Slovenská Jednota, jun 1942 (IV/7-30)
1942-06-02 / No. 7
2 FM-EaiiAB TLAÍÍE VÖLKISCHER BEOBACHTER Dopisovateľ Völkischer Beobachteru, Karl Ncuscliler, zaoberá sa v článku „Drei tödliche Illusionen“ predpokladmi, na ktorých sa budovala nádej spojencov na víľazstvo. Hovorí, že tieto predpoklady možno v hlavnom shrmíf v tri body: 1. viera v neobmedzené možnosti Spojených štátov, 2. viera v nekonečnosti ruských ľudských zásob a 3. presvedčenie o morálnej sile Veľkej Británie. Rozoberajúc potom oprávnenosť predpokladu prvého píše autor článku: „Po tieto dni napísal v tejto veci významný časopis Spojených štátov „Fortune“ medzi iným i toto: „Bojujeme boj na dvoch frontách. Náš koneinent, ktorý už raz bol považovaný za neprekonateľný, stal sa dnes ostrovom, ktorý sa podozrivé pozerá nasvojich vzdialených spojencov. Nejde len o podstatné zväčšenie našej floty, o transportovanie expedičnej armády do zámoria, ale my sa musíme súčasne stať zásobárňou Britov, Číňanov a Rusov. Dnes nemáme na európskej pevnine žiadne priateľské prístavy, kde by sa mohly naše vojská vylodiť a nie nám je daná k dispozícii žiadna zbraň ako v roku 1917. Čo my dnes používame, to si musíme vyrobiť a to zavčasu. Francúzsko a Anglicko verily, že môžu zvíťaziť v dlhej vojne, že Nemecko má výhľady len v krátkej vojne. Keď chceme vôbec zvíťaziť, tak je istejšie, keď sa budeme usilovať o rýchle víťazstvo. Vojnu možno vyhrať nie dolármi, ale produkčným potenciálom“. Jedným slovom, „zem neobmedzených možností“ počína poznávať, že sú jej i, možnosti veľmi ohraničené. A šíri sa strašné tušenie, že sa smrtiaca ilúzia stala obeťou skutočnosti“. len teraz, keď už bola prepracovaná verejná mienka zeme. Lebo nejde tu o žiaden slobodný a chcený postup po vojne túžiacej vôle, ako to jasne vyznieva z reči štátneho prezidenta Camachoa, ktorý vyhlásil, že „na základe medzinárodných povinností, nebolo nič iného možné? ako tento krok s patričnými konzekvenciami urobiť a na strane demokracií kráčať“. Áno, niekdajšia hrdá ríša Aztekov a pozdejšia Nucva Espaňa tiež podľahla moci Yankee-imperializnm a týmto bola teraz vohnatá do vojny, s ktorou nemá nič spoločného, keďže bojuje vlastne za záujmy svojho najväčšieho nepriateľa.“ REGGELI MAGYARORSZÁG Podľa nemeckého názoru v tejto svetovej vojne utvorené boly štyri fronty, štyri ťažiská, na ktorých spoločne sa má rozhodnúť o výsledku vojny. Tieto štyri fronty sú: 1. východný front na východe, 2. Front na ďalekom východe, 3. Boj na svetových moriach. 4. Front v Afrike. Všetko to, čo sa odohráva na veľkých pevninových frontoch, vo veľkej miere závisí od bojov na mori. Poslednú bitku však dobojovať treba na zemi. Zaujímavé je preto pozorovanie bojov na pevnine — nezávisle od udalostí na mori. Robí to Neuer Züricher Zeitung. Švajčiarsky časopis ťaká paralelu medzi nemeckou východnou ofenzívou, medzi bojmi v Libyi a japonským napredovaním v Číne a prichádza k lomu presvedčeniu, že ofenzíva obrovských rozmerov proli pozíciám spojencov podniknutá bude odrazu v oblasti Donecu, v lybijskej púšti a pri delte Gangesu. Pisateľ článku nevylučuje ani prípadnú prekvapujúcu akciu so strany Vichy. PESTER LLOYD K mexickému vstupu do vojny poznamenáva Pester Lloyd: „O jednoho bojujúceho je už viac: Mexiko, správnejšie povedané Estados Unidos Mexícanos — Spojené štáty mexické, vyhlásilo, že sa považuje vo vojnovom stave s mocnostiami Trojpaktu, keďže už predtým spolu so Spojenými štátmi severoamerickými prerušilo Trojpaktom styky. Od tej doby tento s krok Mexika dal sa očakávať a nebol teda žiadnym prekvapením. Skôr sa možno diviť, že takémuto kroku prišlo ifäoMHShfkév^L W wfWWW www „Táto vojna nestojí a nenecháva mnoho času Američanom“ „Daily Sketch“ o amerických loďných stratách Ženeva, 1. júna. nNB. — Z Londýna oznamujú: Washingtonský dopisovateľ „Daily Sketchu“ v osobitnom článku sa zaoberá lodnými stratami Američanov. Spojené štáty nemôžu vyhrať vojnu štatistickými dátami. Ak si chcú dobre vypočítať možnosť a pravdepodobnosť výhry, nech si povšimnú svojich skutočných loďných strát. Nemecký jarný útok teraz začína, ale námorné útoky trvajú už niekoľko mesiacov. Okrem toho, táto námorná vojna je pre spojencov nebezpečne úspešná. V severoamerických kruhoch, kde žiadosť robia základom myšlienky, hovoria, že z troch ponoriek, ktoré útočia v blízkosti amerického pobrežia, jedna vždy vypadne. To je však len žiadosť a niet nijakého dôvodu veriť, že sa skutočne aj splní. Miesto takýchto nádejí mali by si Američania uvedomiť, že od vstupu Spojených štátov do vojny pri Atlantickom pobreží potopených bolo viac ako sto spojeneckých lodí. Jedna vec je bezpochyby zrejmá: americké vody sú najnebezpečnejšími vodami sveta. Lode — to je rozhodujúca vec v terajšom zápase. Lodný priestor spojencov -skoro nepreklenuteľne delí do víťazstva. Hoci v Spojených štátoch nechci! vziať tento fakt na vedomie, predsa je skutočnosťou, že nemecké ponorky „príliš úspešne strkajú svoj nos do rebier strýca Sama.“ Na toto nemožno hľadieť ľahostajne. Sú Američania, ktorí sa tešia výhľadmi nastávajúceho stavebného programu v nasledujúcich 18 mesiacoch. Táto vojna však nestojí a nenecháva mnoho času Američanom. I teraz, i v budúcich mesiacoch počítať možno iba s tým, čo jestvuje a nie s tým čo je výplodom fantázie. V posúdení vojenskej situácie dôležité sú tie čísla, ktoré ukážu, koľko dodajú Spojené štáty spojencom. Nemecký útok proti juhovýchodnému anglickému mestu Berlín, 1. júna. Ako hlásia z Nemeckej zpravodajskej kancelárii, niekoľko britských lietadiel podniklo minulej noci rušivé lety nad západným Nemeckom. Silnejší nemecký letecký sväzok v noci na 1. júna účinne bombardoval jedno juhovýchodné anglické mesto. — MTI. Lavalove parížske porady > " ' Paríž, T. júna. í'- : fow? »••• \/ 4 ŕj _ DNU. — Ministerský predseda Laval konferoval v Paríži s vedúcimi činiteľmi* francúzskych odborových s predstaviteľmi priemyslovej organizácií, výroby, s hlavným policajným prefektom, s admirálom Bardom a s prefektom Bussierom. — MTI. JURAJ MUCAJI: Siluety Pozerá večer tmavé stráne a lásku kryje jari v dlane, lebo, tá láska jar je, lebo to chvenie také je, že krásu vrhá do noci, keď blúdia taje v polnoci a oči nehou znavené božskosti kreslia na žene opitej láskou do rána čo tvorit svet je poslaná. Veď život tento krásny je len poznať treba ľalie, nešliapať vázu sŕdc a dáš, čo v očiach máme z nežných rúž, a hviezdy nebies belasých nebalit v zlosti nocí zlých, budovaf šťastie srdcom túh zabaliť srdce v kodá dúli a v život zasiať ráno len, do dlani žitia vložiť sen... 2. JÚNÁ lf»42 Potešiteľný zjav Keď sme všetko možné vykonali, aby sa „Slovenská Jednota“ stala denníkom, robili sme tak preto, lebo sme vedeli, že len tak budeme môcť na našom duchovnom poli uskutočniť všetko to, čo uskutočniť treba. A boli sme tiež presvedčení, že je taká i vôľa našich predplatiteľov, túžiacich po každodennej informovanosti a rozhľade. Dnes musíme konštatovať otvorene a radostne, že sme postupovali správne. Lebo ozaj naším denníkom slovenské slovo každého dňa sála do slovenských dedín a príbytkov, a na druhej strane, naše čitateľstvo ostáva verné i nášmu denníku. To vidieť jasne práve z toho, že nám píšu i nadšené listy, že dostávame zovšadiaľ zprávy, aká radosť zavládla po našich krajoch, keď k nim prišlo prvé číslo nášho denníka. Ale ešte najzreteľnejšie sa táto skutočnosť ukazuje nám v redakcii a administrácii na tom, že nám neprichádzajú listy, alebo čísla Slovenskej Jednoty s poznámkami, že sa naši doterajší čitatelia chcú predplatiť len nedeľňajšie čísla. Nuž, prosíme vás, Pudia naši, vytrvajte ďalej v tomto presvedčení! Podporujte stále jednako naše slovenské slovo a našu tlač, lebo len takto zaisťujete spolu s nami premenu slovenského ducha. Buďte odberateľmi nášho denníka všetci a postarajte sa tiež, aby ani vo vašom okolí nebolo slovenského domu, ktorý by nekonal svoju slovenskú národnú povinnosť! Túto •x, *i. - povinnosť môžete vykonať tým ľahšie, lebo veď niet temer rodiny, ktorá by nemohla dnes mesačne obetovať na svojské slovo 1.90 pengő. E. A. POE.: „Je. živý a prehovoril by, keby nezachovával zákon mlčania“. Nápis na ktoronisi z talianskych obrazov sv. Bruna. I. Moja horúčka bola príliš vysoká a trvala už dlho. Všetky lieky, ktoré^ bolo možno dostať, boly nadarmo využívané. Môj sluha a jediný sprievodca v osamelom zámku bol príliš rozrušený a prihrubý a neobratný, aby sa mohol odvážiť pustiť, mi krv, ktorej som už i tak mnoho stratil v bitke s banditmi. Nemohol som bez nebezpečenstva dovoliť, aby ma opustil a šiel hľadať pomoc. Potom som si spomenul na malý balíček ópia, ktorý bol spolu s mojím tabakom v schránke na fajku; zvykol som si totiž v Carihrade fajčiť tabak s touto drogou. Pedro, täk sa volal môj sluha, mi podal schránku. Hľadal som a konečne som i našiel narkotikum. Ale majúc oddeliť dávku, cítil som, že je nutné, aby som sa neprenáhlil. Pri fajčení bolo vecou celkom malej dôležitosti, čí sa drogy mnoho užilo. Obyčajne som naplnil hlavičku fajky 1en do polovice ópiom, smieŠaným s rovnakým dielom pokrájaného tabaku. Niekedy, keď som vyfajčil celú túto smes, nezakú- i sil som zvláštneho účinku; inokedy zas nevyfajčil som viac ako dve tretiny fajky, keď ma už príznaky pomätenej mysle prinútily, aby som prestal. Obyčajne sa účinok hlásil pozvoľným stupňovaním, ktoré ma zbavovalo obáv pred nebezpečenstvom. Ale tu išlo o čosi celkom iného. Častejšie som užíval laudána i morfia a pri nich nebolo dôvodu, aby som váhal, ale nikdy som nevidel užiť pevnej drogy. Ani Pedro nemal väčších vedomostí o správnej dávke, ako ja, a tak som bol v tejto potrebe odkázaný iba na odhad. Napriek tomu som nepociťoval zvláštneho nepokoja, lebo som sa rozhodol, že budem postupovať opatrne. Na prvý raz som chcel vziať veľmi malú dávku. Keby sa javila neúčinnou, chcel som ju opakovať; a to tak dlho, kým nezbadám, že horúčka klesá, alebo kým sa ma nezmocní spánok, ktorý som tak naliehavé potreboval a ktorým neboly moje rozhárané smysly oblažené skoro celý týždeň. Ale nebolo pochyby, že to bola právetáto značná rozháranosť smyslov, bolo to otupujúce delirium, ktoré ma skľučovalo a zapríčinilo, že som nespozoroval, aké sú moje myšlienky nesúvislé, a ktoré ma oslepilo do tej miery, že som ohlúple pokladal malé veci za veľké, lebo som nemal meradla na porovnávanie. V tej chvíli som nemal ani najmenšieho tušenia, že to, čo pokladám za veľmi malú dávku pevného ópia, môže byť v skutočnosti dávka ■ veľmi veľká. Dávka, ktorú som na koniec požil bez akejkoľvek obavy, bola bezpochyby veľmi veľkou časťou kusu, ktorý som držal v ruke. II. Zámok, do ktorého sa môj sluha odvážil vniknúť násilím, lebo nedovolil, aby som pri svojom ťažkom zranení strávil noc na vzduchu, bol z tých zámkov, obkľúčených zasmužilosťou, smiešanou veľkoleposťou, ktoré sa tak dlho kabonily s y Apeninách, práve tak v skutočnosti, ako i v obrazotvornosti mnohých spisovateľov. Podľa všetkého bol opustený len dočasne, a to iba nedávno. Ubytovali sme sa v jednej z najmenších a najmenej nádherne zariadených komnát, ktorá bola kdesi v odľahlej viežke bradu. Jej výzdoba bola bohatá, ale ošarpaná a starobylá. Jej steny boly pokryté tapétami a ovešané rozličnými znakmi a trofejami, spolu s neobyčajne veľkým počtom skvelých moderných malieb v rámoch s bohaté zlátenými arabeskami. Tieto maľby, ktoré visely nielen na stenách, ale i vo viacerých kútoch — bizarných to výsledkoch zvláštnej architektúry zámku — tieto maľby vznietily vo mne neobyčajný záujem, hádam pre začínajúce delirium, takže som požiadal Pedra, aby zavrel ťažké okenice, lebo už nastala noc, a aby OVÁLNA PODOBIZEŇ Čítajte denne Slovenskú Jednotu!