Roľnicka Nedeľa, jul 1950 (V/27-31)
1950-07-02 / No. 27
Cena 2 Kčs Ročník V. — Číslo 37 yt- r- ^ ško 4. á ^3424 íí chn i Bratislava, Jesenskéhonfica 12 ©sŕe než sa započne žatva na celom Slovensku každej obcí plán spoločných žatevných prác nby sme všade ušetrili zbytočné výdavky a namáhavú prácu Sam»viaz<Ke a pracovné skupiny na okilných poliach Vo všetkých okresoch južného Slovenska je žatva v plnom prúde. Na obilné polia vyšli samoviazače, hrsťovačky i pracovné skupiny a mnohí malí a strední roľníci sa už v prvých chvíľach takejto práce presvedčili, aké obrovské a nebývalé výhody donáša im spoločná práca, keď ie dôkladne organizovaná a podľa plánu uskutočňovaná. Tam, kde organizovali spoločné práce už na jar, tam žatevný a mlatebný plán nezanedbali a dali tiež príklad aj iným, čo toto ich dobré počínanie sledovali. — Co ale treba k tomu, aby žatevné a mlatebné práce boly úspešné všade, vo všetkých jednotných roľníckych družstvách a vo všetkých obciach? Treba predovšetkým jedno; všade vypra.covať plán spoločných žatevných a mlatebných prác, doterajšie menej dôkladné plány zlepšiť, zdokonaliť, všetkých účastníkov spoiočných prác oboznámiť s pracovnými úlohami a zabezpečiť vopred všetky potrebnosti. To je vec veľmi významná a naliehavá, lebo ju treba uskutočniť ih n e ď, ešte než sa žatva rozbehne po celej krajine. Menovite v severnejších slovenských okresoch treba využiť už tohoročné skúsenosti zo žatvy a tak dosiahnuť, aby tam malí a strední roľníci ešte lepšie pocítili tú poľahkotu strojovej a spoločnej práce pri žatve a mlatbe. Äno, v každom JRD a v každej obci vypracujme a zlepšíme plány spoločných žatevných plánov, aby tohoročná žatva mohla byť opravdu skúškou našej družstevníckej životaschopnosti a poučnou školou i pre jesenné práce! ■'ä 'j -í -v- ( UMÍ Tam, kde žnú stroje, zostáva tudom iba tahšia práca: snášanie »opov a ukladanie krížov. Síuh S. QoUw-atdaiú. Sápotockému a Sitakému Prevedieme žatevné práce spoločne rýchlo a bez strát Účastníci celoštátnej pracovnej konferencie poslali tieto telegramy. „Vážený pán prezident! Pjaíd. nástupom do druhej v našej päťročnici, účastníci žatvy celoštátnej konferencie, ktorá bola v Bratislave 25. júna, uisťujú Vás svojou hlbokou oddanosťou a láskou a praJň- Vám mnoho zdravia a úspechov v práci pre našu vlasť. Na samom pra“ hu žatvy prezreli sme ešte ra^ ako sme v jednotných rolníckych druž“ stvách, obciach, štátnych strojových staniciach a na štátnych majetkoch pripravení na žatvu a zistili sme, že ak prevedieme všade žatevné práce spoločne a v skupinách, ufahéime si nielen v práci, a tohoročnú žatvu skrátime, ale snížime aj náklady na ňu a zvýšime príjmy. Sľubujeme Vám, pán prezident, žc sa postaráme, aby v okresoch, z ktorých sme na konferenciu prišli, nielen všetky jednotné roľnícke druž stvá, štátne strojové stanice a štátne majetky, ale aj všetci malí a .strední roľníci pracovali t. r. na žatve spoločne a v skupinách. Sľubujeme Vám, že žatevné práce skončíme rýchle a bez zbytočných strát a že po rýchlej mlatbe spoločne rovnako rýchlo splníme všetky smluvné dodávky. Sľubujeme Vám konečne, že všetky skúsenosti zq spoločnej žatvy využijeme plne pri jesenných prácach a že rozšírime čo najviac spoločné osevy a spoločné obrábanie pôdy," Predsedovi vlády A. Zápotocké* mu poslali účastníci konferencie tento telegram: „Vážený pán predseda vlády! Prijmite od účastníkov celoštátnej konferencie — nástupu jednotných roľníckych družstiev, malých a stredných roľníkov, štátnych strojových staníc a štátnych majetkov do tohtoročnej žatvy — ktorá bola v Bratislave 2.5. jiin*-'-1950, želanie plného zdravia a uistenie, že sa vynasnažíme, aby sme spoločne čo najrýchlejšie skončili žatvu a aby sme rýchlym a vzorným splnením dodávok zaistili výživu nášho pracujúceho ľudu.“ Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Viliam Široký dostal telegram tohto znenia: „Vážený pán podpredseda vlády! Účastníci bratislavskej konferencie pred nástupom do žatvy posielajú Vám srdečné pozdravy a oznamujú Vám, že tohoročnú žatvu uskutočnia spoločne a rýchlo a že vlasteneckým plnením dodávok zabezpečia výživ« národa.“ S.iú%aixs!ki o&Hjes pnesidentúai: Všetky obce pracujú pódia žatevných plánov Po úspešných prípravách na žatvu a mlatpu v Štúrovskom okrese jednotlivé složky NF pOslaly prezidentovi Republiky list, v ktorom mu píšu: »Vážený pán prezident! Roľníci z vlasteneckého okresu Stúrovo v Nitrianskom kraji pochopili veľký význam februárového zasadnutia ÚV KSČ a IX. s jazdu KSS, ktorých usnesenia im ukázaly správnu cestu pri budovaní socializmu na dedine. Vďaka pochopeniu, a uvedomelosti malých a stredných roľníkov, za pomoci robotníckej triedy a skúsenosti z dobrých príkladov budovaniu JRD v českých krajinách dosiahol náš okres niekoľko pekných výsledkov. Týmito výsledkami našej práce urobili sme v našom okrese prvé kroky pri budovaní socializmu na dedine. Systematickou a neúnavnou prácou miestnych a okresných funkcionárov strany, ľudovej správy a masových organizácii, pre blaho malých a stredných roľníkov, sme v našom okrese dosiahli: 1_ Vo všetkých obciach okresu sú už vypracované plány na spoločné práce v žatve a mlatbe. Do spoločných prác v áatve na výmere IJ/.ölß ha bude zapojených 3199 roľníkov a roľníckych žien v 185 pracovných skupinách. Pri mlatbe bude pracovaľ spoločne 2168 ľudí v 158 pracovných skupinách vo všetkých obciach okresu. Do tejto práce bude zapojených okrem strojov štátriej strojovej stanice a JRD aj 1552 poťahov. Žatvu proti minulému roku skrátime o jednu tretinu. 2. Desať jednotných roľníckych družstiev z celkového počtu 18 prechádza na druhý o tretí typ. Na druhý typ prejdú tieto JRD: Obid, Duba, Kamenín, Kamenný Most a Mužla. V týchto JRD doteraz podpísalo prevádzkový poriadok druhého typu 278 družstevnikov, ktorí majú iSJfJf ha, čo je 30% z celkovej výmery pôdy. Každým dňom podpisujú ďalší družstevníci, čim sa zvy.šuje aj výmera pôdy, ktorá bude zapojená do spoločného obrábania pôdy bez medzí. 3. Na tretí typ prechádzajú JRD v piatich obciach, kde roľníci odovzdávajú pôdu JRD pre spoločné hospodárenie. Sú to tieto obce: Gbelce, Buč, Vojnice, Šarkan a NOvá Vieska^ V týchto obciach podpísalo doteraz prevádzkový poriadok tretielho typu JRD 498 roľníkov, ktorí majú spolu 4071 ha pôdy, čo je 47% z celkovej výmery pôdy. V podpisovaní prevádzkového poriadku sa pokračuje. 4. V ďalších štyroch JRD, a to v Kamenici nad Hronom, vo Svodíne, Moči a Divej družstevníci sa pripravujú na podpisovanie prevádzkového poriadku JRD druhého typu. 5. Jednotné roľnícke družstvá z okresu Štúrovô vyzvaly na súťaž všetky JRD v okrese Želiezovce: a) v najlepšej organizácii žatevných a mlatebných prác, b) v najmenšom finančno^n náklade na 1 ha pôdy. C) o 'najlepší výkon pracovných skupín, d) o ča.sové splnenie smluvných dodá’ook obilia, e} o 'rýchle 'uskutočnenie podmietky. Máli a strední roľníci zvlasteneckého okresu Št'úrovo budú aj imďalej v pevnom sväzku s robotníckou triedou, pod. vedením Vašim a slávnej KSČ vzorne plniť svoje záväzky a neustále pracovať -»a zvyšovaní životnej úrovne všetkých, pracujúcich. 2. júla 1950 ZL^ A D0K0MÍÜ PRÍPRAVY Minister pôdohospodárstva J. Ď u r i š povedal na celoštátnej kortferencii zástupcov JRD, CSSM, SSS, JRSSR, JSCZ a CSM, ktorá sa konala dňa 25. júna v Bratislave tento prejav: Hodnotíme prípravu a organizáciu tohoročných žatevných prác, uvádzame tu najlepšie príklady ako vzor pre ostatných, poukazujeme na chyby a nedostatky, aby sme ich mohli odstrániť a všetky tieto skúsenosti použiť pre organzáciu jescných prác. Prečo venujeme takú velkú starostlivosť organizácii práce v poľnohospodárstve? Preto, lebo vieme, že prameňom všetkých ho dnôt je práca apreto na dobrej organizácii práce nesmierne mnoho závisí. Len tak môžeme viac vyrábať a snižovať výrobné náklady, ked snížime to množstvo, práce, ktoré je potrebné na výrobu jednej jednotky výroby, to znamená, ked zvýšime produktivitu práce. Od tohoto neustále stúpajúcelto množstva výrobkov a neustále klesajúcich výrobných nákladov závisí aj možnosť zvyšovania úspor, to znamená finačných prostriedkov, potrebných na invesícic a výstavbu nášho polnohospodárstva. Od tejto zdokonalenej organizácie práce však závisí výlučne aj možnosť stúpania životnej úrovne pracujúceho ludu. Všetci vieme dobre, že v individuálnej malovýrobe sa vyrába málo, avšak pri vysokých výrobných nákladoch a za cenu velkej námahy malých a stredných rolníkov a ich rodiny. To je vysvetlenie, prečo sledujeme s tak veľkým záujmom, kolko práce je potrebné vynaložiť na výrobu jeneho metráka obilia, alebo jedného litra mlieka. To je vysvetlenie, prečo sa musíme sústrediť na rozhodujúci problém nášho poľnohospodárstva na organizáciu práce v poľnohospodárskej výrobe. Preto chceme vedieť, ako rýchle bude prevedená žatva, a či žatvu môžeme už previesť spoločne s podmietkou, mlatbou á s dodávkou obilia, preto chceme vedieť aj to, ako sa pripravujú naši malí a strední rolníci, naše jednotné roľnícke družstvá, štátne strojové stanice a štátne majetky na rýchle prevedenie jesenných prác, na spoločný osev a spoločné obrábanie pôdy. A preto je tak rozhodujúce pre roz-, mach nášho poľnohospodárstva, priatelia, ako rýchlo pochopia naši malí a strední roľníci tento veľký význam JRD a do akej miery budú JRD, štátne strojové stanice a štátne majetky názorným príkladom veľkého významu spoločne prevádzaných žatevných prác, spoločného osevu a spoločného obrábania pôdy na jeseň. A preto sa teraz pozrime, ako sú pripravené naše jednotné roľnícke družstvá, naše strojové stanice a štátne majetky na toto vzorné prevedenie žatevných prác. Predovšetkým ako budú príkladom naši malí a strední rolníci, ich ženy a mládež z jednotných roľníckych družstiev y tohoročnej žatve? K 15. júnu 1950 sa pripravilo 1942 JRD na spoločné prevedenie žatevných prác na výmere približne 190.000 ha, Z tohto počtu JRD je doposiaľ pripravených už 700 JRD, prejsť po žatve na spoločné obrábanie pôdy a na spoločné osevy, okrem 400 JRD, ktoré už predtým prešly na spoločné obrábanie alebo na spoločné hospodárenie. V 915 JRD práve pracujú technickí a agrotcchnickí pracovníci na urýchlenej úprave a spojení pozemkov pre spoločný osev. Prítomní delegáti jednotných rolníckych družstiev zaiste uvedú velmi poučné, príklady z vlastnej skúsenosti o význame družstevnej organizácie žatevných prác. Ja by som však rád vyzdvihol skúseností dvoch jednotných JRD ktoré môžu prispieť na zdokonalenie ža> tevn^ch prác aj v ostatných jednotných (■Pokračovanie na’ 3* strane) |$o Sovtetskym tväzom za nrier a bratstve medzi národnH i Hor' sa na VI, Slovanský deň na Devín. |