organizovali spoločné práce už na jar, tam žatevný a mlatebný plán nezanedbali a dali tiež príklad aj iným, čo toto ich dobré počínanie sledovali. — Co ale treba k tomu, aby žatevné a mlatebné práce boly úspešné všade, vo všetkých jednotných roľ­níckych družstvách a vo všetkých obciach? Treba predovšetkým jedno; všade vypra.­­covať plán spoločných žatevných a mlatebných prác, doterajšie menej dôkladné plány zlepšiť, zdokonaliť, všetkých účastníkov spoiočných prác oboznámiť s pra­covnými úlohami a zabezpečiť vopred všetky potrebnosti. To je vec veľmi významná a na­liehavá, lebo ju treba uskutočniť ih n e ď, ešte než sa žatva rozbehne po celej krajine. Meno­vite v severnejších slovenských okresoch treba využiť už tohoročné skúsenosti zo žatvy a tak dosiahnuť, aby tam malí a strední roľníci ešte lepšie pocítili tú poľahkotu strojovej a spoloč­nej práce pri žatve a mlatbe. Äno, v každom JRD a v každej obci vypracujme a zlepšíme plány spoločných žatevných plánov, aby tohoročná žatva mohla byť opravdu skúš­kou našej družstevníckej životaschopnosti a po­učnou školou i pre jesenné práce! ■'ä 'j -í -v- ( UMÍ Tam, kde žnú stroje, zostáva tudom iba tahšia práca: snášanie »opov a ukladanie krížov. Síuh S. QoUw-atdaiú. Sápotockému a Sitakému Prevedieme žatevné práce spoločne rýchlo a bez strát Účastníci celoštátnej pracovnej kon­ferencie poslali tieto telegramy. „Vážený pán prezident! Pjaíd. nástupom do druhej v našej päťročnici, účastníci žatvy celo­štátnej konferencie, ktorá bola v Bra­tislave 25. júna, uisťujú Vás svojou hlbokou oddanosťou a láskou a praJň- Vám mnoho zdravia a úspechov v práci pre našu vlasť. Na samom pra“ hu žatvy prezreli sme ešte ra^ ako sme v jednotných rolníckych druž“ stvách, obciach, štátnych strojových staniciach a na štátnych majetkoch pripravení na žatvu a zistili sme, že ak prevedieme všade žatevné práce spoločne a v skupinách, ufahéime si nielen v práci, a tohoročnú žatvu skrátime, ale snížime aj náklady na ňu a zvýšime príjmy. Sľubujeme Vám, pán prezident, žc sa postaráme, aby v okresoch, z kto­rých sme na konferenciu prišli, nie­len všetky jednotné roľnícke druž stvá, štátne strojové stanice a štátne majetky, ale aj všetci malí a .strední roľníci pracovali t. r. na žatve spo­ločne a v skupinách. Sľubujeme Vám, že žatevné práce skončíme rýchle a bez zbytočných strát a že po rých­lej mlatbe spoločne rovnako rýchlo splníme všetky smluvné dodávky. Sľubujeme Vám konečne, že všetky skúsenosti zq spoločnej žatvy vy­užijeme plne pri jesenných prácach a že rozšírime čo najviac spoločné osevy a spoločné obrábanie pôdy," Predsedovi vlády A. Zápotocké* mu poslali účastníci konferencie tento telegram: „Vážený pán predseda vlády! Prijmite od účastníkov celoštátnej konferencie — nástupu jednotných roľníckych družstiev, malých a stred­ných roľníkov, štátnych strojo­vých staníc a štátnych majetkov do tohtoročnej žatvy — ktorá bola v Bratislave 2.5. jiin*-'-1950, želanie plného zdravia a uistenie, že sa vy­nasnažíme, aby sme spoločne čo naj­rýchlejšie skončili žatvu a aby sme rýchlym a vzorným splnením dodá­vok zaistili výživu nášho pracujú­ceho ľudu.“ Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Viliam Široký dostal telegram tohto znenia: „Vážený pán podpredseda vlády! Účastníci bratislavskej konferencie pred nástupom do žatvy posielajú Vám srdečné pozdravy a oznamujú Vám, že tohoročnú žatvu uskutočnia spoločne a rýchlo a že vlasteneckým plnením dodávok zabezpečia výživ« národa.“ S.iú%aixs!ki o&Hjes pnesidentúai: Všetky obce pracujú pódia žatevných plánov Po úspešných prípravách na žatvu a mlatpu v Štúrovskom okrese jednotlivé složky NF pOslaly pre­zidentovi Republiky list, v ktorom mu píšu: »Vážený pán prezident! Roľníci z vlasteneckého okresu Stúrovo v Nitrian­skom kraji pochopili veľký význam februárového za­sadnutia ÚV KSČ a IX. s jazdu KSS, ktorých usne­­senia im ukázaly správnu cestu pri budovaní socia­lizmu na dedine. Vďaka pochopeniu, a uvedomelosti malých a stredných roľníkov, za pomoci robotníckej triedy a skúsenosti z dobrých príkladov budovaniu JRD v českých krajinách dosiahol náš okres niekoľ­ko pekných výsledkov. Týmito výsledkami našej prá­ce urobili sme v našom okrese prvé kroky pri bu­dovaní socializmu na dedine. Systematickou a ne­únavnou prácou miestnych a okresných funkcioná­rov strany, ľudovej správy a masových organizácii, pre blaho malých a stredných roľníkov, sme v na­šom okrese dosiahli: 1_ Vo všetkých obciach okresu sú už vypracované plány na spoločné práce v žatve a mlatbe. Do spo­ločných prác v áatve na výmere IJ/.ölß ha bude za­pojených 3199 roľníkov a roľníckych žien v 185 pra­covných skupinách. Pri mlatbe bude pracovaľ spo­ločne 2168 ľudí v 158 pracovných skupinách vo vše­tkých obciach okresu. Do tejto práce bude zapoje­ných okrem strojov štátriej strojovej stanice a JRD aj 1552 poťahov. Žatvu proti minulému roku skrá­time o jednu tretinu. 2. Desať jednotných roľníckych družstiev z celko­vého počtu 18 prechádza na druhý o tretí typ. Na druhý typ prejdú tieto JRD: Obid, Duba, Kamenín, Kamenný Most a Mužla. V týchto JRD doteraz pod­písalo prevádzkový poriadok druhého typu 278 druž­­stevnikov, ktorí majú iSJfJf ha, čo je 30% z celkovej výmery pôdy. Každým dňom podpisujú ďalší druž­stevníci, čim sa zvy.šuje aj výmera pôdy, ktorá bu­de zapojená do spoločného obrábania pôdy bez me­dzí. 3. Na tretí typ prechádzajú JRD v piatich ob­ciach, kde roľníci odovzdávajú pôdu JRD pre spo­ločné hospodárenie. Sú to tieto obce: Gbelce, Buč, Vojnice, Šarkan a NOvá Vieska^ V týchto obciach podpísalo doteraz prevádzkový poriadok tretielho ty­pu JRD 498 roľníkov, ktorí majú spolu 4071 ha pô­dy, čo je 47% z celkovej výmery pôdy. V podpiso­vaní prevádzkového poriadku sa pokračuje. 4. V ďalších štyroch JRD, a to v Kamenici nad Hronom, vo Svodíne, Moči a Divej družstevníci sa pripravujú na podpisovanie prevádzkového poriad­ku JRD druhého typu. 5. Jednotné roľnícke družstvá z okresu Štúrovô vyzvaly na súťaž všetky JRD v okrese Želiezovce: a) v najlepšej organizácii žatevných a mlatebných prác, b) v najmenšom finančno^n náklade na 1 ha pôdy. C) o 'najlepší výkon pracovných skupín, d) o ča.sové splnenie smluvných dodá’ook obilia, e} o 'rých­le 'uskutočnenie podmietky. Máli a strední roľníci zvlasteneckého okresu Št'ú­­rovo budú aj imďalej v pevnom sväzku s robotníc­kou triedou, pod. vedením Vašim a slávnej KSČ vzor­ne plniť svoje záväzky a neustále pracovať -»a zvy­šovaní životnej úrovne všetkých, pracujúcich. 2. júla 1950 ZL^ A D0K0MÍÜ PRÍPRAVY Minister pôdohospodárstva J. Ď u r i š povedal na celoštátnej kortferencii zá­stupcov JRD, CSSM, SSS, JRSSR, JSCZ a CSM, ktorá sa konala dňa 25. júna v Bratislave tento prejav: Hodnotíme prípravu a organizáciu toho­ročných žatevných prác, uvádzame tu naj­lepšie príklady ako vzor pre ostatných, poukazujeme na chyby a nedostatky, aby sme ich mohli odstrániť a všetky tieto skú­senosti použiť pre organzáciu jescných prác. Prečo venujeme takú velkú starostlivosť organizácii práce v poľnohospodárstve? Preto, lebo vieme, že prameňom všetkých ho dnôt je práca apre­­to na dobrej organizácii práce nesmierne mnoho závisí. Len tak môžeme viac vyrábať a snižo­­vať výrobné náklady, ked snížime to množ­stvo, práce, ktoré je potrebné na výrobu jednej jednotky výroby, to znamená, ked zvýšime produktivitu práce. Od tohoto ne­ustále stúpajúcelto množstva výrobkov a neustále klesajúcich výrobných nákladov závisí aj možnosť zvyšovania úspor, to zna­mená finačných prostriedkov, potrebných na invesícic a výstavbu nášho polnohospo­­dárstva. Od tejto zdokonalenej organizácie práce však závisí výlučne aj možnosť stú­pania životnej úrovne pracujúceho ludu. Všetci vieme dobre, že v individuálnej ma­lovýrobe sa vyrába málo, avšak pri vyso­kých výrobných nákladoch a za cenu vel­­kej námahy malých a stredných rolníkov a ich rodiny. To je vysvetlenie, prečo sledujeme s tak veľkým záujmom, kolko práce je potrebné vynaložiť na výrobu jeneho metráka obilia, alebo jedného litra mlieka. To je vysve­tlenie, prečo sa musíme sústrediť na rozhodujúci problém nášho poľnohospodárstva na organizáciu práce v poľnohospodárskej výrobe. Preto chceme vedieť, ako rýchle bude prevedená žatva, a či žatvu môžeme už previesť spoločne s podmietkou, mlatbou á s dodávkou obilia, preto chceme vedieť aj to, ako sa pripravujú naši malí a strední rolníci, naše jednotné roľnícke družstvá, štátne strojové stanice a štátne majetky na rýchle prevedenie jesenných prác, na spoločný osev a spoločné obrábanie pôdy. A preto je tak rozhodujúce pre roz-, mach nášho poľnohospodárstva, priatelia, ako rýchlo pochopia naši malí a strední roľníci tento veľký význam JRD a do akej miery budú JRD, štátne strojové sta­nice a štátne majetky názorným príkladom veľkého významu spoločne prevádzaných žatevných prác, spoločného osevu a spo­ločného obrábania pôdy na jeseň. A preto sa teraz pozrime, ako sú pripra­vené naše jednotné roľnícke družstvá, na­še strojové stanice a štátne majetky na toto vzorné prevedenie žatevných prác. Predovšetkým ako budú príkladom naši malí a strední rolníci, ich ženy a mládež z jednotných roľníckych družstiev y toho­ročnej žatve? K 15. júnu 1950 sa pripravilo 1942 JRD na spoločné prevedenie žatevných prác na výmere približne 190.000 ha, Z tohto poč­tu JRD je doposiaľ pripravených už 700 JRD, prejsť po žatve na spoločné obrába­nie pôdy a na spoločné osevy, okrem 400 JRD, ktoré už predtým prešly na spoločné obrábanie alebo na spoločné hospodárenie. V 915 JRD práve pracujú technickí a agro­­tcchnickí pracovníci na urýchlenej úprave a spojení pozemkov pre spoločný osev. Prítomní delegáti jednotných rolníckych družstiev zaiste uvedú velmi poučné, prí­klady z vlastnej skúsenosti o význame družstevnej organizácie žatevných prác. Ja by som však rád vyzdvihol skúseností dvoch jednotných JRD ktoré môžu prispieť na zdokonalenie ža> tevn^ch prác aj v ostatných jednotných (■Pokračovanie na’ 3* strane) |$o Sovtetskym tväzom za nrier a bratstve medzi národnH i Hor' sa na VI, Slovanský deň na Devín. |

Next