Roľnícke Noviny, september 1971 (XXVI/207-232)
1971-09-15 / No. 219
KTO JE KTO V tomto období sú vedením Vysokej šk^iy pnfnnhnsnodárskej v.JJitm. poverení títo akademickí funkcionári: ’'rektorom jo p-nf Tn„ Iny.ef Klnngnt: nmrektor nra nolijľTw1 1 f'ľ'V 1? tffl'i Ing- -Michal HJíIlTfín Yýgl"imuj—‘r*r" "'''-n-P.ktnrnm JUT jfomTníľ’ímrSci^^ a kvestorom je Ing. Rudolf SIHBP—* r>oif ri^prpí^1 [jrV jfajuaL toJžifctttu?1- I dôr, CSc., dekanom Ekonomickej fakulty proh^ln^J^an TJMRlckf "Lüc. a 'Mechanizačnej fěďtuilý. *35c. . ing. Peter flnoEolcScT*^^""*' 25 rokov od vzniku Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre dve významne jubileá Gspecliy, ktorá dosiahlo slovenské poľnohospodárstvo v poslednom desaťročí nie sň náhodné. Sň výsledkom dlhoročného systematického úsilia, ktoré pripravilo základy pre rozvoj socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Významnú úlohu pri realizácii týchto cieľov zohralo vysoké poľnohospodárske školstvo, ktoré si v týchto dňoch pripomína 30. výročie svojho vzniku na Slovensku a 25. výročie založenia Vysokej školy poľnohospodárskej. Práca siedmich tisícov absolventov tejto školy pomohla a pomáha pri rozvoji nášho poľnohospodárstva, ktorého výsledky v posledných rakoch zaradujú ho medzi štáty s vyspelou poľnohospodárskou výrobou. Úsilie komunistickej strany Začiatky poľnohospodárskeho vysokého školstva boli ťažké. Jeho vznik umožnil len dlhodobý zápas a presadzovanie politických a kultúrnych snáh slovenského ľudu, v ktorom významnú úlohu zohrala KSČ. V období predmníchovskej republiky Komunistická strana Československa dôsledne presadzovala program sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska a v roku 1937 na celoslovenskej konferencii v Banskej Bystrici prijali program „Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska“, v ktorom sa priamo žiada zriadiť na Slovensku technickú vysokú školu na prípravu odborných kádrov potrebných pre rozvoj priemyslu a Výsledkom poľnohospodárstva. týchto snáh bolo zriadenie Slovenskej vysokej školy technickej v roku 1938. O rok neskoršie zriaďujú' na net odbor lesníckeho inžinierstva a o dva roky neskoršie, v roku 1941, Oddelenie poľnohospodárskeho inžinierstva. Odvtedy sa začína písať história poľnohospodárskeho vysokého školstva na Slovensku. Prvé skromné začiatky umožnilo vi. nariadenie č. 168 Zb. zák. zo dňa 17. júla 1941. Ale nebolo dostatok odborníkov, chýbali vyhovujúce priestory. V prvom študijnom roku 1941/ /42 začali budovať základy niektorých ústavov a to mimo Vysokej školy technickej, hlavne na pracoviskách pedagogických pracovníkov.' Až v roku 1944 malo Oddelenie poľnohospodárstva troch mimoriadnych profesorov, ktorí položili základy budovania vlastných školských ústavov na Mýtnej ulici č. 32 v Bratislave. Tak vznikol Ostav všeobecnej zootechniky a živočíšnej biotechnológie, ktorý viedol prof. Ing. Gregor Chomkovič, Ústav anatómie a fyziológie hospodárskych zvierat, ktorý budoval prof. MVDr. [án Hovorka a Ostav rastlinnej produkcie, ktorý vytváral prof. Ing. V. Truk- Koäické obdobie Nedostatočné umiestnenie odboru lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva pri SVŠT v Bratislave a žiadosť mesta Košíc o zriadenie vysokej školy technickej prispeli k tomu, že Slovenská národná rada svojím nariadením č. 48 zo dňa 25. apríla 1948 rozhodla, aby sa odelenie poľnohospodárstva na SVŠT v Bratislave zrušilo a v Košiciach vytvorila samostatná Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva s dvoma odbormi — poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva. Prvým rektorom školy sa stal prof. RNDr. Ján Martin Novacký a prvým dekanom poľnohospodárskeho odboru prof. MVDr. Ján -Hovorka. Vedenie mesta Košíc a Povereníctvo školstva všestranne pomáhali rozvoju školy. Bolo vymenovaných prvých 7 profesorov: prof. dr. Ing. G. Chomkovič, prof. dr. Ing. Helnitz, prof. MVDr. J. Hovorka, prof. RNDr. J. M. Novacký, prof. Ing. Jakubík, prof. Ing. B. Dušek, prof. Ing. S. Zelenka. Pre výučbu slúžila novostavba gymnázia na Zrojntckej ulici č. 7, kde bol umiestnený rektorát, obidva dekanáty, niekoľko ústavov a knižnica. Ostav botaniky dostal priestory v učňovskej škole na Modlitebnej ulici a dva ústavy, mliekárstvo a krmovinárstvo umiestnili vo Výskumných poľnohospodárskych ústavoch na Letenskej ulici. Škola dostala pridelený školský majetok rozdelením ŠM vo Veľkel Ide. Z Košíc do Nitry Tretia, najvýznamnejšia kapitola v histórii poľnohospodárskeho vysokého školstva na Slovensku sa začala po vládnom uznesení o novej organizácii poľnohospodárskeho školstva z 3. júna 1952. Vysokú školu poľnohospodárskeho lesníckeho inžinierstva v Košia ciach zrušili a za nové sídlo novozriadenej Vysokej školy poľnohospodárskej určili Nitru. Zrušili tiež Vysokú školu veterinárnu v Košiciach a pričlenili ako veterinárnu fakultu k fakulte agronomickej a zootechnickej pri VŠP. Avšak veterinárna fakulta pre nedostatok priestorov v Nitre ostala naďalej v Košiciach. Lesnícka fakulta sa presťahovala do Zvolena. Začiatky budovania školy v Nitre boli zložité. Z Košíc sa presťahovalo 9 profesorov, 27 odborných asistentov a jeden odministratlvny pracovník. Jednotlivé ústavy a oddelenia VŠP rozmiestnili na niekoľkých miestach: na Kalvárii v bývalej misijnej budove sa usídlil Rektorát a Agronomická fakulta. Zootechnická fakulta bola umiestnená v budove bývalej Roľníckej školy a jej dekanát v Kramerovej vile pod Zoborom. Rozvoj školy vyžadoval nové priestory. Dostávala cfalšie objekty v meste, takže bola nakoniec umiestnená v dvanástich budovách. Ale ani to nestačilo riešiť problémy pred ktorými VŠP vo výučbe stála. Jediným riešením bolo vybudovanie moderného komplexu školy. V roku 1961 dokončili stavbu internátu „Mladosť“. Prvé katedry sa začali sťahovať do nových objektov budovanej školy v roku 1964. Budovy Vysokej školy poľnohospodárskej dnes patria medzi charakteristickú dominantu Nitry. Mesto sa stalo centrom poľnohospodárskej vedy, výskumu a školstva na Slovensku. • Všetky tri fakulty školy majú vybudované moderné laboratóriá, kde si študenti môžu preverovat svoje teoretické poznatky. Záujem o VŠP vzrastá Po predošlých rokoch menšieho záujme je dobrým znamením pre školu i celé poľnohospodárstvo, že záujem o štúdium na škole stále rastie. Prvý raz v histórii školy nerobili dodatočné prijímacie skúšky. Tohto roku mali takmer dvojuásobný počet uchádza čov o štúdium ako mohli na školu prijať. Z toho sa dá iste dedukovat, že sa situácia oproti minulým rokom značne mení a že poľnohospodárstvo začína byt aj spoločensky docenené a pre mladých ľudí atraktívne odvetie. Netreba osobitne zdô! razňovaf význam poľnohospodárstva pre výživu národa a pre zvyšovanie životnej úrovne. Nakoniec nová kvalitatívna etapa, v ktorej bude rozhodujúcu úlohu hrat vedecko-technická revolúcia, nenechá nikoho na pochybách, že poľnohospodárstvo sa perspektívne dostane na úroveň priemyslu, v dôsledku čoho sa nielen zeľektívni, ale hlavne uľahčí a skultúrní práca v poľnohospodárskych podnikoch. Aj v budúcnosti by sa mali zamýšľať viacerí maturanti nad veľkolepými perspektívami socialistického poľnohospodárstva a staf sa vysokokvalifikovanými odborníkmi v tomto významnom národohospodárskom odvel ví. VÝCHOVA ODBORNÍKOV PRE PÄŤ ŠPECIALIZÁCIÍ Štúdium na troch fakultách Počas svojej dvadsaťpäťročnej existencie prešla vysoká škola poľnohospodárska mnohými zmenami. Jej hlavným cieľom bolo a je vychovávať odborníkov pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu a v tomto smere prispôsobovala svoje pedagogické, politické a veclscko-výskuínné programy i organizačnú štruktúru. V súčasnom období má VŠP v Nitre tri fakulty: Agronomickú, Pre vadzkovo ekonomickú a Mechanizačnú. Agronomická fakulta vznikla 3. júna 1952 a pri poslednej reorganizálni v roku 1959 ju rozšírili a clmii sa na odbor fytoteuhniuký a zootechnický a od roku 1960 aj na odbor mechanizačný. |ej prvým dekanom bot prof dr. Ing. E. Špaldon. Táto fakulta od ruku L952 vy chovala v riadnom a diaľkovom štúdiu 1876 absolventov fýtutechnického, 1169 zootechnického a 198 melioračného odboru. Prevádzku na nej zabezpe čuje 462 pracovníkov, z čoho je 10 profesorov, 36 docentov, 117 odborných asistentov a 286 technických a pomocných sii. Agronomická fakulta je významným školiacim pracoviskám pre výchovu vedeckých pracovníkov vo vedných odborucli rast linnej výroby a zuotechniky. Doteraz tu pred vedeckými radami, sekciami a komisiami obhájili 133 kandidátskych dizertačných a 35 habilitačných prác Prevádzkovo-ekonomická fakulta vznikla v roku 1959 ako samostatná fakulta. Vyžiadali si to rozvinuté socialistické výrobné vzťahy a pokročilé štádium združstevňovania. Praž vyžadovala vysokoškolských odborníkov s hlbokými znalosfami ekonomiky, urganizácie a riadenia poľnohospodárskych podnikov. Prvém dekanom tejto fakulty bol prof. Ing. Andrej Červený a pedagogický kolektiv katedier tvoria 2 mimoriadni profesori, 14 docentov, 64 odborných asistentov, 6 asistentov a 1 odborný inštruktor. Doteraz ukončilo štúdium na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte 2740 absolventov, z toho 1281 prevádzkových ekonómov, 863 špeciálneho inžinierskeho štúdia pre zaslúžilých pracovníkov z praxe, 249 mechanizátorov a 347 zootechnikov. Teraz študuje na PEF 862 poslucháčov denného štúdia a 202 poslucháčov diaľkové. Teoretickým vedným základom štúdia sú ekonomické a biologické predmety. Zástupcovia okresov kladú každoročne vyššie požiadavky na počet absolventov tejto fakulty, čo umožňuje prijímať aj v ďalších rokoch asi 210 poslucháčov do prvého ročníka. Mechanizačná fakulta Prudký ruzvuj techniky v poľnohospodárskych podnikoch si vyžiadal aj výchovu inžinierov mechanizátorov v rámci samostatnej Mechanizačnej fakulty, ktorá vznikla 1. septembra 1969. Dovtedy boli mechanizátori vychovávaní na odbore mechanizácie poľnohospodárstva, ktorá bola súčastou Prevádzkovo-ekonomickej takulty, a to od roku 1962. Doteraz titul inžinierov mechanizátorov získalo 322 absolventov, z toho 3 Arabi a 1 Bulhar. V tomto školskom roku študuje na ME 654 poslucháčov denného a 76 diatkového štúdia, z toho 53 zo zahraničia. Fakulta vychováva absolventov, ktorí zodpovedajú profilu mechanizátora. V priebehu štúdia získavajú noslucháči oprávnaníe k riadeniu všetkých druhov motorových vozidiel a absolvujú kurz ovládania všetkých zložitých polnohuspodárskych strojov. Fakulta má 95 pedagogických pracovníkov a 78 ostatných zamestnancov, má dobre vybavené laboratóriá a je v úzkom styku s praxou v rámci jmradenskej činnosti na úseku mechanizácie. VŠP pomáha vo výskume Na škole vyriešili 688 výskumných úloh, z ktorých mnohé prispeli významnou mierou k rozvoju socialistickej veľkovýroby. Z oblasti rastlinnej výroby treba spomenút už našej verejnosti dobre známy problém pestovania obilnin, menovite zvýšenia úrody pšentu. Na tňtu plodinu ako experimentálny model sústredili pozornost pedagogickí pracovnici VŠP. V živočíšnej výrobe venovali značnú pozornosť zvyšovaniu mliečnej úžitkovosti, predovšetkým zefektívnením metód plemenitby. Išlo hlavne o to, aby na základe využitia najnovších genetických poznatkov a metód čistokrvnou plemenitbou zlepšil sa úžitkový a hospodársky typ našich plemien hovädzieho dobytka. Ďalšou úlohou bolo vytvorenie elitných stád. ktoré by slúžili ako hlavné selekčně bázy, aby produkovali vynikajúce linie vyšľachtené na vysokú mliečnu produkciu. Mnohé cenné experimenty urobili vo výžive hospodárskych zvierat. ktoré poukázali na hlavné pričiny nedostatkov v tejto oblasti, bez odstránenia ktorých by sme neboli dokázali zvyšovat potenciálne produkčné schopnosti hospodárskych zvierat, fialej riešia celý rad dôležitých problémov. Uplatnenie a praktická realizácia záverov vyriešených vedeckovýskumných úloh a dosáhnutých výsledkov iná obrovský národohospodársky dosah, je ťažko konkrétne vyčíslit celkový národohospodársky přinos činnosti školy v tejto oblasti. Na ilustráciu môže slúžit rozvoj pestovania pšenice. Za posledných 10 rokov sa zvýšil hektárový výnos o takmer 12 q/ha. Pochopiteľne, že sa tieto výsledky nedosiahli len zásluhou pedagogických pracovníkov vysokej školy, ale pri rozvíjaní výrobnej technológie sa veľkou mierou na nich podieľali. • Majetok Stálej poľnohospodárskej výstavy v Nitre umožňuje nielen poslucháčom, ale aj pracovníkom z praxe oboznámil sa s progresívnymi výrobnými technológiami v rastlinnej a živočíšnej výrobe. VIETE, ŽE... ....... na škole je bohatá publikačná činnost. VŠP v Nitre vydáva štyri vedecké periodiká, a to Acta fytotechnica, Acta zootechnica. Acta operativo-oeconomica a Acta technologica agriculturae. Zároveň v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied vydáva vedecký časopis „Poľnohospodárstvo“. ........ Ostredná poľnohospodárska knižnica o Nitre, ktorá je i ústredňou knižnicou VŠP, udržuje výmenu vedeckých publikácií š 252 vysokými školami a poľnohospodárskymi výskumnými ústavmi v rôznych častiach sveta. Teraz má táto knižnica 348 901 kníh a dostáva 1362 titulov domácich a zahraničných časopisov. ........ na VŠP študuje 60 zahraničných poslucháčov z Poľska, Bulharska, Juhoslávie, Sudánu, Jemenu, Sýrie, Ghany, Libanonu a Chile. ........ doteraz skončilo škplu 6 999 inžinierov (1146 žien), z toho je 2 758 [ytotechnikov, 1 428 zootechnikov, 2 144 prevádzkových ekonómov, 433 mechanizátorov, 233 meliorátorov a 863 absolventov TŠIVŠ. Na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach vyštudovalo v rokoch 1946—52 celkove 752 absolventov. ........VŠP v Nitre udržiava družobnú spoluprácu s Ukrajinskou poľnohospodárskou akadémiou v Kyjeve, Poľnohospodárskou univerzitou v Gödöl'6, Poľnohospodárskou univerzitou v Keszthely, VŠP v Krakove, v Debrecíne, Poľnohospodárskou fakultou Univerzity M. Luthera v Halle, VŠP v Bukurešti, Vysokou školou mechanizácie a elektrifikácie poľnohospodárstva v Russe, Poľnohospodárskou fakultou Univerzity v Novom Sade a Poľnohospodárskou univerzitou vo Wageningene. Stranu pripravil: Ing. Eugen Zathurecký Foto RN: Rudolf Noga