Roľnícke Noviny, jún 1971 (XXVI/128-153)

1971-06-11 / No. 137

VTÁČNIK ' pod VTÁČNIKOM čas pre veľké zmeny je predsa len krátky a roky pre uskutočňovanie stále smelších, ale nutných zámerov sú pred nemi všetkými. Bude záležať od odvahy 1 rozvahy vlastne všetkých ako tie nasledujúce roky využijerre. aké si vytvo­ríme základy poľnohospodár­skej stavby — tak by s*, dali stručne zhrnúť rozhovory v Jednotnom roľníckom družstve VTÁČNIK so sídlom v Hornej Trnávke. VTÁČNIK — ako družstvo — sa ešte nestačil dostať do vedomia verejnosti nejako hl­boko, pretože je to útvar veľmi mladý a — obrazne povedané — ešte ani dostatočne vykvasený. Je tu už určitá skutočnosť — tou je družstvo v súčasnosti, sú tu však aj určité úvahy, podľa ktorých by malo dôjsť k ďal­ším zmenám rozšírením druž­stva ešte aspoň o dva chotáre, a zapojením družstva do bu­dúcich kooperačných vzťahov. Horná Ždaňa, Horná a Dolná Trnávka a Prestavlky — to sú dnešné časť! VTÁČNIKA. Pre úplnosť a pre ešte lepší rozlet chýba Dolná Ždaňa a prípadne aj Prochoť. Potom sa ujasní aj to, čo je dnes akoby v šere. Dnes je však už jasné to roz­hodujúce: bez ohľadu na cel­kové členenie hlavným výrob­ným zameraním VTÁČNIKA bude výroba mlieka a hovä­dzieho mäsa 'a spoluúčasť na výrobe bravčoviny v medzi­­družstevnom podniku. „Vo výrobe sa nám vytvore­nie väčšieho celku už prejavu­je, na ekonomický výsledok si budeme musieť počkať“ — povedal Ladislav Kopčan, kto­rý zodpovedá za ekonomický úsek. V družstve zavládlo tak tro­chu iné ovzdušie, lebo došlo k spresneniu v odmeňovaní, čo sa najviac prejavilo v Hornej Ždani tým, že sa do práce za­pája viac žien ako predtým. Zlepšenú pracovnú morálku na tomto družstevnom dvore do­kazuje i skúsenosť z prvej jari. V Hornej Ždani boli po­zemky pre jarnú sejbu dlho neprístupné. Neostávalo iné, ako čakať. Akonáhle to však podmienky dovolili, siali tu aj 9 i cez veľkonočné sviatky a ja- 1 riny zasiali na ploche skoro : sto hektárov za sťažených pod­mienok prakticky za týždeň. Ženy v Prestavlkoch, ale aj ] v Hornej Ždani, sú takým j zvláštnym problémom — je ich ; zdanlivo prebytok, no na dru- • hej strane chýbajú. Záleží, to- ; tiž, na pracovisku. Do rastlin­nej výroby idú a aj preto na­príklad v Prestavlkoch venujú i pestovaniu technických plodín 1 . značné plochy a pozornosť. • Dojičky sú však stále „úzko- i profilovými" pracovnými sila- | ml, a to aj napriek strojové- ; mu dojeniu. Vo VTÄčNIKU po- i znajú východisko z tejto situ- i ácie a vidia ho vo výstavbe ’ modernej farmy, primerane 1 í vybavenej, v ktorej i prác: • okolo dojníc stane sa príťaž­, livou. Zatiaľ však je situácií í I taká, aká je Problém mužskej pracovne. * sily je obdobný, ako všade in­■ de. Mladí ľudia sú len pr traktoroch, ostatné práce vy­konávajú starší, i celkom sta-i rt, ktorí by už mali odpočívať „Keď človek dosiahne určité ■ roky, tak cfti únavu. Tomu sa nemožno ubrániť“ — povzdy­chol si L. Kopčan. ktorý sa zberá v septembri do dôchod­ku. Ďaleko do penzie nemá ani vedúci strediska v Prestavl­­koch J. Abrahám strediska v Hornej a vedúci Trnávke J. Tonhajzer. 'i Traja vyznamenaní Ale aj napriek „únave“ predsa len práve tí pred pen­ziou usilujú sa dostať svoje strediská a tým potom aj celé družstvo na takú úroveň, aby nástupcovia mohli pokračovať v dobrej práci, aby nemuseli začínať. Začínali, totiž, tí bu­dúci penzisti. Pristavme aspoň na chvíľu pri ich život­sa nej púti. Ladislav KOPČAN bol prvým družstevným referentom v bý­valom Banskobystrickom kraji. Doslova pomáhal vymeriavať, potom i kopať základy pre stavbu družstevnej poľnohos­podárskej veľkovýroby, potom ju pomáhal budovať i ako pracovník okresného národné­ho výboru. Roku 1957, keď vznikalo družstvo u neho „do­ma“, v Hornej Ždani, tak bol jž predsedom miestneho ná­rodného výboru. Po troch ro­­<och sa stal predsedom druž­stva a družstvo viedol celých jedenásť rokpv. Teraz, v novom JRD VTÁČNIK, má na starosti ?konomiku, ktorá ho zaujíma. 'Jž rozbor prvého štvrťroka naznačuje, že ekonomická stránka činnosti družstva sto­jí v popredí záujmu vôbec, že nkrem otázky „Koľko“? kladie sa v družstve i otázka „Za koľ­ko?". V čase našej návštevy práve informoval skupinku poľských vedeckých pracovníkov o bý­valom družstve v Hornej Žda­ni, o výsledkoch, ku ktorým sa lopracovalo. Veď kedysi sa v :omto družstve pohybovali nektárové úrody obilia okolo L6—17 q a vlani už vyše 30 q! Ladislavovi Kopčanovi dosta­lo sa za jeho priekopnícku nrácu viacero uznaní. Tým najvyšším bolo však štátne vy­znamenanie Za zásluhy o vý­stavbu a pozVanie na XIV. :jazd jubilujúcej strany ako zaslúžilého komunistu. Ján ABRAHÁM je bytostne spätý so životom a rozvojom sývalého JRD v Prestavlkoch, /eď roku 1958 bol jeho zakla­­lajúcim členom a od roku 1959 sredsedom. Neviedol družstvo zle, pretože „jeho“ družstvo ako prvé v okrese dopracovalo sa k ekonomickej konsolidácii. V novom celku stredisko v Prestavlkoch je najlepšie vy­bavené základnými prostried­kami, lebo tu venovali veľkú pozornosť investičnej výstavbe a súčasne i celkovému rastu výroby. Tu je najvyššia prie­merná dojivosť kráv, oproti vlaňajšku najvyšší váhový prí­rastok vo výkrme hovädzieho dobytka, najnižšie vlastné ná­klady na výrobu litra mlieka (2,79 Kčs za prvý štvrťrok) a tým aj najvyššia rentabilita, atď. Bolo už takmer poludnie, keď sa po moohohodinovom, i nočnom, hľadaní zatúlanej jalovice J. Abrahám konečne mohol ako-tak dať do poriadku a vydýchnuť si. Lebo aj také prípady sa stávajú. Miesto Prestavlkov^ v novom celku ? Aj podľa jeho názoru vývoj môže ísť rýchlejšie dopredu a aj ich základné prostriedky bu­dú môcť byť ešte lepšie vy­užité. A nielen prostriedky, ale aj bohaté skúsenosti. Keď o ten rok pôjde (ak pôjde) J. Abrahám do dôchod­ku, tak sa bude môcť aj on s uspokojením obzrieť dozadu na vykonanú prácu, ktorú spoloč­nosť ocenila v tohtoročných májových dňoch štátnym vy­znamenaním Za zásluhy o vý­stavbu. Tretieho držiteľa štátneho vyznamenania, v tomto prípade Za vynikajúcu prácu, vedúce­ho strediska a predtým pred­sedu družstva v Hornej Trnáv­ke Jozef TONHAJZERA sme doma nezastihli. Bol na troj­dňovom školení predsedov straníckych organizácií. Jeho život i práca sú však skoro podobné, ako u tých dvoch. Aj on stál pri kolíske a potom pri rozvoji socialistického poľ­­nohOsoodárstva a tiež bude mať čo odovzdať, až raz staro­ba povie to svoje nemilé: Dosť! * * * V jednom družstve ' traja nositelia vysokého štátneho vyznamenania, traja naozaj zaslúžilí družstevníci, ktorí nie raz svojím osobným príkladom získali pre vec aj ostatných — to je opora i podpora. Ľutovať treba, že s tým množstvom vy­konanej záslužnej práce ide ako ruka v ruke aj množstvo prežitých rokov. Ale život je už taký. Prechádzali sme jednotlivý­mi obcami, ktoré sa v mno­hom budú stále viac a viac usilovať o to isté — -o rozvoj skutočne modernej, poľnohos­podárskej veľkovýroby. Vý­stavné rodinné domy, čistota, zdravý optimizmus — to sú ich hlavné znaky. Človekovi sa tu pod Vtáčnikom dýcha akosi dobre. A nie je to len vplyvom npďalekvch lesov. Imrich VENCLÍK Foto: Ľ. KARABA 9 L. Kopčan: „Plán výkonov , v prvom štvrťroku splnilo paše veľké družstvo na stodva per­cent.“ ( 9 1. Abrahám: „Vytvorili sme lepšie podmienky pre využitie ľudí i strojov, pre další rozvoj výroby vôbec.“ 9 V družstev sme zastihli (na stredisku v H. Zdáni) na pracovnej návšteve skupinku poľských vedeckých pracovní­kov. ktorí už niekoľko rokov získavajú základné údaje o roz­voji družstiev v jednotlivých výrobných oblastiach našej republiky L. Kopian bol ich dobrým informátorom. Domov „stratených“ Kedysi tam bolo šľachtické sídlo grófa Mariássyho, dnes je na budove tabula s nápisom: Ostav sociálnej starostlivosti pre dospelých, Batizovce . . Na úpätí najvyššieho tatranského štítu Gerlach, v Ba­tizovciach, našli svoj domov choromyselné ženy od IS do 93 rokov. Len čo som vkročil do ba­rokového kaš­tieľa, hned ma obklopilo nie­koľko obyvate­­' liek ústavu. Naoko — ženy ako ženy — po­myslel som si. Ked som sa ale pozornejšie za­hľadel do ich zvráskavených tvárí, poznače­ných ťažkým životom a mno­horočným trá­pením, zbadal som detský úsmev, bezdu­chý a bezsta­rostný — úsmev nevinných bytostí, ktorým chýba teplo domova. To im batizovský ústav a jeho 41 pracovníkov ani pri najlepšej vôli nahradit nemôže. V ústave je 144 pacientov, z ktorých 106 potrebuje stály dozor. Ich ve­ková hranica je rôzna. Za dvanásť rokov trvania ústavu prešlo jeho bránami 543 pacientov. Aj v Batizovciach tak isto, ako aj v ostatných podob­ných ústavoch je neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckej starostlivosti liečebná a pracovná rehabilitácia. Za tým­to sa skrýva každodenná prospešná práca, akej sú oby­vatelia tohto ústavu schopní. Do nej vkladajú celú svoju bytosť, celé svoje srdce, v ktorom neprestajne tlie túžba po domove. „... povedzte tam doma u nás, v Michalovciach, v Humennom, v Trnave, v Nitre..., aby si po mňa prišli, aby napísalt... Povedzte, že ml už nič nie je, som zdravá a môžem robiť... Len nech prídu...“ To boli chorí, ktorí na mňa doliehali zo všetkých strán. Stretol som chorú matku, ako sa držala za ruky so svojou dcérou. Stará, 80-ročná a usmievavá ženička mi hodila do tváre slová začudovania. „Prosím pekne, prečo má tá moja dievka přivedla sem? Veď som jej dala 40 tisíc ko'ún, aby ma doopatrovala. Tých niekoľko me­siacov už mohla mat strpenia . ■.“ Uznávam, že ťažko chorý je v domácnosti aj veľkou záťažou, no nikdy nepochopím neúctu k rodnej krvi. Veď všetci sme ľudia. Ako je možné, že na niektorých z batizovského ústami príbuzní úplne zabudli. Stoštyridsať obyvateľov Ostavu pre sociálne postih­nutých v Batizovciach si nemôže sťažovať a ani sa ne­sťažuje na podmienky a úroveň ústavnej starostlivosti. Majú všetko ... No chýba im kontakt s príbuznými, slo­vo útechy od najbližších. Socialistické zriadenie im dáva všetko, no nemôže prinútiť rodičov, bratov, sestry, synov a dcéry, aby si aspoň raz v roku spomenuli na návštevu svojich príbuzných v batlzovskom ústave. A obyvateľky kaštieľa čakajú. A budú v pokore čakať ďalej, aj keď vedia, že nik nepríde... PAVOL VITKO duší SŠM VEĽKÁ LOMNICA MEDZI NAJLEPŠÍMI V HNUTÍ — „KAŽDÝ PO SOCIALISTICKY“ V týchto dňoch vláda SSR a Slovenská rada odborových zväzov udelili čestné uznanie za vynikajúce výsledky v pro­dukcii v hnutí „Každý po socialisticky“ pracujúcim Semenár­skeho štátneho majetku vo Veľkej Lomnici. Je to výraz oce­nenia pracovného úsilia a iniciatívy práve v tomto období, keď si pripomíname 50. výročie založenia Komunistickej stra­ny Československa. Poľnohospodári SSM vo Veľ­kej Lomnici dokazujú svojou každodennou statočnou prácou, že si plne zaslúžia poctu pat­riť medzi najlepších na Sloven­sku. Sú známi ako vynikajúci pestovatelia zemiakov, viacroč­ných krmovín, tráv a svoje kva­lity potvrdili aj v živočíšnej vý­robe. V oblasti chovu pinzgavského plemena dobytka na severnom Slovensku patria tiež medzi najlepších. Okrem toho chovajú í sto kráv plemena slovenské­ho strakatého kríženého s ple­menom červeným dánskym. V dodávke mlieka od každej doj­nice patria aj v Popradskom okrese medzi najlepších. V tom­to roku im plán predpisuje do­dať 1800 tisíc litrov mlieka pri predpokladanej dojivosti 2700 litrov. Do roku 1974 však uva­žujú túto dojivosť zdvihnúť na 3000 litrov mlieka od každej dojnice ročne. Treba povedať, že takú dojivosť dosahujú už päť rokov na hospodárstve v Huncoviach. Je to zásluha pre­dovšetkým obetavej práce ce­lého kolektívu dojičov brigády socialistickej práce vedenej súdruhom Jánom Troppom. Nie náhodou dosiahli vlani ročnú dojivosť 3815 litrov mlieka od každej zo sto zverených doj­níc. Dojičky Mária Bartečková, Žofia Gvuščová, Karolína Trop­­pová, Anna Kleinová, Jana Bed­­narčfková, Jozef Bialončlk, zootechnik huncovského hospo­dárstva Ladislav Bafia, I vede­nie celého majetku presvedči­vo dokázali, že statočná práca sa vypláca. Vysoko treba hodnotiť aj ko­lektív BSP ošetrovateľov doj­níc, kde je vedúcim s. Vende­lín Kall. členovia BSP Margi-ta Kallóvá, Ján Hřebík, Kata­rína Hřebíková, Ondrej Horník, Anna Hornfková, Jozef Krak a \ Mária Kraková dosiahli u doj- ( nlc pinzgavského plemena roč- s nú dojivosť 2987 litrov mlieka c od každej zo zverených doj- 5 nie. 2 V rámci majetku je šesť ko- *■ lektívov, ktorým prepožičali ti- r tul Brigáda socialistickej prá- ® ce. Všetky tieto kolektvy prijali ® v rámci hnutia „Každý po so- ' cialisticky“ veľmi hodnotné so­cialistické záväzky nielen pri t plnení výrobných úloh, ale aj u v oblasti spoločenského a po- i< litického života. Súdružské a i< medziľudské vzťahy týchto ko- c lektívov sa neustále upevňu- n jú, čo sa priaznivo odzrkadľuje p v dosiahnutých pracovných vý- p sledkoch. Ako jeden z príkla- ž dov upevňovania medziľudských r vzťahov je prípad traktoristu, d člena BSP na hospodárstve Huncovce, ktorému po ťažkej chorobe amputovali obe nohy v čase, ked mal rozostavaný ro­dinný dom. Okrem pomoci je­mu a jeho rodine od vedenia majetku a ZV ROH, poskytli priamu pomoc členovia kolek­tívu i ostatní pracovníci dob­rovoľnými bezplatnými brigáda­mi. Semenársky štátny majetok vo Veľkej Lomnici bol vlani pr­vým signátorom hnutia „Kaž­dý po slocialisticky“ v okre­se Poprad medzi poľnohospo­dárskymi podnikmi a v rámci Slovosiva OR-ŠSP na Slovensku. Pracujúci tohto majetku prijali 37 kolektívnych a 48 individuál­nych socialistických záväzkov v celkovej hodnote 914 tisíc korún. Všetci zo 408 stálych pracov­níkov SŠM prijali socialistické záväzky a zapojili sa do hnu­ta. Svoje úlohy zameriavajú na /ýrobu osív obilnín, lanu, tráv, :emiakového sadiva, na rozvoj tovädziebo dobytka, výrobu nlieka, výkrm hovädzieho do­­lytka a odchov plemenného ma­­eriálu. .Spomeniem aspoň niekoľko 'ýsledkov: jatočného dobytka iodali o 165 q, mlieka o 88 ti­de litrov viac, osiva obilnín o 120 q. zemiakového sadiva o 100 q viac. Dojivosť vlani bola 1782 1 a priemerné prírastky u lovädzieho dobytka zazname­­lali 0,58 kg. Produktivita prá­­e na jedného pracovníka bola i6 829,— a majetok vyproduko­­'al čistý zisk 890 tisíc Kčs. Vedenie SSM, stranícka i od­­lorová organizácia venujú ne­­istále pozornosť zvyšovaniu :valifákcie i morálno-politic­­:ých vlastnosti všetkých pra­­ujúcich. Pre zvýšenie záujmu nládeže o prácu v poľnohos­­iodárstve vytvárajú konkrétne lodmienky. Pri podniku zalo­­ili folkloristický súbor „Lom­­iíčan“, jazdecký oddiel i hu obno-rytmickú skupinu pod ve­dením J. Mačuteka. Všetky tieto súbory združujú mladých pra­covníkov, vyvíjajú veľmi aktív­nu činnosť a úspešne reprezen­tujú podnik. Na rôznyčh spo­ločenských podujatiach, vese­liciach 1 večierkoch družby propagujú kultúrny život mlá­deže v poľnohospodárstve. V oblasti starostlivosti o pra­covníkov a ich stabilizovanie v rámci vylepšenia kultúrnych a sociálnych podmienok vybudo­vali účelové zariadenie Agro­­klub, ktorý slúži ako hotel pre kultúrne i spoločenské účely. Pre zlepšenie bytových pome­rov odovzdali 30 bytových jed­notiek a rozostavali ďalších 20. Poskytujú stále stabilizačné ne­návratné pôžičky pre výstavbu a rekonštrukciu rodinných do­mov. V tomto roku dokončia /ýstavbu administratívno-sociál­­nej budovy. I v tomto roku sa zapájajú do hnutia „Každý po socialis­ticky“ a prijali 40 kolektívnych a 31 individuálnych socialistic­kých záväzkov v hodnote 882 200 Kčs. Ing. Milan MALOCH 9 Členovia BSP v Huncovciach — zľava: M. Bartečková, zoo­technik Bafia, Gvuščová, Troppová, Kleinová, Bednarčtková.

Next