Rozhlas, 1973 (XXIX/1-52)
1973-01-01 / No. 1
KIEŽ VŠETCI 7. q VYHRÁME í -O Vitaj nám, Nový rok. Preskakujeme medzník. Zaznel zvuk paličky, ktorú nezbedný chlapec drží na oceľových prútoch parádneho plota — a beží. Čo zazvonenie na jednom prúte, to rok, Začuli sme práve gong roku 1973. Sme na jeho začiatku. Mihol so ako okamih, ked mladá žena povie svojmu mužovi: „Pohlo sa vo mne dieťa.“ Všetko ju čaká, bolesť, starosti, práca i nevypovedateľná krása. Naše srdce odkrajuje z viac ako tridsaťjeden miliónov sekúnd jedného roka. DVÍHAME času A je vari medzi nami taký, čo nepomyslel na to, čo nás bezprostredne čaká? Lebo darmo, čoraz viac nás pokukuje po roku dvetisíc, chcejúc sa ho dožiť. Najprv sa však treba prelúskať cez tie dni a týždne najbližšie, aj obyčajným rokom 1973. Pohľad nazad a konfrontovanie s tým, čo sme si predsavzali pred rokom, nám dáva optimizmus. „Čaká nás ťažký rok, hovorili sme pred dvanástimi mesiacmi, bude sa v ňom preverovať angažovanosť, politická i odborná zdatnosť, obetavosť kolektívov aj každého jednotlivca.“ A aké je jeho finále? Najprv rok 1972 hodnotil generálny tajomník strany súdruh Husák v Ústí nad Orlocí: „Je to úspešný rok, charakterizuje ho dynamický rozvoj a stabilita československého hospodárstva.“ A na decembrovom pléne Ústredného výboru Komunistickej strany Československa predseda Federálnej vlády súdruh Štrougal konštatoval: „Celková bilancia tohto roka je priaznivá. Ukazuje, že objem utvorených zdrojov bude vyšší, než s akým rátala päťročnica.“ Teda naozaj dobrý rozbeh po dvoch rokoch na tretiu priečku. Kto však z nás nemá v tom roku aj tisíc svojich plánov. Každý jeden. Aj ked nie sú ako tie plány spoločnosti rozvrhnuté na každý mesiac, dekádu či deň. A predsa na ne až priveľmi STAROSTLIVO STRIEHNEME zabúdajúc niekedy, že by bolo načim s rovnakou opaterou pamätať aj na tie fabrické. Akože nie. Aj ostro sledovaný vlak je totiž závislý na najneznámejšom výhybkárovi a ešte priliehavejšie to ktosi vravel takto: „Aj vlak do budúcnosti má spacie vozne.“ Klobúk dolu pred výhybkárom a spacie vozne odpojiť! To si žiadajú naše dni. Pred časom hľadali rezervy vo Východoslovenských strojárňach v Košiciach. Aj miesto pre stroje. Vymeriavali každý štvorcový meter, slepé kúty. A našli. Našli čo hľadali. Vraveli tomu „hľadáme celiny.“ Čo vari chlapský postoj, keď stojíme s pohárom šampanského v ruke, nie je podobnou príležitosťou. Zacielenie hľadáčikom a cvak. Objavil som celinu v sebe. Možno na vyvolanej snímke výjde pohodlnosť, kult priemernosti, malá húževnatosť, či závisť, trošku či viac, ale rozhodne tam bude SNAHA NIEČO ZNAMENAŤ, mať úspech, urobiť malý zázrak v roku sedemdesiatomtreťom. Ako teda ďalej? Cieľavedomosťou. Úprimnou snahou chápať súvislosti, vidieť a cítiť zmysel takých či onakých opatrení a pomáhať im zakotviť v živote. Odborníci tomu hovoria suchársky: rast výko-nu, zefektívňovanie, znižovanie nákladov, využívanie základných prostriedkov, fondu pracovného času, atd. Ušité na mieru pracoviska je to návod jedna radosť. Chápanie súvislostí je však rovnako v tom, vidieť väzby ďaleko širšie, priam vo fundamente. Vidieť dosah otázky predstaviteľa ministerstva práce v Taliansku: „Čo môžeme robiť s doktormi nezamestnanosti.“ Rozobrať sa v správe o banskom nešťastí v Belgicku: „Šesť mŕtvych; dvaja Turci, dvaja Španieli, jeden Talian a Belgičan!“ Chápať podstatu hoci v správach z ďalekého Chile. Stačí pohľad na mapu, na ten úzky pásik krajiny, ktorá akoby bola oporným múrom Južnej Ameroky pred vodami Tichého oceána a uvedomíme si, že pre krajinu je otázka dopravy životnou otázkou. A ako sa to mohlo stať, že sa jedného dňa na všetkých hlavných cestách Chile objavili odrazu oceľoví ježkovia. Autokolóny zastali na prázdnych pneumatikách. Náhoda? Nie! Pápež vyhlásil, že je sklamaný výsledkom rokovaní v Paríži: „Ľudstvo nedostalo najkrajší vianočný dar. mier vo Vietname.“ Áno, nedostalo. Ale vari sú na vine Vietnanci? Tí, čo denno-denne už koľký rok zakúšajú ako vonia pušný prach, tí, čo vedia najlepšie posúdiť o koľko vzácnejší dar by bol REDAKCIA MIER NA VIANOCE vlani, predvlani a ešte predtým. Oni sa dívajú na svet ako človek, čo je chorý. Keď bol zdravý, mal tisíc želaní, teraz má jedinké, zdravie. Jediné a hlavné želanie Vietnamcov je mier. Ale nie mier sľúbený, mier garantovaný. Stromy, čo rastú vo vietnamských džugliach sú tvrdé, klinec do dreva nedostaneš. Ľudia ešte tvrdší. Ľudstvo nedostalo najkrajší vianočný dar preto, lebo bomby Pentagonu naďalej kreslia na ryžových poliach zrkadlá hrôzy. Neďaleko Rigy je pôsobivý pamätník umučených v druhej svetovej vojne. Akoby zo zeme búši tam do uší návštevníkov zosilnený tlkot ľudského srdca. „Nezomreli sme, žijeme, čujte ľudia, chráňte si, rozvíjajte, rozmnožujte to, čo sme vybojovali,“ lúštiš symboliku. Celiny, ktoré pri dobrej vôli objaví v sebe zaiste každý z nás, môžu zaradiť ešte ŠTEDREJŠIE AKO VLANI, keď vštepíme spomínaný odkaz ďalším, keď ho statočne ponesieme ako neznámi zo štafety. Lebo opäť každého z nás čaká rok práce, gong sa rozochvel. Čujeme jeho hlas a tušíme, čaká nás starosť, práca i krása. Víťazstvo 7:3 však dosiahneme iba spoločne a v otvorenom boji. aj v budúcom roku veľa pracovných a osobných # Šéfredaktor Ladislav Balaj % Redakcia: Zochova 3, Bratislava # Priama linka: 356-51 # Vydáva: Pravda, tlačový kombinát KSS, vydavateľstvo PRAVDA • Administrácia: Volgogradská 8, tel. 588-07 • Cena jednotlivého Výtlačku Kčs 1 # Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú # Rozširuje PNS % Tlači Kníhtlačiareň Svornosť, n. p., výroba kníh a časopisov, Bratislava, Odborárske nám. č. 3 # Uzávierka 22. decembra 1972. Foslucháčom rozhlasu a našim čitateľom želáme úspechov