Roľnícke Noviny, jún 1971 (XXVI/128-153)
1971-06-11 / No. 137
VTÁČNIK ' pod VTÁČNIKOM čas pre veľké zmeny je predsa len krátky a roky pre uskutočňovanie stále smelších, ale nutných zámerov sú pred nemi všetkými. Bude záležať od odvahy 1 rozvahy vlastne všetkých ako tie nasledujúce roky využijerre. aké si vytvoríme základy poľnohospodárskej stavby — tak by s*, dali stručne zhrnúť rozhovory v Jednotnom roľníckom družstve VTÁČNIK so sídlom v Hornej Trnávke. VTÁČNIK — ako družstvo — sa ešte nestačil dostať do vedomia verejnosti nejako hlboko, pretože je to útvar veľmi mladý a — obrazne povedané — ešte ani dostatočne vykvasený. Je tu už určitá skutočnosť — tou je družstvo v súčasnosti, sú tu však aj určité úvahy, podľa ktorých by malo dôjsť k ďalším zmenám rozšírením družstva ešte aspoň o dva chotáre, a zapojením družstva do budúcich kooperačných vzťahov. Horná Ždaňa, Horná a Dolná Trnávka a Prestavlky — to sú dnešné časť! VTÁČNIKA. Pre úplnosť a pre ešte lepší rozlet chýba Dolná Ždaňa a prípadne aj Prochoť. Potom sa ujasní aj to, čo je dnes akoby v šere. Dnes je však už jasné to rozhodujúce: bez ohľadu na celkové členenie hlavným výrobným zameraním VTÁČNIKA bude výroba mlieka a hovädzieho mäsa 'a spoluúčasť na výrobe bravčoviny v medzidružstevnom podniku. „Vo výrobe sa nám vytvorenie väčšieho celku už prejavuje, na ekonomický výsledok si budeme musieť počkať“ — povedal Ladislav Kopčan, ktorý zodpovedá za ekonomický úsek. V družstve zavládlo tak trochu iné ovzdušie, lebo došlo k spresneniu v odmeňovaní, čo sa najviac prejavilo v Hornej Ždani tým, že sa do práce zapája viac žien ako predtým. Zlepšenú pracovnú morálku na tomto družstevnom dvore dokazuje i skúsenosť z prvej jari. V Hornej Ždani boli pozemky pre jarnú sejbu dlho neprístupné. Neostávalo iné, ako čakať. Akonáhle to však podmienky dovolili, siali tu aj 9 i cez veľkonočné sviatky a ja- 1 riny zasiali na ploche skoro : sto hektárov za sťažených podmienok prakticky za týždeň. Ženy v Prestavlkoch, ale aj ] v Hornej Ždani, sú takým j zvláštnym problémom — je ich ; zdanlivo prebytok, no na dru- • hej strane chýbajú. Záleží, to- ; tiž, na pracovisku. Do rastlinnej výroby idú a aj preto napríklad v Prestavlkoch venujú i pestovaniu technických plodín 1 . značné plochy a pozornosť. • Dojičky sú však stále „úzko- i profilovými" pracovnými sila- | ml, a to aj napriek strojové- ; mu dojeniu. Vo VTÄčNIKU po- i znajú východisko z tejto situ- i ácie a vidia ho vo výstavbe ’ modernej farmy, primerane 1 í vybavenej, v ktorej i prác: • okolo dojníc stane sa príťaž, livou. Zatiaľ však je situácií í I taká, aká je Problém mužskej pracovne. * sily je obdobný, ako všade in■ de. Mladí ľudia sú len pr traktoroch, ostatné práce vykonávajú starší, i celkom sta-i rt, ktorí by už mali odpočívať „Keď človek dosiahne určité ■ roky, tak cfti únavu. Tomu sa nemožno ubrániť“ — povzdychol si L. Kopčan. ktorý sa zberá v septembri do dôchodku. Ďaleko do penzie nemá ani vedúci strediska v Prestavlkoch J. Abrahám strediska v Hornej a vedúci Trnávke J. Tonhajzer. 'i Traja vyznamenaní Ale aj napriek „únave“ predsa len práve tí pred penziou usilujú sa dostať svoje strediská a tým potom aj celé družstvo na takú úroveň, aby nástupcovia mohli pokračovať v dobrej práci, aby nemuseli začínať. Začínali, totiž, tí budúci penzisti. Pristavme aspoň na chvíľu pri ich životsa nej púti. Ladislav KOPČAN bol prvým družstevným referentom v bývalom Banskobystrickom kraji. Doslova pomáhal vymeriavať, potom i kopať základy pre stavbu družstevnej poľnohospodárskej veľkovýroby, potom ju pomáhal budovať i ako pracovník okresného národného výboru. Roku 1957, keď vznikalo družstvo u neho „doma“, v Hornej Ždani, tak bol jž predsedom miestneho národného výboru. Po troch ro<och sa stal predsedom družstva a družstvo viedol celých jedenásť rokpv. Teraz, v novom JRD VTÁČNIK, má na starosti ?konomiku, ktorá ho zaujíma. 'Jž rozbor prvého štvrťroka naznačuje, že ekonomická stránka činnosti družstva stojí v popredí záujmu vôbec, že nkrem otázky „Koľko“? kladie sa v družstve i otázka „Za koľko?". V čase našej návštevy práve informoval skupinku poľských vedeckých pracovníkov o bývalom družstve v Hornej Ždani, o výsledkoch, ku ktorým sa lopracovalo. Veď kedysi sa v :omto družstve pohybovali nektárové úrody obilia okolo L6—17 q a vlani už vyše 30 q! Ladislavovi Kopčanovi dostalo sa za jeho priekopnícku nrácu viacero uznaní. Tým najvyšším bolo však štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu a pozVanie na XIV. :jazd jubilujúcej strany ako zaslúžilého komunistu. Ján ABRAHÁM je bytostne spätý so životom a rozvojom sývalého JRD v Prestavlkoch, /eď roku 1958 bol jeho zaklalajúcim členom a od roku 1959 sredsedom. Neviedol družstvo zle, pretože „jeho“ družstvo ako prvé v okrese dopracovalo sa k ekonomickej konsolidácii. V novom celku stredisko v Prestavlkoch je najlepšie vybavené základnými prostriedkami, lebo tu venovali veľkú pozornosť investičnej výstavbe a súčasne i celkovému rastu výroby. Tu je najvyššia priemerná dojivosť kráv, oproti vlaňajšku najvyšší váhový prírastok vo výkrme hovädzieho dobytka, najnižšie vlastné náklady na výrobu litra mlieka (2,79 Kčs za prvý štvrťrok) a tým aj najvyššia rentabilita, atď. Bolo už takmer poludnie, keď sa po moohohodinovom, i nočnom, hľadaní zatúlanej jalovice J. Abrahám konečne mohol ako-tak dať do poriadku a vydýchnuť si. Lebo aj také prípady sa stávajú. Miesto Prestavlkov^ v novom celku ? Aj podľa jeho názoru vývoj môže ísť rýchlejšie dopredu a aj ich základné prostriedky budú môcť byť ešte lepšie využité. A nielen prostriedky, ale aj bohaté skúsenosti. Keď o ten rok pôjde (ak pôjde) J. Abrahám do dôchodku, tak sa bude môcť aj on s uspokojením obzrieť dozadu na vykonanú prácu, ktorú spoločnosť ocenila v tohtoročných májových dňoch štátnym vyznamenaním Za zásluhy o výstavbu. Tretieho držiteľa štátneho vyznamenania, v tomto prípade Za vynikajúcu prácu, vedúceho strediska a predtým predsedu družstva v Hornej Trnávke Jozef TONHAJZERA sme doma nezastihli. Bol na trojdňovom školení predsedov straníckych organizácií. Jeho život i práca sú však skoro podobné, ako u tých dvoch. Aj on stál pri kolíske a potom pri rozvoji socialistického poľnohOsoodárstva a tiež bude mať čo odovzdať, až raz staroba povie to svoje nemilé: Dosť! * * * V jednom družstve ' traja nositelia vysokého štátneho vyznamenania, traja naozaj zaslúžilí družstevníci, ktorí nie raz svojím osobným príkladom získali pre vec aj ostatných — to je opora i podpora. Ľutovať treba, že s tým množstvom vykonanej záslužnej práce ide ako ruka v ruke aj množstvo prežitých rokov. Ale život je už taký. Prechádzali sme jednotlivými obcami, ktoré sa v mnohom budú stále viac a viac usilovať o to isté — -o rozvoj skutočne modernej, poľnohospodárskej veľkovýroby. Výstavné rodinné domy, čistota, zdravý optimizmus — to sú ich hlavné znaky. Človekovi sa tu pod Vtáčnikom dýcha akosi dobre. A nie je to len vplyvom npďalekvch lesov. Imrich VENCLÍK Foto: Ľ. KARABA 9 L. Kopčan: „Plán výkonov , v prvom štvrťroku splnilo paše veľké družstvo na stodva percent.“ ( 9 1. Abrahám: „Vytvorili sme lepšie podmienky pre využitie ľudí i strojov, pre další rozvoj výroby vôbec.“ 9 V družstev sme zastihli (na stredisku v H. Zdáni) na pracovnej návšteve skupinku poľských vedeckých pracovníkov. ktorí už niekoľko rokov získavajú základné údaje o rozvoji družstiev v jednotlivých výrobných oblastiach našej republiky L. Kopian bol ich dobrým informátorom. Domov „stratených“ Kedysi tam bolo šľachtické sídlo grófa Mariássyho, dnes je na budove tabula s nápisom: Ostav sociálnej starostlivosti pre dospelých, Batizovce . . Na úpätí najvyššieho tatranského štítu Gerlach, v Batizovciach, našli svoj domov choromyselné ženy od IS do 93 rokov. Len čo som vkročil do barokového kaštieľa, hned ma obklopilo niekoľko obyvate' liek ústavu. Naoko — ženy ako ženy — pomyslel som si. Ked som sa ale pozornejšie zahľadel do ich zvráskavených tvárí, poznačených ťažkým životom a mnohoročným trápením, zbadal som detský úsmev, bezduchý a bezstarostný — úsmev nevinných bytostí, ktorým chýba teplo domova. To im batizovský ústav a jeho 41 pracovníkov ani pri najlepšej vôli nahradit nemôže. V ústave je 144 pacientov, z ktorých 106 potrebuje stály dozor. Ich veková hranica je rôzna. Za dvanásť rokov trvania ústavu prešlo jeho bránami 543 pacientov. Aj v Batizovciach tak isto, ako aj v ostatných podobných ústavoch je neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckej starostlivosti liečebná a pracovná rehabilitácia. Za týmto sa skrýva každodenná prospešná práca, akej sú obyvatelia tohto ústavu schopní. Do nej vkladajú celú svoju bytosť, celé svoje srdce, v ktorom neprestajne tlie túžba po domove. „... povedzte tam doma u nás, v Michalovciach, v Humennom, v Trnave, v Nitre..., aby si po mňa prišli, aby napísalt... Povedzte, že ml už nič nie je, som zdravá a môžem robiť... Len nech prídu...“ To boli chorí, ktorí na mňa doliehali zo všetkých strán. Stretol som chorú matku, ako sa držala za ruky so svojou dcérou. Stará, 80-ročná a usmievavá ženička mi hodila do tváre slová začudovania. „Prosím pekne, prečo má tá moja dievka přivedla sem? Veď som jej dala 40 tisíc ko'ún, aby ma doopatrovala. Tých niekoľko mesiacov už mohla mat strpenia . ■.“ Uznávam, že ťažko chorý je v domácnosti aj veľkou záťažou, no nikdy nepochopím neúctu k rodnej krvi. Veď všetci sme ľudia. Ako je možné, že na niektorých z batizovského ústami príbuzní úplne zabudli. Stoštyridsať obyvateľov Ostavu pre sociálne postihnutých v Batizovciach si nemôže sťažovať a ani sa nesťažuje na podmienky a úroveň ústavnej starostlivosti. Majú všetko ... No chýba im kontakt s príbuznými, slovo útechy od najbližších. Socialistické zriadenie im dáva všetko, no nemôže prinútiť rodičov, bratov, sestry, synov a dcéry, aby si aspoň raz v roku spomenuli na návštevu svojich príbuzných v batlzovskom ústave. A obyvateľky kaštieľa čakajú. A budú v pokore čakať ďalej, aj keď vedia, že nik nepríde... PAVOL VITKO duší SŠM VEĽKÁ LOMNICA MEDZI NAJLEPŠÍMI V HNUTÍ — „KAŽDÝ PO SOCIALISTICKY“ V týchto dňoch vláda SSR a Slovenská rada odborových zväzov udelili čestné uznanie za vynikajúce výsledky v produkcii v hnutí „Každý po socialisticky“ pracujúcim Semenárskeho štátneho majetku vo Veľkej Lomnici. Je to výraz ocenenia pracovného úsilia a iniciatívy práve v tomto období, keď si pripomíname 50. výročie založenia Komunistickej strany Československa. Poľnohospodári SSM vo Veľkej Lomnici dokazujú svojou každodennou statočnou prácou, že si plne zaslúžia poctu patriť medzi najlepších na Slovensku. Sú známi ako vynikajúci pestovatelia zemiakov, viacročných krmovín, tráv a svoje kvality potvrdili aj v živočíšnej výrobe. V oblasti chovu pinzgavského plemena dobytka na severnom Slovensku patria tiež medzi najlepších. Okrem toho chovajú í sto kráv plemena slovenského strakatého kríženého s plemenom červeným dánskym. V dodávke mlieka od každej dojnice patria aj v Popradskom okrese medzi najlepších. V tomto roku im plán predpisuje dodať 1800 tisíc litrov mlieka pri predpokladanej dojivosti 2700 litrov. Do roku 1974 však uvažujú túto dojivosť zdvihnúť na 3000 litrov mlieka od každej dojnice ročne. Treba povedať, že takú dojivosť dosahujú už päť rokov na hospodárstve v Huncoviach. Je to zásluha predovšetkým obetavej práce celého kolektívu dojičov brigády socialistickej práce vedenej súdruhom Jánom Troppom. Nie náhodou dosiahli vlani ročnú dojivosť 3815 litrov mlieka od každej zo sto zverených dojníc. Dojičky Mária Bartečková, Žofia Gvuščová, Karolína Troppová, Anna Kleinová, Jana Bednarčfková, Jozef Bialončlk, zootechnik huncovského hospodárstva Ladislav Bafia, I vedenie celého majetku presvedčivo dokázali, že statočná práca sa vypláca. Vysoko treba hodnotiť aj kolektív BSP ošetrovateľov dojníc, kde je vedúcim s. Vendelín Kall. členovia BSP Margi-ta Kallóvá, Ján Hřebík, Katarína Hřebíková, Ondrej Horník, Anna Hornfková, Jozef Krak a \ Mária Kraková dosiahli u doj- ( nlc pinzgavského plemena roč- s nú dojivosť 2987 litrov mlieka c od každej zo zverených doj- 5 nie. 2 V rámci majetku je šesť ko- *■ lektívov, ktorým prepožičali ti- r tul Brigáda socialistickej prá- ® ce. Všetky tieto kolektvy prijali ® v rámci hnutia „Každý po so- ' cialisticky“ veľmi hodnotné socialistické záväzky nielen pri t plnení výrobných úloh, ale aj u v oblasti spoločenského a po- i< litického života. Súdružské a i< medziľudské vzťahy týchto ko- c lektívov sa neustále upevňu- n jú, čo sa priaznivo odzrkadľuje p v dosiahnutých pracovných vý- p sledkoch. Ako jeden z príkla- ž dov upevňovania medziľudských r vzťahov je prípad traktoristu, d člena BSP na hospodárstve Huncovce, ktorému po ťažkej chorobe amputovali obe nohy v čase, ked mal rozostavaný rodinný dom. Okrem pomoci jemu a jeho rodine od vedenia majetku a ZV ROH, poskytli priamu pomoc členovia kolektívu i ostatní pracovníci dobrovoľnými bezplatnými brigádami. Semenársky štátny majetok vo Veľkej Lomnici bol vlani prvým signátorom hnutia „Každý po slocialisticky“ v okrese Poprad medzi poľnohospodárskymi podnikmi a v rámci Slovosiva OR-ŠSP na Slovensku. Pracujúci tohto majetku prijali 37 kolektívnych a 48 individuálnych socialistických záväzkov v celkovej hodnote 914 tisíc korún. Všetci zo 408 stálych pracovníkov SŠM prijali socialistické záväzky a zapojili sa do hnuta. Svoje úlohy zameriavajú na /ýrobu osív obilnín, lanu, tráv, :emiakového sadiva, na rozvoj tovädziebo dobytka, výrobu nlieka, výkrm hovädzieho dolytka a odchov plemenného maeriálu. .Spomeniem aspoň niekoľko 'ýsledkov: jatočného dobytka iodali o 165 q, mlieka o 88 tide litrov viac, osiva obilnín o 120 q. zemiakového sadiva o 100 q viac. Dojivosť vlani bola 1782 1 a priemerné prírastky u lovädzieho dobytka zaznamelali 0,58 kg. Produktivita práe na jedného pracovníka bola i6 829,— a majetok vyproduko'al čistý zisk 890 tisíc Kčs. Vedenie SSM, stranícka i odlorová organizácia venujú neistále pozornosť zvyšovaniu :valifákcie i morálno-politic:ých vlastnosti všetkých praujúcich. Pre zvýšenie záujmu nládeže o prácu v poľnohosiodárstve vytvárajú konkrétne lodmienky. Pri podniku zaloili folkloristický súbor „Lomiíčan“, jazdecký oddiel i hu obno-rytmickú skupinu pod vedením J. Mačuteka. Všetky tieto súbory združujú mladých pracovníkov, vyvíjajú veľmi aktívnu činnosť a úspešne reprezentujú podnik. Na rôznyčh spoločenských podujatiach, veseliciach 1 večierkoch družby propagujú kultúrny život mládeže v poľnohospodárstve. V oblasti starostlivosti o pracovníkov a ich stabilizovanie v rámci vylepšenia kultúrnych a sociálnych podmienok vybudovali účelové zariadenie Agroklub, ktorý slúži ako hotel pre kultúrne i spoločenské účely. Pre zlepšenie bytových pomerov odovzdali 30 bytových jednotiek a rozostavali ďalších 20. Poskytujú stále stabilizačné nenávratné pôžičky pre výstavbu a rekonštrukciu rodinných domov. V tomto roku dokončia /ýstavbu administratívno-sociálnej budovy. I v tomto roku sa zapájajú do hnutia „Každý po socialisticky“ a prijali 40 kolektívnych a 31 individuálnych socialistických záväzkov v hodnote 882 200 Kčs. Ing. Milan MALOCH 9 Členovia BSP v Huncovciach — zľava: M. Bartečková, zootechnik Bafia, Gvuščová, Troppová, Kleinová, Bednarčtková.