Roľnícke Noviny, marec 1973 (XXVIII/51-77)

1973-03-22 / No. 69

OCOM SPOJENĚ štáty vyhlásili pred­chádzajúci mesiac za ,,mesiac Stredného východu“. Rozumeli tým. pravda, svoju politickú angažovanosť v tejto oblasti vo funkci .jediného účinného sprostredkovateľa*, za akého ich označuje telavivská vláda. V tomto zmysle sa ujal svojho nového pôsobenia aj poradca prezidenta Nixona pre otázky národnej bezpečnosti dr. Hen­ry Kissinger, ktorý už zostavil štáb vlastných tajomníkov, podtajomníkov, poradcov podporadcov pre otázky Stred­a ného východu. Je stále v úz­kom kontakte s Josephom Sis com, hlavným Stredný východ expertom pre na minister­stve zahraničných vecí USA. Prezident Nixon, rovnako ako celá jeho administratíva, v kto rej je nemálo sionistických ex­ponentov — a pravda, aj izra elská vláda — vkladajú do ne­bo svoje nádeje, že sa mu Ovojzáprah H. Kissinger a A. Eban podarí „vyriešiť“ tento kon­flikt v prospech Washingtonu a Tel Avivu. TO, ŽE SPOJENE štáty sú za terajšej situácie „jediným účin- ^ ným sprostredkovateľom“, po tvrdil aj izraelský minister za­hraničných vecí pri svojej šlvordennej návšteve rakúske­ho hlavného mesta v dňoch 12. až 16. marca tohto roku. Jeho názory možno zhrnúť stručne asi takto-: „Tel Aviv trvá aj naďalej na priamom rokovaní s arabskými štátmi, považuje konflikt za regiona­­llznvaný, t. j. odmieta stano­visko, že ide o medzinárodný konflikt’' — v čom sa, pravda, hlboko mýli. Je dobre známe, že Izrael už po tretí raz napa dol zvrchované arabské štáty a vyvolal nebezpečenstvo šir­šieho ozbrojeného konfliktu nielen na Strednom východe, ale v celosvetovom meradle Pritom, pravda, tento konflikt je konfliktom národnooslobo­dzovacích síl proti silám, kto­ré sú exponentom medzinárod­ného imperializmu a sionizmu. Abba Eban navrhoval aj pri tejto príležitosti „znovuotvore­­nie Suezského prieplavu“ a priame rokovania medzi Izrae­lom a Egyptom o Sinaji, ako aj rokovania medzi Izraelom Jordánskom, kde by podľa ne­a ho „išlo hlavne o otázku ute­čencov“. Izraelský šéf diplo­macie by takto chcel odsunúť na vedľajšiu koľaj hlavné otázky, ktoré sa musia v tom­to konflikte vyriešiť. Predo všetkým Izrael musí stiahnuť všetky ozbrojené sily z arab­ského okupovaného územia, ktorého sa zmocnil v troch agresiách. Len potom, aj po­dľa obsahu rezolúcie Bezpeč­nostnej rady z 22. novembra 1967, nasleduje druhá fáza, t. j. možnosť otvorenia Suezské­ho prieplavu pre všetkých jeho používateľov. Rokovania Izraela s Jordánskom sa nemôžu týkať len otázky „utečencov“. Ide predsa o dva samostatné prob­lémy, ktoré však treba riešiť v Ich vzájomnej súvislosti. Izrael okupuje jordánsku časť Jeruzalema od roku 1967, keď sa predtým zmocnil protipráv­ne západnej časti tohto mesta, ktoré malo byť podľa uznese­nia OSN z r. 1947 mestom s osobitným štatútom a nema­lo územne a politicky prislú­chať Izraelu. Koniec-koncov OSN neraz vyzvala Izrael, aby celé toto mesto opustil, a ne­robil v ňom nijaké svojvoľné opatrenia politického či admi­nistratívneho charakteru. Prob­lém Palestíncov je základnou otázkou celého konfliktu, je to problém národa vyhnaného zo svojej vlasti izraelským ex­­panzionizmom a sionizmom. Abba Eban napríklad vo Viedni tiež tvrdil, že Izrael je ochot­ný ponechať vo svojom štáte 100 tisíc Palestíncov, pritom ani slovkom nespomenul práva trojmiliônového palestínskeho národa na svoju vlasť v Pales tine. Nezabudol však rezolút­ne vyhlásiť, že Izrael sa ne­mieni pridržiavať rezolúcií OSN po odvolaní izraelských vojsk z obsadených území, pretože by to vraj neviedlo k trvalému mieru. Dodal tiež, že pokladá Jarringovu misiu za ukončenú. Zaiste, Henry Kissinger je ako exponent amerických sionistic­kých kruhov oveľa prijateľnej­ším sprostredkovateľom pre Izrael, než nestranný švédsky diplomat vysokých mravných a politických zásad a nanajvýš kvalifikovaný odborník, uzná vaný a vážený v kruhoch Or­ganizácie Spojených národov a v diplomacii vôbec. Dr. DUŠAN HARUŠT1AK Dvojdňová poroda v sídle NATO TAJNÉ ROKOVANIA POSUDZUJÚ SA PLÁNY ZBROJENIA V ZÁPADNEJ EURÓPE BRUSEL (čstk) — Včera pred- súvisiace so zavádzaním novej poludnim sa začala v sídle sek- výzbroje do armád NATO, ako retariátu NATO dvojdňová po- i utvorením spoločného systé­­rada riaditeľov zodpovedných za mu protitankovej a protivzduš­­otázky výzbroje členských kra- nej obrany. V predvečer tohto jín paktu. Má preroko/et álohy rokovania sa zišli predstavite-INTERVIEW PREZIDENTA ALLENDEHO PROBLÉMY V CHILE SANTIAGO DE CHILE (Csck) - Čílsky prezident Salvador Allende poskytol interview spravodajcom Konzultácie kozmonautov WASHINGTON (čstk) — Soviet ski a americkí kozmonauti musia a ešte vyriešiť početné organizačné technické otázky. spojené s uskutočnením programu Sojuz — Apollo. V mene sovietskych koz­monautov a vedcov to vyhlásili profesor K. Bušajev a kozmonauti V. Šatalov a A. Jelisejev na tlačo­vej konferencii v stredisku riade ných kozmických lodí v Houstoné, kde sa opäť stretli sovietski a americkí kozmonauti. kozmonauti zdôraznili, že Sovietski treba venovať veľkú pozornosť aj prípra ve posádok kozmických lodí. Vy­hlásili, že sa úspešne vyriešia všetky úlohy, pred ktorými stojí sovietska skupina kozmonautov. Opäť ohnisko napätia? DÁRESALÄM (čstk) — Tanzánia obvinila Ugandu, že porušila vzá­jomní! dohodu, uzavretú vlant v októbri v Mogadlše a presunula jednotky do demilitarizovaného pásma, ktoré zaberá na oboch stranách hrante po desiatich kilo­metroch. Obvinenia vyslovil tan­zánijský minister zahraničných vecí John Malecela. Uganda sa za­­tľaf k obvineniu nevyjadrila. Me­dzi oboma štátmi vypukol vlani v septembri ozbrojený pohraničný kontlikt, ktorý sa urovnal za pri­spenia Organizácie africké) jedno­ty- Son Marino s vládou SAN MARINO (čstkJ — Po dvoj mesačnom bezvládí vyriešila naj* menšia republika sveta San Ma­rino najvážnejšiu politickú krízu vo svojej histórii. Kresťanskí de­mokrati utvorili koalíciu so socia­listami a odštiepenou sociálno­demokratickou stranou. Predošlá vládna koalícia kresťanských de­mokratov so sociálnymi demokrat­mi sa rozpadla pre názorové roz diely na riešenie hospodárskych ťažkostí. ČSTK a Rudého práva v Santiagu de Chile. Zdôraznil v ňom, že pr­vou terajšou úlohou vlády Ľudo­vej jednoty je vyrovnať sa s hos­podárskymi problémami, najmä s infláciou, a zaviesť spravodlivú mzdovú politiku v prospech pra­cujúcich, ktorú budú platiť hos­podársky silné vrstvy. Prezident Allende ocenil, že za vlády Ľiido vej jednoty uzavrelo Chile s ČSSR vzájomne výhodné dohody. „Oča­kávame, že v budúcnosti sa ešte viac posilnia zväzky medzi našimi krajinami,” zdôraznil čílsky prezi­dent Salvador Allende. Aktivita v Kambodži HANOj (čstk) — Takmer 900 ne­priateľských vajakor, vrátane ve­liteľa práporu vyradili z boja kambodžské oslobodzovacie jed­notky za jedinú noc v priestore Chambak a Sarmong Joung. Ozná­mila to tlačová agentúra kambodž­ských vlastencov. Oslobodzovacie sily tu rozohbali celý prápor a ďalšie tri roty Lon Notových voja­kov, vybavených (ažkýsni zbraňa mi a motorovými vozidlami. lia desiatich štátov tzv. európ­skej skupiny. Preskúmali nie­ktoré štúdie týkajúce sa proti­chemickej obrany, uplatňovania elektronických prístrojov v pro­tivzdušnej obrane, nového spo­jovacieho systému a vedenia boja v zimných podmienkach. Rokovali aj o zaradení spoloč­ného bojového útočného vozi­dla, protilietadlového dela ka­libru 155 mm a vrtuľníka krátkym doletom do výzbroje s svojich krajín. Tieto zbrane by sa mali vyvinúť do roku 1980. Rokovanie je prísne tajné. Po­sledná taká porada bola v Bru­seli vlani v októbri. Zatýkanie v Aténrch ATÉNY (čstk) — Aténska po­lícia zatkla 25 gréckych vy­sokoškolákov, ktorí sa zúčast­nili a protestnom zhromaždení v aule právnickej fakulty v Até­nach. Policajti zatkli aj bývalé­ho profesora ekonómie a zá­stupcu guvernéra ústrednej gréckej banky Joannlsa Pesma­­zoglu, ktorého pozbavili jeho funkcií krátko po vojenskom prevrate v roku 1967. Ako uvá­dza agentúra Reuter, Pesma­­zoglu bol deportovaný minulý rok do jednej dediny v strednom Grécku, odkiaľ sa vrátil pred niekoľkými mesiacmi. Pesma­­zoglu je jedným z vedúcich predstaviteľov gréckej opozície. „Vo Veľkej Británii denne šíra kujú pracujúci proti sociálnej politike Heathoyej vlády“. (z tlače) HEATH: Nebuďte takí netrpezliví! zvýšenie platu ... Ani Ja si teraz nežiadam (Kresba: V. Sziics] V TROJUHOLNÍKU USA—EHS—JAPONSKO OBŤAŽNOSŤ riešenia súčasnej menovej krízy kapitalistického sveta, ktorá sa prejavuje v rokovaniach ministrov financií v Bru­seli; spočíva jednak v zásadách vzťahov týchto krajín a potom v zmenenej situácii. Konkurenčný boj je tvrdý a právo silnejšieho j© dominujúce. Z tohto dôvodu zmenený pomer síl napr, medzi integrujúcou sa západnou Európou a Spojenými štátmi v období po druhej svetovej vojne dáva rivalite monopolov novú kvalita. Dávno už totiž prešii časy, keď kapitalisti západnej Európy boli vďační americkému kapitálu spoza Atlantiku, že ich po vojne po­stavil na nohy. To sa týka aj vojnou pokoreného Japonska. Dnes sme svedkami zdanlivo paradoxného javu, že Washington, ktorý po vojne z triednych dôvodov urobil všetko preto, aby zachránil kapitalizmus v západnej Európe pred revolučnou vlnou národov, v súčasnosti zachraňuje v tejto oblasti aj diplomatickým vplyvom ohrozované postavenie svojich mo­nopolov. Boj sa xlnes odohráva v trojuholníku USA, EHS a Ja­ponsko — troch centier imperia­listických mocností a protikladov. StJČASNÝ SÜBOI na finančnom poli o postavenie dolára, ktorý roky predtým udržovali v nadhod­notenej pozícii predovšetkým zá­padoeurópski spojenci, sa týka najmä zahraničného obchodu, iný­mi slovami platobnej a obchodnej bilancie USA, ktoré svojim de­ficitom prekročili všetky doterajšie rekordy. Práve v tejto dis­proporcii, keď sa napr. vlani zvýšil dovoz do Spojených štátov o 22, ale vývoz iba o 13 percent, čím schodok obchodnej bilancie USA dosiahol 6,439 miliardy dolárov (trikrát vyšší ako v roku 1971), sa skrýva najväčšia slabosť Washingtonu. To je aj problém, na ktorý sa zameriava Nixonova administratíva. Preto v krátkom období devalvovali dolár po druhý raz o ďalších desať percent, hoci sa donedávna napr. za Johnsona takémuto kroku vyhýbali. Preto sa snažia prinútiť tie najsilnejšie meny, ako západonemeckú marku, alebo francúzsky frank, ahy revalvovali. Slovom usilujú sa vytvoriť situáciu, ktorá by bola priaznivá pre americký vývo* a nepriaznivá pre západoeurópsku konkrenciu. Preto vytýkajú dnes už rozšírenému západoeurópskemu spoločnému trhu, že sa aj proti americkému dovozu obrnil colnými priehradami a rôz­nymi preferenčnýini dohodami OSOBITNE VYPUKLO sa to prejavuje v obchode s poľnohospo­dárskymi výrobkami. EHS napr. obmedzuje prístup lacnej poľno­hospodárskej produkcie z iných na svoje trhy. Využíva k tomu colný mechanizmus i systém ďalších poplatkov. Je pozoruhodné, že to vydáva za ochranu vlastných roľníkov pred zahraničnou konkurenciou. V skutočnosti však je takáto politika v súlade s kapitalistickou koncentráciou poľnohospodárskej výroby. Inými slovami, likvidujú drobných roľníkov, ktorých počet napr. v NSR sa za posledných desať rokov zmenšil o polovinu. Vo Francúzsku za posledných 15 rokov zaniklo takto 300 000 poľnohospodárskych usadlostí. Neslúži to ani pracujúcim, lebo veľkí poľnohospodárski dodávatelia zneužívajú svoje monopolné postavenie a diktujú vy­soké ceny potravín o. i. aj preto, aby nepripustili na svoje trhy dodávateľov s prijateľnejšou ponukou zo zahraničia, teda aj z USA. V DANEJ FÄZE stretnutí má ešte Washington poruke politické páky, avšak nevýhodnú pozíciu. Tvrdý boj sa začal a ešíe sa aj rozšíri na oblasť kolektívneho neokolonialistického vykorisťova­nia kupovanie lacných surovín a bezcolné predávanie priemys­lových výrobkov. E BREZINA KTO Z KOHO IMPULZY K ROZHOVOROM ZSSR A JAPONSKO CHCÜ UZAVRIEŤ MIEROVÚ ZMLUVU SOVIETSKY ZVÄZ A JAPONSKO sú susedmi, majú spoločné záujmy v najrozličnejších oblastiach spoločenského, politic­kého a hospodárskeho života. Zemepisná blizkosf, tesné ob­chodné a vedecké styky, úprimné sympatie japonského ľudu k sovietskej mierovej zahraničnej politike, veľký záujem so­vietskej verejnosti o život suseda na Ďalekom východe — to všetko vytvára reálny základ k rozvoju sovietsko-japon­­ských vzťahov v duchu vzájomného porozumenia a priateľ­stva. A práve to si teraz začínajú uvedomovať v Tokiu, čoho dukazom je aj nedávno do Moskvy doručený osobný list ja­ponského premiéra Kakueia Tanaku o pripravenosti Japon­ska viesť rokovania o uzatvorení mierovej zmluvy medzi obo­ma štátmi. S INICIATÍVOU viesť takéto rozhovory prišiel vlani v ja­nuári do Tokia sovietsky minister zahraničných vecí A. Gro­myko. jeho japonský partner Masajoši Úhira potom v októbri navštívil Moskvu, aby pripravil pôdu pre prvé kolo rokova­nia o tejto zmluve, ktorá by mala na vyšší stupeň povzniesť zásady zo sovietsko-japonskej deklarácie, ktoré úspešne ob­stáli v sedemnásťročnej skúške. Ide o deklaráciu z 19. ok­tóbra 195B, ktorá ukončila vojnový stav medzi ZSSR a Japon­skom a otvorila tak cestu k obnoveniu diplomatických sty­kov medzi obidvoma krajinami. Toto prvé kolo rokovania sa ale ocitlo na mŕtvom bode dôsledkom japonských nárokov na štyri ostrovy v severnej časti Tichého oceánu, ktoré sú zvrchovaným územím Sovietskeho zväzu. JAPONSKÁ TLAČ naznačila, že v Tokiu sa v poslednom čase prehodnocoval prístup k mierovej zmluve so Sovietskym zväzom a že „teraz jestvuje možnosť vyriešiť otázky, ktoré zostali nevyriešené z obdobia druhej svetovej vojny“ ako napísal „Japan Times“. Tým, že premiér Tanaka poslal osob­né posolstvo generálnemu tajomníkovi OV KSSZ Leonidovi Brežnevovi, sa podľa novin „Mainiči Šimbun“ „urobil dôležitý krok k ďalšiemu zlepšeniu vzťahov so Sovietskym zväzom“. Na druhej strane skutočnosť, že Leonid Brežnev pri doručení Tanakovho posolstva po prvý raz rokoval s predstaviteľom japonskej vlády — a rokoval s ním dve a pol hodiny — potvrdzuje význam, ktorý Sovietsky zväz prikladá zlepšeniu vzťahov s Japonskom. OD ClAS čo došlo k normalizácii vzájomných vzťahov sa široko rozvinula obojstranná spolupráca v mnohých oblas­tiach. Japonsko sa stalo najväčším obchodným partnerom So­vietskeho zväzu. Od jednorázových a drobných obchodných kontaktov sa obidve krajiny prepracovali až k spoločnej prí­prave a realizácii veľkých projektov. Obrat vo výmene to­varov vzrástol len od roku 1967 do roku 1970 viacej ako šty­­ridsafnásobne. V roku 1971 sa priblížil k 700 miliónom rub­ľov a vlani sa ďalej zvýšil o dvadsať percent. Teraz realizo­vaná päťročná dohoda o výmene tovaru a platbách na roky 1971—1975 stanovuje zdvojnásobenie obratu medzi obidvoma krajinami. MOŽNOSTI v obchodnej a hospodárskej spolupráci nie sú pritom zďaleka vyčerpané. Japonské obchodné kruhy preja­vujú záujem o rozšírenie obchodu a to ešte na stabilnejšom základe. Ide im o zabezpečenie dovozu rôznych surovín a od­byt japonskej produkcie. Teraz prebiehajú rokovania o spo­ločnej ťažbe nafty v západnej časti Sibíri a stavbe nafto­­vodu do prístavu Nachodka v dĺžke 6,5 tisíc kilometrov. Cez naktovod sa má ročne prepraviť do Nachodky okolo 50 mi­liónov ton ropy a odtiaľ potom cisternovými loďami prepra­vovať ďalej do japonská. Doprava by trvala iba dva dni oproti terajšej preprave trvajúcej zo Stredného východu bez­mála plný mesiac, Pritom japonskí experti vysoko oceňujú kvalitu sovietskej ropy pre nízky obsah síry v porovnaní s doteraz dovážanou ropou. Japonské obchodné kruhy pred­pokladajú, že rokovania o spolupráci pri financovaní výstav­by ropovodu sa skončia už v júli. Uvažuje sa aj o realizácii projektu vybudovania plynovodu k niektorému zo sovietskych prístavov, kde by sa plyn skvapalňoval a potom podobne ako ropa dovážal do Japonska. POPREDNÝ sovietsky komentátor Leonid Zamjatin napísal, že rozhovor Leonida Brežneva s japonským veľvyslancom v ZSSR K. Nizekim „bol novým dôkazom dobrej vôle Soviet­skeho zväzu nadviazať s Japonskom vztahy dobrého sused­stva“. Súčasne, ale upozornil nielen na to, že zlepšovanie sovietsko-japonských vzťahov je dvojstranný proces, ktorý závisí na prístupe Japonska k tomuto problému, ale že exis­tujú aj sily, ktoré sovietsko-japooskej spolupráci zabraňujú a občas sa zapodievajú štvavou činnosťou. Tieto sily pô­sobia nielen v Japonsku a ak sa im nedarí postaviť Japon­sko proti Sovietskemu zväzu chcú aspoň zabrániť zlepšova­niu sovietsko-japonských vzťahov. Prečo chcú vraziť klin medzi ZSSR a japonsko je celkom jasné: vyriešenie sporných otázok a uzatvorenie spoločnej mierovej zmluvy by prospelo nielen záujmu obidvoch krajín, ale poslúžilo aj záujmom mieru a bezpečnosti na Ďalekom východe a zohralo význam­nú úlohu vo svetovej politike. M. SMOLÍK Dolárová veľvyslankyňa AKO SA RUTH FARKASOVÄ STALA TITULÄROM USA V LUXEMBURSKU NIE Je už dávno tajomstvom, podľa akého kľúča v Bielom do­me rozhodujú o vymenovaní amerického veľvyslanca: za doláre si možno v Spojených štátoch kúpit aj takýto post. Dokazuje to aj nedávne vybave­nie Američanky Ruth Farkasovej poverovacími Lewis listi­nami pre zastupiteľský úrad Spojených štátov v Luxembur­sku. Oficiálne sa to síce zdô­vodnilo tým, že Farkasová ie doktorkou sociálnych vied a prejavila diplomatické schop­nosti na rôznych medzinárod­ných konferenciách, na ktorých sa zúčastňovala ako členka americkej delegácie. To je ale iba jedna stránka veci. Druhou je fakt, že pred prezidentskými voľbami prispela spolu s man­želom sumou 300 tisíc dolárov na volebný fond Richarda Nt­­xona. A tak sa fakticky teraz Nixon odvďačil Ruth Farkaso­­vef svojím podpisom na pove­rovacie listiny. SAMOTN A táto skutečnost nie je zaujímavá; pozoruhodné je ale, že o príčinách jej nomi­nácie dobre vedeli americkí kongresmani. Odhalili to noviny „La Libre Belgique“, ktoré cito­vali z protokolu výpovede Ruth Farkasovej pred senátnou ko­misiou, kam sa musí dostať kaž­dý nominovaný diplomat ešte prv, než šéf Bieleho domu pod­píše poverovacie listiny. „Keď bola Ruth Farkasová predvola­ná pred zahraničnú komisiu senátu, aby toto fórum potvrdi­lo jej nomináciu, priznala sa, že spolu s manželom vyplatili 300 tisíc dolárov výboru, finan­cujúcemu volebnú kampaň Ni­­xona“, píše citovaný denník. Jeden z členov komisie bol už o tom veľmi dobre informova­ný, lebo pani Farkasovej polo­žil otázku, prečo Farkasovct spomínaných 300 tisíc dolárov nevyplatili naraz, ale len 100 000 dolárov a s ďalšou plat­bou čakali niekoľko týždňov, či­že platbu dokončili fakticky, keď už o prezidentovi bolo zhruba rozhodnuté. Odpoveď znela: „Na príčine bolt burzo­vé pohuby. Nemali sme k dis­pozícii potrebnú hotovost a tak sme museli předat akcie“. NOVINY „La Libre Belgique“ informujú, že pani Farkasová ,,ubezpečila senátnu komisiu, že ich vklad na volebný fond Richarda Nixona nemá nič spo­ločné s jej nomináciou na úrad veľvyslanca“. To af v senát­­nej komisii gavaliersky „potvr­dil“ predstaviteľ Bieleho domu, ktorý spomenul, že rozhodujú­cim faktorom pri jej nominácii bolo to, že je doktorkou socio­lógie. AKO sa ukazuje, je Ruth Far­kasová zrejme dobrou doktor­kou sociológie, lebo dobre vie, kde sa dá rozmnožit kapitál. Luxemburg je totiž americkým bankovým strediskom pre „ob­lasť spoločného trhu“, kde ma­jú všetky hlavné americké ban­ky a investičné spoločnosti svo­je filiálky, a odkiaľ vedú fi­nančné operácie do všetkých krajín EHS. Možno teda pred­pokladať, že sa Ich investícia do Nixonovej volebnej kampane rýchlo vráti, a to aj s percen­tami.

Next