Roľnícke Noviny, marec 1973 (XXVIII/51-77)
1973-03-22 / No. 69
OCOM SPOJENĚ štáty vyhlásili predchádzajúci mesiac za ,,mesiac Stredného východu“. Rozumeli tým. pravda, svoju politickú angažovanosť v tejto oblasti vo funkci .jediného účinného sprostredkovateľa*, za akého ich označuje telavivská vláda. V tomto zmysle sa ujal svojho nového pôsobenia aj poradca prezidenta Nixona pre otázky národnej bezpečnosti dr. Henry Kissinger, ktorý už zostavil štáb vlastných tajomníkov, podtajomníkov, poradcov podporadcov pre otázky Streda ného východu. Je stále v úzkom kontakte s Josephom Sis com, hlavným Stredný východ expertom pre na ministerstve zahraničných vecí USA. Prezident Nixon, rovnako ako celá jeho administratíva, v kto rej je nemálo sionistických exponentov — a pravda, aj izra elská vláda — vkladajú do nebo svoje nádeje, že sa mu Ovojzáprah H. Kissinger a A. Eban podarí „vyriešiť“ tento konflikt v prospech Washingtonu a Tel Avivu. TO, ŽE SPOJENE štáty sú za terajšej situácie „jediným účin- ^ ným sprostredkovateľom“, po tvrdil aj izraelský minister zahraničných vecí pri svojej šlvordennej návšteve rakúskeho hlavného mesta v dňoch 12. až 16. marca tohto roku. Jeho názory možno zhrnúť stručne asi takto-: „Tel Aviv trvá aj naďalej na priamom rokovaní s arabskými štátmi, považuje konflikt za regionallznvaný, t. j. odmieta stanovisko, že ide o medzinárodný konflikt’' — v čom sa, pravda, hlboko mýli. Je dobre známe, že Izrael už po tretí raz napa dol zvrchované arabské štáty a vyvolal nebezpečenstvo širšieho ozbrojeného konfliktu nielen na Strednom východe, ale v celosvetovom meradle Pritom, pravda, tento konflikt je konfliktom národnooslobodzovacích síl proti silám, ktoré sú exponentom medzinárodného imperializmu a sionizmu. Abba Eban navrhoval aj pri tejto príležitosti „znovuotvorenie Suezského prieplavu“ a priame rokovania medzi Izraelom a Egyptom o Sinaji, ako aj rokovania medzi Izraelom Jordánskom, kde by podľa nea ho „išlo hlavne o otázku utečencov“. Izraelský šéf diplomacie by takto chcel odsunúť na vedľajšiu koľaj hlavné otázky, ktoré sa musia v tomto konflikte vyriešiť. Predo všetkým Izrael musí stiahnuť všetky ozbrojené sily z arabského okupovaného územia, ktorého sa zmocnil v troch agresiách. Len potom, aj podľa obsahu rezolúcie Bezpečnostnej rady z 22. novembra 1967, nasleduje druhá fáza, t. j. možnosť otvorenia Suezského prieplavu pre všetkých jeho používateľov. Rokovania Izraela s Jordánskom sa nemôžu týkať len otázky „utečencov“. Ide predsa o dva samostatné problémy, ktoré však treba riešiť v Ich vzájomnej súvislosti. Izrael okupuje jordánsku časť Jeruzalema od roku 1967, keď sa predtým zmocnil protiprávne západnej časti tohto mesta, ktoré malo byť podľa uznesenia OSN z r. 1947 mestom s osobitným štatútom a nemalo územne a politicky prislúchať Izraelu. Koniec-koncov OSN neraz vyzvala Izrael, aby celé toto mesto opustil, a nerobil v ňom nijaké svojvoľné opatrenia politického či administratívneho charakteru. Problém Palestíncov je základnou otázkou celého konfliktu, je to problém národa vyhnaného zo svojej vlasti izraelským expanzionizmom a sionizmom. Abba Eban napríklad vo Viedni tiež tvrdil, že Izrael je ochotný ponechať vo svojom štáte 100 tisíc Palestíncov, pritom ani slovkom nespomenul práva trojmiliônového palestínskeho národa na svoju vlasť v Pales tine. Nezabudol však rezolútne vyhlásiť, že Izrael sa nemieni pridržiavať rezolúcií OSN po odvolaní izraelských vojsk z obsadených území, pretože by to vraj neviedlo k trvalému mieru. Dodal tiež, že pokladá Jarringovu misiu za ukončenú. Zaiste, Henry Kissinger je ako exponent amerických sionistických kruhov oveľa prijateľnejším sprostredkovateľom pre Izrael, než nestranný švédsky diplomat vysokých mravných a politických zásad a nanajvýš kvalifikovaný odborník, uzná vaný a vážený v kruhoch Organizácie Spojených národov a v diplomacii vôbec. Dr. DUŠAN HARUŠT1AK Dvojdňová poroda v sídle NATO TAJNÉ ROKOVANIA POSUDZUJÚ SA PLÁNY ZBROJENIA V ZÁPADNEJ EURÓPE BRUSEL (čstk) — Včera pred- súvisiace so zavádzaním novej poludnim sa začala v sídle sek- výzbroje do armád NATO, ako retariátu NATO dvojdňová po- i utvorením spoločného systérada riaditeľov zodpovedných za mu protitankovej a protivzdušotázky výzbroje členských kra- nej obrany. V predvečer tohto jín paktu. Má preroko/et álohy rokovania sa zišli predstavite-INTERVIEW PREZIDENTA ALLENDEHO PROBLÉMY V CHILE SANTIAGO DE CHILE (Csck) - Čílsky prezident Salvador Allende poskytol interview spravodajcom Konzultácie kozmonautov WASHINGTON (čstk) — Soviet ski a americkí kozmonauti musia a ešte vyriešiť početné organizačné technické otázky. spojené s uskutočnením programu Sojuz — Apollo. V mene sovietskych kozmonautov a vedcov to vyhlásili profesor K. Bušajev a kozmonauti V. Šatalov a A. Jelisejev na tlačovej konferencii v stredisku riade ných kozmických lodí v Houstoné, kde sa opäť stretli sovietski a americkí kozmonauti. kozmonauti zdôraznili, že Sovietski treba venovať veľkú pozornosť aj prípra ve posádok kozmických lodí. Vyhlásili, že sa úspešne vyriešia všetky úlohy, pred ktorými stojí sovietska skupina kozmonautov. Opäť ohnisko napätia? DÁRESALÄM (čstk) — Tanzánia obvinila Ugandu, že porušila vzájomní! dohodu, uzavretú vlant v októbri v Mogadlše a presunula jednotky do demilitarizovaného pásma, ktoré zaberá na oboch stranách hrante po desiatich kilometroch. Obvinenia vyslovil tanzánijský minister zahraničných vecí John Malecela. Uganda sa zatľaf k obvineniu nevyjadrila. Medzi oboma štátmi vypukol vlani v septembri ozbrojený pohraničný kontlikt, ktorý sa urovnal za prispenia Organizácie africké) jednoty- Son Marino s vládou SAN MARINO (čstkJ — Po dvoj mesačnom bezvládí vyriešila naj* menšia republika sveta San Marino najvážnejšiu politickú krízu vo svojej histórii. Kresťanskí demokrati utvorili koalíciu so socialistami a odštiepenou sociálnodemokratickou stranou. Predošlá vládna koalícia kresťanských demokratov so sociálnymi demokratmi sa rozpadla pre názorové roz diely na riešenie hospodárskych ťažkostí. ČSTK a Rudého práva v Santiagu de Chile. Zdôraznil v ňom, že prvou terajšou úlohou vlády Ľudovej jednoty je vyrovnať sa s hospodárskymi problémami, najmä s infláciou, a zaviesť spravodlivú mzdovú politiku v prospech pracujúcich, ktorú budú platiť hospodársky silné vrstvy. Prezident Allende ocenil, že za vlády Ľiido vej jednoty uzavrelo Chile s ČSSR vzájomne výhodné dohody. „Očakávame, že v budúcnosti sa ešte viac posilnia zväzky medzi našimi krajinami,” zdôraznil čílsky prezident Salvador Allende. Aktivita v Kambodži HANOj (čstk) — Takmer 900 nepriateľských vajakor, vrátane veliteľa práporu vyradili z boja kambodžské oslobodzovacie jednotky za jedinú noc v priestore Chambak a Sarmong Joung. Oznámila to tlačová agentúra kambodžských vlastencov. Oslobodzovacie sily tu rozohbali celý prápor a ďalšie tri roty Lon Notových vojakov, vybavených (ažkýsni zbraňa mi a motorovými vozidlami. lia desiatich štátov tzv. európskej skupiny. Preskúmali niektoré štúdie týkajúce sa protichemickej obrany, uplatňovania elektronických prístrojov v protivzdušnej obrane, nového spojovacieho systému a vedenia boja v zimných podmienkach. Rokovali aj o zaradení spoločného bojového útočného vozidla, protilietadlového dela kalibru 155 mm a vrtuľníka krátkym doletom do výzbroje s svojich krajín. Tieto zbrane by sa mali vyvinúť do roku 1980. Rokovanie je prísne tajné. Posledná taká porada bola v Bruseli vlani v októbri. Zatýkanie v Aténrch ATÉNY (čstk) — Aténska polícia zatkla 25 gréckych vysokoškolákov, ktorí sa zúčastnili a protestnom zhromaždení v aule právnickej fakulty v Aténach. Policajti zatkli aj bývalého profesora ekonómie a zástupcu guvernéra ústrednej gréckej banky Joannlsa Pesmazoglu, ktorého pozbavili jeho funkcií krátko po vojenskom prevrate v roku 1967. Ako uvádza agentúra Reuter, Pesmazoglu bol deportovaný minulý rok do jednej dediny v strednom Grécku, odkiaľ sa vrátil pred niekoľkými mesiacmi. Pesmazoglu je jedným z vedúcich predstaviteľov gréckej opozície. „Vo Veľkej Británii denne šíra kujú pracujúci proti sociálnej politike Heathoyej vlády“. (z tlače) HEATH: Nebuďte takí netrpezliví! zvýšenie platu ... Ani Ja si teraz nežiadam (Kresba: V. Sziics] V TROJUHOLNÍKU USA—EHS—JAPONSKO OBŤAŽNOSŤ riešenia súčasnej menovej krízy kapitalistického sveta, ktorá sa prejavuje v rokovaniach ministrov financií v Bruseli; spočíva jednak v zásadách vzťahov týchto krajín a potom v zmenenej situácii. Konkurenčný boj je tvrdý a právo silnejšieho j© dominujúce. Z tohto dôvodu zmenený pomer síl napr, medzi integrujúcou sa západnou Európou a Spojenými štátmi v období po druhej svetovej vojne dáva rivalite monopolov novú kvalita. Dávno už totiž prešii časy, keď kapitalisti západnej Európy boli vďační americkému kapitálu spoza Atlantiku, že ich po vojne postavil na nohy. To sa týka aj vojnou pokoreného Japonska. Dnes sme svedkami zdanlivo paradoxného javu, že Washington, ktorý po vojne z triednych dôvodov urobil všetko preto, aby zachránil kapitalizmus v západnej Európe pred revolučnou vlnou národov, v súčasnosti zachraňuje v tejto oblasti aj diplomatickým vplyvom ohrozované postavenie svojich monopolov. Boj sa xlnes odohráva v trojuholníku USA, EHS a Japonsko — troch centier imperialistických mocností a protikladov. StJČASNÝ SÜBOI na finančnom poli o postavenie dolára, ktorý roky predtým udržovali v nadhodnotenej pozícii predovšetkým západoeurópski spojenci, sa týka najmä zahraničného obchodu, inými slovami platobnej a obchodnej bilancie USA, ktoré svojim deficitom prekročili všetky doterajšie rekordy. Práve v tejto disproporcii, keď sa napr. vlani zvýšil dovoz do Spojených štátov o 22, ale vývoz iba o 13 percent, čím schodok obchodnej bilancie USA dosiahol 6,439 miliardy dolárov (trikrát vyšší ako v roku 1971), sa skrýva najväčšia slabosť Washingtonu. To je aj problém, na ktorý sa zameriava Nixonova administratíva. Preto v krátkom období devalvovali dolár po druhý raz o ďalších desať percent, hoci sa donedávna napr. za Johnsona takémuto kroku vyhýbali. Preto sa snažia prinútiť tie najsilnejšie meny, ako západonemeckú marku, alebo francúzsky frank, ahy revalvovali. Slovom usilujú sa vytvoriť situáciu, ktorá by bola priaznivá pre americký vývo* a nepriaznivá pre západoeurópsku konkrenciu. Preto vytýkajú dnes už rozšírenému západoeurópskemu spoločnému trhu, že sa aj proti americkému dovozu obrnil colnými priehradami a rôznymi preferenčnýini dohodami OSOBITNE VYPUKLO sa to prejavuje v obchode s poľnohospodárskymi výrobkami. EHS napr. obmedzuje prístup lacnej poľnohospodárskej produkcie z iných na svoje trhy. Využíva k tomu colný mechanizmus i systém ďalších poplatkov. Je pozoruhodné, že to vydáva za ochranu vlastných roľníkov pred zahraničnou konkurenciou. V skutočnosti však je takáto politika v súlade s kapitalistickou koncentráciou poľnohospodárskej výroby. Inými slovami, likvidujú drobných roľníkov, ktorých počet napr. v NSR sa za posledných desať rokov zmenšil o polovinu. Vo Francúzsku za posledných 15 rokov zaniklo takto 300 000 poľnohospodárskych usadlostí. Neslúži to ani pracujúcim, lebo veľkí poľnohospodárski dodávatelia zneužívajú svoje monopolné postavenie a diktujú vysoké ceny potravín o. i. aj preto, aby nepripustili na svoje trhy dodávateľov s prijateľnejšou ponukou zo zahraničia, teda aj z USA. V DANEJ FÄZE stretnutí má ešte Washington poruke politické páky, avšak nevýhodnú pozíciu. Tvrdý boj sa začal a ešíe sa aj rozšíri na oblasť kolektívneho neokolonialistického vykorisťovania kupovanie lacných surovín a bezcolné predávanie priemyslových výrobkov. E BREZINA KTO Z KOHO IMPULZY K ROZHOVOROM ZSSR A JAPONSKO CHCÜ UZAVRIEŤ MIEROVÚ ZMLUVU SOVIETSKY ZVÄZ A JAPONSKO sú susedmi, majú spoločné záujmy v najrozličnejších oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života. Zemepisná blizkosf, tesné obchodné a vedecké styky, úprimné sympatie japonského ľudu k sovietskej mierovej zahraničnej politike, veľký záujem sovietskej verejnosti o život suseda na Ďalekom východe — to všetko vytvára reálny základ k rozvoju sovietsko-japonských vzťahov v duchu vzájomného porozumenia a priateľstva. A práve to si teraz začínajú uvedomovať v Tokiu, čoho dukazom je aj nedávno do Moskvy doručený osobný list japonského premiéra Kakueia Tanaku o pripravenosti Japonska viesť rokovania o uzatvorení mierovej zmluvy medzi oboma štátmi. S INICIATÍVOU viesť takéto rozhovory prišiel vlani v januári do Tokia sovietsky minister zahraničných vecí A. Gromyko. jeho japonský partner Masajoši Úhira potom v októbri navštívil Moskvu, aby pripravil pôdu pre prvé kolo rokovania o tejto zmluve, ktorá by mala na vyšší stupeň povzniesť zásady zo sovietsko-japonskej deklarácie, ktoré úspešne obstáli v sedemnásťročnej skúške. Ide o deklaráciu z 19. októbra 195B, ktorá ukončila vojnový stav medzi ZSSR a Japonskom a otvorila tak cestu k obnoveniu diplomatických stykov medzi obidvoma krajinami. Toto prvé kolo rokovania sa ale ocitlo na mŕtvom bode dôsledkom japonských nárokov na štyri ostrovy v severnej časti Tichého oceánu, ktoré sú zvrchovaným územím Sovietskeho zväzu. JAPONSKÁ TLAČ naznačila, že v Tokiu sa v poslednom čase prehodnocoval prístup k mierovej zmluve so Sovietskym zväzom a že „teraz jestvuje možnosť vyriešiť otázky, ktoré zostali nevyriešené z obdobia druhej svetovej vojny“ ako napísal „Japan Times“. Tým, že premiér Tanaka poslal osobné posolstvo generálnemu tajomníkovi OV KSSZ Leonidovi Brežnevovi, sa podľa novin „Mainiči Šimbun“ „urobil dôležitý krok k ďalšiemu zlepšeniu vzťahov so Sovietskym zväzom“. Na druhej strane skutočnosť, že Leonid Brežnev pri doručení Tanakovho posolstva po prvý raz rokoval s predstaviteľom japonskej vlády — a rokoval s ním dve a pol hodiny — potvrdzuje význam, ktorý Sovietsky zväz prikladá zlepšeniu vzťahov s Japonskom. OD ClAS čo došlo k normalizácii vzájomných vzťahov sa široko rozvinula obojstranná spolupráca v mnohých oblastiach. Japonsko sa stalo najväčším obchodným partnerom Sovietskeho zväzu. Od jednorázových a drobných obchodných kontaktov sa obidve krajiny prepracovali až k spoločnej príprave a realizácii veľkých projektov. Obrat vo výmene tovarov vzrástol len od roku 1967 do roku 1970 viacej ako štyridsafnásobne. V roku 1971 sa priblížil k 700 miliónom rubľov a vlani sa ďalej zvýšil o dvadsať percent. Teraz realizovaná päťročná dohoda o výmene tovaru a platbách na roky 1971—1975 stanovuje zdvojnásobenie obratu medzi obidvoma krajinami. MOŽNOSTI v obchodnej a hospodárskej spolupráci nie sú pritom zďaleka vyčerpané. Japonské obchodné kruhy prejavujú záujem o rozšírenie obchodu a to ešte na stabilnejšom základe. Ide im o zabezpečenie dovozu rôznych surovín a odbyt japonskej produkcie. Teraz prebiehajú rokovania o spoločnej ťažbe nafty v západnej časti Sibíri a stavbe naftovodu do prístavu Nachodka v dĺžke 6,5 tisíc kilometrov. Cez naktovod sa má ročne prepraviť do Nachodky okolo 50 miliónov ton ropy a odtiaľ potom cisternovými loďami prepravovať ďalej do japonská. Doprava by trvala iba dva dni oproti terajšej preprave trvajúcej zo Stredného východu bezmála plný mesiac, Pritom japonskí experti vysoko oceňujú kvalitu sovietskej ropy pre nízky obsah síry v porovnaní s doteraz dovážanou ropou. Japonské obchodné kruhy predpokladajú, že rokovania o spolupráci pri financovaní výstavby ropovodu sa skončia už v júli. Uvažuje sa aj o realizácii projektu vybudovania plynovodu k niektorému zo sovietskych prístavov, kde by sa plyn skvapalňoval a potom podobne ako ropa dovážal do Japonska. POPREDNÝ sovietsky komentátor Leonid Zamjatin napísal, že rozhovor Leonida Brežneva s japonským veľvyslancom v ZSSR K. Nizekim „bol novým dôkazom dobrej vôle Sovietskeho zväzu nadviazať s Japonskom vztahy dobrého susedstva“. Súčasne, ale upozornil nielen na to, že zlepšovanie sovietsko-japonských vzťahov je dvojstranný proces, ktorý závisí na prístupe Japonska k tomuto problému, ale že existujú aj sily, ktoré sovietsko-japooskej spolupráci zabraňujú a občas sa zapodievajú štvavou činnosťou. Tieto sily pôsobia nielen v Japonsku a ak sa im nedarí postaviť Japonsko proti Sovietskemu zväzu chcú aspoň zabrániť zlepšovaniu sovietsko-japonských vzťahov. Prečo chcú vraziť klin medzi ZSSR a japonsko je celkom jasné: vyriešenie sporných otázok a uzatvorenie spoločnej mierovej zmluvy by prospelo nielen záujmu obidvoch krajín, ale poslúžilo aj záujmom mieru a bezpečnosti na Ďalekom východe a zohralo významnú úlohu vo svetovej politike. M. SMOLÍK Dolárová veľvyslankyňa AKO SA RUTH FARKASOVÄ STALA TITULÄROM USA V LUXEMBURSKU NIE Je už dávno tajomstvom, podľa akého kľúča v Bielom dome rozhodujú o vymenovaní amerického veľvyslanca: za doláre si možno v Spojených štátoch kúpit aj takýto post. Dokazuje to aj nedávne vybavenie Američanky Ruth Farkasovej poverovacími Lewis listinami pre zastupiteľský úrad Spojených štátov v Luxembursku. Oficiálne sa to síce zdôvodnilo tým, že Farkasová ie doktorkou sociálnych vied a prejavila diplomatické schopnosti na rôznych medzinárodných konferenciách, na ktorých sa zúčastňovala ako členka americkej delegácie. To je ale iba jedna stránka veci. Druhou je fakt, že pred prezidentskými voľbami prispela spolu s manželom sumou 300 tisíc dolárov na volebný fond Richarda Ntxona. A tak sa fakticky teraz Nixon odvďačil Ruth Farkasovef svojím podpisom na poverovacie listiny. SAMOTN A táto skutečnost nie je zaujímavá; pozoruhodné je ale, že o príčinách jej nominácie dobre vedeli americkí kongresmani. Odhalili to noviny „La Libre Belgique“, ktoré citovali z protokolu výpovede Ruth Farkasovej pred senátnou komisiou, kam sa musí dostať každý nominovaný diplomat ešte prv, než šéf Bieleho domu podpíše poverovacie listiny. „Keď bola Ruth Farkasová predvolaná pred zahraničnú komisiu senátu, aby toto fórum potvrdilo jej nomináciu, priznala sa, že spolu s manželom vyplatili 300 tisíc dolárov výboru, financujúcemu volebnú kampaň Nixona“, píše citovaný denník. Jeden z členov komisie bol už o tom veľmi dobre informovaný, lebo pani Farkasovej položil otázku, prečo Farkasovct spomínaných 300 tisíc dolárov nevyplatili naraz, ale len 100 000 dolárov a s ďalšou platbou čakali niekoľko týždňov, čiže platbu dokončili fakticky, keď už o prezidentovi bolo zhruba rozhodnuté. Odpoveď znela: „Na príčine bolt burzové pohuby. Nemali sme k dispozícii potrebnú hotovost a tak sme museli předat akcie“. NOVINY „La Libre Belgique“ informujú, že pani Farkasová ,,ubezpečila senátnu komisiu, že ich vklad na volebný fond Richarda Nixona nemá nič spoločné s jej nomináciou na úrad veľvyslanca“. To af v senátnej komisii gavaliersky „potvrdil“ predstaviteľ Bieleho domu, ktorý spomenul, že rozhodujúcim faktorom pri jej nominácii bolo to, že je doktorkou sociológie. AKO sa ukazuje, je Ruth Farkasová zrejme dobrou doktorkou sociológie, lebo dobre vie, kde sa dá rozmnožit kapitál. Luxemburg je totiž americkým bankovým strediskom pre „oblasť spoločného trhu“, kde majú všetky hlavné americké banky a investičné spoločnosti svoje filiálky, a odkiaľ vedú finančné operácie do všetkých krajín EHS. Možno teda predpokladať, že sa Ich investícia do Nixonovej volebnej kampane rýchlo vráti, a to aj s percentami.