Roľnicka Nedeľa, marec 1951 (VI/10-13)

1951-03-04 / No. 10

slo 10, — Ročník VI, Cena 2 Kčs Bratislava, 4, marca 1951 Zpráva o zasadnutí ŰV KSČ (strana 2,) Referát s. Slánského na zasadnutí OV KSČ (strana 8.). Zpráva vyšetrujúcej komisie predsedníctva OV KSČ k prí­padu üiinga, Švermovej a iných zločinných škodcov a spri­sahancov, (strana 11.) Odhalenie špionážnej záškodníckej činností V, Clementisa a o frakčnej protistrannickej skupine buržoáznych naciona­listov v KSS (strana 14,) Zpráva súdruha Klementa Gottwalda na zasadaní lístrednéhn výborn KSČ dňa 22. februára 1951 I. Niektoré medzinárodno-polítické otázky Sádxužkg^ a súdxuhaiUa! v tieto dni mal súdruh Stalin vyhlásenie k dopiso­vateľovi moskovskej „Pravdy“. V tomto svojom vy­hlásení súdruh Stalin s jemu vlastnou jasnosťou, kľudom a presvedčivosťou, osvetľuje niektoré za­­hraničnô-politické otázky, ktoré dnes hýbu svetom. Nosil by som, ako sa hovorí, drevo do lesa, keby som dnes vo svojej zpráve Ústrednému výboru našej stra­ny opakoval to, čo tak jasne a presvedčivé povedal súdruh Stalin. Obmedzím sa preto vo svo jom struč­nom zahranično-politickom rozbore len na niektoré otázky, ktoré sa našej republiky bezprostredne do­týkajú. Remiiítarízácia základného Nemecka Prvou z týchto otázok je reniilitarizácia západného Nemecka. Celému svetu je známe, že západné moc­nosti na čele so Spojenými štátmi Ameriky hrubo porušily a denne porušujú záväzky, ktoré voči pora­zenému Nemecku prevzaly v Postupime. Postupim­­ská dohoda hlása, že Nemecko má byť denacifikova­­né, demokratizované, demilitarizované a jeho voj­nový potenciál zničený. Postupimská dohoda ďa­lej hlása, že denacifikované, demokratizované, demilitarizované a vojnového potenciálu zbave­né Nemecko má byť jednotné, vybavené mie­rovým hospodárstvom a mierumilovné, aby tak nemecký imperializmus nemohol nikdy znova ožiť a stať sa smrteľnou hrozbou všetkým svojim susedom a zárodkom novej imperialistickej vojny. Nuž, všetky tieto záväzky, prevzaté v Postupime po skončení druhej svetovej vojny Spojenými štátmi Ameriky, Veľkou Britániou a Francúzskom, boly ni­mi porušené a sú — opaku.jem — denne znova a znova porušované, V západnom Nemecku pod patronátom Američa­nov, Angličaaov a nedošlo vlastne nikdy k denacifikácii. Nemeckým junkerom, veľkofinanč­­níkom a veľkofabrikantom, ktorí boli vždy nositeľ­mi nemeckého imperializmu, nebol skrivený ani vlá­sok na hlave. Bol im ponechaný všetok maietok a nad to všetko sa im dostalo politickej moci. Veď poli­tická reprezentácia nemeckého kapitalizmu, tzv. bonnská vláda, sa skladá zo spolupracovníkov a z pomocníkov nacizmu. A k tomu všetkému zástup­covia americkej okupačnej moci práve pred nedáv­nom prepustili s veľkým halasom na slobodu nie­koľko tuctov tých najhorších nacistických zločincov. A aby azda nemohlo byť pochýb o pravom účele tejto amnestie, prepustil pán Mac Cloy na slobodu svetoznámeho veľkovýrobcu zbraní a kanónov, Krup­pa. Kruppa, o ktorom je známe, že pomohol do sedla Hitlerovi a zarábal nespočítané miliardy na jeho krvavom vojnovom ťažení. Krupp na slobode — to je celý program obnove­nia vojnového potenciálu západného Nemecka, tento­raz za otvorenej účasti amerických zbrojárskych magnátov. Obnovovanie západo-nemeckého vojnové­ho potenciálu a vojnového priemyslu prebieha urých­leným tempom. AÍí západní imperialisti s Amerikou na čele potrebovali k obnoveniu vojnového priemyslu hindenburgovského Nemecka 15 rokov, ak ku zrých­leniu vojnových príprav hitlerovského Nemecka pri­speli v piatich rokoch — tak v šiestom roku po dru­hej svetovej vojne lámu Aršetky rekordy, aby nemec­ký imperializmus postavili znova na nohy a znova obnovili jeho „Drang nach Osten!“. Rozdiel je okrem iného v tom, že americkí zbrojári chcú len urvať väč­ší diel — ak nie väčšinu — na nemeckých zbrojár­­skvch ziskoch. S obnovovaním západonemeckého zbrojárskeho potenciálu a zbrojárskeho priemyslu prebieha rýchle obnovovanie nemeckej brannej moci, povestného Wehrmachtu neblahej pamäti. Západní imperialisti predstierajú, že vraj doteraz nebola obnovená ani jedna nemecká divízia a nebol znovuvybudovaný ne­mecký generálny štáb. Pravda je tá, že medzi západ­nými imperialistickými partnermi navzájom a medzi nimi a tzv. bonnskou „vládou“ dochádza k treniciam. To však ale nijako neznamená, že by sá nebol.y uro­bily všetky potrebné opatrenia k v.ybudovaniu ne meckého Wehrmachtu. Veď už skutočnosť, že medzi Adenauerovými „brannými poradcami“ figurujú vy­sokí dôstojníci Hitlerovej armády, hovorí za celé knihy. Rovnako tak Američania, keď prepúšťajú Hit­lerových vojnových zločincov, netaja sa tým, že po­čítajú s ich aktívnou účasťou v západonemeckej ar­máde. A Adenauerova vláda s požehnaním Ameri­čanov, Angličanov a Francúzov, a spolu s okupač­nými mocnosťami disponovala už na jeseň minulého roku pozoruhodnom počtom 456.000 tzv. „policistov“. z ktorých veľká časť je kasárňovaná a vyzbrojená všetkými možnými zbraňami a dopravnými prostried­kami. Keď k tomu pripočítame od toho času neustále pokračujúci nábor rozličných „dobrovoľníkov“, re­­srrutujúcich sa väčšinou z bývalých hitlerovských hrdlorezov, v bývalej dôstojníckej a poddôstojníckej hodnosti — tak tu máme všetky prvky, z ktorých takrečeno obratom ruky môže byť vytvorený regu­lárny Wehrmacht. Ostatne to Nemcom na plnú hubu povedal Trumanov osobitný zmocnenec Fisenhower — že Nemci totiž môžu mať čo chcú a čo potrebujú k vybudovaniu Wehrmachtu, rovnoprávneho s ar­mádami ostatných západných štátov. Tak západní imperialisti šliapu nohami svoje vlast­né záväzky, tak v šiestom roku po druhej svetovej vojne prioravujú nacistické hordy pre tretiu svetovú voinu, vôbec sa neobzerajúc na to. že ešte nezotlely mŕtvoly obetí týchto nacistických zločincov. Ak. prav­da, imperialisti sú schopní učiť sa niečo z dejín, tak práve história Nemecka medzi prvou a druhou sve­tovou vojnou bv mohla Američanov, Angličanov a Francúzov poučiť o tom. že remilitarízácia zánadné­­ľ o Nemecka je koniec-koncov i pre nich hrou s ohňom, na ktorom by sa mohli sami popáliť. Ako inak mohla by situácia vyzerať, ako inak mo­hol byť zabezpečený trvalý mier prinajmenšom v Europe, keby boly splnené postupimské smernice! T'eto postupimské smernice boly splnené jedine So­vietskym sväzom. Dať voľný priechod odporu nemec­kého ľudu proti kaste odvekých kazimierov Europv — proti pruským junkerom a veľkokaoitalistom — znamenalo vlastne dať priechod skutočnej denacifi­kácii, demokratizácii a pacifikácii. Sovietsky sväz v'' svojom okupačnom pásme tak urobil. A nemeckv ľn ’ sovietskej okupačnej zónv tohto práva wužil. A ter­mámé pred sebou vá-alAflkv tnhto unctivého úsii’" o splnenie postupimskej dohody — Nemeckú demo­kratickú rprtiibnVn, ■NT<»TV)°f'ká reouh^'­ka urobila koniec stáročnej prušiackej výboinos+‘ proti cudzím národom, skončila menovite s trad'­­ciou prušiackeho ,,Drang nach Osten“. Jedným z dô kazov tohto hlbokého prerodu je uznanie nemecká­­poľskej hranice na Odre a Nise. A stačí si uvedom''' len zúrivý štekot bonnských dolárových lokajov pro'' uznaniu tejto hranice — abv bol pochopený nebetvčr-' rozdiel medzi Nemeckou demokratickou republikou ^ medzi tými, ktorí dnes v západnom Nemecku vlád’’’ z milosti a v žolde západného imperializmu. Konečne, je to vidieť a j v druhe j veci, ktorá sa n c sej republiky priamo dotýka. Mám na mysli rozhor nutie postupimskej konferencie o vysídlení nemecke' menšiny z Československej republiky. Podľa prevzF tého záväzku boli signatári ■nootiiT>íTvic-ir,Qi ■no>’adv n<­­vinní pôsobiť na nemecké úrady tak, abv sa pre vvsír’ lencov staraly o zaopatrenie nového, trvalého domo\'­­Menovite sa všetci postunimskí účasnici zaviazr’ nepripustiť na území Nemecka nejakú revizionistich ' a revanšistickú propagandu a orsranizác’u. ktorá h‘ vyslídlených Nemcov nabádala a štvala k návrat’ do vysídlených oblastí. Tento záväzok snlnil onäť ■’'r dine Sovietsky sväz a prakticky ho usk”<'očúuie Nr mecká demokratická republika. Je známe, že rač významných činiteľov Nemeckej demokratickei re­publiky opätovne vyhlásil, že odsun Nemcov z Čes­koslovenska je Nemeckou demokratickou renublikor považovaný za spravodlivý a konečný. A nebn'v a m'f sú to platonické vyhlásenia. Každý u nás rip že Ne mecká demokratická reniibb'ka dala od nA„ --.daunn tým Nemcom nový domov, takže im ar>i nenapadu'­­myšlienka na revanš a revízbi. (pokračovanie pa 3. strane ■'tí , J •, • v ľfc“ •:%- I í t.­i- 4 T t 'í­: .r ^ n. : -y í,W A<j iC' i 'f ýv % 'í ' 6í"'v I^V '***^\ ' ^ :'S» * "4i. \\ Súdruh Klement Gwttwald pri prejave na zasadaní ÚV KSČ.

Next