Slovenská Jednota, december 1942 (IV/156-179)

1942-12-01 / No. 156

KRÁTKE ZPRÁVy ZO ZAHRANIČIA • PORTUGALSKÝM LODIAM ZA­­POVEDALI vpluť do janovského (Ge­nova) prístavu, a to vzhľadom na ne­istotu, panujúcu na Stredozemnom mori. — Lisabon. • Za prezidenta Uruguay zvolili v ne­deľu José Amezagota a Alberta Guani­­ho za zástupcu prezidenta. — Amster­dam. • WENDELL WILLKIE sa rozho­dol, že na krajinskej Iconferencii, ktorá rná byť 7. decembra, nerozhodnú ešte o ďalšom postoji strany. Zdá sa však pravdepodobným, že známeho izolaeio­­nistického kandidáta Werner a Sehr ódé­vá nechajú prepadnúť a namiesto neho hudú kandidovať do predsedníckeho stolca krajinskej komisie republikánskej strany Alpha Landona. — Washington • DONALD NELSON, šéf americké­ho úradu pre vojnovú produkciu údi^pc sa vzdá tohto svojho úradu —- ako Sa hovorí v poUtickýdi kruhoch- Nelson dostane údajne dôležité diplomatické po­verenie. — Wasliington. • V Toulone panuje po nedávno sa ■sljehnuvších udalostiach mŕtvy kTud. Verejný život úplne zamlkol. Velitelia potopených vojnových lodí prihlásili sa u veliteľa prístavu a referovali mu o podrobnostiach potopení. — Vichy. • PODĽA Švédskych časopi­sov podedná Ckurchillova reč bola ur­čená hlavne pre talianskych posluchá­čov a vedúce tnyšlienkjf jeho prejaví majú slúžiť za sprievodnú niť, ktorú má v najbližšej budúcnosti sledovať an­glická propaganda. — Štokholm. • HLAVNÝ GUVERNÉR FRAN­­CÜZSKEJ ZÁPADNEJ AFRIKY Bouis­­son došiel na lietadle do Alžíra. —' Bern. Novší letecký útok Anj^lléanov na Turin Rím, 30. novembra. Stefani. — 918. zpráva hlavného Stanu talianskej brannej moci hlási: Na frontoch v Cyrenaike a v Tunise, našu oddiely vyvijaly živú éinnosf. V le­teckých bojoch, v ktorých sa zúčastnili aj nemeckí letci, sostrelily 15 nepriatel­­ských lietadiel. Aj vo vodách Alžír­ska sme dosiahli značných úspechov, hoci do bojov sa zatniešaly nepriatelské letecké sily. .leden parník vyletel do vzduchu, 4 obchodné lode sme poškodili v takej miere, že s ich potopením určite počítame. Britské'bombardovacie lietadlá v noci zo soboty na nedeľu opäf napadly Turín a bombami, ktorý shodilv zapríčinili značné .škody, najmä v strednej častí mesta. Počet obetí sa ešte nedá zistiť. Obyvateľstvo zachovalo úplný kľúd. DAGENS NYHETER Zo zpráv rôznych dopisovateľov zo se­­veroafriekýGh frontov vysvitá, ako ozna­muje „Dagens Nyheter“ z Londýna,, že doteraz nermstaly v Tunisku nijaké roz­hodujúce zmeny v prospech spojencov. Naopak, panuje dojem, ako by bojové sily Osí teraz úplne kontrolovaly vý­chodné pobrežie Tuniska a ako by do Tunisu prichádzaly stúJs ďalšie nemec­ké posily. „Goeteborgs Posten“ oznamu­je z Londýna, že zprávy spojerccov o si­tuácii v Severnej Afrike sú naďalej veľmi skromné. V Londýne teraz do­znávajú, že vydobytie prevahy vo vzdu­chu sa predsa ukázalo ťažším, ako sa pôvodne očakávalo. Britský osobitný zpravodajea, ktorého cituje anglická zpravodajská služba, píše, že Spojenci musia teraz bojovať v Severnej Afrike za nepriaznivého počasia a nedostv.ta^­­nc) cestnej a železničnej siete. Prvá britská armáda postúpila za týždeň f8 kilometrov. Nad cestami, ktoré vedú d,o Eizsrty a Tunisu, hliadkuje stále ne­mecká letecká zbraň. Na námorných ce­stách nebezpečenstvo ponoriek sa zväč­­"sito. Americký komentátor neto-yorskč h' rozhlasu vyhlásil, že sa zdá, že bifk'' v Afrike sa vyvinie n bitku o prísun.. Nemecko dosiahlo skrátením prisuno­­výck línii značné výhody. \SbmsláJedMtíb w __ __ v ^ €0 PltU INI M mactarsAc Aj u nás môžu si s veľkým úžitkom prečítať článok anglického časopisu isté kruhy, ktoré ešte i dnes spurné hlásajú svoje presvedčenie, že mý ne­máme nič iného činiť, akomaučiť ^ niekoľko demokratických hesiel, zradiť front, do ktorého patríme, a potom nás príjme do svojej milosti anglická sve­tová moc. Títo naivní apoštolovia, kde len môžu, s mimoriadnou mnbhomluv­­nosťou predostierajú anglické plány na znovuvýstavbu, v ištorých dávajú aj na­šej vlasíti takú'úlohu, ako by sme'boli nejakou 60—70-miliónovou ríšou; svoje sny obraňujú s takým zápalom, a ako by im Churchill, Roosevelt ä ostat­ní anglosaskí štátnici dali osobitné čest­né slovo a sľúbili, že v prípade ich ví­ťazstva uskutočnia túto formu znovu­­usporiadania. Ale títo posadli nie sú azda ani tak nebezpeční, ako tá propa­ganda, skrývajúca sa medzi riadkarni a v ktorej pokračujú od rokov s polovíča­­tými slovami, so záJiadnýini zamerenia­­mi, s vychvaľovaním anglidiej veľko­dušnosti, spravodlivosti a vecnosti, idú­cim až po nebesia. Ne.lkodilo by, ak by sa s času na čas mohlo dostať pned ma­ďarskú verejnú mienku ako protiváha tohto otravujúceho poburovačstva v plnosti to ohromné množstvo štúdií, plánov a nápadov, ktoré ventilujú an­glickí publicisti, politikovia, univerzitní profesori, zemepisní a vojenskí odbor­níci v súvislosti so znovuusporiadaním novej Európy. Nech vidí uhorská ve­rejnosť: koľko je pravdy okolo anglic­kej veľkodušnosti: a reality a nakoľko usmerňujú tieto princípy fantáziu naj­lepších tejto ostrovnej ríše pri kovaní plánov pre prípad ich nádejného víťaz­stva ... je Gayda, nerobili pritom žiaden rozdiel medzi politickými previnilcami a ehy­­čajnými zločincami. Oslobodili všetkých a vÄetkým dali aj zbraň. Oslobodť.ní zriadili úplne podľa vzoru sovieíoruske­­ho sprievody s hudbou a červenými zá­stavami a rozišli sa potom v divokých prúdoch po celej zemi ná zdesenie bez­branného .. obyvateľstva. Tento prvý úradný experiment Anglo-američanov, lak mieni Gayda, zasluhuje najväčšiu pozornosť, lebo zeme severnej Afriky patria k európskej civilizácii. A európ­ske národy mohly by z tohoto príklridu vidieť, ako by bolo možným veriť v an­glosaským mocnostiam, keď im sľubujú obranu ich civilizácie a keď sľubujú za­istenie ich vnútorného pokoja. PESTER LLOYD „Američania a Angličania vO fran­cúzskej severnej Afrike už hneď prvý­mi svojimi nariadeniami jasne ukázali, že všade, kde prichádzajú, podporujú veci boľševizmu“, tak tvŤdí Gáyda V Giornale dTtälía v Článku, litorý jé venovaný anglosaskej administratívnej činnosti v Maroku a v Alžíre. Takýto SVO.Í názor podopiera Gayda uvádzaním celého radu jednotlivostí o anglo-arae­­rickom postupe v severnej francúzskej Afrike, nakoľko o týchto má vedomie. Sotvaže vstúpili na severno-francúzsku africkú pôdu, tak píše Gayda, Američa­nia hneď oslobodili na tisíce francúz­skych komunistov a zo Španielska ušlých červenýcli, ktorí pre rôzne pre-, činy nachodili sa v zátvoroch a koncen­tračných táboroch. Američania, oznamu­ Völkischer Beohadiíer „Völkischer Beobachter“ píše pod nadpisom Švajčiarsko sa stáva plat­formou židovského štvania“ o odmieta­vom postoji Švajčiarska voči v Nemecku naznačeným kontúram všeobecného eu­rópskeho nového poriadku. Tento nepo­chopiteľný postoj Švajčiarska,, ktoré patrí do europského priestoru, možno si podľa mienky spomenutého časopisu vy­svetliť vždy vzrastajúcim vplyvom 2i­­ddvstva vo Švajčiarsku* Vo Švajčiarsku sa teraz nachodí 14..500 väčšinou židov­ských prisťahovalcov, čo je zarážajúca číslica pri obyvateľstve, o málo väčšom ako 4 milióny. Švajčiarsko sa nemôže ospravedlňovať tým, pokraj je Völki­scher Beobachter“, že. sa dostalo teraj­šími udalosťami dO' ťažkej situácie. Ne­bránilo sa prílivu emigrantov, ale do­konca ho podporovalo. Títo hostia Svai­­čiar.-;ka, nepriateľsky zauiatí proti Ríši, využívajú dnes tejto pohostinnej kra­jiny „a jej vedomím na najhoršie uráža­nie mládých europských národov a na .špionáž proti ich vojenskej sile, Švaj­čiarsko sa preto nemôže čudovať pobú­reniu vo všetkých kra.iinách okolo seba. „Völkischer Beobacvhter“ poukazuje ďalej najmä na spôsob písania švajčiar­skych .časopisov a dáva za príklad „Na­tional Zeitung“ ktorý prevádza prelhané zpravodajstvo v neprospech Nemecka a tým rohí ešte ťažším pomer Nemecka a Švajčiarska. „Völkischer Beobachter“ súdi, žo Švajčiarsko Je solidárne s tými, ktorí sú v pozadí tejto tlačovej politiky a že súčasne vie dobre, že sa regrutujú z jeho židovských hostí. Ako druhý prí­klad uvádza „Völikscher Beobachter" časopis „Weltwoche“, ktorý namiesto objektívneho referovania o vojenských udalo.stiach referuje večne a jedine o úspechoch Britov, Američanov a boľše­vikov. Trnavy lúč JÁN ČIERNY Ustatý, trápny ovčer prisadol stonúc na úoratiach. Vytriasol všetky svoje vrecká do dlane strápeného decka Na vŕbach vedľa potôčika navrely záhad otázniky. Tvrdili ľudia, že tá sadza mnohá uprchla vari z dlane Boha9 .4 preto: Horí-H! — Ako z neba. tmu prerezala žitia dýka. Kým sa obrátiš, rude šíky už oblizujú navrelé otázniky. vyhlodaných, .sivých úvratiach hašterili sa slepci o zápalku. Prisadnúť ku nim darmo je a vysvetlif im čo je svedomie] t. DECEMBRA 1942 léDAS REICH Vášnivým priznaním sa k nemeckemu národa a k istote vo víťazstva je nový príspevok ríšskeho ministra dr. Gôbbelsa, uverejnený v týždenníku „Das Reich“, v ktorom pod nadpisom „O politickej ná­ruživosti“ sa medzi iným píše: vojna je však vedená o posledné „Táto veci človeka. Ide tu o život alebo smrť. Vzbu­dené sú najhlbšie vášne na tej či onej .strane. Kto teraz prehrá, ten prehrá na­vždy. My všetci dnes uvažujeme výr lúčne o tom. čo môžeme urobiť pre ví­ťazstvo. Príži’^'níci a leňoši záslúhujň najväčšie opovrženie a — ak začnú bro­jiť proti vojne — mstivú ruku Zákona. Pre falošnú objektírmosf nemáme dnes vonkoncom žiadneho porozumenia. Na­opak, v osudnom boji nášho národa po­važujeme :'u za najväčšie zlo a za ohro­zenie našich národných záujmov. Nám svedči dnes najradikálnejší fanatizmus a najprudkejšia vášeň pre našu veľkú vec- My sa nehanbíme za našu bezvýhradnú lásku k nášmu národu, z ktorého sme vy­rástli a ktorého deťmi sme, ktorý chcemfe denne vidieť v práci a pripravenosti, priamy a statočný, v jeho bojovnom nad­šení a slávnostnej národnej pohotovosti a ktorého, dejinný zápas o vlastné bytie budí našu úctu a hrdosť. S týmto náro­dom my cítime a myslíme, s ním žijeme a v jeho prostredí chceme raz aj umrieť. On jé naším jediným a všetkým, je našim smyslom života a životným cieľom. A ako čo milujeme náš národ, tak z celej duše nenávidíme jeho nepriateľov. A ani pre toto sa nehanbíme, ale vyznáme to pred každým, kto to počuť chce. Lebo my sme týmto nepriateľom nič neurobiP, na­opak, my sme, im vyšli v ústrety nakoľko sme len mohli. Avšak oni nechceli pokoj, ale vojnu. Zbabele nás napadli a teraz nám hrozia rôznymi trestami, ktoré mô­­,že vymyslieť len bezhraničná nenávisť. Tak nás prinútili na nenávisť odpovedať nenávisťou. Kto na nás v našom žití útočí, teň nemá žiadneho práva na našu objektívnosť. My sme boli prlpraveiví všetko urobiť a do všetkého sa pustiť, aby sme len vybojovali slobodu pre- náš národ. Túto vojnu preto veďemc s trie­zvou hlavou, ale i a horúcim srdcom. Prekážky na ceste k víťazstvu robia nás ešte útočnejšími a príležitostné por'žky napádajú nás k novým zvýšeným výko­nom. Vo yojňe chceme počuť len o vo.tne. Mý sme ňie zbabelí, aby sme pred vojno­vými úlohami a povinnostiami óči. žiadna obeť nie je pre nás dosť veľ­ká a žiadna cesta príliš dlhá, keď chceme dosiahnúť víťazstvo. Náš národ bude v každom utrpení a v každom šťastí tejto vóiny stáť so zaťatými päsťami, ako živá falanga ľudských tiel, vždv pripravené, BO srdcom plným honice.l lásky pre vlast­nú vec a plným chladnej nenávisti na­proti nepriateľovi.“ Somälsko verné PéfafnovI? INB — Posledné udalosti pozornosť francúzskej verejnej obrátíly na Francúzske Somálsko. Podľa mienky tamoj­ších zpráv, froncúzske delostrelectvo v Džibuti vypovedalo poslušnosť a spolu s niekoľkými civilnými osobnos*’ami prešlo na územie de gaulleistov. Druhá časť po­sádky sa i naďalej chová lojálne. PERLA - JEDEN Z DRAHOKAMOV Podľa gréckej mytológie, perly sa ro­dia z tých vodných kvapôk, ktoré skvapnú z vlasov Venuše. Na východe zas na mno­hých miestach hovoria, že perla je kvap­ka rosy, ktorá spadpe do škeblí, dostanú­­cich sa na povrch mora. Toto je samo­zrejme, len výplodom bohatej fantázie Orientálcov. Veda nám podáva iný vi'* klad. Nech je však pôvod perál akýkoľ­vek, mnohí si nevedia ani predstaviť, koľ­ko potu, námahy a krvi treba, než sa per­ia % miesta svojho zrodenia dostane na ’’rdlá Žien. Vlastnosťou ľudského a živočíšneho telp je, že cudzie, doňho sa dostanúce, telesá obalí Jemnou sklovitou vrstvou. Vznik perly zakladá sa na tomto úkaze. Drobné zrnká piesku dostanú sa pod plášť perlo­­rodiek, ktoré snažia sa ich odstrániť vy­mytím, podobne, ako ľudské oko. ale keď to nepomôže, obklopia ich sklovitou vrst­vou a tak zatvoria votrelcov do večného zajatia, do perly. Perla je len vtedy okrúhla, keď sa môže voľne vyvíjať, keď nie je tlačená ani s jednej strany. Ináč vyvjnú sa rôzne zdeformované a tieto ne­malú ceny. Perla névznlká len v perlôrodkách ale aj v iných Skeblách, V Tichom oceáne žije istý druh Venušinej Skebly, v ktorej tiež nájdu občas perly. Nájdu sa aj y ustriciach a v korytách čiernej škebly. Najmenšie perly sú ako makové zrnká a samozrejme, nemajú ani ceny. Najpek­­nejšie perly dáva Meleagrina margar'li­­fera, ktorá je asi 20 cm dlhá. Meleagrina vulgaris je najmenšia perlorodka a dáva aj najmenšie perly, striebristej farby. Meleagrina maratlautica nachádza sa y Kalifornskom zálive a pri brehoch. Mexi­ka a Panamy. V tejto sa rodia drahá vzácne perly čierne. Na brehoch Austrá­a lie žije Meleagrina maxima, ktorá dosa­huje dĺžku až 33 cm a váži 5 kilov. Dáva málo perál, ale tie sú veľké žlté a hnedo bodkované, nachádzajú sa pri Ve­­neuzely a pri Japonsku. Cenu perly udáva tyar, veľkosť, farba a lesk. Hlavnou vecou je. aby bol povrch hladký, neporušený. Podľa zafarbenia sú žlté, ružové, hnedé, čierne, ale móda si stále obľubuje perly’ bezfarebné. Najväčšia, posiaľ známa perla vajcovi­tého tvaru, bola ešte roku 1887 medzí francúzskymi kráľovskými pokladmi. Najväčšiu, guľovitú vylovili roku 1906 na brehoch Panamy a má 216 grainov. Perly sa :Vážia na grainy, čo zodpovedá štvrtine karátu. Najväčšia perla sveta má tvar hrušky ‘a váži 180Ô grainov. Toto Jé takzvaná

Next