Roľnícke Noviny, januar-marec 1974 (XXIX/1-76)

1974-03-29 / nr. 75

K aždý rok s príchodom jari dediny ožívajú čulým ru­chom. Domy i priestranstvá okolo nich menia svoju tvár, v záhradách pribúdajú kvety, šikovné ruky brigádnikov skrášľujú vzhľad obce. Pravda, nie každej, lebo zatiaľ sa ešte všade nepodarilo funkcionárom národ­ných výborov podnietiť iniciatívu občanov. Nedávna som prechádzal cez Trnavský okres, ktorý je v skrášľovaní životného prostredia príkladom. Školská mlá­dež nielen v sidle okresu, aie v každej obci odstraňovala z ulíc i trávnatých plôch nečistotu, nikde neostal ani len jeden zbytočný papier. Nevdojak sa mi vynorila otazka: Prečo rovnako úspešne neorganizujú jarné upratovanie v každom okrese, najmä v našom hlavnom meste? Prečo som si spomenul aj na Bratislavu? Raz mi totiž jeden poľno­hospodár povedal, že len preto by nechcel bývať v Brati­slave, lebo takmer ■B k m n ■ každá ulica je veľ­š% p x? t/L. Hä m u d&M jěňh ké smetisko. Tvrde-Mfk rak jt B w Ji fHi ff" nie dokumentoval •I» lIH'SkíMl najmä ulicou Feb­ruárového víťaz- IJtfÄ stva, ktorá nie je m hodná svojho dús-V yl/vf V« ■ tajného názvu už aj preto, že prach VLADIMÍR FAPŠO spôsobuje doteraz VL,rtUlMm nenahradená zem medzi koľajnicami električky betónovými podvalmi. Poukázal na mnohé tráv­naté plochy a kríky oblepené papiermi a „spestrené“ bu­rinou. Neodpustil si poznámku, že je dosť chemických prí­pravkov na ničenie buriny. Je síce pravda, že hlavné mesto Slovenska by malo byť výkladnou skriňou našej vlasti, avšak nielen Bratislava, ale aj mnohé vidiecke mestá občas pôsobia dojmom, akoby sa bo] cez ne prehnal uragán. A to nie je pre nás najlep­šia vizitka. V tomto roku si pripomíname jubileum — štvrťstoročie socialistického poľnohospodárstva. Keďže s jeho prerodom súvisí aj prerod našej dediny, mala by to dokumentovať aj súčasnosť. Avšak nie každý hospodársky dvor poľnohos­podárskeho podniku je v súlade s budujúcou sa obcou. Ak občania vyvíjajú iniciatívu pri skrášľovaní obce, mali by lak urobiť aj pri vylepšovaní si životného a pracovného pro­stredia areálu družstva. Takmer z každého domu niekto pracuje v miestnom poľnohospodárskom podniku. A keďže si urobil poriadok okolo vlastného domu, prečo by nemo­hol ruky priložiť k dielu aj v areáli, v ktorom pracuje a preniesť doňho kus svojho domova. Veru, mnohé poľnnhopodárske podniky, aj keď nž štvrtý rok sa súťaží o zlepšenie životného a pracovného prostre­dia. svojim vzhľadom nezapadajú do súčasnosti. A jc to nielen na škodu družstevníkov, ale celej spoločnosti. V za­blatenom, znečistenom prostredí sa neuskladnené stroje i novopostavené budovy rýchlejšie opotrebujú, treba čas­tejšie vynakladať peniaze na ich opravu a premaľovanie. O zlepšovaní životného n pracovného prostredia v poľ­nohospodárskych podnikoch sa hovorí každý deň. Niekde konajú, inde čakajú. Pretože je čakajúcich dosť, minister (Pokračovanie na 2. str.) # UŽ roky sa nevydarila taká jar, ako tohto roku. Slniečko rozohrialo zem, rozkvitli kvety i stromy začali rašit. Táto prekrás­na jar láka do prírody človeka, jej odvekého ob­divovateľa. Foto: RN — Bartoš DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV PIATOK 29. MARCA 1974 • ROČNÍK XXIX. ČÍSLO 75 • CENA 1 Kčs Naša škola - opora socializmu VĎAKA A ÚCTA UČITEĽOM BRATISLAVA (dan) — V slávnostne vyzdobenej aule Univer­zity Komenského v Bratislave sa včera zišli najlepší učitelia z celého Slovenska pri príležitosti tohtoročného Dňa učite­ľov. Prítomní' privítali medzi sebou delegáciu ÚV KSS a vlády SSR, vedenú členom Predsedníctva a tajomníkom ÚV KSS L. Pezlárom, ako aj ďalších členov delegácie, podpredsedu vlády SSR J. Hamisa, vedúceho odd. ÚV KSS I. Litvaja, ministra školstva SSR Š. Chochola a ministra zdravotníctva E. Matě­jíčka* Slávnostný prejav predniesol minister školstva SSR prof. Ing. ß. Chochol. Tlmočil prítomným srdečné poďakovanie našich straníckych a štátnych orgánov za ich veľký podiel na výcho­ve našej mladej generácie. Zdô raznil, že školy, výchovné za­riadenia všetkých stupňov uro­bili veľa pre realizáciu záverov XIV. zjazdu našej strany a vla­ňajších júlových plén ÚV KSČ a ÚV KSS, pravda, náročnosť na prácu škôl »stále vzrastá. Ešte intenzívnejšie musia učite­lia i všetci školskí pracovníci dbať na zaškoľovanie detí v materských školách, treba zlep­šiť dochádzku žiakov dp škôl, väčšiu starostlivosť venovať de­ťom zo zaostalejšieho prostre­dia. Nemenej dôležitou ulohou je skvalitnenie profesionálnej orentácie mládeže, ktorá končí povinnú školskú dochádzku. Naša škola je oporou socializ­mu, jej cieľom je vychovávať mládež oddanú socializmu, ver­nú ideálom marxizmu-leniniz­­mu a proletárskeho internacio-STRANÍCKA A VLÄDNÄ DELEGÁCIA NA SLÁV­NOSTNOM ZHROMAŽDE­NÍ fii VYZNAMENALI NAJLEPŠÍCH ■ RASTIE NÁROČNOSŤ NA PRÁCU ŠKÔL ■ JEDNOTNÉ PÔ­SOBENIE UČITEĽOV A CELEJ SPOLOČNOSTI naliznni, mládež, ktorá vyras­tie v platných členov tejto spo­ločnosti. • Súdruh Chochol vy­jadril presvedčenie, že jeduot­­ným a cieľavedomým úsilím školy a celej spoločnosti do­siahne naša škola vo výcliovno­­vyučovacom procese ďalšie úspechy. Minister školstva SSR odo­vzdal potom 76 učiteľom diplo­my o udelení čestných titulov „Zaslúžilý učiteľ“ a 30 škol­ským pracovníkom diplomy o udelení čestných titulov „Zaslú­­(Pokračovanie na 2. str.-j ROĽNÍCKYCH NOVÍN K 25. VÝROČIU SOCIALISTICKÉHO POĽNOHOSPODÁRSTVA Vážení čitatelia, už na bu­dúci týždeň začne sa súťaž' Roľníckych novín, o ktorej sme vás v uplynulých dňoch podrobne informovali. Preto, ak sa chcete zapojit do nej aj vy, napíšte nám vaše skú­senosti, príhody a spomien-ky zo zakladania družstiev nielen z vašich dedín, ale aj z tých, kde ste pomáhali presvedčovať malých a stredných roľníkov pre vstup do JRD. Vaše spomien­ky priblížia mladej generá­cii historické udalosti, ktoré znamenali prelom v živote malých a stredných roľní­kov, Mnohí zo staršej gene­rácie už poslali do našej re­dakcie canné príspevky z tých čias. Preto nečakajte, a zapojte sa do našej sú­ťaže. Môžete získať jednu z mnohých cien. RAZ V SLANEJ LEHOTE... Bol to taký pekný slnečný deň a na úbočí po ľavé) stra­ne cesty z Voltára do České­ho Brezová diala sa historic­ká událost — prvá spoločná družstevná sejba. Nehučali traktory, lebo ich nebolo, ozývali sa však mierne pokri­ky na kone, zapriahnuté sejačkách. V tej, na prvý po­v hľad trme-vrme pohyboval sa mladík, čo dost kontrastovalo so šedinami viacerých, ktorí držali v rukách opraty, a di­rigoval. „Sváko, vy pôjdete na Ve­­novo a Veno na vaše“ — usmernil jedného z tých, už takmer strlebrovlasých a ten ho poslúchol, hoci patril v dedine medzi najväčších gaz­dov. Mládenec — Ján Tátik — vedel,- prečo tak robí, Bo la to prvá sejba a ľudia my­slením ešte vôbec nie prero­bení. Zdrží sa na vlastnej parcele, vsype do nej viac s nádejou, že táto novota do žatvy nevydrží a on bude mat zase ... Nedôvera? Možno i to, predovšetkým však opa trnost, záujem, aby sa. nová a dobrá vec podarila. Takú teda mali prvú druž stevnú jar mladí družstevníci v slanej Lehote, ktorí si ešte roku 1948 založili strojové u 11. novembra 1949 družstvo roľnícke, to jednotné. Zdruío vanie sa nebolo pre nich ni­jakou mimoriadnou novinkou. V obci pôsobil učiteľ V. Eng ler, ktorý sa stal dušou drob nochovateíského spolku. Oko lo drobnochovu združovali sa mladí i starí, naučili sa rie­­šit nejeden problém spoloč ne a keď sa potom objavila myšlienka strojových a jed­notných roľníckych družstiev, patrili medzi prvých. Začiatky svojho družstva opreli predovšetkým o to, čo ich zbližovalo už viac rokov — o hydinu. Štyri drevené kuríny, v nich spolu okolo tristo sliepok, i rodinný domček pri kurínoch vedúceho, alebo ošetrovateľa — to bola v tom čase stavba sta­vieb, reprezentant rodiacej sa socialistickej poľnohos­podárskej veľkovýroby. Dnes už tieto kuríny nejest­vujú. Vystriedali ich dve mo­derné haly pre výkrm brojle rov, z ktorých aj vlani vyšlo zhruba dvanást vagónov hy­dinového mäsa, a jedna hala pre päítisic nosníc■ Družstevníci sa nespolieha­li na to, že im bude všetko staval niekto iný, ako naprí­klad farmu. Pustili sa 'do vý­stavby kravína, v ktorom vy užili povalové priestory ako senník. A ako si len nechali zäležat, na robote, na omietke á vôbec na všetkom! Bratia Vargôvci,’ murári, vložili spo­lu s ostatnými do tejto stav­by kus svojho srdca. Kravín slúži i dnes a dojnice o ňom do-ja po 8200 litrov mlieka. 7. pastierne vytvorili oši­páreň, postavili garáž a gaz­dovali a gazdovali. Predseda družstva Ján jahodník mal nemálo práce, starostí, najmä po, utvorení okresu P olt ár (1. januára 1951), keď mu začali doslova vyberal po jednom ľudí do funkcií. Pavol Varga odišiel za družstevného refe­renta, Ondrej Varga za pred­seda ONV, aby sa neskôr na­koniec predsa len vrátil do 'družstva a stal sa druhým a súčasne i posledným jeho predsedom, po rokoch odišiel na nejaký čas i /, Táčik, aby sa tiež vrátil, atď. Vo februári 1965 sa JRD Slaná Lehota stalo súčastou o celé tri roky mladšieho, ale podstatne väčšieho JRD Föl­tár. Katarína Pajerová a Jozef Jahodník, zakladajúci členo­via slanolehotského družstva pracujú aj dnes. j. Školník, držiteľ vyznamenania Za vy­nikajúcu prácu je na dôchod­ku, ale traktor neopustil. O. Filčík je tiež na dôchodku a spolu s J Jahodnikom, býva­lým predsedom zaiste si ob čas zaspomínajú na prejdenú cestu. j. Táčik je predsedom ZO KSS pri JRD Pokrok. On­drej a Pavol Vargovci sú už tiež dôchodcami. A čo Koli­­máro-vci a ďalší? Všptci tvorili kedysi v tej malej obci neveľkú družstev­nú rodinu, taký ostrovček v mori ešte prevládajúceho sú­kromného hospodárenia ,a svojím priekopníckym činom položili vlastne základ rodi­ne dnes veľkej, silnej, uvedo­melej, ktorá v Lučenskom ok­rese patrí na špicu. Potvrdilo sa to aj na tohtoročnej vý­ročnej členskej schôdzi 1. marca, keď riaditeľ OPS v Lučenci Ing. L. Jánošík odo­vzdal JRD Pokrok v Poltári Putovnú štandardu OPS a OV ZDR ako najlepšiemu druž­stvu v okrese i za druhý pol­rok 1973. Pri oslavách 25. vý­ročia založenia družstva bude teda dvojnásobný dôvod k hr­dosti. I. VENCLÍK Dnes je J. Táčik predsedom ZO KSS pri JRD Pokrok Pol­­tár. Foto: E. Karaba'

Next