Roľnícke Noviny, jún 1972 (XXVII/127-152)

1972-06-23 / No. 146

W TIETO júnové* dni si každoročne pripomí­name zločinný útok hitle­rovcov na Sovietsky zväz. Vieroloinné prepadnutie So­vietskeho zväzu malo zabez­pečiť definitívnu hegemóniu nacizmu v Európe a posil­niť ho nerastnými a prie­myselnými zdrojmi v ťaže­ní o svetovládu. 22. júna 1941 nacistická armáda (153 divízií), podporovaná armá­dami satelitov (29 divízií a 16 brigád), sa dala na po­chod proti Sovietskemu zvä­zu na širokom fronte ud Barentsovho až po Čierne more. Po počiatočných rých­lych úspechoch narazili však hitlerovci na rozhor­čený odpor Sovietskej ar­mády pri Smolensku a Ky­jeve. Pri Moskve utrpeli ci­­tefnú porážku, ktorá zna­menala obrat vo vojne. Po Stalingrade nasledoval Ber­lín a konečná porážka hit­lerovského Nemecka, MO MA SOVIETŠKO-NE­­Ä,*MECKOM fronte viedli rozhorčené boje nie sa len medzi dvoma armáda­mi, dvoma štátmi. Boi to boj na život a na smrť me­dzi novým spoločenským O COM Kde ie nebezpečenstvo zo severu'? „Aj pri takej vefkej odliš­nosti juhokórejského zriade­nia je možné budovať jednot­nú krajinu,“ — prízvukoval prvý tajomník Kórejskej stra­ny práce a predseda minis­terské] rady Kórejskej ľudo­vodemokratickej republiky Kim Ír Sen v rozhovore pre japonskú tlačovú kanceláriu Kjódó, rozhlasovo-televíznu spoločnosť Nippon Kjókai a tokijský veľkodenník Asahi. „Mali by sme sa pokúsiť hneď o priame rozhovory medzi Se­verom a Juhom,“ — povedal. Zanedlho po takomto sta­novisku Kim Ir Sená prišlo teraz na predbežných rozho­voroch, ktoré sa začali z ini­ciatívy spoločnosti Červeného kríža v KĽDR s juhokórej­ským Červeným krížom, k do­hode o zvolaní porady tých­to organizácií z obidvoch čas­tí Kórey. Rokovať sa má o poštovom styku, o vzájom­ných návštevách príbuzných. Známy je návrh vlády KĽDR zameniť dohodu o prí­merí mierovou zmluvou. Kdeže je teda to „nebezpe­čenstvo zo severu“, pod zá­mienkou ktorého udržuje vo­jenský diktátor Pak Čchon Hi od konca vlaňajška na juž­nej Kórei mimoriadny stav? Na jeho základe sa podľa Frankfurter Allgemeine Zei­tung „snem stal len kulisou, opozíciu umlčali a vláda už iba plní rozkazy.“ Načo sú v Soule a juhokórejských veľko­mestách — ako to oznámila tlačová kancelária Reúter — mesačné cvičné protiletecké poplachy, načo v každom ob-vode hlavného mesta strelni­ce? „Ani štátny department, ani americké veľvyslanectvo Soule nezbadalo známky se- v verokórejských útočných prí­prav“, priznali New York TP mes.-Je to čo povedať, aj keď USA nebývali také rozvážne pred vojnou na Kórei a teraz nepotrebujú zápletky v týchto končinách sveta zrejme s ohľadom na Peking. Prečo teda poloúradná Ko­rea Herald v Soule vypisuje o akejsi „potrebe udržovať ozbrojené sily na dostatočnej úrovni“, kým sa vraj „neskon­čí nebezpečenstvo útoku a na polostrove nenastane mier?“ „Vonkajšie nebezpečenstvo, ktorého sa Mr. Pák očividne bojí, nie je vojenský útok, ale celkom naopak zmierne­nie napätia“, — vidia zrazu jasne New York Times. — „Pred južnou Kóreou nestojí hrozba zo severu, ale nastá­vajúce bolestivé hospodárske obdobie." Je pravda, že dvanásťpcr­­centný ročný rast juhokórej­ského hospodárstva bol ešte väčší než japonský. Tiež vý­vozy stúpali v poslednom de­saťročí po štyridsiatich per­centách. Lenže ceny “potravín vzrástli od minulého roku o tretinu (na Ďalekom východe hlavne ryže o polovicu), roč­ne a dvadsaťpercentná inflá­cia trvá. Zahraničný obchod sa končí obrovskými schod­kami. Dlhy, ktorých je viac než dosť už od čias vojny proti Severu a vinou uďržo-' vania nadmerných ozbroje­ných síl, sa nadúvajú. Hospodársky vzrast sa do­sahoval najmä lacnými pra­covnými silami. Ich štyridsať percent tvoria dievčence oko­lo dvadsiatky za mzdu v me­sačnej hodnote 40—50 dolá­rov (zato banky si za pôžič­ky môžu účtovať mesačný Ci­rok ^—6 percent). Prúd diev­čat z dedín zvýšil počet oby­vateľstva hlavného mesta na šesť miliónov a spôsobuje ťažké sociálne napätie. 1393 vlani v Soule odložených no­vorodeniatok neznámych ma­tiek a ešte neznámejších ot­cov, o ktorých píšu Korea Ti­mes, sú ukážkou. Nadhodnotenie jenu voči do­láru o pätinu podtína juhokó­rejské hospodárstvo. Predáva najviac do Spojených štátov — teraz už za lacnejší dolár (najmä textil, ktorého dovozy si USA navyše vynútili. obme­dziť), a kupuje najviac v Ja­ponsku — za zdražený jen. „Juhokórejské hospodárstvo sa podobá jazdcovi, uháňajú­cemu po pukajúcom tenkom ľade“, — prirovnávajú Frank­furter Allgemeine Zeitung. Lenže či sa ten ľad dá zmra­ziť ovzduším „oázy studenej vojny“, ktorú chce urobiť z južnej Kórey Pak Čchon Hi, opretý o generalitu a tajnú službu? — „Okrem neho a jeho mužstva sa pochopiteľ­ne sotva nájde niekto, kto by videl príznaky, že severná Kórea plánuje veľký útok,“ — pripúšťa západonemecký den­ník. Po mierovej iniciatíve Kó­rejskej ľudovodemokratickej republiky si, myslieť iné há­dam ani nie je možné. J. FUKATSCH MIEROVÄ INICIATÍVA ĽUDOVEJ KÓREY SOUL: OÁZA STUDENEJ VOJNY ÚSPECHY KĽDR. V povojnových rokoch vybudovali v KĽDR mohutný priemysel, ktorý za 12 dní vyrobí viac ako za celý rok 1944. Vznikli ■nové priemyselné odvetvia a hlboké zmeny nastali aj v poľnohospodárstve. Na obrázku: časí moderných skleníkov roľníckej farmy v Kjongsongu, kde celý rok pestujú čerstvú zeleninu. (Foto: ČSTK) Veľké víťazstvo zriadením — socializmom, ktorý stelesňoval Sovietsky zväz a najreakčnejším im­perialistickým štátom — fa­šistickým Nemeckom. Vo Vefkej vlasteneckej vojne sa ukázala prevaha so­cialistického spoločenského zriadenia, sila vlastenectva sovietskeho ľudu, ktorý brá­nil svoju socialistickú vlasť. Druhá svetová vojna ukáza­la tiež celému ľudstvu, že najsilnejšia koalícia impe­rialistických mocností nebo­la schopná zvíťaziť nad so­cializmom. Namiesto zniče­nia alebo oslabenia Soviet­skeho zväzu, ako to očaká­vali strojcovia vojny, a ich podnecovatelia, dosiahol so­cialistický štát svetodejinné víťazstvo a hlboko ovplyvnil ďalší priebeh histórie. Ob­rat v druhej svetovej vojne, ktorý nastal po porážke bloku fašistických mocnos­tí, spôsobený údermi So­vietskej armády, sprevádzal prudký vzostup národno­oslobodzovacieho a revo­lučného hnutia vo fašistic­kom zázemí. Odpor vo väč­šine okupovaných krajín bol stále masovejší a orga­nizovanější a nadobúda! charakter ozbrojeného par­tizánskeho boja. Sovietsky zväz nielen že oslobodil ce lý rad krajín strednej Eu­rópy od fašistického pan­stva, ale vytvoril aj pod­mienky, za ktorých mohli národy samy celkom slobod­ne rozhodovať o svojom osude. Nový, zásadne iný pomer síl medzi dvoma sú stavami sa tiež zrodil v olinl druhej svetovej vojny a viedol k podstatným zme­nám v medzinárodných vzťa­hoch Doba, keď Sovietsky zväz sám čelil politike imperialistických mocností, patrí nenávratnej minulosti. Začala sa epocha, keď na medzinárodnej aréne čoraz väčšiu úlohu začala hraf svetová socialistická sústa va DRAVÉ táto sila, kto­’ rá je prekážkou pro­ti Imperializmu a baštou mieru, najlepšie pozná ce­nu mieru a zaň na sveto vom fóre húževnaté bojuje Aktívna mierová politika, ktorú svetové socialistické spoločenstvo na čele so So­vietskym zväzom uskutoč ňuje, je politikou, ktorej teoretickým základom je marxisticko-leninská ideoló­gia. Táto politika čelí agre sívnym intrigám imperializ mu a vedie k upevňovaniu svetového mieru, k preša dzovaniu zásad mierového spolužitia štátov s rozdiel nym spoločenským a hospo dórskym zriadením, k zjed noteniu \ pokrokových síl všetkých svetadielov pod zástavou boja za mier a po­krok. M. RIZIKOVÁ Opodstatnená perspektíva AGROFORUM \CIEĽ RUMUNSKÝCH POĽNOHOSPODÁROV: INTENZIFIKÁCIA J SAMOM srdci Dobrudže, v údolí Caraše, sa Sirok» r ďaleko tiahnu polia poľnohospodárskeho, družstva Leninská cesta. V minulosti boli tunajší roľníci sku­točnými chudákmi. A ako aj mohli žiť v blahobyte, keď horúci vietor a páliace slnko spaľovali polia niekedy už pred žatvou. Až keď roľníci spojili svoje sily v poľnohos­podárskom družstve, rozhodli sa, že pôdu zavlažia. Vý­hodou tu bol nedaleký kanál, vybudovaný kedysi preto, aby sa skrátila cesta po Dunaji k moru. „To bolo pred dvanástimi rokmi,“ spomína predseda družstva Oprea Neagu. „Roľníci s lopatami a motykami šli stavať vodnú nádrž a odvodnil ramená. Do polí začala prúdiť vlaha. Zvýšila sa úroda, znásobili sa príjmy. Teraz, keď sa na hektári urodí až 80 q kukurice, sa nám už ani nechce veriť, že sme v rokoch veľ­kého sucha ne­­zviezli ani 3 až 5 metrákov.“ Dnes sa v údolí Caraše buduje za­vlažovací systém, najväčší v celom Rumunsku. Obrov­ské čerpadlá odčerpávajú zo širokého hlavného kanála toľko vody, že stačí zavlažiť takmer 200 000 ha pôdy. Výstavbe zavlažovacích systémov sa v socialistickom Ru­munsku venuje veľká pozornosť. Na roky 1971—1975 bol vypracovaný komplexný národný program, ako racionál­ne využiť vodné zdroje, rozšíriť práce v súvislosti so za­vlažovaním a vysušovaním pôdy a ako zabrániť erózii. Na prvom mieste je výstavba zavlažovacieho systému. V rokoch tejto päťročnice sa na zavlažovanie pripraví 1,2 až 1,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy a výhia­­dove sa tieto zavlažované rozlohy zväčšia na 5 až 5,5 mi­lióna hektárov. To teda znamená, že sa zavlaží viac ako polovica všetkej osevnej plochy. Dobrudža, Podunajská nižina a Moldavsko sú obilnicou Rumunska. Avšak klimatické podmienky tu nie sú práve najlepšie. V zime teplomer niekedy klesá až na mínus 32 stupňov Celzia, zatiaľ čo v lete dosahuje teplota až 44 stupňov Celzia. Ročné zrážky dosahujú len 400—500 mm. Pritom sú veľmi nepravidelné. Často tu bývajú suchá. Od­borníci vyrátali, že pre nedostatok vlahy, sa ani v ro­koch s obvyklými podmienkami a pri plnej mechanizácii a chemizácii poľnohospodárstva nepodarí zobrať z hektára viac než 30 q kukurice alebo 25 q pšenice. Avšak keď sa tá istá pôda zavlaží, urodí sa na ňej o 50 percent viac. Preto dnes rumunskí roľníci tak usilovne zakopávajú do zeme potrubie, ktorým pod tlakom tečie voda na polia a nie ako ich predkovia zakopávali modly z hliny, pretože verili, že bôžikovia majú moc odvrátiť suchá. Áno, voda, dodávaná vyschnutým poliam, to sú ďalšie milióny ton obilia, potrebného pre zabezpečenie úlohy vytýčenej Ru­munskou komunistickou stranou: rýchle zvyšovať živo­číšnu výrobu s čím samozrejme súvisí dostatok krmovín. A tak zavlažovanie znamená pre Rumunsko ekonomicky opodstatnenú perspektívu. M- B­ Estónska SSR K 50. VÝROČIU VZNIKU ZSSR ESTONSKA sovietska socialistická republika je najmenšou baltskou republikou, lebo má iba 45 000 km2 a necelého pol­druha milióna obyvateľov, Estóncov. Napriek tomu má naj­väčšie bohatstvo surovín. Týka sa to predovšetkým horľa­vých bridlíc pri Kochtly — Jarve, ťažba ktorých stále vzrastá. Okrem toho má veľký význam aj veľkovýroba fosfátov. Vplyv mora sa neprejavuje iba v podnebí, ktoré je mierne a vlhké, ale aj v priaznivom rozvoji lúk a pasienkov, čo je podmien­kou rozšíreného chovu dobytka vo všetkých baltských re­publikách a teda aj v Estónskej SSR. Takmer polovica priemyslu republiky sa sústreďuje do starobylého Tallinu. Tallin, hlavné mesto Estónskej sovietskej socialis­tickej republiky s počtom obyvateľov vyše 400 000 je nielen dôležitým priemyselným a kultúrnym centrom republiky, ale aj vý­znamným prístavom. Vyše 800 rokov staré mesto, meno ktorého sa v roku 1154 obja­vuje zásluhou arabského geografa Abu-Ab­­da-Allaha Mohammeda Idrisa po prvý raz na mape sveta, má prekrásne starobylé pa­miatky. Najstaršiu radnicu z baltských re­publík, ktorá vznikla v 14. storočí ako po­litické a hospodárske centrum a dodnes slúži ako sídelné miesto Tallinského mestského sovietu. Okrem prekrásnych historických pamiatok je však Tallin hlavným producentom estónskej' priemyselnej výroby. Je tu vyspelý elektrotechnický a strojárenský priemysel, závod na výrobu elektromotorov „Volta“, závod na výrobu káblov „Esti Kaebel“. závod na výrobu exkavátorov a veľa ďalších závodov a za­riadení. Významné miesto zaujímajú aj závody textilné a vý­roba konfekcie. A tak návštevník tohto malebného mesta je udivený nielen veľkosťou priemyslu, ale predovšetkým aj jeho úrovňou: takmer všetky závody sú vybavené najmodernejšími strojmi vysoko mechanizovanými a automatizovanými. Okrem hlavného mesta majú veľký význam pre priemysel republiky aj ďalšie centrá priemyslu, predovšetkým Kochtla­­larve, kde je centrum ťažby horľavých bridlíc s chemickým priemyslom, mesto Narva so svojím textilným priemyslom a mesto Pärnu, ktoré je nielen významným prístavom, ale aj rekreačným strediskom krajiny. Hospodárstvo Estónska sa rozvíja ako súčasť veľkého celku — ekonomiky celého mnohonárodného zväzu. Terajšia úroveň rozvoja národného hospodárstva a kultúry sovietskeho Estón­ska by boli neodmysliteľné bez úzkej ekonomickej spolupráce s ostatnými republikami a oblasťami. Estónsko posiela do iných republík mnohé výrobky svojho priemyslu, po ktorých je dopyt a aj poľnohospodárske výrobky. Súčasne s posil­ňovaním medzinárodného ekonomického spoločenstva sa stále viac a intenzívnejšie rozširuje výmena materiálnych a duchov­ných hodnôt, skúseností a kádrov. Toto vzájomné obohaco­vanie je výhodné pre každý národ t pre celú krajinu. M. BOHÁČOVA A A A ESTONSKA SOVIETSKA SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA; rozlo­ha: 45 000 km2; počet obyvateľstva: takmer 1,5 milióna; hlav­né mesto: Tallin (400 000 obyvateľov). VYROBENÉ V ESTÖNSKU. Takmer 50 miliónov metrov bavl­nenej priadze sa vyrobí ročne v tallinskom textilnom kombi­náte. ť (Foto: TASS) Kubánska revolúcia a boj s negramotnosťou Za jediný rok.. KEĎ na Nový rok 1959 utie­kol z Havany diktátor Batista a po dlhých ťažkých bojoch zvíťazila na Kube revolúcia, ukázala sa až potom celá šír­ka problémov, ktoré prvý slo­bodný štát v Latinskej Amerike zdedil ako pozostatok predre­volučných rokov do svojich za­čiatkov. Jedným z nich bol aj katastrofálny stav kubánskeho školstva a vysoká negramot­nosť jeho obyvateľov. Čítať a písať nevedel milión obyvate­ľov, bezmála tretina všetkého dospelého obyvateľstva. Prog­nózy expertov v UNESCO boli pesimistické — väčšina z nich usudzovala, že na odstránenie negramotnosti na Kube bude potrebné najmenej desať rokov. Ich kalkulácie, akokoľvek pu­­drobné a vyčerpávajúce, však nerátali s takým faktorom, kto­rý sa ukázal byť rozhodujú­cim — s nadšením, voľou a zá­palom národa, ktorý sa po prvý raz v dejinách stal pá­nom vo svojej vlastnej krajine. Namiesto 'desať rokov Kuba na­učila svojich negramotných čí­tať a písať za púhych dvanást mesiacov rokli 1961, roku, v ktorom súčasne s úspechom odrazila pokus o kontrarevo­­lučnú inváziu na Playa Girón. Do boja s negramotnosťou sa okrem 34 000 učiteľov z po­volania zapojili 1 100 000 dob­rovoľných učiteľov, 30 000 ro­botníckych učiteľov a 178 122 ľudových učiteľov, ktorí sa rozišli po celom ostrove za analfabetmi aj v tých najod­ľahlejších kútoch Kuby. V júli roku 1961 holi na Ku­be znárodnené súkromné školy a poldruha milióna detí dosta­lo viac ako 1700 učební v 671 nových školách na vidieku a 3400 v mestách. Okrem toho sa zmenilo na provizorné školy aj 37 starých vojenských kasární. Revolúcia tak dokázala, že v jej silách je aj zdanlivo ne­možné, keď počas jediného ro­ku zvíťazila v zápase proti jed­nému z najtiaživejších dôsled­kov diktatúry. (zb) OO NA|0TI.E|SIEHO VEKU. Na Ku­­o be sa stále zlepšuje starostlivosť deti predškolského veku. Pri­búdajú jasle a materské školy, aby matky mohli pracovať bez starostí o svoje deti. Náš záber je z jednej z materských škôl v Santiagu de Cuba. (Foto: Prensa Latina — TASS] I

Next