Roľnicka Nedeľa, november 1951 (VI/45-48)
1951-11-04 / No. 45
Číslo 45 — Ročník VI. Cena Kčs 2.Bratislava, 4. novembra 1951 Poučenie i okresu Zlaté Moravce Odstraňufeme nedostatky v organizácii próbe Jednotné roFnícke družstvá v Zlatomoraveckom okr^e končia jesenné práce. tJroda okopanín je takmer všade sobratá, všetky oziminy posiate. Teraz sa ■ celou silou družstevníci pustili do vozenia maštaF- ného hnoja, hlbokej orby, do ošetrovania pasienkov a lúk a tiež do silážovania repných skrojkov a rezkov a ostatného zeleného krmiva. No, podľa situácie v niektorých JRD sa dá súdiť, že tieto jesenné práce mohly byt ešte skôr a kvalitnejšie urobené, čím by bol väčší predpoklad na vyššie hektárové výnosy na budúci rok. V mnohých JRD v Zlatomoraveckom okrese sú veľké nedostaky hlavne v organizácii práce. Nie sú všade trvalé poľné pracovné skupiny, ktoré by malý pridelenú pôdu na dobu trvania osevného postupu. Skupiny nemajú naplánované výrobné úlohy a jednotliví členovia nie sú takto dostatočne zainteresovaní na výsledkoch svojej práce. Ja ía íäkíc V B$6ktorýcli drnžstvách tohto okresu? Predovšetkým preto, že OV KSS sa nedostatočne stará o Miestne organizácie strany a tieto zase na obciach nedostatočne pomáhajú JRD. Toto potvrdzuje tá skutočnosť, že napríklad v Nemčiňanoch predseda MO KSS s. Jozef Krejči sám nie je členom družstva a tiež ďalši niekoľkí členovia strany, hoci sú to mali roľník a v obci je JRD FV. typu. Ai v Tesároch nad Žltavou niektorí členovia strany nejdú príkladom. Nedostatočná masovopolitická práca OV KSS sa tiež prejavuje v práci brigádnických stredísk STS. T Pustom Chotári minulý týždeň TO štvrtok popoludní sedela na dvore JRD traktoristka a neďaleko stál traktor... Keď sme sa jej pýtali, prečo stroj stoji teraz, keď je každá minúta drahá, hezstarnstne nám odpovedala: „Nemám naftu — išli ju vztal do Moraviec”. Táto skuteS- nosf hovorí dosť aj za politickú prácu na STS v Zlatých Moravciach. Pracovnici na okrese priznávajú, že v poslednom čase zanedbali dediny a hovoria, že len teraz sa dajú do toho. Opravdu najvyšší čas! Je najvyšší čas, aby aj ONV a pracovníci pôdohospodárskeho referátu a družstevného oddelenia vysúkali rukávy a dali sa konečne do práce, aby pomohli JRD uskutočniť dokonalú organizáciu práce, sostaviť trvalé, dostatočne silné pracovné skupiny, prideliť týmto na trvalé ttodn a potrebný Inventár. A neúnavnou presvedčovacou prácou Získavať ďalších malých a stredných roľníkov do JRD. AKO JE LEPŠIE? V JRD Nemčiňany Je politický inštruktor vedúci tajomník OV KSS s. Ján Rosina. Podívajme sa. čo treba v tomto JRD urobiť, aby sa práca ešte zlepšila. Je to menšinové družstvo, ktoré obhospodáruje 178 ha pôdy a má 56 členov — z toho 32 výkonných. Sostavili dve poľné pracovné skupiny po 12 ľudí. HOeV W W A 44 ^4* «9 mm aaacoju iswjavái wUliVlVUy A to Jána Kesega a Jána Malého. Majú pridelený živý i mŕtvy inventár, no nepracujú na trvalé určených pracovných úsekoch. Predseda družstva František Horváth a účtovník Ján Hudec hovoria, že mali sice vytýčené úseky pre každú skupinu, ale vraj to nemohli dodržať, lebo — sa im navalilo naraz mnoho práce. Akosi sa im to pri tom shone pomiešalo. A vraj aj tak im to dalo dosť námahy, kým jesenné práce zvládli. Pravda, pri takejto organizácii museli sa dobre obracať, aby do konca minulého týždňa vyoral! 3.5 ha cukrovej repy, 4 ha zemiakov, vylámali dva hektáre kukurice, sobrali tabak s 19 ha, s I ha kŕmnu repu. I v tri a pol hektárovej vinici bolo dosť práce, okrem toho zasiali 24 hektárov pšenice, 2.8 ha raži a 2 IiÄ oziitiKý 1,5i smešick.' OJ.rem híbokej orby teda jesenné práce ukončili. Ci opravdu nebolo nikoho, kto by družstevníkom poradil, že keď by všetky tieto práce rozdelili na polovicu (pre každú skupinu) a skupina bude zodpovedná za vykonanie svojej úlohy, boli by všetko zvládli pri lepšom organizovaní práce skôr a ľahšie. Prečo? Preto, lebo pri takej dokonalejšej organizácii mohly by skupiny medzi sebou súťažiť a pri mnohých prácach by sa bola rozvinula i súťaž jednotlivcov. Ako to robili družstevníci vo Vlčanoch? Sber cukrovej repy si tam skupinári zorganizovali tak, že výmeru cukrovky, pridelenej skupine, rozdelili medzi všetkých členov. Členovia skupín si dali dokonca písomné záväzky, že dovtedy a dovtedy vykopú repu na svojom úseku. Tak sa rozvinula súťaž nielen medzi skupinami, ale súťažili i .jednotlivci medzi sebou. Skoro každý člen skupiny priviedol na svoj úsek príslušníkov svojej rodiny a výsledok bol ten, že repu sobrali oveľa prv, ako bolo plánované. I na tomto príklade sa ukazuje, že pri dobrej organizácii dajtí sa naliehavé práce ukončiť GiiiuOito laňsie a zavčasu. Mimiu treba presvedčiť i družstevníkov v Nemčiňanoch a pomôcť im práce lepšie zorganizovať. Tu je však predovšetkým potrebné zlepšiť činnosť Miestnej organi. zácie strany, aby nie jednotliví členovia, ale všetci komunisti sa starali o družstvo, boji jeho aktívnymi členmi a horlivými budovateľmi. V tomto ohľade môžu si brať príklad z podpredsedu MO KSS súdruha Jána Buranského. Keď v Nemčiňanoch odstránia spomenuté nedostatky neuplynie veľa času a JRD nebude menšinové. Veď malí a strední roťnid z Nemčinian sú iste presvedčení o výhodách spoločného hospodárenia, ale od vstupu do JRD ich doteraz odrádzaly nedostatky, ktoré dedinskí boháči využívali na štvanie a znevažovanie družstevného hospmiárenia. NA J.AH A TERAZ V JRD III. typu v Tesároch nad Žitavou mali len jednu poľnú pracovnú skupinu. Hoci je v družstve 115 členov, bol tu na jar nedostatok pracovných síl. Aj tu sa ja»ily následky nedostatočnej predsvedčovacej práce. Družstevníci nepovažovali JRD za svoje. Neverili, že všetci, čo v JRD pracujú budú dostávať za pracovné jednotky odmenu aj v naturáliách. Do žatvy a mlatby sa už prihlásilo viac družstevníkov, najmä žien. Vraj, keď budú robiť v žatve, dostanú obilie. Myslely si, že keby robily inú prácu ako žatvu, tak by vraj na pracovné jednotky obilie nedostaly. Keď sa po mlatbe vydávaly naturálie, všetci sa presvedčili, že obilie sa nedáva podľa toho, či robil v žatve, alebo v okopávke, ale presne podľa odpracovaných pracovných jednotiek za celý prvý polrok. To presvedčilo všetkých družstevníkov, že vo svojom družstve robia pre seba a výsledok práce si potom rozdelia podľa toho, kto koľko a ako robil. Na jesenné práce mali už pracov- Pokraéovanie ne 4. strane Po príklade sovietskych kolehosníkov Keď sa pripravujeme na dôstojný priebeh y>Mesiaca československo^ovietskeho priateľstva« pripomínam si tie chvUe, čo som minulé leto strávil s roľníckou delegáciou ^ Sovietskom sväze. Pochodili sme mno. Icé kraje a všade nám sovietski ľudia preukazovali veľké dobrodenia a lásku. Išli sme sa k nim wčif ako žiaci do školy a veru sme sa aj mno. ho naučili. Tieto bohaté ponaučenia á skúsenosti sa u nás usilujeme uplatniť. Veď sme sovietskym kolehosmikom sľubovali, že aj u nás vybthdujeme také krásne dtniSstvá, ako sú ich kolchozy. A nielen krásne, ale aj užitočné. Veď tie vysoké úrody na poliach a dobrá úžitkovosť dobytka, to je k prospechu kolchoeniknv a oídatných pracujúcich. Prečo by to tak nemohlo byt aj u más? Spoločná veľkovjjToba sa. začína uplatňovať aj u nás. Vž soni ra>z v Koľnipkej mdffli jiisoí, že druSs stvo v Melčiciach je založené zo samých malých roľníkov a robotníkov, čo majú trocha pôdy. Máme iba 80 ha pôdy. Málo, veru, na posmech. Ale za to aký úžitok! Voľakedy boli mnohí z nás na prídel.. Na verejné zásobovanie sme ako jednotlivci pred založením družstva nemohli dať nič. Teraz sme z tých 80 ha, spoločne obhospodarovaných, odovzdali vagó. ny obilia a 527 q zemiakov. Zásobili sme sa s obilim a zemiakov sme si nechali 900 q na krm a sadbu. Cukrovky sme odov,zdali 1500 q a ešte bude 1000 q. Toto všetko sa voľakedy nedodávalo. Okrem toho máme zásoby krmovín. A čo živočíšna výroba2 Voľakedy sme ako jednotlivci dodali iieľmi málo. Teraz máme v družstve 56 kuSov dobytka, z tolho lá dojníc. Doteraz sme na verejné zásobenutme dodali 18.000 litrov mlielca. ^ WOß^...mm:ßAlSitteWldi mi Sám ai zaumienil vybudovať u nás doma, keď som to videl v Sovietsko^n sväze. Budenie sa postupne zveľad'o. vaf. Boli sme ako jedn-otlive hospo dáriaci roľníci chudobní. Teraz budujeme svoj blahobyt. Má-me viac, než sme mávali. Budeme r>yrábať ešte viac, aby mne sa mali lepšie, aby naši ťažko pracujúci v továrňach sa dosť najedli a bez lístkov. Lepšie sa nám bude žiť, mac dorobíme, keď sceííme malé polička do veľkých lámov, keď sa odpútame od lakommosti, ale aj od driny. Tak, dobrou prácou, posilnime svetový mier. I o tom sme sa presvedčili, že sovietsky ľud si svojim budovaním je presvedčený, že buduje mier a tak upevňuje víťazstvo, ktoré ai vybojoval v roku 1917 a v roku 19!f5. STEFAN BORSEK, Prezident Nemeckej demokratickej ■ republiky Wilhelm Pieck a prezident Československej republiky Klement (joítwald v rozhovore s nositelom Radu práce Mirkom Amlerom, traktoristom z STS v Chabroch na slávnostnej recepcii v trónnej sieni pražského Hradu v stredu 24. októbra Í95Í. ]\f>~nrinfía1in fn/li a. 1 ^ t t/Cti'CC'L' Dedinský boháč a špekulant je najväčším nepriateľom robotníckej triedy a pracujúcicli roľníkov. Dedinskí boliáči a špekulanti sa snažia v .JRD. kde sa vlúdili pod maskou „dobroty” a nezištnej „odbornej” pomoci rozvracať družstvo, robiť nespokojnosť medzi družstevníkmi a obohacovať sa na úkor družstva, alebo mimo družstva neplnením dodávkových povinností hatiť naše napredovanie. Preto musíme zvýšiť bdelosť a Ostražitosť a denne odhaľovať týchto neprajníkov a škodcov, ich kodcovskti činnosť pred celou verejno.sťoH. .le to predov.šetkým úloha komunistov a pracovníkov ľudovej správy na dedinách, aby proti týmto parazitom postupovali čo najprísnejšie a pri tom derme presviedčali široké masy pracujúcich roľníkov o pravde, že každý dedinský boháč a špekulant je ich najúhlavnejším nepriateľom. Medzi týchto šäbôtŕi-ov, ktorí neplnia dodávkové povinnosti a narušujú naše verejné zásobovanie patrí i dedinský boháč Ján Rozno z Dvorov nad Žltavou. Mie.sto tolio, aby splnil dodávky obilia — zamuroval ho. Pri tom ale bedákal, že sa mu „neurodilo”. 1 kukuricu neodovzdal, hoci jej mal dosť. Ani svoje pozemky riadne neobrába a nedodržal osevný plán. Pri prehliadke našli n tohto záškodníka idrryté 10 vriec obilia a veľké množstvo kukurice. Aj dedinský boháč A. Bindás z Lastomíra, okres Michalovce dlhuje vyše 1.3 metrov obilia. Podobne Jozef RezeŠ z, obce Oborin, okres Michalovce zo 625 kg liovädzielio mäsa neodovzdal doteraz nič. Tak ako títo paraziti neplnia dodávky obilia a mäsa, neodovzdávajú ani mlieko, čím ukracujú deti pracujúcich o tisícky litrov mlieka a tisícky kilogramov mliečnýcli výrobkov. Zatiaľ, čo družstevníci a pracujúci roľníci'sa usilujú splniť a prekročiť dodávky mlieka, dedinskí boháči sabotujú. Napríklad Jozef Fábián z Malého Šariša, ktorý má šesť kráv — z predpísaného množstva 2.000 litrov dodal iba 520 litrov mlieka. Dedinský boháč Ján Lipták z tej istej obce má päť kráv, pritom dlhuje na verejné zásobovanie 1130 litrov mlieka. V obci Ovčie, okres Prešov je tiež niekoľko dedinských boháčov, ktorí sabotujú dodávky mlieka. Sú to: Jozef Uličný, ktorý nedodal 1026 litrov mlieka, Gustav Uličný mal prezlpísané 2085 litrov mlieka z čotio doteraz odovzdal iba 954 litrov o tučnote 1.7! Ján Uličný neodovzdal doteraz 8.53 litrov mlieka. Podobne Ján Marčok z Nižného Hnišova, okres Vranov z predpísaných 2145 litrov mtie.ifa odos'idal dosiaľ ien 214 litrov. Takáto je pravá tvár dedinských boliáčov — pijavíc našich dedín, vydriduchov a sabotérov ná.šhp verejného ?,ásobovania, ktorí, napineni nenávisťou voči robotníkom, malým a stredným pracujúcim roľníkom, neštítia sa sabotáže, ba ani vrážd, ako o tom svedčí prípad z Babíc. Musíme icli všetci póznát, odhaľovať icli podlé činy. Musíme ich prinútiť, aby dôsledne dodržiavali o.sevné plány, plánované stavy dobytka a o.šípanýeh a aby plnili svoje dodávkové po'vinnosti. Tomuto musia venovať zvýšenú pozornosť miestne organizácie KSS a miestne národné včbPfll. - .Á.. Do nového Roku stranníckeho školenia v týehto dňoch začína sa ďalši, v poradí tretí rok mar.visticko-leninskej výcho\'y komunistov — Rok straiinickeho školenia. Rok stranníckeho školenia bol v strane zavedený pret(n aby členovia komunistickej strany mali možnosť pravidelne a sústavne si osvojovať učenie všetkých učení, marxizmns-leninlzmus. Výchova Širokých más členstva strany v mar.vizme-leninizme, ideológii to komunistických strán na čele so slávnou V'šesväzovou komunistickou stranou (boľševikov), je prvoradou požiadavkou, podľa ktorej sa treba riadiť, ak ciiceme úspešne budovať lepší a krajší život všetkých pracujúcich v mestách i na dedinách, keď cdiceme urýchlene vybudovať socializmus v našej vlasti. Požiadavka, aby-sa všetci komunisti neustále ideologicky vzdelávali, nie je nová. Naopak, strana vždy, od svojho vzniku, kládla najväčší dôraz na to, aby jej členovia čítali a šlndovaK diela Marxa, Engelsa, Lenina, .Stalina ako aj knihy a brošúry ich najlep.šich žiakov, príslušníkov boťševickej strany a komimisth-kýc.h strán. V Roku stranníckeho školeniu komunisti preílovšetkým'poznávajú dejiny boľševickej i našej komunistickej sírany. Učia sa teda teórii, ktorou sa riadila strana v boji proti kapitalistom, veľkostatkárom, bankárom a ostatným vykori.sťovateľom a utláčateľom robotníkov, roľníkov a pracujúcich. V usneseni predsedníctva TÍV KSČ o Roku strannickeho školenia na rok 19.51—52 sa hovorí „Státlsíce komunistov si Za minulé dva rO'ky osvv ilo v rôznych stupňoch školenia základné niarxisticko-leninské znalosti, ktoré nám umožňujú lepšie a rýchlejšie plniť gigantické úlohy výstavby súciaiizinii v našej vlasti.” Nadolnnlnuté vedomosti majú komunisti uplatňovať v každodennej práci. Tam, kde nezanedbáva jú straniifcke školenie, kde sa komunisti vzdelávajú, odráža sa to v dobrej práci závodnej alto aj miestnej organizácie struny. Dobrá, aktívna práca strannickych organizácií a členov strany prináša osoh celému pracovisku, celému JRD. Svedči o tom mnoho príkladov. Nedávno bol v Pravde uverejnený článok o tom, ako miestna organizácia strany pomohla pri budovaní JRD vo Váhovciach, v Seredskom okrese. Vlani tu mali JRD I. typu. Skúšobným kameňom, na ktorom sa mala ukázať životaschopnosť mladého družstva boly jesenné, práce. V obci ležato úhorom mnoho pôdy po dedinských boháčoch, ktorí sabotovali obrobenie zeme, tiež urbárskej a Inej obecnej pôdy. Zvlánnť tieto práce bola ťažká vec. Komunisti v tejto obci sa však nezľakli prekážok, ale sň stali na čelo prác. Robili v najťažších úsekoch a presviedčali ostatných malých a stredných roľníkov o tom, že bude pre nich lepšie, keď načas zvládnu jesennú orbu a sejbn. I potom, cez žat\-n sa komunisti snažili zmobilizovať Ich za čím rýchlejšie uskutočnenie žatvy mlatby. Výsledky dobrej a načas uroa benej práce sa prejavily v tom, že mali lepšiu úrodu ako jednotlivé hospodáriaci roľníci. No v okolitých JRD, najxnklad v Tístlcíafoh, kde íiiajú ta m. typ, doabm eSte lepšie výnosy. Lebo nehospodária ná ma-8« 2»