Roľnícke Noviny, jún 1973 (XXVIII/129-154)

1973-06-08 / No. 135

Dnes v čísle: zo zápisníka nášho REDAKTORA ■ NIE SŰ VŠETCI ROVNAKÍ .. . ■ TIENE NA RADOSTI OBČANOV VRBOVKY ■ SÚBOR, O KTOROM SA HOVORÍ■POZORNOSŤ DETSKÉMU DIVADLU ■ KEĎ SPIEVAJÚ KO­ZÁCI ■ REGENT V CU­DZOM ŽOLDE ■ ZO SVETA VEDY A TECH­NIKY ■ RADÍME MOTORISTOM PIATOK 8. JÜNA 1973 ROČNÍK XXVIII « ČÍSLO 135 • CENA 1 Kčs Múzy nebudú mlčať ani v lete P riioda sa opät adelet do hýrivého kostýmu. Na pomoc si pribrala voňavé lákadlá rozkvitnutých lúk a strání. Zeleň, stromov, polí sa Intenzívne upína k životo­darným slnečným lúčom a brehy riek, kúpalísk i horské zotavovne sa zapĺňajú prvými návštevníkmi. Nastávajúci čas letných radovánok už môžete rukolapne dešifrovat' nie­len zo stále prudšie žhaviaceho kotúča na oblohe, neko­nečných kolón víkendových áut, unikajúcich spomedzi roz-, pálených múrov miest, zo zvýšenej spotreby smäd uhaslna­­júcieh nápojov, ale aj zo záverečných predstavení divadel­nej sezóny i redukovaných návštev kín. Začína sa ob­dobie plné zá­jazdov, cestova­teľskej a po­­hľadnicovej vel­­kománie, no aj čas kombajnov; týchto obrovi­tých čerpadiel zlatistého pokla­du, pozostávajú­ceho z drobných zrniek, ktoré sú symbolom t prazákladom našej existencie. Vložené v sýpkach, plné letného slnka a súčasne ho zo­sobňujúce, stanú sa celoročným zdrojom ľudskej obživy. Žatva a dovolenky — to sú dve charakteristické polohy leta. Tá prvá, plná statočnej práce baníkov chleba, tá dru­há o znamení regenerácie telesných a duševných síl — v znamení'„uhorkovej sezóny“. Neviem prečo sa práve tá­to plodina stala symbolom ročného obdobia, v ktorom čast našej pospolitosti ,/Výpina“ svoj organizmus z pracovného • zaneprázdnenia za účelom odpočinku, zotavenia. Nebudem ani natoľko zlomyseľný, aby ..som'obšírne porovnával spot­rebu tejto zeleniny so spotrebou produktu vyrábaného z chmeľu, čoho logickým vývodom by mohlo byt objektív­nejšie slovné spojenie „ptvná sezóna“. ]e však isté, že mno­hí z nás-v lete vypínajú“ do takej miery, že sa ich prázd­niny dostávajú do stereotypu akejsi blaženej — prepáčte — „hrošej“ dovolenky, zbavenej snahy o rovnomernejšie využitie voľného času. Najmarkantnejšie možno pocítit vari tento hromadný pre­chod-: k duchovnej pasivite v konzume kultúrných hodnôt. Žijeme často v dokonalom a sebauspokojujúcom presved­čení, že Múzy v lete spia, poprípade — aby nevybočili z radu — tiež sedia po' našom vzore nad pivnou penou. A predsa, i keď niektorú z bohýň umenia možno - pristila neme. kde-tu pri plnom- krígli, nenechajme sa mýliť, lebo aj. letné mesiace neostanú bez príležitostí navštívit zaují­mavé kultúrne podujatia. Nielenže tieto podujatia jestvujú, ale je medzi nimi mnoho takých,-ktoré uspokoja aj tých najnáročnejších. UZ> koncom tohto mesiaca sa napr. začne jedno z dvoch najvýznamnejších folkloristických podujatí — 28. medziná­rodný festival Strážnica 1973. Bude spojený • s • množstvom akcií, medzi iným t -s veľkou výstavou ľudového' umenia. Krátko po tom ožije, podobným podujatím V štýlové pódium amfiteátra v malebnej podtatranskej obeť Východná. Aj keď o krátky čas osirejú javiská našich profesionálnych divadiel, prívrženci Tálie nemusia smútil. Ak zavítajú na budúci týždeň do pekného divadla v Spišskej Novej Vsi, uvidia počas šiestich festivalových večerov výkvet sloven­ského ochotníckeho divadelníctva. Temer vo všetkých krajoch Slovenska prebehnú Letné mierové slávnosti s bohatým kultúrnym programom. Mno­hých fanúšikov dobrého filmu možno dusné sály niektorých kín vyženú von, zato však prírodné kiná v okresných mestách na Slovensku ich prijmú s otvorenou náručou už o pár týždňov, na XXV. [Pokračovanie na 2. str.) MILAN STRAKA STRETNUTIE L. ŠTRGUGALÄ S A N. KOSYGINOM Dôraz na integráciu PRAHA (čstk) — V Hrzánskom paláci v Prahe stretol sa vče< ra predseda vlády dr. L. Štrougal s predsedom Rady minis­trov ZSSR A. N. Knsyginom. Počas rokovania posúdili široký okruh otázok ďalšieho rozvoja čs.-sovietskej spolupráce v roz­ličných oblastiach. Obojstranne sa zdôraznil dôležitý význai* uskutočňovania komplexného programu socialistickej ekono­mickej integrácie pre upevnenie bratskej spolupráce medzi ČSSR a ZSSR a ostatnými členskými štátmi RVHP. Na roková« nf, ktoré bolo v ovzduší priateľstva a vzájomného porozume­nia, zúčastnili sa aj podpredsedovia vlády ČSSR Fr. Hamouz % Ing. V. Húla, zo sovietskej strany podpredsedovia Rady mi­nistrov N. K. Babjakov a M. A. Lesečko, minister zahraničné­ho obchodu N. S. Patoličev ako aj veľvyslanec ZSSR v ČSSR V. V. Mackevič. Zrážky pozitívne ovplyvnia úrody Lepšie vyhliadky JÚN ČIASTOČNE NAPRAVÍ TO, CO POKAZIL MÁJ ■ VÁHA ZfiN BUDE VYŠ­ŠIA ■ VODA POMÔŽE NAJMÄ OKOPANINÁM BRATISLAVA |pk) — Pomerne nepriaznivá bilancia vlahy, ktorú nám zanechala zima a na zrážky tiež chudobná jar, sa odzrkadlila najmä v máji, kedy sa vlastne rozhoduje o úro­de. Dĺžka klasov a počet zŕn sa už nemení. Či dažde z po­sledných dní ešte môžu niečo napraviť, na to nám odpove­dala pracovníčka MPVž SSR Ing. Ludmila Ťapušová. — Na skutočnosti, že o dĺž- vedať, že. zrážky prišli naozaj ke klasov a počte zŕn v kla- v poslednej chvíli a pozitívne soch je už rozhodnuté, ani po do značnej miery napravili to, posledných dažďoch sa už ne-' čo pokazilo májové sucho. Daž­­dá nič zmeniť. Možno však po- de totiž pomôžu zvýšiť váhu zŕn a podperia aj vývoj pro­duktívnych odnoží, z ktorých je nádej, že sa ešte nejaké zr­no vyvinie. Možno konštatovať, že zrážky boli výdatné a poľ­nohospodári takmer vo všet­kých okresoch ich velmi uví­tali. Napríklad v Bratislave v posledných dňoch spadlo v priemere 19 mm zrážok, v Pieš­ťanoch 6. V Hurbanove napa­dalo 5. a 3. júna až 62 mm zrážok, v Lučenci 44 mm. Vý­datné zrážky boli aj v ostat­ných okresoch. Voda pomôže najmä okopaninám a myslím, že pomôže zvýšiť hektárové ú­­rody nielen zemiakov, ale aj cukrovej repy a kukurice na siláž i zrno. Podta slov pracovníka KPS v Košiciach Jána Pošívaka situá­cia s vlahou vo Východoslo­venskom kraji nebola natoľko kritická ako na západnom Slo­vensku. Aj v tomto kraji v po­sledných dňoch výdatne napr­šalo, čo tiež pozitívne ovplyv­ní úrodu obilnín a najmä oko­panín. 1 keď dážď trochu zbrz­dil zber krmovín z prvej kos­by. zrážkam sa potešili všetci poľnohospodári. Tatranská Štrba — nielen turistická, ale aj poľnohospodárska. E"oto RN— S. Barčák NA POČESŤ 4. VÝROČIU DRJV Upevňovať jednotu HANOJ (čstk) - V jednej z oslobodených provincii južné­ho Vietnamu bolo slávnostné zhromaždenie na počesť 4. vý­ročia utvorenia Dočasnej revo­lučnej vlády Juhovietnamskej republiky (ĎRJVj.'rta ktorom sa zúčastnili poprední predsta­vitelia národného frontu oslo­bodenia, DRJV, politických, spo­ločenských a náboženských or­ganizácií južného Vietnamu. K účastníkom zhromaždenia pre­hovoril- predseda poradnej rady ; DRJV Nguyen Him Tho. Vo svo­jom prejave poďakoval ZSSR a ďalším socialistickým kraji­nám a všetkým mierumilovným silám sveta za cennú podporu a pomoc. „Súčasná situácia v južnom Vietname stavia pred náš tud ľeto hlavné úlohy: v duchu národného uzmierenia a súhlasu upevňovať jednotu, bo­jovať za dodržiavanie paríž­skych dohôd“. UPEVŇOVAŤ JEDNOTU A PRIATEĽSTVO Dohoda so ZSSR PRAHA (čstk) — Námestník ministra zahraničných vecí ČSSR Dr. I. Rohál — ll'kiv a námestník ministra zahranič­ných vecí ZSSR N. N. Rodionov podpísali včera v Prahe per­spektívny plán kultúrnej, vedec­kej a školskej spolupráce me­dzi ČSSR a ZSSR. Na slávnost­nom akte sa zúčastnili zástup­ca vedúceho oddelenia medzi­národnej politiky ÜV KSČ M. Štefaňák, predstavitelia Mini­sterstva školstva, kultúry a zdravotníctva, kultúrnych umeleckých zväzov, zástupcovia a Čs. filmu, rozhlasu a televízie. Prítomný bol aj radca-vyslanec veľvyslanectva ZSSR v ČSSR S. I. Prasolov a další členovia veľvyslanectva.- Pri uskutočňo­vaní plánu budú obe strany na­a pomáhať upevňovaniu jednoty zomknutosti socialistického spoločenstva, zvyšovať politickú a ideologickú účinnosť spolu­práce vo všetkých oblastiach kultúry, umenia, vedy, školstva, zdravotníctva, športu, rozhlasu, televízie a tlače a upevňovať priame styky medzi školami, divadlami, tvorivými zväzmi, mládežníckymi, spoločenskými a dalšími organizáciami. Prezident ČSSR navštívil R 50 Beseda s umelcami PRAHA (čstk) — Prezident republiky armádny generál L. Svoboda s manželkou navští­vili včera výstavu,^ usporiadali ú pri príležitosti 50. výročia vzni­ku Čs. rozhlasu a 25. výročia socialistického rozhlasu. Vzác­nych hostí privítal na výstave ústredný riaditeľ Čs. rozhlasu J. Riško a ďalši vedúci pra­covnici Čs. rozhlasu. Prezident republiky si so záujmom pre­zrel expozíciu R 50 a pobesa­­doval s národným umelcom J. Cikkerom a ostatnými umelca­mi, ktorí včera vystupovali v programe „Dňa slovenského rozhlasu“. Súdruh L. Svoboda podpísal sa na záver návštevy do knihý hostí výstavy R 50. Moskovskí hostia u J. Hanusa BRATISLAVA (čstk) — Se­demčlennú skupinu vedúcich pracovníkov Velkého divadla v Moskve na čele s umeleckým riaditelom K. V. Molčanovom v sprievode generálneho konzu­la ZSSR v Bratislave M. M. De­­jeva prijal včera podpredseda vlády SSR Ing. J. Hanus. Umel­ci sa potom stretli na besede s pracovníkmi Oradu vlády SSR, kde si v srdečnom prostredí po­hovorili o práci divadla ako aj výsledkoch hospodárskeho a kultúrneho života na Sloven­sku. Dnes podpíšu protokol PRAHA (čstk) — Včerajší deň XXVII. zasadania RVHP vyhradi­li práci redakčnej komisie, ktorá pripravuje záverečné dokumen­ty. Vedúci a členovia delegácií s využili tento deň na stretnutia našimi dvojstranné představit elmi, na rokovania 1 na prehliadku Prahy. Uskutočnili sa aj pracovné schôdzky jed­notlivých delegácií. Dnes majú v Černínskom paláci v Prahe podpísať protokol o XXVII. za­sadaní RVHP. Stretol som, v Bratislave umoknuténo človeka v stred­ných rokoch a,on celý nateše­ný sa chváli ako ho schvtil dážď a ako sa teši, že zmokol. — Padajú milióny — vravel mi nakoniec a to má pre nás, pre budúcu úrodu, vetkú hodnotu. Äno, nesmierne sucho, ako vra­veli meteorológovia —■ najväč­šie za posledných deväťdesiat rokov, trápilo našich poľnohos­podárov, naše polia. Sucho ohrozovalo tohtoročnú úrodu. Dáždik, niekde t búrky prišli naozaj v poslednej chvíli, po­lia akoby ožili, suchom tresta­né rastliny sa vzchopili. My' všetci,; či už’ pracujeme v poľ' nohospodárstve alebo hocikde inde, sme si s uľahčením vy­dýchli. Lebo- načo tajiť, 'hoci správnou agrotechnikou vieme' značne, ba povedal by som, že v rozhodujúcej miere ovplyvniť vývoj rastu kultúrných rastlín, pre'dsa len značne sme odkáza­ní aj na vplyvy počasia. V mno­hých družstvách a štátnych majetkoch majú už vybudované zavlažovacie zariadenia, ktoré pracovali a i dnes pracujú na plno a dodávajú poliam vlahu. Lenže tieto možnosti, hoci kaž­doročne vzastajú, predsa len nestačia vyrovnať chýbajúcu vlahu v najpotrebnejšej miere. A preto teda tá radosť z kaž­dej kvapky dažďa. S príchodom daždä vznikli však aj obavy. Dnes je totiž Medarda. Nebýva to vždy tak, že by Medardova kvapka na­ozaj štyridsať dní kvapkala. Ale po vlaňajších skúseno­stiach, keď nám pred žatvou i v žatve dažde narobili mnoho starostí i škody, uvažujeme nad počasím i nad prípadnými dažďami v najbližších týždňoch trochu ináč. To vlaňajšie poča sie, okrem škody, poskvtlo nám vela poučenia. Skúsenosti hovo ria, že je zle ak sa človek mu­sí učiť na vlastnej škode, lepšie je, ak svojim rozumom škode predchádza. Mnohí sme sa z toho vlaňajška poučili. Prejavi­lo sa a prejavuje už pri zbere krmovín. Prejavuje sa to i v dôkladnejšej príprave na žatvu. Nielen kombajnov, ale aj pre pozberovú úpravu Ale sme si toho všade dostatočne vedomí? Stretli sme sa a stretávame aj s názormi, že také problémy, aké boli vlani, nebudú sa už opakovať, pretože podobné po­časie nebude aj v tomto roku. Nebude! Ale v každom roku robí počasie rolníkovi určité starosti, hoci vždy v iných ob­menách. Dnešný roľník-druž* stevník nestojí sám proti ne­priazni prírody. Má k dispozícii vedecké i technické vymože­nosti, stojí za ním celá naša spoločnosť. Ale zo skúseností vyplýva, že nemožno podceňo­vat, ani zľahčovať vplyvy po­časia. Vyhráva ten, koho ne­priaznivé vplyvy nezaskočia.

Next