Rozhlas, 1974 (XXX/1-52)
1973-12-31 / No. 1
ROZHLAS do nového roku V prvej pelevici decembra sa neďaleko Bratislavy zišli rozhlasoví pracovnici, cby si navzájem vymenili tvorivá skúsenosti a poradili sa, ako ďalej skvalitňovať programová prácu. Bilancovali a zamýšľali sa nad novými úlohami. Seminár ukázal, že jubilejný rok 50. výročia rozhlasu v Československu znovu poskytol presvedčivé dôkazy o neklesajúcom záujme našich ľudí o rozhlas, že spojenie medzi mikrofónom a poslucháčmi je stále živé, všestranne inšpirujúce a podnecuje rozhlasových pracovníkov k stále vyššej programovotvorivej práci. Zaväzujú k tomu i výsledky dosiahnuté nielen na domácej sieti, ale aj v zahraničí (Priz Bratislava, Interradio OIRT, Festival rozhlasových hier v Piešťanoch s medzinárodnou účasťou, slovenské hry v cudzojazyčnom převedeni na vlnách iných rozhlasov atd.) Práve táto okolnosť viedla rozhlasových pracovníkov na spomenutom seminári k prehodnocovaniu doterajších tvorivých postupov i v oblasti nmeleckýcb programov. Napríklad i na úseku rozhlasových hier, ktoré patria vedľa spravodajstva a zábavných hudobno-slovných magazínov medzi najpočúvanejšie programy, pôjde o ďalšie prehlbenie ich kvality. Naša dramaturgia si dáva za cieľ: posunúť pôvodnú dramatickú tvorbu rozhlasu do rovnocenného partnerstva s hrou divadelnou a umeleckým filmom, a to nielen čo do umeleckej úrovne, ale aj z hľadiska jej spoločenského docenenia v kontezte iných umeleckých oblasti. Pravidelné festivaly, knižné vydania rozhlasových hier, odborné semináre za spolupráce umeleckých zväzov, sústavné rozvíjanie teoreticko-kritickej činnosti a pod. chcú byť k tomu cestou. Mnoho problémov je i okolo rozhlasových pásiem. Tu môžeme hovoriť a istom nesúlade medzi teóriou a praxou. Teória radí rozhlasové pásmo medzi svojbytné rozhlasové žánre a prisudzuje im vysokú mieru potencionality a rozhlasovej účinnosti. V NDR dokonca prof. Roedel nž desaťročie prednáša na vysokej škole novinárskej teóriu rozhlasového pásma a v iných štátoch jestvujú samostatné redakčné útvary pre tento žáner. Aj n nás má rozhlasové pásmo vyhradené stále miesto v štruktúre; možno dokonca povedať, že sa už niekoľko rokov sľubne rozvíja a má aj isté tvorivé zázemie a čiastkové úspechy. Lenže v jeho účinnosti nezaznamenávame ani zďaleka také výsledky, aké sa predpokladajú v teórii. Kde je tu príčina? Myslím, že sme ešte nedokázali vyvinúť také tvorivé a dramaturgické sústredenie sa na čistotu tvaru ako napríklad pri rozhlasovej hre. Do rámca umeleckých programov patri i značná časť vysielania pre mládež. Ba dokonca detské dramatizované rozprávky v nedeľu ráno patria medzi najpočúvanejšie umelecké relácie vôbec. Tieto programy majú mnohoročnú tradíciu a ich výraznou črtou je: čistota tvaru a citlivá syntéza všetkých zložiek, ktoré ho vytvárajú: slova, hudby, zvuku, dramaturgie, réžie, interpretácie a techniky. Mnohé dramatizované rozprávky sú s toho hľadiska opravdivým rozhlasovým skvostom a príkladom pre celý umeleckotvorivý front rozhlasu. Bolo by si treba želať, aby sa do tejto polohy dostali aj hry pre mládež, ktorých aspoň na Slovensku — je jednak málo a jednak nedopracovali sa ešte v priemere na úroveň hier pre dospelých. Treba preto privítať podnety, ktoré vzišli v súvislosti s prípravou spomenutého seminára: návrh na výmenu hier pre mládež medzi Českým a Slovenským rozhlasom a iniciatíva vo forme zavedenia tzv. kontaktových hier pre mládež, v rámci ktorých by sa hry odporúčali v rôznych mládežníckych kolektívoch a uplatnili by sa aj iné spôsoby živého spojenia s poslucháčom. T oblasti zábavných programov sa v posledných dvoch rokoch ustálili viaceré typy kontaktových, súťažných, pesničkových, humoristických a zmiešaných relácií. Ďalšie sa avizujú v podkladoch na tento seminár. Podnetný sa ukazuje byť návrh na zábavný dispečing medzi Bratislavou, Košicami a Banskou Bystricou, prípadne neskôr i niektorými českými štúdiami. Osobitné uplatnenie sa ponúka zábavným programom v letnej programovej štruktúre, ktorá sa má už v tomto roku výraznejšie odlíšiť od ostatnej štruktúry. Celkove však o zábave v rozhlase treba povedať, že v nijakom prípade ju nechceme chápať v nejakom rezortnom slova zmysle, akoby sa týkala len redakcií zábavných žánrov. Veselosťou, humorom, ľahkosťou, sviežimi tónmi a vtipom chce byť prestúpený celý náš program: hudobný, literárny, výchovnovzdelávací, ba i propagandistický, pretože ani čluvek sa neskladá z dvoch oddelených častí — vážnej a veselej, ale oboje sa v ňom plynule prestupuje. Chcenie uplatniť nielen viacej veselohier, ale aj vnášať úsmevnejší tón do našich rozhlasových pásiem, vystúpení pred mikrofónom, besied a rozhovorov. Nechceme aby sa naši autori nútili pred mikrofónom do moróznosti a polôh, ktoré sú aj im samým neprirodzené. Náš ľud si vždy vedel svoj život, ba i tie najťažšie svoje chvíľe okoreniť uvoľňujúcim vtipom a humorom. Napríklad n nás na Slovensko sa Záhoráci donedávna predbiehali vo vymýšľaní si priliehavých přímení pre svojich susedov a spoluobčanov. 0 nič za nimi čo do humoru nezaostávajú ani Šarišania, Štiavničania alebo Detvanci. Ale niektorí naši autori akoby sa nasilu snažili zamaskovať svoju príslušnosť k týmto svojim spolurodákom. Umelecké a zábavné programy sú nemysliteľné bez majstrovstva r e ž 1 s é ► skeho a interpretačného tvárnenia. Zo skúseností vieme, že nijaké syntetické umelecké dielo (film, divadelné hra) ešte nedosiahlo výrazného úspechu,, ak neboli na zápase o jeho čistý a celistvý tvar zúčastnené všetky jeho tvorivé zložky: autor, dramaturg, režisér, herec, hudobník, kameraman, zvukfiá, osvetľovač atď. Niektorí naši redaktori však na tento syntetický princíp niekedy zabúdajú, a preto je konečný výsledok pre nich často sklamaním. Seminár poukázal na to, že redaktor svojím textom nevytvára konečný tvar relácie, ale iba variabilnú predlohu pre inscenátorskú prácu celého tvorivého kolektívu rozhlasu. Nemôže preto vnímať písaný text iba očami, ale mal by ho počuť, tak ako talentovaný hudobný skladateľ napísanú notu. Len tak vytvorí dostatok priestoru pre možnosť jeho syntetického dotvorenia. Tak týmito úvahami je poznačený vstup rozhlasu do nového roka, v ktorom by sme chceli uskutočniť mnohé programové vylepšenia. Napríklad: - Rozšírením počtu priamych prenosov, zahraničných i domácich korešpondentov, zabezpečiť ďalšie zvýšenie pohotovosti rozhlasového spravodajstva. Uplatnením výsledkov komplexného prieskumu počúvanosti rozhlasového - vysielania v programovej štruktúre viacej priblížiť celkový program diferencovaným záujmom poslucháčov. Na základe skúseností zo Štúdia R-50 naďalej rozvíjať kontaktové programy (nahrávanie alebo vysielanie za účasti publika). V auguste r. 1974 bude tomu tridsať rokov, čo sa v Banskej Bystrici ozval povstalecký Slobodný slovenský vysielač. Chceme, aby sa tento veľký revolučný čin stal nie príležitosťou k patetickej oslavnosti, ale podnetom k všestrannému prehĺbeniu účinnosti rozhlasového vysielania. Nároky a možnosti poslucháčov sa neustále rozširujú, čoraz viacej sa bude presadzovať princíp výberu a dobrovoľnosti počúvania rozhlasu, a my budeme môcť s našimi programami obstáť len vtedy, ak budú pohotové, predchnuté priebojnými -myšlienkami, opravdivosťou, nefalšovaným majstrovstvom, úplnosťou a čistotou tvaru, hermetickou zovretosťou obsahu i formy, vysokou ideovou a umeleckou účinnosťou. Sluch, hoci je formálne jednorozmerný, má širokú priepustnosť a vedie hlboko do vnútra človeka. Je schopný rozochvieť všetky struny ľudského vedomia a cítenia. Človek napríklad rád počúva šum dažďa alebo zurkot tečúcej vody, Meluzína Františka Kožíka alebo aj iné umelecké činy rozhlasu vedia vo fantázii poslucháča rozohrať mnohovrstevnú partiu najfantastickejších asociácií, optimálne ho vnútorne uspokojiť. A to by sme radi a často chceli v nastávajúcom roku dosahovať. Dr. LEOPOLD SLOVAK programoví týždenník Adresa; Zochova 3. Bratislava POŠTOVÉ SMEROVÉ ČÍSLO 897 11 Šéfredaktor Ladislav Bala) 0 Priama linka: 420 36 0 Vydáva: Pravda, tlačový kombinát KSS, vydavateľstvo Pravda 0 Administrácia- 893 39 Bratislava, Volgogradská 8, tel. 588 07 0 Cena jednotlivého výtlačku 1 Kčs 0 Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia 0 Rozširuje PNS 0 Tlači Kníhtlačiarefl Svornosť, n. p., výroba knfb a časopisov Bratislava Odborárske nám. č. 3 0 Reg. č. SOTÍ 8/15 0 Uzávierka - 21. decembra 1973.