Roľnícke Noviny, jún 1972 (XXVII/127-152)
1972-06-23 / No. 146
W TIETO júnové* dni si každoročne pripomíname zločinný útok hitlerovcov na Sovietsky zväz. Vieroloinné prepadnutie Sovietskeho zväzu malo zabezpečiť definitívnu hegemóniu nacizmu v Európe a posilniť ho nerastnými a priemyselnými zdrojmi v ťažení o svetovládu. 22. júna 1941 nacistická armáda (153 divízií), podporovaná armádami satelitov (29 divízií a 16 brigád), sa dala na pochod proti Sovietskemu zväzu na širokom fronte ud Barentsovho až po Čierne more. Po počiatočných rýchlych úspechoch narazili však hitlerovci na rozhorčený odpor Sovietskej armády pri Smolensku a Kyjeve. Pri Moskve utrpeli citefnú porážku, ktorá znamenala obrat vo vojne. Po Stalingrade nasledoval Berlín a konečná porážka hitlerovského Nemecka, MO MA SOVIETŠKO-NEÄ,*MECKOM fronte viedli rozhorčené boje nie sa len medzi dvoma armádami, dvoma štátmi. Boi to boj na život a na smrť medzi novým spoločenským O COM Kde ie nebezpečenstvo zo severu'? „Aj pri takej vefkej odlišnosti juhokórejského zriadenia je možné budovať jednotnú krajinu,“ — prízvukoval prvý tajomník Kórejskej strany práce a predseda ministerské] rady Kórejskej ľudovodemokratickej republiky Kim Ír Sen v rozhovore pre japonskú tlačovú kanceláriu Kjódó, rozhlasovo-televíznu spoločnosť Nippon Kjókai a tokijský veľkodenník Asahi. „Mali by sme sa pokúsiť hneď o priame rozhovory medzi Severom a Juhom,“ — povedal. Zanedlho po takomto stanovisku Kim Ir Sená prišlo teraz na predbežných rozhovoroch, ktoré sa začali z iniciatívy spoločnosti Červeného kríža v KĽDR s juhokórejským Červeným krížom, k dohode o zvolaní porady týchto organizácií z obidvoch častí Kórey. Rokovať sa má o poštovom styku, o vzájomných návštevách príbuzných. Známy je návrh vlády KĽDR zameniť dohodu o prímerí mierovou zmluvou. Kdeže je teda to „nebezpečenstvo zo severu“, pod zámienkou ktorého udržuje vojenský diktátor Pak Čchon Hi od konca vlaňajška na južnej Kórei mimoriadny stav? Na jeho základe sa podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung „snem stal len kulisou, opozíciu umlčali a vláda už iba plní rozkazy.“ Načo sú v Soule a juhokórejských veľkomestách — ako to oznámila tlačová kancelária Reúter — mesačné cvičné protiletecké poplachy, načo v každom ob-vode hlavného mesta strelnice? „Ani štátny department, ani americké veľvyslanectvo Soule nezbadalo známky se- v verokórejských útočných príprav“, priznali New York TP mes.-Je to čo povedať, aj keď USA nebývali také rozvážne pred vojnou na Kórei a teraz nepotrebujú zápletky v týchto končinách sveta zrejme s ohľadom na Peking. Prečo teda poloúradná Korea Herald v Soule vypisuje o akejsi „potrebe udržovať ozbrojené sily na dostatočnej úrovni“, kým sa vraj „neskončí nebezpečenstvo útoku a na polostrove nenastane mier?“ „Vonkajšie nebezpečenstvo, ktorého sa Mr. Pák očividne bojí, nie je vojenský útok, ale celkom naopak zmiernenie napätia“, — vidia zrazu jasne New York Times. — „Pred južnou Kóreou nestojí hrozba zo severu, ale nastávajúce bolestivé hospodárske obdobie." Je pravda, že dvanásťpcrcentný ročný rast juhokórejského hospodárstva bol ešte väčší než japonský. Tiež vývozy stúpali v poslednom desaťročí po štyridsiatich percentách. Lenže ceny “potravín vzrástli od minulého roku o tretinu (na Ďalekom východe hlavne ryže o polovicu), ročne a dvadsaťpercentná inflácia trvá. Zahraničný obchod sa končí obrovskými schodkami. Dlhy, ktorých je viac než dosť už od čias vojny proti Severu a vinou uďržo-' vania nadmerných ozbrojených síl, sa nadúvajú. Hospodársky vzrast sa dosahoval najmä lacnými pracovnými silami. Ich štyridsať percent tvoria dievčence okolo dvadsiatky za mzdu v mesačnej hodnote 40—50 dolárov (zato banky si za pôžičky môžu účtovať mesačný Cirok ^—6 percent). Prúd dievčat z dedín zvýšil počet obyvateľstva hlavného mesta na šesť miliónov a spôsobuje ťažké sociálne napätie. 1393 vlani v Soule odložených novorodeniatok neznámych matiek a ešte neznámejších otcov, o ktorých píšu Korea Times, sú ukážkou. Nadhodnotenie jenu voči doláru o pätinu podtína juhokórejské hospodárstvo. Predáva najviac do Spojených štátov — teraz už za lacnejší dolár (najmä textil, ktorého dovozy si USA navyše vynútili. obmedziť), a kupuje najviac v Japonsku — za zdražený jen. „Juhokórejské hospodárstvo sa podobá jazdcovi, uháňajúcemu po pukajúcom tenkom ľade“, — prirovnávajú Frankfurter Allgemeine Zeitung. Lenže či sa ten ľad dá zmraziť ovzduším „oázy studenej vojny“, ktorú chce urobiť z južnej Kórey Pak Čchon Hi, opretý o generalitu a tajnú službu? — „Okrem neho a jeho mužstva sa pochopiteľne sotva nájde niekto, kto by videl príznaky, že severná Kórea plánuje veľký útok,“ — pripúšťa západonemecký denník. Po mierovej iniciatíve Kórejskej ľudovodemokratickej republiky si, myslieť iné hádam ani nie je možné. J. FUKATSCH MIEROVÄ INICIATÍVA ĽUDOVEJ KÓREY SOUL: OÁZA STUDENEJ VOJNY ÚSPECHY KĽDR. V povojnových rokoch vybudovali v KĽDR mohutný priemysel, ktorý za 12 dní vyrobí viac ako za celý rok 1944. Vznikli ■nové priemyselné odvetvia a hlboké zmeny nastali aj v poľnohospodárstve. Na obrázku: časí moderných skleníkov roľníckej farmy v Kjongsongu, kde celý rok pestujú čerstvú zeleninu. (Foto: ČSTK) Veľké víťazstvo zriadením — socializmom, ktorý stelesňoval Sovietsky zväz a najreakčnejším imperialistickým štátom — fašistickým Nemeckom. Vo Vefkej vlasteneckej vojne sa ukázala prevaha socialistického spoločenského zriadenia, sila vlastenectva sovietskeho ľudu, ktorý bránil svoju socialistickú vlasť. Druhá svetová vojna ukázala tiež celému ľudstvu, že najsilnejšia koalícia imperialistických mocností nebola schopná zvíťaziť nad socializmom. Namiesto zničenia alebo oslabenia Sovietskeho zväzu, ako to očakávali strojcovia vojny, a ich podnecovatelia, dosiahol socialistický štát svetodejinné víťazstvo a hlboko ovplyvnil ďalší priebeh histórie. Obrat v druhej svetovej vojne, ktorý nastal po porážke bloku fašistických mocností, spôsobený údermi Sovietskej armády, sprevádzal prudký vzostup národnooslobodzovacieho a revolučného hnutia vo fašistickom zázemí. Odpor vo väčšine okupovaných krajín bol stále masovejší a organizovanější a nadobúda! charakter ozbrojeného partizánskeho boja. Sovietsky zväz nielen že oslobodil ce lý rad krajín strednej Európy od fašistického panstva, ale vytvoril aj podmienky, za ktorých mohli národy samy celkom slobodne rozhodovať o svojom osude. Nový, zásadne iný pomer síl medzi dvoma sú stavami sa tiež zrodil v olinl druhej svetovej vojny a viedol k podstatným zmenám v medzinárodných vzťahoch Doba, keď Sovietsky zväz sám čelil politike imperialistických mocností, patrí nenávratnej minulosti. Začala sa epocha, keď na medzinárodnej aréne čoraz väčšiu úlohu začala hraf svetová socialistická sústa va DRAVÉ táto sila, kto’ rá je prekážkou proti Imperializmu a baštou mieru, najlepšie pozná cenu mieru a zaň na sveto vom fóre húževnaté bojuje Aktívna mierová politika, ktorú svetové socialistické spoločenstvo na čele so Sovietskym zväzom uskutoč ňuje, je politikou, ktorej teoretickým základom je marxisticko-leninská ideológia. Táto politika čelí agre sívnym intrigám imperializ mu a vedie k upevňovaniu svetového mieru, k preša dzovaniu zásad mierového spolužitia štátov s rozdiel nym spoločenským a hospo dórskym zriadením, k zjed noteniu \ pokrokových síl všetkých svetadielov pod zástavou boja za mier a pokrok. M. RIZIKOVÁ Opodstatnená perspektíva AGROFORUM \CIEĽ RUMUNSKÝCH POĽNOHOSPODÁROV: INTENZIFIKÁCIA J SAMOM srdci Dobrudže, v údolí Caraše, sa Sirok» r ďaleko tiahnu polia poľnohospodárskeho, družstva Leninská cesta. V minulosti boli tunajší roľníci skutočnými chudákmi. A ako aj mohli žiť v blahobyte, keď horúci vietor a páliace slnko spaľovali polia niekedy už pred žatvou. Až keď roľníci spojili svoje sily v poľnohospodárskom družstve, rozhodli sa, že pôdu zavlažia. Výhodou tu bol nedaleký kanál, vybudovaný kedysi preto, aby sa skrátila cesta po Dunaji k moru. „To bolo pred dvanástimi rokmi,“ spomína predseda družstva Oprea Neagu. „Roľníci s lopatami a motykami šli stavať vodnú nádrž a odvodnil ramená. Do polí začala prúdiť vlaha. Zvýšila sa úroda, znásobili sa príjmy. Teraz, keď sa na hektári urodí až 80 q kukurice, sa nám už ani nechce veriť, že sme v rokoch veľkého sucha nezviezli ani 3 až 5 metrákov.“ Dnes sa v údolí Caraše buduje zavlažovací systém, najväčší v celom Rumunsku. Obrovské čerpadlá odčerpávajú zo širokého hlavného kanála toľko vody, že stačí zavlažiť takmer 200 000 ha pôdy. Výstavbe zavlažovacích systémov sa v socialistickom Rumunsku venuje veľká pozornosť. Na roky 1971—1975 bol vypracovaný komplexný národný program, ako racionálne využiť vodné zdroje, rozšíriť práce v súvislosti so zavlažovaním a vysušovaním pôdy a ako zabrániť erózii. Na prvom mieste je výstavba zavlažovacieho systému. V rokoch tejto päťročnice sa na zavlažovanie pripraví 1,2 až 1,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy a výhiadove sa tieto zavlažované rozlohy zväčšia na 5 až 5,5 milióna hektárov. To teda znamená, že sa zavlaží viac ako polovica všetkej osevnej plochy. Dobrudža, Podunajská nižina a Moldavsko sú obilnicou Rumunska. Avšak klimatické podmienky tu nie sú práve najlepšie. V zime teplomer niekedy klesá až na mínus 32 stupňov Celzia, zatiaľ čo v lete dosahuje teplota až 44 stupňov Celzia. Ročné zrážky dosahujú len 400—500 mm. Pritom sú veľmi nepravidelné. Často tu bývajú suchá. Odborníci vyrátali, že pre nedostatok vlahy, sa ani v rokoch s obvyklými podmienkami a pri plnej mechanizácii a chemizácii poľnohospodárstva nepodarí zobrať z hektára viac než 30 q kukurice alebo 25 q pšenice. Avšak keď sa tá istá pôda zavlaží, urodí sa na ňej o 50 percent viac. Preto dnes rumunskí roľníci tak usilovne zakopávajú do zeme potrubie, ktorým pod tlakom tečie voda na polia a nie ako ich predkovia zakopávali modly z hliny, pretože verili, že bôžikovia majú moc odvrátiť suchá. Áno, voda, dodávaná vyschnutým poliam, to sú ďalšie milióny ton obilia, potrebného pre zabezpečenie úlohy vytýčenej Rumunskou komunistickou stranou: rýchle zvyšovať živočíšnu výrobu s čím samozrejme súvisí dostatok krmovín. A tak zavlažovanie znamená pre Rumunsko ekonomicky opodstatnenú perspektívu. M- B Estónska SSR K 50. VÝROČIU VZNIKU ZSSR ESTONSKA sovietska socialistická republika je najmenšou baltskou republikou, lebo má iba 45 000 km2 a necelého poldruha milióna obyvateľov, Estóncov. Napriek tomu má najväčšie bohatstvo surovín. Týka sa to predovšetkým horľavých bridlíc pri Kochtly — Jarve, ťažba ktorých stále vzrastá. Okrem toho má veľký význam aj veľkovýroba fosfátov. Vplyv mora sa neprejavuje iba v podnebí, ktoré je mierne a vlhké, ale aj v priaznivom rozvoji lúk a pasienkov, čo je podmienkou rozšíreného chovu dobytka vo všetkých baltských republikách a teda aj v Estónskej SSR. Takmer polovica priemyslu republiky sa sústreďuje do starobylého Tallinu. Tallin, hlavné mesto Estónskej sovietskej socialistickej republiky s počtom obyvateľov vyše 400 000 je nielen dôležitým priemyselným a kultúrnym centrom republiky, ale aj významným prístavom. Vyše 800 rokov staré mesto, meno ktorého sa v roku 1154 objavuje zásluhou arabského geografa Abu-Abda-Allaha Mohammeda Idrisa po prvý raz na mape sveta, má prekrásne starobylé pamiatky. Najstaršiu radnicu z baltských republík, ktorá vznikla v 14. storočí ako politické a hospodárske centrum a dodnes slúži ako sídelné miesto Tallinského mestského sovietu. Okrem prekrásnych historických pamiatok je však Tallin hlavným producentom estónskej' priemyselnej výroby. Je tu vyspelý elektrotechnický a strojárenský priemysel, závod na výrobu elektromotorov „Volta“, závod na výrobu káblov „Esti Kaebel“. závod na výrobu exkavátorov a veľa ďalších závodov a zariadení. Významné miesto zaujímajú aj závody textilné a výroba konfekcie. A tak návštevník tohto malebného mesta je udivený nielen veľkosťou priemyslu, ale predovšetkým aj jeho úrovňou: takmer všetky závody sú vybavené najmodernejšími strojmi vysoko mechanizovanými a automatizovanými. Okrem hlavného mesta majú veľký význam pre priemysel republiky aj ďalšie centrá priemyslu, predovšetkým Kochtlalarve, kde je centrum ťažby horľavých bridlíc s chemickým priemyslom, mesto Narva so svojím textilným priemyslom a mesto Pärnu, ktoré je nielen významným prístavom, ale aj rekreačným strediskom krajiny. Hospodárstvo Estónska sa rozvíja ako súčasť veľkého celku — ekonomiky celého mnohonárodného zväzu. Terajšia úroveň rozvoja národného hospodárstva a kultúry sovietskeho Estónska by boli neodmysliteľné bez úzkej ekonomickej spolupráce s ostatnými republikami a oblasťami. Estónsko posiela do iných republík mnohé výrobky svojho priemyslu, po ktorých je dopyt a aj poľnohospodárske výrobky. Súčasne s posilňovaním medzinárodného ekonomického spoločenstva sa stále viac a intenzívnejšie rozširuje výmena materiálnych a duchovných hodnôt, skúseností a kádrov. Toto vzájomné obohacovanie je výhodné pre každý národ t pre celú krajinu. M. BOHÁČOVA A A A ESTONSKA SOVIETSKA SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA; rozloha: 45 000 km2; počet obyvateľstva: takmer 1,5 milióna; hlavné mesto: Tallin (400 000 obyvateľov). VYROBENÉ V ESTÖNSKU. Takmer 50 miliónov metrov bavlnenej priadze sa vyrobí ročne v tallinskom textilnom kombináte. ť (Foto: TASS) Kubánska revolúcia a boj s negramotnosťou Za jediný rok.. KEĎ na Nový rok 1959 utiekol z Havany diktátor Batista a po dlhých ťažkých bojoch zvíťazila na Kube revolúcia, ukázala sa až potom celá šírka problémov, ktoré prvý slobodný štát v Latinskej Amerike zdedil ako pozostatok predrevolučných rokov do svojich začiatkov. Jedným z nich bol aj katastrofálny stav kubánskeho školstva a vysoká negramotnosť jeho obyvateľov. Čítať a písať nevedel milión obyvateľov, bezmála tretina všetkého dospelého obyvateľstva. Prognózy expertov v UNESCO boli pesimistické — väčšina z nich usudzovala, že na odstránenie negramotnosti na Kube bude potrebné najmenej desať rokov. Ich kalkulácie, akokoľvek pudrobné a vyčerpávajúce, však nerátali s takým faktorom, ktorý sa ukázal byť rozhodujúcim — s nadšením, voľou a zápalom národa, ktorý sa po prvý raz v dejinách stal pánom vo svojej vlastnej krajine. Namiesto 'desať rokov Kuba naučila svojich negramotných čítať a písať za púhych dvanást mesiacov rokli 1961, roku, v ktorom súčasne s úspechom odrazila pokus o kontrarevolučnú inváziu na Playa Girón. Do boja s negramotnosťou sa okrem 34 000 učiteľov z povolania zapojili 1 100 000 dobrovoľných učiteľov, 30 000 robotníckych učiteľov a 178 122 ľudových učiteľov, ktorí sa rozišli po celom ostrove za analfabetmi aj v tých najodľahlejších kútoch Kuby. V júli roku 1961 holi na Kube znárodnené súkromné školy a poldruha milióna detí dostalo viac ako 1700 učební v 671 nových školách na vidieku a 3400 v mestách. Okrem toho sa zmenilo na provizorné školy aj 37 starých vojenských kasární. Revolúcia tak dokázala, že v jej silách je aj zdanlivo nemožné, keď počas jediného roku zvíťazila v zápase proti jednému z najtiaživejších dôsledkov diktatúry. (zb) OO NA|0TI.E|SIEHO VEKU. Na Kuo be sa stále zlepšuje starostlivosť deti predškolského veku. Pribúdajú jasle a materské školy, aby matky mohli pracovať bez starostí o svoje deti. Náš záber je z jednej z materských škôl v Santiagu de Cuba. (Foto: Prensa Latina — TASS] I