Roľnícke Noviny, máj 1971 (XXVI/102-127)

1971-05-08 / No. 108

DRUŽSTEVNÝCH A 1EDN0TUV0 HOSPODÁRIACICH ROĽNÍKOV 8. mája 1971 Ročník IV. Číslo 17. Pozdravujeme 26. výročie nášiio oslobodenia slavnou Sovietskou armádou Zväz družstevných roľníkov plne podporuje politiku KSČ UZNANIE ZA INICIATÍVU V stredu vyhodnotili v Nitre na celoslovenskom aktíve Zväzu družstevných roľníkov výsledky socia­listického súťaženia v JRD za rok 1970. Na aktíve odmenili čestným uznaním i., II., III. a IV. stupňa 84 kolektívov a jednotlivcov — poľnohospodárov. Za ich iniciatívu v súťaži „Každý po socialisticky” a za výsledky tejto súťaže im poďakovali; minister poľ­nohospodárstva a výživy Ing. Ján Janovic, CSc., predseda Ústredného výboru Slovenského zväzu družstevných roľníkov a Ing. Július Turoň, vedúci odd. poľnohospodárstva a výživy ÜV KSS. Z prejavu Ing. P. Jonáša, predsedu Í V SZDR Zapojením státisícových más pracujúceho roľníctva do socialistickej výstavby podľa princípov Leninovho družstevného plánu splnila robotnícka trieda a KSČ 1. fázu svojho historického poslania tým, že vybu­dovala socialistickú spoločnosť. Dosiahnutie víťazstva socialistických výrobných vzťahov na dedine patrí preto k najvýznamnejším úspechom KSČ v jej päťdesiatročnej his­tórii. Na aktíve v Nitre je prítomných vyše tristo zaslúžilých členov a funkcionárov z tých JRD, ktoré prvé organizovali spoloč né družstevné hospodárenie a na základe ich priekopníckej práce sa mohli družstvá rozvíjať a vytvárať príklady socialistického družstevného hospodárenia. Veľký dôraz kládla KSČ aj na zvyšovanie úrovne sociálneho zabezpečenia družstev­ných roľníkov. V dôsledku úprav v rokoch 1967—1969 zvýšila sa priemerná výška me­sačného starobného dôchodku družstevných v roľníkov z 356.— Kčs v roku 1965 na 567.— roku 1969, t. j. o 57.5 pere. Jedným z najvýraznejších dôkazov predností výstav­by socializmu a rozvoja družstevného hos­podárenia je výstavba slovenskej dediny nevídaný rozvoj jej kultúrnej a sociálnej úrovne. Aktívna účasť na zabezpečovaní rozvoja pracovnej iniciatívy a socialistické­ho súťaženia v JRD patrí medzi kľúčové oblasti činnosti Slovenského zväzu družstev­ných a jednotlivo hospodáriacich roľníkov. V tomto čase, kedy sa socialistickému súťaženiu vracia jeho skutočný význam a hľadajú sa spôsoby ako zbaviť socialistické súťaženie od niektorých javov formálnosti a pozdvihnúť ho na vyššiu úroveň. Sloven ský zväz družstevných roľníkov vypracoval komplexné zásady socialistického súťaženia na rok 1970, na počesť 25. výročia oslobo­denia nasej republiky Sovietskou armádou a 100. výročia narodenia tvorcu družstev­ného plánu V. I. Lenina. Prednosťou tých to zásad bola orientácia JRD na rozvoj pra­covnej iniciatívy a socialistického súťaženia vo všetkých oblastiach činnosti JRD. Priaznivé výsledky v živočíšnej výrobe umožnili zasa úspešné splnenie štátneho plánu nákupu živočíšnych výrobkov za rok 1970, keď v porovnaní s rokom 1969 bola úroveň nákupu živočíšnych produktov pre­kročená. Dosiahnuté výsledky vo výrobe a nákupe poľnohospodárskych výrobkov v JRD za rok 1970 ukazujú základný ekonomický prínos pracovnej iniciatívy a socialistického súťa­ženia v torn, že v porovnaní s rokom 1969 sa v JRD zvýšil objem a intenzita hrubej poľnohospodárskej produkcie i trhovej poľ­nohospodárskej produkcie. Celoslovenské, ale aj krajské a okresné hodnotenie výsledkov socialistického súťa­ženia má predovšetkým spoločenský vý­znam, keď vyzdvihuje a oceňuje najlepšie družstvá, kolektívy a pracovníkov. Význam celoslovenského vyhodnotenia výsledkov so­cialistického súťaženia je v tom, že ukazu­je a hodnotí prínos pracovnej iniciatívy čle­nov JRD pre plnenie úloh štátneho plánu rozvoja poľnohospodárskej výroby. Rozvoj pracovnej iniciatívy, vyjadrený vo forme socialistického súťaženia v roku 1970 na počesť 25. výročia oslobodenia našej repub­liky Sovietskou armádou znamenal v pod­state rehabilitáciu socialistického súťaženia a podielalo sa na ňom aktívne aj naše družstevné roľníctvo. Ako som už uviedol. Slovenský zväz usi­loval nielen o obsahové skvalitnenie náplne socialistického súťaženia, ale i o to, aby sa jeho organizovanie a hodnotenie stalo vecou každodennej riadiacej práce v druž­stve. Bilancia dvadsaťročného vý­voja našich Jednotných rolnic­kých družstiev, s ktorou sme nedávno v Nitre predstúpili pred našich družstevníkov, vy­znela veľmi pozitívne. Bola to bilancia vysoko aktívna. Náš družstevný sektor, Jeho výrob­né, hospodárske a sociálne vý­sledky plne potvrdili správnost agrárnej politiky naše) strany, správnosť generálne) línie pre­chodu k socialistickej velkový­robě aj v poľnohospodárstve. Ťažkosti, chyby a detské bo­lesti počiatkov našich Jednot­ných roľníckych družstiev sme postupne prekonali a dnes má­me na Slovensku i v celej Čes­koslovenskej socialistickej re­publike v naproste] väčšine vý­robne, ekonomicky a politicky upevnené, dobre prosperujúce jednotné roľnícke družstvá. Teraz sa naše pohľady upie­rajú viac na dnešok, na budúc­nosť, na dalšiu perspektivu náš­ho poľnohospodárstva a v jeho ráme! i na perspektivu našich jednotných roľníckych druž­stiev. Stretávame sa dnes v skutočne priaznivej atmosfére, uprostred činorodej práce a ak­tivity na všetkých úsekoch náš­ho hospodárstva a nášho spo­ločenského života. Pod vynika­júcim novým strany, na čele vedením našej so súdruhom Husákom sa vytvorili základné politické á spoločenské pod­mienky, aby sme sa mohli vša­de vrátiť k aktívnej tvorivej práci. Obnovila sa Istota na­šich ludí, že pôjdeme dale) so­cialistickou cestou v bratskom zväzku so socialistickými kraji­nami na čele so Sovietskym zväzom. Máme istotu, že sa ne­bude hazardovat s plodmi obe­tavej práce našich robotníkov, roľníkov, inteligencie. Aké sú, súdružky a súdruho via, naše celoslovenské výsled­ky v plnení úloh štátneho plá­nu za prvé štyri mesiace tohto roku? Môžeme povedať, že pri všet kých ťažkostiach s krmivami, s reguláciou vývoja stavov zvie­rat a na mnohých miestach 1 s nedostatkom pracovných síl, dosahujú poľnohospodári na Slovensku v plnení nákupných úloh velmi dobré výsledky. Do konca apríla prekročili úlohy v nákupe mäsa o 15 % a na­vyše plánu dodali vyše 15.000 ton mäsa. Osobitne chcem vy­zdvihnúť prekračovanie úloh v dodávkach ošípaných, ktoré sa časové prekračujú bezmála o 8000 ton, čo umožňuje zlepšo­vať aj zásobovanie mäsom v lepšom súlade so štruktúrou dopytu nášho obyvateľstva. Značne sa prekračujú aj ča­sové úlohy v nákupe konzum­ných vajec, kde sa zatial do­dalo navyše plánu niečo cez 27 miliónov kusov. V tomto roku máme mimo­riadne náročnú úlohu vo zvý­šení výroby a nákupu mlieka. Za mesiac apríl sa úlohy štát­neho plánu, najmä zásluhou družstiev a štátnych majetkov v Západoslovenskom kraji síce splnili aj v celoslovenskom roz­sahu, ale máme ešte určitý schodok z prvých tohoročných mesiacov, keď sa nákupné úlo­hy nesplnili najmä vo Východo­slovenskom kraji. Vzhľadom na velkú národohospodársku zá­važnost a politickú citlivosť uspokojenia našich celoštátnych potrieb v mlieku a v mlieč­nych výrobkoch, nám mimo­riadne záleží na úspešnom spl­není stanovených úloh aj na tomto úseku a chceme vyjadriť presvedčenie, že sa každé naše jednotné roľnícke družstvo a každý štátny majetok pričiní nielen o splnenie, ale aj o prekročenie celoročných úloh v nákupe mlieka. Náročnosť našich tohoroč­ných úloh je tým väčšia, že náš priemysel nebo) ešte pre tento rok schopný zabezpečiť v potrebnej miere ani dodávky umelých hnojív, ani dodávky poľnohospodárskych strojov a náhradných súčiastok. Zdĺhavý­mi a popravde povedané aj dosť ťažkými rokovaniami sa nám síce podarilo v poľnohos­podárskych strojoch a náhrad­ných súčíastkách a rovnako u hnojív a agrochemikálií do­siahnuť lepšie zabezpečenie úloh plánu, ako boli pôvodné výhľady, ale aj tak nebudú do­dávky plne zodpovedať skutoč ným potrebám. Zrejme nejaký čas potrvá, kým v oblasti ma teríálno-terhoického zásobova nia nášho poľnohospodárstva prekonáme chaos a ťažkosti, ktoré vznikli najmä po roku 1967 a kým priemysel dokáže pri veľkej konkurencii iných požiadaviek, ktoré sa naň kla­dú, lepšie spĺňať aj potreby nášho poľnohospodárstva. Hovorím o týchto otázkach aj preto, aby sme si uvedomili, že nám nepomôžu akokoľvek opodstatnené a oprávnené sťaž­nosti na nedostatok strojov, ná­hradných súčiastok a niekto­rých ďalších výrobných potrieb, že dočasne ešte musíme vydr­žať prevažne s tým, čo máme v poľnohospodárskych podni­koch, že sa skrátka musíme spoliehať predovšetkým na vlastné možnosti a sily. Vlaňajším rokom sme dovŕ­šili 4. päťročnicu, ale a] urči­tú etapu celkového rozvoja náš­ho socialistického poľnohospo­dárstva v našich jednotných roľníckych družstvách. Od roku I960, ked sa v podstate do­vŕšil proces združstevňovania v rozhodujúcich produkčných a sčasti i horských oblastiach, prešli naše jednotné roľnícke družstvá dvoma, dosť rozdiel­nymi rozvojovými fázami. V pr­vej polovici 60. rokov, ked sa všeobecne očakával velký vzo­stup výroby a hospodárskej prosperity družstiev, sme v sku­točnosti 'prešľapovali vo výrobe na mieste a mali sme celé stov­ky ekonomicky nekonsolidova­ných, preplatkových alebo ako sa hovorilo, zaostávajúcich družstiev. V druhej polovici šesťdesiatych rokov, ked sa za­čali realizovať závery XII. zjaz­du KSČ, ktorý kritizoval pod­ceňovanie poľnohospodárstva a vytýčil konkrétne úlohy pre za­bezpečenie jeho lepšieho roz­voja, došlo k rozhodujúcemu obratu. Zlepšilo sa riadenie nášho poľnohospodárstva, zvý šila sa zainteresovanosť Iudl na výrobných a hospodárskych vý­sledkoch, prišli kvalifikované kádre, širšie sa začali uplat­ňovať poznatky vedy a skúse­nosti pokrokovej praxe našich vlastných podnikov i zo zahra­ničia. Celý súbor opatrení v tomto smere prijal XIII. zjazd KSČ v roku 1966, ktorý dalej rozvinul líniu agrárne] politiky strany rámcové stanovenú na 12 zjazde. A úspechy nedali na seba dlho čakať. V rokoch 1966— 1970 sa poínohospodárska vý­roba na Slovensku zvyšovala mimoriadne rýchlym tempom a pôvodné úlohy 4. päťročnice sa nielen splnili, ale v základných ukazovateľoch aj značne pre kročili. Naše poľnohospodár stvo sa takto stalo pevným a stabilizujúcim článkom celej ekonomiky a zohralo velmi po­zitívnu hospodársku 1 politickú úlohu aj v krízovom období ro­kov 1968—1969. Nie náhodou dosiahnuté výsledky v posled­nom čase neraz vysoko ocenili aj najvyšší predstavitelia našej strany a štátnych orgánov. A ak máme zase hovoriť o niektorých konkrétnych číslach piatej päťročnice vo výrobe', tak za najdôležitejšiu úlohu po­kladáme zvýšenie dodávok ja­točných zvierat o 18 %, a to najmä v súlade s dopytom na­šich spotrebiteľov, zvýšenie do­dávok jatočných ošípaných o 25 %, zvýšenie dodávok mlieka o 31 % a zvýšenie výroby va­jíčok o 50 %. Na zabezpečenie týchto úloh v živočíšnej výrobe bude po­trebné v socialistickom sektore zvýšiť stavy dobytka o 11 — 12 %, a v tom stavy kráv o 13—14 %. Druhá cesta, ktorou sa bude zabezpečovať vyššia produkcia živočíšna, je zvyšo­vanie úžitkovosti. Predpokladá me zvýšiť v priemere na Slo­vensku denné prírastky vo vý­krme dobytka z 82 na 100 dkg a vo výkrme ošípaných z 50 na 55 dkg. Velký dôraz kladieme na zlepšovanie ukazovatelov odchovu teltat. Od 100 kráv by sa malo odchovať najmenej 90 teliat a ročná dojivosť by mala dosiahnuť v socialistickom sek­tore nad 3000 1 mlieka. Sú to úlohy velmi náročné, ale nie nesplnitelné, pretože už dnes celý rad našich družstiev a v niektorých prípadoch t celé okresy, takéto výsledky dosa­hujú. V rastlinnej výrobe pôjde nám predovšetkým o zabezpe­čenie ďalšieho pomerne rých­leho vzrastu produkcie obilnín. Treba ich vyrobiť o 550 tis. ton, t. j. o 22 % viac ako v roku 1970. Hektárové výnosy obil­nín sa majú v priebehu päťroč­(Pokračovanie na 3. str.) Z prejavu ministra Ing. J. Janoviea • Opät je tu máj v plnej kráse. Foto: RNi St. BARČÄK ERVÍN NAGY Slzy radosti Z kalicha zvonov sme pili sýte bim-bam. Ľudia plakali od radosti nad chvíľou, v ktorej dokonal čierny orol v erbe nadľudí. Jar kypela v lone prírody, bzukot včiel sa niesol hájom a pod „Unter den Linden“ unavený Ivan bozkal neznámeho druha, a celý svet jasal s ním. Uráá! Previerka spoločenských hodnôt Od pamätných májových dní v roku 1945. kedy našu vlasť oslobodila spod fašistického jarma slávna Sovietska armá­da, uplynulo už celých 26 ro­kov. Toto významné výročie, ako aj prípravy osláv 50. vý­ročia založenia KSČ, do rámca ktorých zapadá aj konanie zjazdu KSS a XIV. zjazdu KSČ, sú vhodnou príležitosťou preto, aby sme sa bez ohľadu na po­litickú, čí sociálnu príslušnosť zamysleli nad celým naším do­terajším vývojom, analyzovali a porovnávali úspechy i neús­pechy našich zápasov v minu­losti. Pre objektívne posúdenie nášho 26-ročného socialistic­kého vývoja je potrebné vrátiť sa a hodnotiť na jednej strane 20-ročný boj robotníckej trie­dy vedenej KSČ za prvej bur­žoáznej ČSR. postoj strany a pracujúcich k mníchovskej tra­gédii a na druhej strane stu­peň zrady českej a slovenskej buržoázie, ktorá i za cenu straty suverenity štátu ne­chcela sa vzdať svojich tried­nych záujmov. Zamyslieť sa nám prichodí aj nad zložitos­ťou antifašistického odporu oboch našich národov, či už v SNP alebo v májovom povstaní pražského ľudu, nad budova­ním socializmu do roku 1968. Treba analyzovať príčiny krí­zového obdobia v rokoch 1968 —1969, obsiahnuté v Poučení z decembrového pléna ÜV KSČ minulého roku, ako aj súčasný stupeň konsolidácie nášho po­litického a hospodárskeho ži­vota, ktorý sme nastúpili pod novým vedením strany v apríli 1969. Treba si uvedomiť, že bez vedenia KSČ, bez rozdrvenia fašistického Nemecka Soviet­skou armádou, bez pomoci So­vietskeho zväzu, a úzkej spo­lupráce s ním, nebolo by v podmienkach triedne rozdele­ného sveta ani našej slobody, národnej a štátnej existencie a ani socialistického rozvoja našej vlasti. Tento históriou tak preve­rený poznatok, ktorý uvolnil pracujúcim Československa cestu k budovaniu nového spravodlivejšieho spoločenské­ho poriadku, prenikol do vedo­mia nášho ľudu a stal sa ne­deliteľnou súčasťou politického uvedomenia robotníkov, roľní­kov i pracujúcej inteligencie. Každý čestný občan, ktorému leží osud našej republiky na srdci, chápe i uznáva, že exis­tenciu a nezávislosť našej re­publiky nemožno odtrhávat od priateľstva a spojenectva so Sovietskym zväzom a tým me­nej ju stavať do protikladu o čo práve usilovali v 68. ro­koch pravicové a protisocialis­tické sily- Takéto a iné trpké skúsenosti nech sú pre nás všetkých nielen zdrojom po­učení, ale aj výstrahou do bu­­dúcna. Aby sa v histórii našich ná­rodov nemohli opakovať roky 1938 a 1968, musíme si v du­chu večne živého Gottwaldov­­ského odkazu strážiť naše priateľstvo a spojenectvo so Sovietskym zväzom, zakotvené aj v novej zmluve podpísanej medzi ČSSR a ZSSR v máji mi­nulého roku ako oko v hlave. História potvrdila správnosť politiky KSČ i orientáciu náš­ho štátu na priateľstvo a spo­jenectvo so ZSSR. Najpresved­čivejším dôkazom správnosti politiky KSČ a súčasnej zahra­ničnej orientácie ČSSR sú do­siahnuté výsledky na všetkých úsekoch národného hospodár­stva, ako aj pomerne vysoká životná úroveň nášho obyva­teľstva. Aj naše družstevné roľníctvo vysoko oceňuje túto politiku strany. Vyjadrením jeho ver­nosti strane, oddanosti socia­listickému zriadeniu a princí­pom spoločného družstevného hospodárenia, je zvýšené pra­covné úsilie a rozvoj pracovnej iniciatívy zameranej na zvyšo­vanie výroby, skultúriíovaniie pracovného a životného pro­stredia. Dôkazom vysokej politickej uvedomelosti družstevných roľníkov boli aj dosiahnuté vý­sledky v súťažnom hnutí za rok 1970, ktoré boli vyhodnotené na celoslovenskom aktíve dňa 5. mája 1971 v Nitre. Ing. Rudolf MESÄROŠ, Ústredný výbor Slovenského zväzu družstevných roľníkov

Next