Roľnícke Noviny, október 1971 (XXVI/233-257)
1971-10-14 / No. 244
AJ MEDZI KOPCAMI Predvolebná atmosféra Cítiť ]u všade — v mestách, dedinách a dedinkách a a) na lazoch, v osadách. Cítiť (u stále viac a viac, lebo sa blížia dni, kedy naši ľudia pristúpia k urnám a odovzdajú svol hlas ďalšej budúcnosti, potvrdia tým aj doterajšiu cestu rozvoja, na ktorej boli aj nejaké potknutia, ktoré sme však prekonali. Cítiť ju aj v jednej z drotárskych dedín — v Kolároviciach pri Bytči, odkiaľ v Kragujevacl 8. lúna 1918 zastrelili dvoch príslušníkov „neposlušného“ a po nových poriadkoch túžiaceho tzv. Drotárskeho regimentu — Adama Danlša a Alfonza Gála. Dedina Je nielen v úzkej doline, ale Je dokonca skrytá pred zrakmi tých, čo prechádzajú cestou prvej triedy dolinou na Makov a Gottwaldov, lebo leží hlboko pod cestou v tieni stromov. Zvláštnosti horskej dediny i Predošlé volebné obdobie nebolo tu tak celkom jednoznačné. Menil sa predseda, ba i tajomník miestneho národného výboru, dochádzalo k rôznym názorovým stretnutiam. Bolo to a) preto, lebo dedina nie Je Jednoliata, ale tretina jej obyvateľov žije vo viacerých osadách. Našli sa aj takí, ktorí odrazu zatúžili vytvoriť z osád samostatnú obec, takú laznícku a podali dokonca i žiadosť. Nadriadený orgán im žiadosť zamietol. Prečo zbytočne obce drobiť, ketf na druhej strane dochádza ku spájaniu národných výborov. Aj napriek takýmto a podobným výkyvom obec urobila opäť niekoľko veľkých krokov vo svojom vývoji a zaradila sa medzi tie, v ktorých vzrastá životná úroveň ľudí. Takto zložená obec má aj svole zvláštnosti. Je tu už stará tradícia, že ked bol richtár z centra obce, tak podrichtár musel byť z vrchov a naopak. Dnes sa to uplatňuje u funkcie predsedu a tajomníka národného výboru. Prirodzene, v skladbe členov pléna i rady sa prísne dbá na tretinové zastúpenie „vrchárov“ a to aj napriek tomu. že sú osady, ktoré pomaly zanikajú. Iba niektoré sa vďaka svojej polohe a záujmu o výstavbu chát udržiavajú a majú predpoklady ďalšieho mierneho rastu. Predstavovanie kandidátov bude teda v centre J na vrchoch. Osadníci si pohovoria so svojimi kandidátmi o svojich problémoch a plánoch na Ctakove, na chate Javorník, v škole U Gachov a v osade Ciakov im potom odovzdajú aj hlasy. Len o tom, čo je reálne O čom budú Kolárovčania predovšetkým hovoriť s kandidátmi, poťažne s čím predstúpia pred svojich voličov budúci poslanci miestneho národného výboru? Ešte v polovici júla v Kolároviciach rozpracovali úlohy národného výboru a jeho komisií, ako ony vyplývajú preň zo XIV. zjazdu KSČ, zo zjazdu KSS a z okresnej konferencie strany. Tieto úlohy sú v podstate jadrom aj volebného programu. Tým hlavným je: Zúčastňovať sa na riešení celospoločenských záležitostí, na uspokbjovaní potrieb občanov v bytovej starostlivosti, službách, doprave, zásobovaní a v poľnohospodárstve. O čo tu konkrétne Ide? Ako inde, aj tu sa hodne stavia a mnohí stavebnici sa obracajú na národný výbor o pomoc pri administratívnom vybavovaní, o poskytnutie dopravných prostriedkov, ktoré má národný výbor vo svolej prevádzkárni, no a niektorí aj o pozemok. Národný výbor má však al svoje stavebné starosti. Je to predovšetkým výstavba šesťbytovky pre učiteľov. To je leden z významných bodov volebného programu a s jeho realizáciou by sa malo začať v tomto, najneskoršie v budúcom roku. V pláne sú i niektoré dalšie podujatia: prestavba cesty cez obec nákladom 19 mil. Kčs, úprava bočných ulíc, výstavba štyroch mostíkov, prístavba požiarnej zbrojnice a dalšie budovanie gravitačných vodovodov najmä pre školu a dolnú časť obce vôbec, no i pre niektoré osady (zvlášť osadu Skoruby, kde je jedna z osadníckych málotriednych škôl) rozšíriť už vybudovaný v osade a Čiakov. Sú však i úlohy „nebudovatefské“. Jednou z nich je riešenie obhospodarovania opustenej a pracovne nezabezpečenej pôdy. Jej výmera je až 250 hektárov. Treba teda zriaďovať dalšie „bloky“ pre družstvo, vzdialenejšie zveriť do opatery štátnym lesom. Zlepšiť zásobovanie priemyselným tovarom, zeleninou, ovocím, mliekom, pomôcť Jednote pri zriadení slušného reštauračného podniku, vytvárať lepšie podmienky pre stravovanie žiakov, dbať o čistotu obce, potoka, atd. — slovom, úloh je stále dosť a dosť. Do volebného programu dať len to, čo je podložené plánom — taká je základná smernica, ktorej sa pridŕžali pri vypracovaní programu. Aj preto nemôžu sľubovať reguláciu potoka. výstavbu novej budovy národného výboru a niektoré dalšie i ked veľmi potrebné podujatia, ktoré prežili už niekoľko volebných programov. Boli vždy iba želaním a tak sa stávali otcom myšlienky. V agitačnom stredisku možho sa o obci dozvedieť niekoľko zaujímavých údajov, ktoré dokazujú, že sa vytrácajú nielen drevenice, ale aj pre drevenice kedysi charakteristický život. (Myslím si. že drevenicu dnes nemožno už považovať za symbol bieder, pretože i v dreveniciach, ktoré sú teplejšie ako domy murované, žijú ľudia moderne!) Zaujímavý je napr. tento mnohovravný fakt: roku 1938 v 561 domoch bývalo 2735 ľudí, dnes v 789 býva 2679 obyvateľov. To znamená, že ľudia bývajú pohodlnejšie, modernejšie. Prejavuje sa to nakoniec I vo vybavení domácností. V 52 domácnostiach je ústredné kúrenie, v 228 vodovod, v 690 elektrina, v 428 elektrické práčky, v 108 chladničky, 490 rádio, v 210 televízor, atd. Ten to stav sa zo dňa na deň mení k ešte lepšiemu aj napriek tomu, že značná časť mladých ľudí. predovšetkým z osád, no i z centra obce odchádza natrvalo do miest, kde idú bývať do družstevných a stabilizačných bytov. Opravovňa — ale aká! Zaiste len v dedine možno zažiť a vidieť niečo takého, ako sme videli a zažili v Kolárovíciach. Majú tu i opravovňu obuvi, ale akú! Pre tých, čo čakajú na opravy, je tu i pivo a tak je v opravovni počuť okrem toho charakteristického tlčenia kladivkom 1 mnoho rečí, nechýbajú vtipy, ba riešia sa tu aj vážne osobné problémy, je to tu akási verejná spovedelnica a vari i „kádrovací úrad“ nalmä v tomto období. A tak pri pive a rečiach ani nezbadáte, že prešla hodina a už vám vedúci opravovne súdruh Frolo vkladá do rúk perfektne opravené topánky s novou podrážkou, pritom o niečo lacnejšie ako v tzv. rýchloopravovniach v meste, kde predstavy o rýchlosti sú rôzne a rýchlosť reprezentujú predovšetkým rôzne prirážky, dokonca až sto percent. Predvolebná atmosféra vošla už teda aj do tých najtesnejších zárezov našich horských dolín, pretože až sem sa dostalo ovocie úsilia socialistickej spoločnosti, cítiť ho tu na každom kroku a nikto nemôže ostať k nemu ľahostajný. Imrich VENCLIK Jeden z tisícov Cukrovarnícka kampaň ja v plnom prúde. Za tisíckami ton repy ja skrytá práca tisícov ludf. jedným z nich je aj Štefan Gerši (na obr.j, dlhoročný pracovník sládkovičovského cukrovaru. Vlastne, s týmto cukrovarom je spojená väčšina jeho života. V roku 1924 sa tu vyučil, po niekoľkých rokoch prešiel do Nitry a Nových Zámkov, aby sa v roku 1944 opäť do cukrovaru vráti). Štefan Gerši má dnes 81 rokov. Poberá slušný dôchodok, ale na prácu v sládkovičovskom závode nemôže zabudnúf. Preto sa sem, ako dôchodca, znovu vracia. je sústružníkom a údržbárom a (ak nečudo, že sme ho našli práve pri výrobe náhradných dielov v ústrednej dielni cukrovaru. „Vždy som bol zvyknutý pracoval, bez roboty sa ani doma necítim dobre“ — to boli prvé slová, ktoré nám povedal. Rovnako rád sa pohybuje medzi fudml, z ktorých mnohých pozná od chlapca. Prácu si zvlášť cení, pretože kedysi zažil aj časy bez nej... Stefan Gerši je rodák zo Sládkovičova, tu aj býva. V tejto súvislosti si zaspomínal na chvfle. keď musel do cukrovaru zaskočil aj štyri razy za noc. Samozrejme — mimo pracovnej doby. Keď sa dolámala kfuková os, strávil v cukrovare nepretržite dva dni a dve noci. Strava? Tá mu prinášala manželka ... V cukrovare nielen robil, ale do tajov sústružnfckej a údržbárskej práce zaúčal aj mladých, lablko nepadlo ďaleko od stromu — jeho tridsaťročný syn Tibor je vedúcim prevádzky v cukrovare v Bašnlciach, okres Jičín. „Cukrovar mi doslova prirástol k srdcu“ — zdôveril sa nám na záver Štefan Gerši. O tom, že to nie je žiadna fráza, hovorí najlepšie jeho doterajšia statočná práca. Ktovie — ak mu bude zdravie naďalej slážiť — koľko kampani strávi ešte v sládkovlčovskom cukrovare ...? (miš) PRVVKRÁT K V01EBNEJ URNE Suchý Jarok Je okrajová štvrf Humenného. V dost hlbokom ústraní od. centra prudko sa rozvíjajúceho mesta, lije na Suchom Jarku priblitne 200 obyvateľov. Z nich väčšina pracuje na tamojšom hospodárstve humenského Štátneho majetku. Napríklad z rodiny Bielavských pracujú na hospodárstve štyria členovia, ak do toho nerátame aj vydatú dcéru a jej manžela. Dvadsatjedenročný Michal Bielavský pracoval donedávna ako traktorista, teraz je vodičom nákladného auta. Vlastne až dvoch lebo má na starosti ešte aj cisternovú „vetriesku". Z jej kabíny práve vystúpil, len čo sa vrátil s dovezeným odstredeným mliekom a hneď sa chystal presadnúť do kabíny „vetriesky“. Išiel zvážat zemiaky. — Počkaj, Mišo, chcú sä s tebou rozprával — uviedol ma vedúci hospodárstva Štefan Benetin. — O voľbách, Miško, ku ktorým zrejme prvýkrát vo svojom živote pristúpiš a čo od nich očakávaš? — postavil som ho hneď pred otázku. i Mládenec, pravdaže, trochu aj rozpačité začal sa prehŕňať v myšlienkach, aby z nich vykonštruoval súvislú odpoveď. — Voľby?... Ano, budem voliť prvýkrát v živote a veľmt sa teším na tento deň. Svoj hlas mienim bez váhania odovzdať všetkým navrhovaným kandidátom NF. Od nich očakávam splatenie dôvery. — Ako to vlastne myslíš? — Tak, že zvolení poslanci budú si plniť svoje poslanecké povinnosti čestne a dôsledne, aby ich práca priniesla ďalšie rukolapné výsledky pre rozkvet životného blaha ľudí v každom volebnom obvode, teda aj u nás i v celej našej socialistickej vlasti. — A čo doterajšie volebné obdobie, splnilo očakávanie svojich voličov a znamenalo prínos pre ďalší rozvoj životnej úrovne obyvateľov? — Celkom určite! Môžem to posúdiť podľa rozsiahlej výstavby v našom meste, ktoré sa zvlášt n posledných rokoch zmenilo na nepoznanie. V meste pribudlo najmä veľa nových moderných bytoviek. — Na čo by sa mala upriamiť pozornosť poslancov v budúcom volebnom období? — Predovšetkým na plnenie volebného programu, ktorú je programom celého Národného frontu. Cesty v meste sú nie v najlepšom stave. Dobrý dojem z moderného, rozvíjajúceho sa mesta kazia deravé, zablatené cesty, chodníky, ulice. Nie veľmi sa mi totiž pozdáva, že v uplynulom volebnom období sa až príliš veľa pozornosti venovalo výstavbe pohostinských zariadení — kaviarní, reštaurácií, vinárni, krčiem, chát, bufetov, máme v meste toľko, ako možno ani v Košiciach. Na druhej strane máme však doposiaľ v meste iba jediné kino, do ktorého sa človeku často ani nechce vstúpiť. V meste tak isto nie je zariadenie na organizovanie kultúrno-spoločenských podujatí. Tieto problémy by sa mali v budúcom volebnom období rozhodne riešiť. Myslím, si tiež. že by nezaškodilo venovať viac pozornosti aj poľnohospodárskej problematike. Vychádzam predovšetkým z podmienok nášho hospodárstva ŠM na Suchom jarku. Je nás tam veľmi málo pracovníkov. A myslím si, že tento problém vyplýva z nie dosť dobrých životných podmienok a prostredia. Niet bytov, prístunná cesta k hospodárstvu je viac ako mizerná. Zišla by sa aj nejaká kultúrno-spoločenská miestnosť, neiaký šikovneiší obchodík, bolo by treba upraviť hospodársky dvor a ešte všeličo iné. Verím však, že nastávajúce volebné obdobie nám pomôže tieto problémy riešiť. A my, voliči, sa o to chceme tiež pričiniť. František M1HALČIN • Krasňanským družstevníkom, okr. Žilina, prišli na porno# pri zbere zemiakov aj brigádnici zo škôl.. Foto ČSTK PROBLÉMY S MECHANIZÁCIOU SŤAŽUJÚ J ESENNÉ PRÁCE I V OKRESE NITRA .......... Spolupráca v mikrorajónoch jesenné práce znamenajú skutočné vypätie všetkých síl a rezerv v poľnohospodárskych podnikoch. Nielen vrtkavé počasie, ktoré doslovne núti čo najlepšie využiť každý deň, ale predovšetkým veľký rozsah prác sústredený na október, vyžaduje skutočne dobrú organizácie práce, ak sa má včas zobrať z poľa úroda i pripravjf a zasiať pozemky oziminami. Zm takýchto podmienok každá nepredvídaná okolnosť, pokazený stroj, ochorenie, ale i veľké sucho a dažde spôsobujú vážne starosti vedúcim pracovníkom JRD a ŠM. V Nitriannkom okrese, v súvislosti s prípravou nového programu rozvoja poľnohospodárskej výroby, ktorý si vyžiada z roka na rok tesnejšiu kooperáciu podnikov a postupné zlučovanie menších do väčších hospodárskych celkov, začínajú uplatňovať tieto nové prvky už v tohtoročných jesenných spolupráca prácach, je to tzv. v mikrorajónoch. Každý takýto mikrorajón pred stavuje oblasť zahŕňajúcu nie koľko okolitých poľnohospodáiskych podnikov, ktoré v budúcich rpkoch majú úzko spolupracovať a ked sa vytvoria potrebné predpoklady, spoločne splynú do ledného celku. Len to zaručí dobré využívanie nových výkonných strojov a najmä ucelených pracovných liniek pre pestovanie jednotlivých plodín. Prečo nemožno včas poorať? Doterajšie prvé skúsenosti sú dobré. Podľa poznatkov okresného agronóma Ing. Bartolomeja Balúna, porady vedúcich pracovníkov družstiev raz za mesiac v jednotlivých mikroraiónoch umožňujú rýchlejšie riešiť nakopené problémy, lebo majú formu krátkych pracovných porád bez zbytočnej oficiálnosti. Zároveň umožňujú ztskaf rýchly prehľad o situácii v celom okrese a podlá toho operatívne zasahovať a pomáhať. Prvá séria porád v mikrora: jónoch prebehla začiatkom októbra. Ich témou bolo zabezpečenie lesenných prác, predovšetkým sejba ozimín. S tohtoročnou úrodou pšenice — 38 metrákov z ha — nie sú v okrese spokojní. Podmienky sú pre vyššiu úrodu, ale pre celý rad agrotechnických chýb, predovšetkým v príprave pôdy, boli v úrodách medzi jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi rozdielne výsledky. Úkázalo sa, že ai v tomto roku do 5, októbra, ktorý je pre sovietske pšenice najoptimálnejší termín, nebola zasiata ani polovica plánovanej výmery. Ked sa hľadali príčiny, prečo nebolo možné včas zvládnuť prípravu pôdy, či už to bolo v Veľkom Záluží, jarku, Lehote, Bábe, Hájskom, Hornej Kráľovej, Sládečkovciach i v dalších družstvách. všade sa došlo k spoločnému záveru: Súčasný stav mechanizácie, predovšetkým nedostatok traktorov a potrebných náhradných súčiastok sú hlavnou príčinou celého problému, ktoré sú brzdou aj v tohtoročných jesenných prácach. / Súčasné nároky na agrotechniku nie sú zosúladené so stavom mechanizácie a v príprave kádrov pre jaj obsluhu. Spomeniema len niekoľko problémov. Chýbajú traktory Nitriansky okres patrí do pomerne suchej oblasti, takže skoro každoročne vysušené ťažké pôdy doslova brúsia lemeše pluhov a spôsobujú veľkú poruchovosť, predovšetkým menej výkonných traktorov. Aká je situácia v náhradných dieloch, o tom iste nie je treba hovorif. Vážne je to, že v budúcom roku budú musieť v okrese vyradiť 400 traktorov, ale podľa prísľubu dostanú len 100. Kvótu si pôjdu vylepšiť pracovnou výpomocou do ZKL Brno, ale len za podmienky, že „vyrobené“ traktory, ktoré si vyslaní pracovníci privezú do družstva, nebudú odrátané od plánovaného prídelu, ktoré má podnik dostať. V družstvách sa pozastavujú aj nad tým, že cena t/chto „privezených" traktorov je o niekoľko tisíc korún vyššia, ako ked ich nakúpia od Agrotechniky. Nedostatok ťažkých valcov Ďalšou medzerou v mechanizácií pre prlpavu pôdy v nitrianskych podmienkach je nedostatok ťažkých valcov, bez ktorých nemožno kvalitne pripraviť povrch pozemkov pre sejbu. Žiaľ, nie sú k dostaniu, hoci družstvá ich už niekoľko rokov žiadajú. Pritom ich vyrába Agrostroj v Komárne. Chybu treba hľadať predovšetkým v tom, že požiadavky pestovateľov tlmočené na rôznych miestach sa nedostali do Komárna. Zlepšenie sa dá očakávať v budúcom roku, kedy má podnik na základe novej úpravy výrobného programu zvýšiť výrobu ťažkých valcov z doterajších 700 na 1400 kusov. Aj keď cena je dosť vysoká — stoja okolo 30 000 Kčs, záujem o tento jednoduchý stroj je veľký. Ukazuje sa aj ďalšia drahá skúsenosť: Nová technológia kladie väčšie nároky na obsluhu nových, stále zložitejších strojov a traktorov. Neriešenie tejto situácie nielen zo strany poľnohospodárskych podnikov, ale aj Agrotechniky spôsobuje značné národohospodárske škody — väčšiu kazivosť strojov a tým rast požiadaviek na náhradné súčiastky. Napr. mnoho traktoristov nevie, že oleje dovezených zahraničných traktorov nemožno miešať s našimi. Nerešpektovanie tejto technickej požiadavky spôsobuje mnoho zbytočných porúch, ku ktorým nemuselo dôjsť, žiaľ, ani riešenie týchto záležitosti nie je bez problémov. Predajný podnik Agrotechnika nemá dostatočné mzdové fondy pre zvýšenie počtu servisných technikov, ak ich aj má, výška miezd nie je taká, aby lákali ľudí do tohto zamestnania, ktoré kladie značné nároky na štúdium, aby sa pracovník dokonale oboznámil s funkciou a údržbou celej série zložitých strojov. Ako vidieť rozvol poľnohospodárskej výroby a požiadavky na rýchly a bezstratový zber úrody ako al príprava pôdy pre ďalší hospodársky rok v agrotechnických termínoch prinášajú nové požiadavky, ktorých riešenie zasahuje mimo poľnohospodársky rezort. Ing. Eugen ZATHURECKÝ