Roľnicka Nedeľa, marec 1951 (VI/10-13)
1951-03-04 / No. 10
slo 10, — Ročník VI, Cena 2 Kčs Bratislava, 4, marca 1951 Zpráva o zasadnutí ŰV KSČ (strana 2,) Referát s. Slánského na zasadnutí OV KSČ (strana 8.). Zpráva vyšetrujúcej komisie predsedníctva OV KSČ k prípadu üiinga, Švermovej a iných zločinných škodcov a sprisahancov, (strana 11.) Odhalenie špionážnej záškodníckej činností V, Clementisa a o frakčnej protistrannickej skupine buržoáznych nacionalistov v KSS (strana 14,) Zpráva súdruha Klementa Gottwalda na zasadaní lístrednéhn výborn KSČ dňa 22. februára 1951 I. Niektoré medzinárodno-polítické otázky Sádxužkg^ a súdxuhaiUa! v tieto dni mal súdruh Stalin vyhlásenie k dopisovateľovi moskovskej „Pravdy“. V tomto svojom vyhlásení súdruh Stalin s jemu vlastnou jasnosťou, kľudom a presvedčivosťou, osvetľuje niektoré zahraničnô-politické otázky, ktoré dnes hýbu svetom. Nosil by som, ako sa hovorí, drevo do lesa, keby som dnes vo svojej zpráve Ústrednému výboru našej strany opakoval to, čo tak jasne a presvedčivé povedal súdruh Stalin. Obmedzím sa preto vo svo jom stručnom zahranično-politickom rozbore len na niektoré otázky, ktoré sa našej republiky bezprostredne dotýkajú. Remiiítarízácia základného Nemecka Prvou z týchto otázok je reniilitarizácia západného Nemecka. Celému svetu je známe, že západné mocnosti na čele so Spojenými štátmi Ameriky hrubo porušily a denne porušujú záväzky, ktoré voči porazenému Nemecku prevzaly v Postupime. Postupimská dohoda hlása, že Nemecko má byť denacifikované, demokratizované, demilitarizované a jeho vojnový potenciál zničený. Postupimská dohoda ďalej hlása, že denacifikované, demokratizované, demilitarizované a vojnového potenciálu zbavené Nemecko má byť jednotné, vybavené mierovým hospodárstvom a mierumilovné, aby tak nemecký imperializmus nemohol nikdy znova ožiť a stať sa smrteľnou hrozbou všetkým svojim susedom a zárodkom novej imperialistickej vojny. Nuž, všetky tieto záväzky, prevzaté v Postupime po skončení druhej svetovej vojny Spojenými štátmi Ameriky, Veľkou Britániou a Francúzskom, boly nimi porušené a sú — opaku.jem — denne znova a znova porušované, V západnom Nemecku pod patronátom Američanov, Angličaaov a nedošlo vlastne nikdy k denacifikácii. Nemeckým junkerom, veľkofinančníkom a veľkofabrikantom, ktorí boli vždy nositeľmi nemeckého imperializmu, nebol skrivený ani vlások na hlave. Bol im ponechaný všetok maietok a nad to všetko sa im dostalo politickej moci. Veď politická reprezentácia nemeckého kapitalizmu, tzv. bonnská vláda, sa skladá zo spolupracovníkov a z pomocníkov nacizmu. A k tomu všetkému zástupcovia americkej okupačnej moci práve pred nedávnom prepustili s veľkým halasom na slobodu niekoľko tuctov tých najhorších nacistických zločincov. A aby azda nemohlo byť pochýb o pravom účele tejto amnestie, prepustil pán Mac Cloy na slobodu svetoznámeho veľkovýrobcu zbraní a kanónov, Kruppa. Kruppa, o ktorom je známe, že pomohol do sedla Hitlerovi a zarábal nespočítané miliardy na jeho krvavom vojnovom ťažení. Krupp na slobode — to je celý program obnovenia vojnového potenciálu západného Nemecka, tentoraz za otvorenej účasti amerických zbrojárskych magnátov. Obnovovanie západo-nemeckého vojnového potenciálu a vojnového priemyslu prebieha urýchleným tempom. AÍí západní imperialisti s Amerikou na čele potrebovali k obnoveniu vojnového priemyslu hindenburgovského Nemecka 15 rokov, ak ku zrýchleniu vojnových príprav hitlerovského Nemecka prispeli v piatich rokoch — tak v šiestom roku po druhej svetovej vojne lámu Aršetky rekordy, aby nemecký imperializmus postavili znova na nohy a znova obnovili jeho „Drang nach Osten!“. Rozdiel je okrem iného v tom, že americkí zbrojári chcú len urvať väčší diel — ak nie väčšinu — na nemeckých zbrojárskvch ziskoch. S obnovovaním západonemeckého zbrojárskeho potenciálu a zbrojárskeho priemyslu prebieha rýchle obnovovanie nemeckej brannej moci, povestného Wehrmachtu neblahej pamäti. Západní imperialisti predstierajú, že vraj doteraz nebola obnovená ani jedna nemecká divízia a nebol znovuvybudovaný nemecký generálny štáb. Pravda je tá, že medzi západnými imperialistickými partnermi navzájom a medzi nimi a tzv. bonnskou „vládou“ dochádza k treniciam. To však ale nijako neznamená, že by sá nebol.y urobily všetky potrebné opatrenia k v.ybudovaniu ne meckého Wehrmachtu. Veď už skutočnosť, že medzi Adenauerovými „brannými poradcami“ figurujú vysokí dôstojníci Hitlerovej armády, hovorí za celé knihy. Rovnako tak Američania, keď prepúšťajú Hitlerových vojnových zločincov, netaja sa tým, že počítajú s ich aktívnou účasťou v západonemeckej armáde. A Adenauerova vláda s požehnaním Američanov, Angličanov a Francúzov, a spolu s okupačnými mocnosťami disponovala už na jeseň minulého roku pozoruhodnom počtom 456.000 tzv. „policistov“. z ktorých veľká časť je kasárňovaná a vyzbrojená všetkými možnými zbraňami a dopravnými prostriedkami. Keď k tomu pripočítame od toho času neustále pokračujúci nábor rozličných „dobrovoľníkov“, resrrutujúcich sa väčšinou z bývalých hitlerovských hrdlorezov, v bývalej dôstojníckej a poddôstojníckej hodnosti — tak tu máme všetky prvky, z ktorých takrečeno obratom ruky môže byť vytvorený regulárny Wehrmacht. Ostatne to Nemcom na plnú hubu povedal Trumanov osobitný zmocnenec Fisenhower — že Nemci totiž môžu mať čo chcú a čo potrebujú k vybudovaniu Wehrmachtu, rovnoprávneho s armádami ostatných západných štátov. Tak západní imperialisti šliapu nohami svoje vlastné záväzky, tak v šiestom roku po druhej svetovej vojne prioravujú nacistické hordy pre tretiu svetovú voinu, vôbec sa neobzerajúc na to. že ešte nezotlely mŕtvoly obetí týchto nacistických zločincov. Ak. pravda, imperialisti sú schopní učiť sa niečo z dejín, tak práve história Nemecka medzi prvou a druhou svetovou vojnou bv mohla Američanov, Angličanov a Francúzov poučiť o tom. že remilitarízácia zánadnéľ o Nemecka je koniec-koncov i pre nich hrou s ohňom, na ktorom by sa mohli sami popáliť. Ako inak mohla by situácia vyzerať, ako inak mohol byť zabezpečený trvalý mier prinajmenšom v Europe, keby boly splnené postupimské smernice! T'eto postupimské smernice boly splnené jedine Sovietskym sväzom. Dať voľný priechod odporu nemeckého ľudu proti kaste odvekých kazimierov Europv — proti pruským junkerom a veľkokaoitalistom — znamenalo vlastne dať priechod skutočnej denacifikácii, demokratizácii a pacifikácii. Sovietsky sväz v'' svojom okupačnom pásme tak urobil. A nemeckv ľn ’ sovietskej okupačnej zónv tohto práva wužil. A termámé pred sebou vá-alAflkv tnhto unctivého úsii’" o splnenie postupimskej dohody — Nemeckú demokratickú rprtiibnVn, ■NT<»TV)°f'ká reouh^'ka urobila koniec stáročnej prušiackej výboinos+‘ proti cudzím národom, skončila menovite s trad'ciou prušiackeho ,,Drang nach Osten“. Jedným z dô kazov tohto hlbokého prerodu je uznanie nemeckápoľskej hranice na Odre a Nise. A stačí si uvedom''' len zúrivý štekot bonnských dolárových lokajov pro'' uznaniu tejto hranice — abv bol pochopený nebetvčr-' rozdiel medzi Nemeckou demokratickou republikou ^ medzi tými, ktorí dnes v západnom Nemecku vlád’’’ z milosti a v žolde západného imperializmu. Konečne, je to vidieť a j v druhe j veci, ktorá sa n c sej republiky priamo dotýka. Mám na mysli rozhor nutie postupimskej konferencie o vysídlení nemecke' menšiny z Československej republiky. Podľa prevzF tého záväzku boli signatári ■nootiiT>íTvic-ir,Qi ■no>’adv n<vinní pôsobiť na nemecké úrady tak, abv sa pre vvsír’ lencov staraly o zaopatrenie nového, trvalého domo\'Menovite sa všetci postunimskí účasnici zaviazr’ nepripustiť na území Nemecka nejakú revizionistich ' a revanšistickú propagandu a orsranizác’u. ktorá h‘ vyslídlených Nemcov nabádala a štvala k návrat’ do vysídlených oblastí. Tento záväzok snlnil onäť ■’'r dine Sovietsky sväz a prakticky ho usk”<'očúuie Nr mecká demokratická republika. Je známe, že rač významných činiteľov Nemeckej demokratickei republiky opätovne vyhlásil, že odsun Nemcov z Československa je Nemeckou demokratickou renublikor považovaný za spravodlivý a konečný. A nebn'v a m'f sú to platonické vyhlásenia. Každý u nás rip že Ne mecká demokratická reniibb'ka dala od nA„ --.daunn tým Nemcom nový domov, takže im ar>i nenapadu'myšlienka na revanš a revízbi. (pokračovanie pa 3. strane ■'tí , J •, • v ľfc“ •:%- I í t.i- 4 T t 'í: .r ^ n. : -y í,W A<j iC' i 'f ýv % 'í ' 6í"'v I^V '***^\ ' ^ :'S» * "4i. \\ Súdruh Klement Gwttwald pri prejave na zasadaní ÚV KSČ.