Roľnícke Noviny, september 1971 (XXVI/207-232)

1971-09-15 / No. 219

KTO JE KTO V tomto období sú vedením Vysokej šk^iy pnfnnhnsno­­dárskej v.JJitm. poverení títo akademickí funkcionári: ’'rektorom jo p-nf Tn„ Iny.ef Klnngnt: nmrektor nra noli­jľTw1 1 f'ľ'V 1? tffl'i Ing- -Michal HJíIlTfín Yýgl"imuj—‘r*r" "'''-n-P.ktnrnm JUT jfomTníľ’ímrSci^^ a kvestorom je Ing. Rudolf SIHBP—* r>oif ri^prpí^1 [jrV jfajuaL toJžifctttu?1- I dôr, CSc., dekanom Ekonomickej fakulty proh^ln^J^an TJMRlckf "Lüc. a 'Mechanizačnej fěďtuilý. *35c. . ing. Peter flnoEolcScT*^^""*' 25 rokov od vzniku Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre dve významne jubileá Gspecliy, ktorá dosiahlo slovenské poľnohospodárstvo v po­slednom desaťročí nie sň náhodné. Sň výsledkom dlhoroč­ného systematického úsilia, ktoré pripravilo základy pre roz­voj socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Významnú úlohu pri realizácii týchto cieľov zohralo vysoké poľnohos­podárske školstvo, ktoré si v týchto dňoch pripomína 30. vý­ročie svojho vzniku na Slovensku a 25. výročie založenia Vy­sokej školy poľnohospodárskej. Práca siedmich tisícov absol­ventov tejto školy pomohla a pomáha pri rozvoji nášho poľnohospodárstva, ktorého výsledky v posledných rakoch zaradujú ho medzi štáty s vyspelou poľnohospodárskou vý­robou. Úsilie komunistickej strany Začiatky poľnohospodárskeho vysokého školstva boli ťažké. Jeho vznik umožnil len dlho­dobý zápas a presadzovanie politických a kultúrnych snáh slovenského ľudu, v ktorom významnú úlohu zohrala KSČ. V období predmníchovskej re­publiky Komunistická strana Československa dôsledne pre­sadzovala program sociálneho a kultúrneho povznesenia Slo­venska a v roku 1937 na celo­slovenskej konferencii v Ban­skej Bystrici prijali program „Plán hospodárskeho, sociál­neho a kultúrneho povznese­nia Slovenska“, v ktorom sa priamo žiada zriadiť na Slo­vensku technickú vysokú školu na prípravu odborných kádrov potrebných pre rozvoj prie­myslu a Výsledkom poľnohospodárstva. týchto snáh bolo zriadenie Slovenskej vysokej školy technickej v roku 1938. O rok neskoršie zriaďujú' na net odbor lesníckeho inžinier­stva a o dva roky neskoršie, v roku 1941, Oddelenie poľno­hospodárskeho inžinierstva. Odvtedy sa začína písať histó­ria poľnohospodárskeho vyso­kého školstva na Slovensku. Prvé skromné začiatky umož­nilo vi. nariadenie č. 168 Zb. zák. zo dňa 17. júla 1941. Ale nebolo dostatok odborníkov, chýbali vyhovujúce priestory. V prvom študijnom roku 1941/ /42 začali budovať základy nie­ktorých ústavov a to mimo Vysokej školy technickej, hlav­ne na pracoviskách pedagogic­kých pracovníkov.' Až v roku 1944 malo Oddelenie poľnohos­podárstva troch mimoriadnych profesorov, ktorí položili zá­klady budovania vlastných školských ústavov na Mýtnej ulici č. 32 v Bratislave. Tak vznikol Ostav všeobecnej zoo­techniky a živočíšnej biotech­nológie, ktorý viedol prof. Ing. Gregor Chomkovič, Ústav ana­tómie a fyziológie hospodár­skych zvierat, ktorý budoval prof. MVDr. [án Hovorka a Ostav rastlinnej produkcie, kto­rý vytváral prof. Ing. V. Truk- Koäické obdobie Nedostatočné umiestnenie od­boru lesníckeho a poľnohospo­dárskeho inžinierstva pri SVŠT v Bratislave a žiadosť mesta Košíc o zriadenie vysokej školy technickej prispeli k tomu, že Slovenská národná rada svojím nariadením č. 48 zo dňa 25. apríla 1948 rozhodla, aby sa odelenie poľnohospodárstva na SVŠT v Bratislave zrušilo a v Košiciach vytvorila samostat­ná Vysoká škola poľnohospo­dárskeho a lesníckeho inžinier­stva s dvoma odbormi — poľ­nohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva. Prvým rektorom školy sa stal prof. RNDr. Ján Martin Novacký a prvým de­kanom poľnohospodárskeho odboru prof. MVDr. Ján -Ho­vorka. Vedenie mesta Košíc a Povereníctvo školstva všestran­ne pomáhali rozvoju školy. Bo­lo vymenovaných prvých 7 pro­fesorov: prof. dr. Ing. G. Chom­kovič, prof. dr. Ing. Helnitz, prof. MVDr. J. Hovorka, prof. RNDr. J. M. Novacký, prof. Ing. Jakubík, prof. Ing. B. Dušek, prof. Ing. S. Zelenka. Pre vý­učbu slúžila novostavba gym­názia na Zrojntckej ulici č. 7, kde bol umiestnený rektorát, obidva dekanáty, niekoľko ústa­vov a knižnica. Ostav bota­niky dostal priestory v učňov­skej škole na Modlitebnej ulici a dva ústavy, mliekárstvo a krmovinárstvo umiestnili vo Výskumných poľnohospodár­skych ústavoch na Letenskej ulici. Škola dostala pridelený školský majetok rozdelením ŠM vo Veľkel Ide. Z Košíc do Nitry Tretia, najvýznamnejšia ka­pitola v histórii poľnohospo­dárskeho vysokého školstva na Slovensku sa začala po vlád­nom uznesení o novej organizá­cii poľnohospodárskeho škol­stva z 3. júna 1952. Vysokú školu poľnohospodárskeho lesníckeho inžinierstva v Koši­a ciach zrušili a za nové sídlo novozriadenej Vysokej školy poľnohospodárskej určili Nit­ru. Zrušili tiež Vysokú školu veterinárnu v Košiciach a pri­členili ako veterinárnu fakultu k fakulte agronomickej a zoo­technickej pri VŠP. Avšak ve­terinárna fakulta pre nedosta­tok priestorov v Nitre ostala naďalej v Košiciach. Lesnícka fakulta sa presťahovala do Zvolena. Začiatky budovania školy v Nitre boli zložité. Z Košíc sa presťahovalo 9 profesorov, 27 odborných asistentov a jeden odministratlvny pracovník. Jed­notlivé ústavy a oddelenia VŠP rozmiestnili na niekoľkých miestach: na Kalvárii v bývalej misijnej budove sa usídlil Rek­torát a Agronomická fakulta. Zootechnická fakulta bola u­­miestnená v budove bývalej Roľníckej školy a jej dekanát v Kramerovej vile pod Zobo­­rom. Rozvoj školy vyžadoval no­vé priestory. Dostávala cfalšie objekty v meste, takže bola na­koniec umiestnená v dvanástich budovách. Ale ani to nestači­lo riešiť problémy pred ktorý­mi VŠP vo výučbe stála. Jedi­ným riešením bolo vybudova­nie moderného komplexu ško­ly. V roku 1961 dokončili stav­bu internátu „Mladosť“. Prvé katedry sa začali sťahovať do nových objektov budovanej ško­ly v roku 1964. Budovy Vyso­kej školy poľnohospodárskej dnes patria medzi charakteris­tickú dominantu Nitry. Mesto sa stalo centrom poľnohospo­dárskej vedy, výskumu a škol­stva na Slovensku. • Všetky tri fakulty školy majú vybudované moderné la­boratóriá, kde si študenti môžu preverovat svoje teoretické poznatky. Záujem o VŠP vzrastá Po predošlých rokoch menšieho záujme je dobrým znamením pre školu i celé poľnohospodárstvo, že záu­jem o štúdium na škole stá­le rastie. Prvý raz v his­tórii školy nerobili doda­točné prijímacie skúšky. Tohto roku mali takmer dvojuásobný počet uchádza čov o štúdium ako mohli na školu prijať. Z toho sa dá iste dedukovat, že sa situ­ácia oproti minulým rokom značne mení a že poľnohos­podárstvo začína byt aj spo­ločensky docenené a pre mladých ľudí atraktívne od­­vetie. Netreba osobitne zdô­­! razňovaf význam poľnohos­podárstva pre výživu náro­da a pre zvyšovanie život­nej úrovne. Nakoniec nová kvalitatívna etapa, v kto­rej bude rozhodujúcu úlohu hrat vedecko-technická re­volúcia, nenechá nikoho na pochybách, že poľnohospo­dárstvo sa perspektívne do­stane na úroveň priemyslu, v dôsledku čoho sa nielen zeľektívni, ale hlavne uľah­čí a skultúrní práca v poľ­nohospodárskych podnikoch. Aj v budúcnosti by sa mali zamýšľať viacerí maturanti nad veľkolepými perspektí­vami socialistického poľno­hospodárstva a staf sa vy­sokokvalifikovanými odbor­níkmi v tomto významnom národohospodárskom odvel ví. VÝCHOVA ODBORNÍKOV PRE PÄŤ ŠPECIALIZÁCIÍ Štúdium na troch fakultách Počas svojej dvadsaťpäťročnej existencie prešla vysoká škola poľnohospodárska mnohými zmena­mi. Jej hlavným cieľom bolo a je vychovávať od­borníkov pre socialistickú poľnohospodársku veľ­kovýrobu a v tomto smere prispôsobovala svoje pedagogické, politické a veclscko-výskuínné pro­gramy i organizačnú štruktúru. V súčasnom období má VŠP v Nitre tri fakulty: Agronomickú, Pre vadzkovo ekonomickú a Mechanizačnú. Agronomická fakulta vznikla 3. júna 1952 a pri poslednej reorganizálni v roku 1959 ju rozšírili a clmii sa na odbor fyto­­teuhniuký a zootechnický a od roku 1960 aj na odbor mechanizačný. |ej prvým dekanom bot prof dr. Ing. E. Špaldon. Táto fakulta od ruku L952 vy chovala v riadnom a diaľkovom štúdiu 1876 absol­ventov fýtutechnického, 1169 zootechnického a 198 melioračného odboru. Prevádzku na nej zabezpe čuje 462 pracovníkov, z čoho je 10 profesorov, 36 docentov, 117 odborných asistentov a 286 technic­kých a pomocných sii. Agronomická fakulta je významným školiacim pracoviskám pre výchovu ve­deckých pracovníkov vo vedných odborucli rast linnej výroby a zuotechniky. Doteraz tu pred ve­deckými radami, sekciami a komisiami obhájili 133 kandidátskych dizertačných a 35 habilitačných prác Prevádzkovo-ekonomická fakulta vznikla v roku 1959 ako samostatná fakulta. Vy­žiadali si to rozvinuté socialistické výrobné vzťahy a pokročilé štádium združstevňovania. Praž vyža­dovala vysokoškolských odborníkov s hlbokými znalosfami ekonomiky, urganizácie a riadenia poľ­nohospodárskych podnikov. Prvém dekanom tejto fakulty bol prof. Ing. Andrej Červený a pedago­gický kolektiv katedier tvoria 2 mimoriadni pro­fesori, 14 docentov, 64 odborných asistentov, 6 asistentov a 1 odborný inštruktor. Doteraz ukon­čilo štúdium na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte 2740 absolventov, z toho 1281 prevádzkových eko­nómov, 863 špeciálneho inžinierskeho štúdia pre zaslúžilých pracovníkov z praxe, 249 mechanizá­­torov a 347 zootechnikov. Teraz študuje na PEF 862 poslucháčov denného štúdia a 202 poslucháčov diaľkové. Teoretickým vedným základom štúdia sú ekonomické a biologické predmety. Zástupcovia okresov kladú každoročne vyššie požiadavky na počet absolventov tejto fakulty, čo umožňuje pri­jímať aj v ďalších rokoch asi 210 poslucháčov do prvého ročníka. Mechanizačná fakulta Prudký ruzvuj techniky v poľnohospodárskych podnikoch si vyžiadal aj výchovu inžinierov me­­chanizátorov v rámci samostatnej Mechanizačnej fakulty, ktorá vznikla 1. septembra 1969. Dovtedy boli mechanizátori vychovávaní na odbore mecha­nizácie poľnohospodárstva, ktorá bola súčastou Prevádzkovo-ekonomickej takulty, a to od roku 1962. Doteraz titul inžinierov mechanizátorov zís­kalo 322 absolventov, z toho 3 Arabi a 1 Bulhar. V tomto školskom roku študuje na ME 654 poslu­cháčov denného a 76 diatkového štúdia, z toho 53 zo zahraničia. Fakulta vychováva absolventov, ktorí zodpovedajú profilu mechanizátora. V prie­behu štúdia získavajú noslucháči oprávnaníe k ria­deniu všetkých druhov motorových vozidiel a absol­vujú kurz ovládania všetkých zložitých polnohus­­podárskych strojov. Fakulta má 95 pedagogických pracovníkov a 78 ostatných zamestnancov, má dob­re vybavené laboratóriá a je v úzkom styku s pra­xou v rámci jmradenskej činnosti na úseku me­chanizácie. VŠP pomáha vo výskume Na škole vyriešili 688 výskumných úloh, z ktorých mnohé pri­speli významnou mierou k rozvoju socialistickej veľkovýroby. Z oblasti rastlinnej výroby treba spomenút už našej verejnosti dobre známy problém pestovania obilnin, menovite zvýšenia úrody pšentu. Na tňtu plodinu ako experimentálny model sústredili pozor­nost pedagogickí pracovnici VŠP. V živočíšnej výrobe venovali značnú pozornosť zvyšovaniu mlieč­nej úžitkovosti, predovšetkým zefektívnením metód plemenitby. Išlo hlavne o to, aby na základe využitia najnovších genetických po­znatkov a metód čistokrvnou plemenitbou zlepšil sa úžitkový a hospodársky typ našich plemien hovädzieho dobytka. Ďalšou úlohou bolo vytvorenie elitných stád. ktoré by slúžili ako hlavné selekč­ně bázy, aby produkovali vynikajúce linie vyšľachtené na vysokú mliečnu produkciu. Mnohé cenné experimenty urobili vo výžive hospodárskych zvie­rat. ktoré poukázali na hlavné pričiny nedostatkov v tejto oblasti, bez odstránenia ktorých by sme neboli dokázali zvyšovat poten­ciálne produkčné schopnosti hospodárskych zvierat, fialej riešia ce­lý rad dôležitých problémov. Uplatnenie a praktická realizácia zá­verov vyriešených vedeckovýskumných úloh a dosáhnutých výsled­kov iná obrovský národohospodársky dosah, je ťažko konkrétne vy­číslit celkový národohospodársky přinos činnosti školy v tejto ob­lasti. Na ilustráciu môže slúžit rozvoj pestovania pšenice. Za po­sledných 10 rokov sa zvýšil hektárový výnos o takmer 12 q/ha. Po­chopiteľne, že sa tieto výsledky nedosiahli len zásluhou pedagogic­kých pracovníkov vysokej školy, ale pri rozvíjaní výrobnej techno­lógie sa veľkou mierou na nich podieľali. • Majetok Stálej poľnohospodárskej výstavy v Nitre umož­ňuje nielen poslucháčom, ale aj pracovníkom z praxe obo­známil sa s progresívnymi výrobnými technológiami v rast­linnej a živočíšnej výrobe. VIETE, ŽE... ....... na škole je bohatá publikačná činnost. VŠP v Nitre vydáva štyri vedecké periodiká, a to Acta fyto­­technica, Acta zootechnica. Acta operativo-oeconomica a Acta technologica agricul­­turae. Zároveň v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied vydáva vedecký časo­pis „Poľnohospodárstvo“. ........ Ostredná poľnohos­podárska knižnica o Nitre, ktorá je i ústredňou knižni­cou VŠP, udržuje výmenu vedeckých publikácií š 252 vysokými školami a poľno­hospodárskymi výskumnými ústavmi v rôznych častiach sveta. Teraz má táto knižni­ca 348 901 kníh a dostáva 1362 titulov domácich a za­hraničných časopisov. ........ na VŠP študuje 60 zahraničných poslucháčov z Poľska, Bulharska, Juhoslá­vie, Sudánu, Jemenu, Sýrie, Ghany, Libanonu a Chile. ........ doteraz skončilo škplu 6 999 inžinierov (1146 žien), z toho je 2 758 [yto­­technikov, 1 428 zootechni­kov, 2 144 prevádzkových ekonómov, 433 mechanizá­­torov, 233 meliorátorov a 863 absolventov TŠIVŠ. Na Vysokej škole poľnohospo­dárskeho a lesného inžinier­stva v Košiciach vyštudova­lo v rokoch 1946—52 celko­ve 752 absolventov. ........VŠP v Nitre udržia­va družobnú spoluprácu s Ukrajinskou poľnohospodár­skou akadémiou v Kyjeve, Poľnohospodárskou univer­zitou v Gödöl'6, Poľnohospo­dárskou univerzitou v Kesz­thely, VŠP v Krakove, v De­brecíne, Poľnohospodárskou fakultou Univerzity M. Lut­­hera v Halle, VŠP v Buku­­rešti, Vysokou školou me­chanizácie a elektrifikácie poľnohospodárstva v Russe, Poľnohospodárskou fakultou Univerzity v Novom Sade a Poľnohospodárskou univer­zitou vo Wageningene. Stranu pripravil: Ing. Eugen Zathurecký Foto RN: Rudolf Noga

Next