Roľnícke Noviny, januar-marec 1974 (XXIX/1-76)
1974-03-29 / nr. 75
K aždý rok s príchodom jari dediny ožívajú čulým ruchom. Domy i priestranstvá okolo nich menia svoju tvár, v záhradách pribúdajú kvety, šikovné ruky brigádnikov skrášľujú vzhľad obce. Pravda, nie každej, lebo zatiaľ sa ešte všade nepodarilo funkcionárom národných výborov podnietiť iniciatívu občanov. Nedávna som prechádzal cez Trnavský okres, ktorý je v skrášľovaní životného prostredia príkladom. Školská mládež nielen v sidle okresu, aie v každej obci odstraňovala z ulíc i trávnatých plôch nečistotu, nikde neostal ani len jeden zbytočný papier. Nevdojak sa mi vynorila otazka: Prečo rovnako úspešne neorganizujú jarné upratovanie v každom okrese, najmä v našom hlavnom meste? Prečo som si spomenul aj na Bratislavu? Raz mi totiž jeden poľnohospodár povedal, že len preto by nechcel bývať v Bratislave, lebo takmer ■B k m n ■ každá ulica je veľš% p x? t/L. Hä m u d&M jěňh ké smetisko. Tvrde-Mfk rak jt B w Ji fHi ff" nie dokumentoval •I» lIH'SkíMl najmä ulicou Februárového víťaz- IJtfÄ stva, ktorá nie je m hodná svojho dús-V yl/vf V« ■ tajného názvu už aj preto, že prach VLADIMÍR FAPŠO spôsobuje doteraz VL,rtUlMm nenahradená zem medzi koľajnicami električky betónovými podvalmi. Poukázal na mnohé trávnaté plochy a kríky oblepené papiermi a „spestrené“ burinou. Neodpustil si poznámku, že je dosť chemických prípravkov na ničenie buriny. Je síce pravda, že hlavné mesto Slovenska by malo byť výkladnou skriňou našej vlasti, avšak nielen Bratislava, ale aj mnohé vidiecke mestá občas pôsobia dojmom, akoby sa bo] cez ne prehnal uragán. A to nie je pre nás najlepšia vizitka. V tomto roku si pripomíname jubileum — štvrťstoročie socialistického poľnohospodárstva. Keďže s jeho prerodom súvisí aj prerod našej dediny, mala by to dokumentovať aj súčasnosť. Avšak nie každý hospodársky dvor poľnohospodárskeho podniku je v súlade s budujúcou sa obcou. Ak občania vyvíjajú iniciatívu pri skrášľovaní obce, mali by lak urobiť aj pri vylepšovaní si životného a pracovného prostredia areálu družstva. Takmer z každého domu niekto pracuje v miestnom poľnohospodárskom podniku. A keďže si urobil poriadok okolo vlastného domu, prečo by nemohol ruky priložiť k dielu aj v areáli, v ktorom pracuje a preniesť doňho kus svojho domova. Veru, mnohé poľnnhopodárske podniky, aj keď nž štvrtý rok sa súťaží o zlepšenie životného a pracovného prostredia. svojim vzhľadom nezapadajú do súčasnosti. A jc to nielen na škodu družstevníkov, ale celej spoločnosti. V zablatenom, znečistenom prostredí sa neuskladnené stroje i novopostavené budovy rýchlejšie opotrebujú, treba častejšie vynakladať peniaze na ich opravu a premaľovanie. O zlepšovaní životného n pracovného prostredia v poľnohospodárskych podnikoch sa hovorí každý deň. Niekde konajú, inde čakajú. Pretože je čakajúcich dosť, minister (Pokračovanie na 2. str.) # UŽ roky sa nevydarila taká jar, ako tohto roku. Slniečko rozohrialo zem, rozkvitli kvety i stromy začali rašit. Táto prekrásna jar láka do prírody človeka, jej odvekého obdivovateľa. Foto: RN — Bartoš DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV PIATOK 29. MARCA 1974 • ROČNÍK XXIX. ČÍSLO 75 • CENA 1 Kčs Naša škola - opora socializmu VĎAKA A ÚCTA UČITEĽOM BRATISLAVA (dan) — V slávnostne vyzdobenej aule Univerzity Komenského v Bratislave sa včera zišli najlepší učitelia z celého Slovenska pri príležitosti tohtoročného Dňa učiteľov. Prítomní' privítali medzi sebou delegáciu ÚV KSS a vlády SSR, vedenú členom Predsedníctva a tajomníkom ÚV KSS L. Pezlárom, ako aj ďalších členov delegácie, podpredsedu vlády SSR J. Hamisa, vedúceho odd. ÚV KSS I. Litvaja, ministra školstva SSR Š. Chochola a ministra zdravotníctva E. Matějíčka* Slávnostný prejav predniesol minister školstva SSR prof. Ing. ß. Chochol. Tlmočil prítomným srdečné poďakovanie našich straníckych a štátnych orgánov za ich veľký podiel na výchove našej mladej generácie. Zdô raznil, že školy, výchovné zariadenia všetkých stupňov urobili veľa pre realizáciu záverov XIV. zjazdu našej strany a vlaňajších júlových plén ÚV KSČ a ÚV KSS, pravda, náročnosť na prácu škôl »stále vzrastá. Ešte intenzívnejšie musia učitelia i všetci školskí pracovníci dbať na zaškoľovanie detí v materských školách, treba zlepšiť dochádzku žiakov dp škôl, väčšiu starostlivosť venovať deťom zo zaostalejšieho prostredia. Nemenej dôležitou ulohou je skvalitnenie profesionálnej orentácie mládeže, ktorá končí povinnú školskú dochádzku. Naša škola je oporou socializmu, jej cieľom je vychovávať mládež oddanú socializmu, vernú ideálom marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacio-STRANÍCKA A VLÄDNÄ DELEGÁCIA NA SLÁVNOSTNOM ZHROMAŽDENÍ fii VYZNAMENALI NAJLEPŠÍCH ■ RASTIE NÁROČNOSŤ NA PRÁCU ŠKÔL ■ JEDNOTNÉ PÔSOBENIE UČITEĽOV A CELEJ SPOLOČNOSTI naliznni, mládež, ktorá vyrastie v platných členov tejto spoločnosti. • Súdruh Chochol vyjadril presvedčenie, že jeduotným a cieľavedomým úsilím školy a celej spoločnosti dosiahne naša škola vo výcliovnovyučovacom procese ďalšie úspechy. Minister školstva SSR odovzdal potom 76 učiteľom diplomy o udelení čestných titulov „Zaslúžilý učiteľ“ a 30 školským pracovníkom diplomy o udelení čestných titulov „Zaslú(Pokračovanie na 2. str.-j ROĽNÍCKYCH NOVÍN K 25. VÝROČIU SOCIALISTICKÉHO POĽNOHOSPODÁRSTVA Vážení čitatelia, už na budúci týždeň začne sa súťaž' Roľníckych novín, o ktorej sme vás v uplynulých dňoch podrobne informovali. Preto, ak sa chcete zapojit do nej aj vy, napíšte nám vaše skúsenosti, príhody a spomien-ky zo zakladania družstiev nielen z vašich dedín, ale aj z tých, kde ste pomáhali presvedčovať malých a stredných roľníkov pre vstup do JRD. Vaše spomienky priblížia mladej generácii historické udalosti, ktoré znamenali prelom v živote malých a stredných roľníkov, Mnohí zo staršej generácie už poslali do našej redakcie canné príspevky z tých čias. Preto nečakajte, a zapojte sa do našej súťaže. Môžete získať jednu z mnohých cien. RAZ V SLANEJ LEHOTE... Bol to taký pekný slnečný deň a na úbočí po ľavé) strane cesty z Voltára do Českého Brezová diala sa historická událost — prvá spoločná družstevná sejba. Nehučali traktory, lebo ich nebolo, ozývali sa však mierne pokriky na kone, zapriahnuté sejačkách. V tej, na prvý pov hľad trme-vrme pohyboval sa mladík, čo dost kontrastovalo so šedinami viacerých, ktorí držali v rukách opraty, a dirigoval. „Sváko, vy pôjdete na Venovo a Veno na vaše“ — usmernil jedného z tých, už takmer strlebrovlasých a ten ho poslúchol, hoci patril v dedine medzi najväčších gazdov. Mládenec — Ján Tátik — vedel,- prečo tak robí, Bo la to prvá sejba a ľudia myslením ešte vôbec nie prerobení. Zdrží sa na vlastnej parcele, vsype do nej viac s nádejou, že táto novota do žatvy nevydrží a on bude mat zase ... Nedôvera? Možno i to, predovšetkým však opa trnost, záujem, aby sa. nová a dobrá vec podarila. Takú teda mali prvú druž stevnú jar mladí družstevníci v slanej Lehote, ktorí si ešte roku 1948 založili strojové u 11. novembra 1949 družstvo roľnícke, to jednotné. Zdruío vanie sa nebolo pre nich nijakou mimoriadnou novinkou. V obci pôsobil učiteľ V. Eng ler, ktorý sa stal dušou drob nochovateíského spolku. Oko lo drobnochovu združovali sa mladí i starí, naučili sa riešit nejeden problém spoloč ne a keď sa potom objavila myšlienka strojových a jednotných roľníckych družstiev, patrili medzi prvých. Začiatky svojho družstva opreli predovšetkým o to, čo ich zbližovalo už viac rokov — o hydinu. Štyri drevené kuríny, v nich spolu okolo tristo sliepok, i rodinný domček pri kurínoch vedúceho, alebo ošetrovateľa — to bola v tom čase stavba stavieb, reprezentant rodiacej sa socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Dnes už tieto kuríny nejestvujú. Vystriedali ich dve moderné haly pre výkrm brojle rov, z ktorých aj vlani vyšlo zhruba dvanást vagónov hydinového mäsa, a jedna hala pre päítisic nosníc■ Družstevníci sa nespoliehali na to, že im bude všetko staval niekto iný, ako napríklad farmu. Pustili sa 'do výstavby kravína, v ktorom vy užili povalové priestory ako senník. A ako si len nechali zäležat, na robote, na omietke á vôbec na všetkom! Bratia Vargôvci,’ murári, vložili spolu s ostatnými do tejto stavby kus svojho srdca. Kravín slúži i dnes a dojnice o ňom do-ja po 8200 litrov mlieka. 7. pastierne vytvorili ošipáreň, postavili garáž a gazdovali a gazdovali. Predseda družstva Ján jahodník mal nemálo práce, starostí, najmä po, utvorení okresu P olt ár (1. januára 1951), keď mu začali doslova vyberal po jednom ľudí do funkcií. Pavol Varga odišiel za družstevného referenta, Ondrej Varga za predseda ONV, aby sa neskôr nakoniec predsa len vrátil do 'družstva a stal sa druhým a súčasne i posledným jeho predsedom, po rokoch odišiel na nejaký čas i /, Táčik, aby sa tiež vrátil, atď. Vo februári 1965 sa JRD Slaná Lehota stalo súčastou o celé tri roky mladšieho, ale podstatne väčšieho JRD Föltár. Katarína Pajerová a Jozef Jahodník, zakladajúci členovia slanolehotského družstva pracujú aj dnes. j. Školník, držiteľ vyznamenania Za vynikajúcu prácu je na dôchodku, ale traktor neopustil. O. Filčík je tiež na dôchodku a spolu s J Jahodnikom, bývalým predsedom zaiste si ob čas zaspomínajú na prejdenú cestu. j. Táčik je predsedom ZO KSS pri JRD Pokrok. Ondrej a Pavol Vargovci sú už tiež dôchodcami. A čo Kolimáro-vci a ďalší? Všptci tvorili kedysi v tej malej obci neveľkú družstevnú rodinu, taký ostrovček v mori ešte prevládajúceho súkromného hospodárenia ,a svojím priekopníckym činom položili vlastne základ rodine dnes veľkej, silnej, uvedomelej, ktorá v Lučenskom okrese patrí na špicu. Potvrdilo sa to aj na tohtoročnej výročnej členskej schôdzi 1. marca, keď riaditeľ OPS v Lučenci Ing. L. Jánošík odovzdal JRD Pokrok v Poltári Putovnú štandardu OPS a OV ZDR ako najlepšiemu družstvu v okrese i za druhý polrok 1973. Pri oslavách 25. výročia založenia družstva bude teda dvojnásobný dôvod k hrdosti. I. VENCLÍK Dnes je J. Táčik predsedom ZO KSS pri JRD Pokrok Poltár. Foto: E. Karaba'