Roľnicka Nedeľa, februar 1951 (VI/6-9)
1951-02-04 / No. 6
J íif. , B AfU Žnica Vôstl ■ * 0 S 1 0 B Zbrojnícka ui 7 tt *7* U.poaoh. číslo 6, — Ročník VI. Cena 2 Kčs Bratí^ya, 4. februára 1951 Predovšetkým; celoročný výrobný plán, správna orgaaiÍ2ácia prá<ce, spravodlivé odmeňovanie Dôkladne sa pripraviť na vainé siiromaždenia JRD Naši družstevníci i naši pracovníci na dedinách si musia byť vedomí toho, že ďalší úspešný rozvoj JRD v mnohom ohľade závisí na tom, s akou dôkladnosťou sa v každom JRD prichystajú na valné shromaSdenie. Pravda, funkcjonári družstva predstúpia pred všetko členstA^^o a podajú aprá\oi o doterajšej činnpsti, ale valné shromaždenie bude sa naširoko a dôkladne zapodievať nastávajúcou prácou. Preto sú terajšie prípraAry na valné shromaždenia tak dôležité a preto im tísba venovať toľko pozornosti. Teraz je na to čas, aby sa v každom JRD A^ššieho tAT>u zaviedly normy ako podklad spravodlivého odmeňovania, aby sa s družstevníkmi prejednaly dôkladne a svedomité, rovnako ako organizácia práce, sostavenie stálych pracoAmých skupín. Veľmi dôležité v období príprav na valné shromaždenie je Avpracovanie celoročného A^robného plánu, ktorý potom po celý rok bude základným vodidlom v práci JRD a bez ktorého nemôžu jednotné roľnícke družstvá úspešne hospodáriť. Ďalej je to vyúčtovanie A^konaných spoločných prác a bilancia hospodárenia za rok 1950, ktorá sa predloží valnému shromaždeniu a ktorá pri správnom prevedení pomôže presvedčiť ďalších malých a stredných roľníkov o tom, aký nebývalý osoh donáša družstevníkom jednotné roľnícke družstvo, keď je práca dobre zorganizoAmná, podľa plánu Ar^rkonávaná a spravodlivo odmeňovaná. A to majú zabezpečiť i terajšie prípravy na valné shromaždenia JRD. Preto — čím dôkladnejšie! Po vyúčtovaní s väčšou chuťou do práce Príkladom dobrého napredovania JRD i so s[K>lučným chovOm do-bytke eú i družstevníci vo VeľkOm Horeši ktorí ga nebáli tažkostl. ale spoloč. ným úsilím ich prekonali. Sústavne presvedčovali malých a stredných rolníkoiv o výhodách spoločného hospodárenia e boli to predovšetkým komunisti, ktorí osobným presvedéo. vanim poukazovali na výhody spoločných prác, na ulahčenie práce a na zvýšenie hektárových výnosov, ktorých dosiahli pri spoločnom osevnom postupe. Družstevnici vo Veľlíom Horeši po skúsenostiach zo spoločných prác prijali prevádzkový poriadok III typu JRD, podľa ktorého začínajú hospodáriť. V jeseni podlá plánu zasiali na 80 ha pšenicu, (z toho 40 ha množiteľskú pšenicu). 40 ha raže, 9 ha .jesenného jačmeňa, 8 ha jesennej repky a 5 ha kŕmnej smesky. Táto práca trvala družstevníkom nie celé tri týždne pri čom ju o polovicu prv previedli ako predtým, a oveľa le^ie ako ked samOsrtatne hospodárili. K jarným prácam si pripravili 224 ha hlbokou Orbou, 12 ha pohnojili umelým hnojivom a vyviezli 800 q maštalného hno.ja, I keď mali družstevníci vo VeRcem Horeši dobré skúsenosti. 1 keď sa spoliehali na svojich funkcionárov, predsa viaceri pochybovali dO tej doby, kým správa nepredložila členskej schôdzke JRD vyúčtovanie spoločných prác. Toto si uvedomili i funkcionári JRD a deň a noc s vedúcimi skupín pripravovali vyúčtovanie, aby oboznámili všetkých družstevníkov.' čo kto. rý urobil a v akej hodnote pris.pel k spoločným prácam, K*i sa napríklad S5-ročný Štefan D<’rko dozvedel, že v jeseni pri spoločných prácach odpracdval 86 pracovných jednotiek a za túto prácu mu prislúcha 4.270 Kčs, ktoré mu družstvo ihneď vypla. tUo,. prilnul ešte vi*c k družstvu a sám hoAtOri. že nie je už tej sily, ktorá by ho vedela odvrátiť oď spoločného hospodárenia Takto smýšla i Bartolomej Lukáč i Ladislav Főző a všetci Ostatní Ačyiičtovanie spoločných prác ešte viac upevnilo družsteAmíkov pevnejšie sa somkli okolo JRD a táto jednota sa ukázala pri dobrom R rýchlom prevedení adaptácie maštali. Pri nízkych finančn,ýoh «ákladoch adaptovali tri maštale a sústredili predovšetkým rOžiný dobytok. Do je^ej maštale sústredili 19 tcusOv kráv a IS teliat. V druhej maštali majú tri kraAy vysdkp teľné * 4 teľce. Zo začiatku mali iba 6 dojníc, pretože ostatné boly .vysoko teľné a už tiedo.jily. Prvé dni po sústredení «d 6 doj. nie nadojili iba 9 litrov mlieka. Tento výsledok Depáčil sa predovšetkým dojičkám Helene Sötö a Žofii Kirá. lovej. Tieto <íéjičky doohádzaly denne ku kŕmeniu, či kŕmiči dohre kŕmia kraAy a samé dbaiy o to, aby všetky dojnice boly dobre kŕmené, na čas a riadne napojené, lebo ako samé hovoria, nie .je mOžné, aby kravy leo tak málo dojily. Kŕmič kráv Alexej Gergely je hrdý na to, že dnes môže ukázať, ako vie kŕmiť kravy, aby lepšie dojily, aby boí z nich čím väčší úžitok. I jeho pomocník Štefan Stroika sa vzOrne stará o svoje kra. vy. Dáva pozdr na všetko a veľmi si chváli, ako je to spravodlivé, že keď z0 začiatku nemohol splniť normu, pretože nemalý sústredený všetok dobytok a že mimo mlieka na každý deň jeden liter dostal za prácu 2.4í00 Kčs za tnesiac. Dojičky a kŕmiči si navzájom rozumejú, spoločne sa denne riadia o tom, ak® ZAýšit dojivosť kráv. Aj dojičky sa osvedčily a ho. voria s hrdosťou ď svojej práci. Den. n* kontrolujú každú dojnicu, či sa zvyšuje u nej dojivo&ť a dbajú na to', aby kraAy boJy riadne vyítojené, lebo zvyšovanie do,ji\’osti má vplyv aj na ich odmenu. Snažia sa preto, aby čím lepšie kravy dojily, aby čím viac mlieka mohly odovzdať. Spoločným úsilím dosiahli to, že kravy dávajú ráno po 12 a Atečer po 16 litroch, S odmeňovaním a prácOu v JRD sú všetci spokojní. I v spoločnej práci pri chove dobytka majú ustálené normy, takže na jedného kŕmiča pripadá kŕmiť a čistiť 14 kusOy a dojičky doja denne 8 kráv. Tieto laOrmy si chcú zvýšiť, aby práve zvýšenou prá- C0.U mohli viacej zarábať a aby presvedčili po'chybovačdv. Pred valnými shromaždeniami JRD I rýchlené dohenčff vyôčtovanie a účtovnô uzávierkí Jednotné rol'nífcke družstvá stoja pred veFkou udalosťou: pred valnými shromaždeniami, na ktorých budú družstevníci hodnotiť svoju prácu za minulý rok a poučení skúsenosťami i chybami. Veľmi dôležitým bodom v období príprav na valné shromaždenia JRD je presné vyúčtovanie za minulý rok. Po vyúčtovaní družstevnici vidia, ako pracovali, kde sa dopustili chýb pri normovaní, pri organizácii práce a odhalia sa iiedostatk.AA ktorých sa jednotliví členovia, alebo i celé družst^’o dopúšťalo. Z tohto hľadiska je vyúčtovanie okrem iného podklad pre vyplatenie odmien, ale i pre zlepšené organizovanie práce na tento roto Pri vyúčtovaní majú pomáhať družstvám finanční inštruktori a patronátne závody. Táto pomoc finančných inštruktorov nesmie však vyzerať tak, ako napríklad v JRD v Lehniciach, ktorého finančným inštruktorom je s. Varga z OKV v Šamoríne, ktorý družstevníkom pomohol pri inventúre, ale na vyúčtovanie sa ani nepozrel. JRD v Lehniciach skončilo vyúčtovanie iba zásluhou účtovníka družstva a zásluhou pomoci s. Olleho z patronátneho závodu BEZ Bratislava. Pomoc finančných inštruktorov, ktorí sú pridelení ka,žc1ému družstAUi a pomoc účtovníkov z patronátnych závodov je pri záverečnej bilancii pre dru 'stvá zvlášť dôležitá, preto sa títo musia Vjnŕčtovaniam opravdu poctivé venovať. Pred valným shromaždenim budú mať družstevnici viac schôdzok, na ktorých budú predebatovávať a ustaľovať normy, sostavovať pracovné skupiny schvaľovať výrobný plán. Pri pláa novaní a organizovaní práce na tento rok, budú zo skúseností minulého roku naprávať chyby a nedostatky, ktoré sa zreteľne odzrkadlily pri vyúčtovaní. Aj preto je A^yúčtovanie dôležité, aby na valnom shromaždení bolo družstevníkom všetko jasné, ako pracovali, ako chybili v minulom roku a ako odstránili tie chyby a nedostatky teraz a ako už bez dich tento rok si naplánovali a organizovali prácu. Iba po takejto predošlej príprave môže valné shromaždenie JRD dobre vyznieť a splniť svoje poslanie. Áno, je dôležité, aby bolo všestranne zabezpečené správne vyúčtovanie za minulý rok, lebo len tak si družstvá môžu overiť výsledok svojej celoročnej práce, len tak sa môžu presvedčiť o správnosti alebo nesprávnosti doterajších noriem, len tak sa môže odzrkadliť hospodárska pevnosť družstva. Iba po dokonalom poznaní starých chýb a po ich odsträisení a po dokonalom využití dobrých skúsenosti pri organizovaní a plánovaní tohoročnej práce, čo všetko vidno i z vyúčtovania, môže správa družstva na valnom shroniaždení predstúpiť pred širokú družstevnú verejnosť s čistými rukami, s každému ozrejmeným priebehom hospodárenia a práce družstva a s plánom, na ktorom sa rysuje dobrá a jasná perspektíva tohoročnej práce, ktoré družstevníkov čakajú. (fm) Ír',ť,,LI . ■' -;íiv Zimné obdobie bude treba energicky využiť k tomu, aby si družstevníci osvojili prvky socialistickej organi-sácie práce, aby do jar. ných prác nastúpily pevné pracovné skupiny, ktorým sa natrvalo pridelia pozemky a ktoré budú pevnou organizačnou jednotkou pri vykonávaní prác. Treba JRD naučiť správnemu a presném.u vedeniu záznamov o vykonanej práci a zabezpečiť spravodlivé socialistické odmeňovanie práce na základe dobre prepracovaných noriem. Vypracovaním celoročných výrobných a pracovných plánov v JRD vyšších typov, ďalej plánov jarných prác, uzavretím smlúv so štátnymi strojovými stanicami upeimi naše družstevné hospodárenie a vytvoria prvé predpoklady dobrej úrody. Štefan Bašťovanský •• WSífliWíŕWMÍ^^ Hospodár Ján Golha a pokladník Štefan Kán, pomáhajú vyúčtovávat spoločné práce v Kopernici Jednotné rolnicke družstvá pred valným shromaždenlm • Pred valným shromaždenim Am všetkých okresných sídlach preibiehajú Okresné aktívy JRD ,Aryšších ťypov, Y okrese Šamorín sa táto kampaň začala za sipolupráce A^etkých složiek MNV, JSSR, ONV, Š'SS a RSD 18 januára, V Okrese Gátamta 29. januára začali pracovať na celoročných výrobných plánoch JRD vyšších typov, • Naši družstevníci pokračujú aj v sústreďovaní dobytka. Najnovšie sústredili dobytok .v Brodskom, okres Skalica, v poľnom Kesove, okres Nit. ra, 256 kusOv (z toho 92 kráv, 81 jalovíc, 69 juncov, 2 vOly a teľce). • V Bešeňove, «kreš Šurany majú JRD III. typu. Predseda JRD Michal Tichanský sám získal 30 členov d® družstva. Na poslednej schôdzke vyzval družstevníkov, aby každý získal aspoň jedného člena. Bešeňovski družstevníci ATŠak plánujú zorganizovať nábor iba v jeseni, čo je nesprávne, lebo pre nábor treba využiť na.jmä každý Kimný deň. • V okrese Malaoky sa bilamc-.a JRD .vyšších typov už konči a začínajú pracovať na celoroičných Arýrob. ných plánoch. Do 10. februára majú byť tieto plány hotové. 14, februára sa na riadnych členských schôdzkach JRD prerokujú tak bilancie ako d pracovné plány, • Družstevníci v Beľuji, v Bansko. štiavnickom okrese dokončia druž. stevnú mastaf pre 100 kusoV dojníc do konca tohto mesiaca a začnú pripravovať druhú pre ďalších lOO dojníc, Do 15. apríla postavia kurín pre 50 kusov nosnic. Urob;® družstevný o'včín pre 250 oyiec. • V LipOvci sa zaviazali upraviť do 1. má,ja t. r. ďalších 20 ha pastvín a zvýšiť výnos o 20%. • V JRD v Slavoňove skončili vyúčtovanie, Na jednu pracovnú jednotku mali ustálené li20 Kčs. Z toho dostane družstevník 80 Kčs v penia.zdch a zbytok v naturáliách. Ustanovili si, že na jednu pracovnú jednotku vydajú 3,77 kg pšenice, 2.69 kg žita, 1.32 kg ja'čmeňa, 0.75 kg ovsa a 5 kg cukru. Napr. družstevník Horký s manželkou pracovali v živočíšnej výrobe. Od 15. mája 1950 odpracovali 636 pracovných jedhotiek. Pre. počítané na peniaze obdržah za tú dobu 58.149 Kôs Okrem ťdho dostali v naturáliách dávku 25.86 q pšenice 18.4i7 q raži, 9 q jačmeňa, 3.M q ovsa a 34 kg cukru. “1 Druhý rok štátny úrad plánovací vydal v týchto dňoch zprávu o plnení plánu v druhom roku päťročnice, v ktorom sa urobil významný krOk k vybudovaniu socializmu v našej vlasti. V priemyselnej výrobe sme splnili plán na 102.7%, pri čom sa veľmi významné úlohy v ťažkom priemysle plnily na 102.4%. O plnení plánu v pôdohospodárskej výrobe hovorí sa v zpráve Štátneho úradu plánovacieho toto: V roku 1950 došlo k ďalšiemu vzostupu poľnohospodárskej výroby. Celková poľnohospodárska výroba vzrástla oproti roku 1949 o 5%. Boriiéi socialistického sektora na celej ornej pôde vzrástol o 22%. Plánovaná výroba chlebovin sa dosiahla. Priaznivé splnenie plánu bolo pri úrode jačmeňa, zemiakov a chmelu, najmä však pri cukrovke, kde sa prevýšila úroveň predchádzajúceho roku o 40%. Plánovaná úroda sa nedosiahla pri kukurici, olejninách a najmä pri ľane a konopách, kde sa dôsledne neuskutočnily potrebné agrotechnické opatrenia a nezabezpečil sa včasný osev ľanu a kontrola osevných plôch. Jarné a žatevné práce malý rýchlejší priebeh ako roku 1949. K tomu prispely najmä začiatky rozvoja socialistických foriem organizácie práce v JRD a čs. štátnych majetkoch. Účasť štátnych strojových staníc na poľných prácach sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila. Štátne strojové stanice pracovaly už prevažne pre socialistický sektor poľnohospodárstva. Úspešný priebeh žatevných prác podstatne prispel k rýchlejšiemu rozvoju JRD, ich prechodu k vyšším typom a uskutočňovaniu hospodársko-technických úprav. Osev ozimín pre úrodu v roku 1951 sa celkove splnil pri žite a jačmeni. Treba však dohnať a prekročiť v jarnom oseve nedosiate plochy pšenice, najmä na ornej pôde, ktorá dosiaľ nie je podchytenná v pláne. Zvýšené použitie šľachtených osív najmä u JRD prispelo k splneniu plánu hektárových výnosov. Tiež sa podstatne zvýšilo používanie umelých hnojív, dusíka o 17% a drasla o 57%. Výkup poľnohospodárskych Arýrobkov sa zvýšil oproti roku 1949 o vyše jednu tretinu. Doba výkupu sa podstatne skrátila najmä u obilnín. K tomu pri,spely spoločné výmlaty na dedinách, manifestačné svozy, socialistické súťaženie medzi výkupnými složkami a mnohé mierové záväzky našich JRD. Nevenovala sa však dostatočná pozornosť výkupu ľanu, konopi a olejnín. Plánovaný počet hospodárskych zvierat sa splnil pri rožnom dobytku a prekročil pri kravách o 3% a pri ovciach o 4%. Oproti tomu sa nesplnil plán počtu prasiat a prasníc. Prekročil sa plán výroby a výkupu hovädzieho a bravčového mäsa. Celková výroba mäsa prevýšila úroveň z roku 1949 skoro o polovicu. Plán výroby mlieka sme prekročili o 12%. Československé štátne majetky dosiahli dojivosť kráv 2288 litrov a JRD 1825 litrov oproti 1606 litrom u individuálne hospodáriacich roľníkov. Plán výroby vajec sa prekročil a priemerná snáSka vajec sa zvýšila o 15%. Y roku 1950 došlo k značnému vzrastu JRD. Počet JRD, vrátane prípraA'ňých výborov vzrástol v priebehu roku 1950 na dvojnásobok, takže už takmer v každej druhej obci prešli’ drobní a strední roľníci k -vyššim výrobným formám. Počet JRD sa zvyšoval najmä v priebehu jarných, žatevných a jesenných prác. Vyše 3.200 družstiev rozoralo v roku- 1950 medze a hospodári spoločne na vyše milióne hektárov pôdy. Jednotné roľnícke družstvá vcelku lepšie plnily -výrobný plán ako sú-Pofcračovanie na S. strane.