Slovenská Jednota, jun 1943 (V/123-144)

1943-06-01 / No. 123

ZPRAVY ZO ZAHRANIČIA Japonské komuniké o skončení bojov na Attu Bolo oj harakiri Tokio, 31, mája. GIORNÄLE P ITALIA FÜGGETLENSÉG pod nadpisom „Letecké útoky“ píáe: Samozrejme, že je viac než pravdepo­dobné, keby sa stovky viactónových bômb boly sjqialy na hlavné mestá hneď v prvých týždňoch vojny, že dávno by boly vypovedaly službu nervy obyv'ateľ­­stva hlavných miest, ktoré vtedy ešte neboly dôkladne pripravené na protile­teckú obranu a neboly otužilé znášať straty. Na šťastie v prvých dňoch sa neobjavovaly lietadlá nad mestami iba niekoľko leteelcých útvarov sa po­a kúšalo pri leteckých ýtokoch 50—250 kg bombami. Takto potom civilné oby­vateľstvo si postupne zvyklo bombar­dovaniu. Zvýšili počet protileteckýcli krytov, previedli prestavbu vojenských podnikov a vôbec zdokonaľovala sa ako protiletecká obrana, tak aj letecké útoky. Útočník potom už nadarmo stup­ňoval svoju silu počtom strojov, váhou a množstvom bômb. Letecké nálety so zdesaťnásobneným začiatočným úsilím zhubne zapôsobily na nervy menej bo­jovných prvkov obyvateľstva, najmä však žien, ale nedosiahly úplného du­ševného zrútenia, len veľmi nepríjem­ných epizódiek v každodennom živote. Dnes letecké nálety zapríčiňujú v po­stihnutých mestách len dočasné preru­šenie práce. Denlsclie Zellung sa V úvodníku „Europské echo“ baví nemecký budapeštiamky denník „Deutsche Zeitung“ otázkou rozpustenia, tretej internacionály a medziiným píše: „Tie národy a štá,ty, ktoré ako moenósti protikominterny sa hrójnily proti ne­­bezpečiu komunistického prevratu sdru­­ženim všetkých 'národných síl až po vy­kynoženie komunizmu, nedaly sa oklcu­­mať ani no, okamih. Ony hneď spozná­­ly, o čo Moskve ide. Bolo jasné, že sa tu nejedná o vzdaní sa pláncrv boľše­vizmu na svetovú revolúciu, ale je to iba priležitostná zmena revolučnej talc­­tiky na dobu súčasnej vojny. Rozpuste­­'t.ie kominierny dostalo preto význam prostého bluffu, ktorý rozhodmsť k obrane proti komunistickým ničivým pokusom vo vnútrozemí ako ani ná­pad organizovaných kord sovietskeho štátu boľševisUckých zvonku ničirn nezmietol. Správnosť tohoto chápania bola podčiarknutá stavom, ktorý zauja­­ly mnohé komunistické strany v rôznych zemiach po rozpustení tretej internacio­nály. Tak napísal napr, orgán švéd­skej komunistickej strany ,jNydag“; „Rozpustením, tretej internacionály in­ternacionalizmus ešte nezomrel.“ On žije ďalej v jednotlivých komunistic­kých stranách, ktoré vo svojej práci pokračujú, a ktorý bude podľa podmie­nok v rôznych zemiach samostatne rie­šený.“ Tento komentár vyjadruje jasne budúci vývoj. Neue ZOrclier Zeitung Keď sa po viactýždňovej dovolenej vrátime z domova k svojmu dopisova­­teľskému postaveniu do Ríma, vtedy ľahko, skúmajúc barometer národnej nálady, zistíme, či a pokiaľ sa medzi­časom stala nejaká zmena, a to tým viacej, nakoľko sa v dôsledku vojen­ských udalostí stratou Tuniska a tým aj celej Afriky podstatne vyvinula v neprospech Talianska. Je vonkoncom samozrejmé, že miera náladovej náplne vo všetkých kruhoch národa, s ktorými sme mali príležitosť do styku, zdá sa byť zjavne zmenenou. Vážnosť leží na všetkých tváradi, tým viacej, že verej­nosť vôbec nebola ponechaná na po­chybách, aké ťažké boly straty a ako neblaho nepriateľ bije na dvere vlasti, zasadzujúc svoje ničiace bombardovacie lietadlá bez preštánia, aby len zničil ta­lianske mestá so stále vzrastajúcejším rytmom. 2e pritom utieka sa aj k ne­potrebnej hrubosti, vidieť jasne z po­ukazu na streľbu strojových pušiek na detské ihrisko v Grossete. Talianska tlač ostatne tvrdí, že nebolo zistené iba v ojedinelýdi prípadoch sliadzovanie nepriateľskými letcami plniacich pier, cukroviniek a podobných predmetov, ktoré sa potom ukázaly byť explozíva­mi. Napriek všetkému tomuto však, zdá sa nám, utrápenosť talianskeho ná­roda ešte nedosiahla svoj vrchol, ktorý by opráiTÍoval závery o ťažkom ohro­zení odpornej sily. ■T. TCm M * NfiMECKÄ BRANNÁ MOC v ne­deľu sa zmienila o britsko-americfcom leteckom iítoku na bretonské mesto Uennes. Podľa dotcrajšícli zistení si vy­žiadal 115 mŕtvych. — Paríž. * T posledných 24 hodinách päf razy bol poplach na Malte, ako to hlá­sila úradná zpráva v nedeľu večer z La Valetty. — I.ondýn. * Rýchle nemecké bojové lietadlá v nedeľu napadly juhoanglické prístasmé mesto Tourquay. Podhi anglického hlásenia nemecké stroje v nedeľu večer shodily bomby aj na východoanglické mesto. — Berlm. * V SOBOTOU zasadala pod pred­­xednlctoom Pétaina ministerská rada, ktorej úlohou bolo prejednaf dôsledky, vyplývajúce z rozhovorou Laoala so Sauckélom. — Paríž. * 28., 29. a 30. M.4JA boly v Portu­galska TCľkorysé národné oslavy z prí­ležitosti 17. výročia národného prevratu a na oslavu armády. Na slávnostiach a sa zúčastnil štátny prezident Carmona ministerský predseda Salazar. >— Lisabon. * GENERÄL GEORGES, ktorý zo svojho jiihofrancúzskeho majetku nSiel do Sen, Afriky, pripojil sa ku generá­lovi Giraiidovi. — Vjchy. * Turecký parlament schválil 120 miliónov fontov ako vojnový náhradný úver. — Ankara. ★ FHANCtZSKA ILÄDA OZNA­MUJE, ie francúzske loďstvo v Alexan­drii „povolilo anglo-americk nm tlaku‘*. Siužstvo francúzskych vojnových lodi pridalo sa k Spojencom. — Vichy. * ŠVÉDSKY MINISTER HOSPO­DÁRSTVA GJÖRES zdôraznil, že Švéd­sko po vojne ópôf sa chce zúčastniť v plnej miere na medzinárodnej výmene tovaru. — Štokholm. ♦ Na okolí Londýna v nedeľu ráno bol krátky letecký poplach. — Lisabon. ♦ VODCA HITLEROVEJ MLÄDE- 7.E Artur Axrnann pride na návštevu do Sofie. —• Sofie. ♦ PATRICK HURLEY, mimoriad­ny poverenec Roosevelta, v nedeľu pri- Ai.el lietadlom do Teheránu. — Trape­­žunf. * STALIN za prítomnosti Molotova prijal nového kubánskeho Coschescota. — Štokhol. ♦ DR. BOUISSON, šéf propagandy 1 marseilleskej francúz.skej milície stal = sa ohefon atentátu. Bnl strelený do 3 srdca, keď nasadol do auta v spoloč-i nosti veliteľa melícfe Laugiera, ktorý! ho! len ľahšie ranený. — Vichy. i * ČÍNSKEHO PREZIDENTA SľO-f .''.4 počas jeho cesty do Spojených Štá-š fov bude zastupovať minister vnútra^ ■Morales Beltrami. — Santiago de Chile. E * V severobulharshých obciach Ka-E krina Brestovo 28. mája bola prestrel-! ka medzí policajnou hliadkou a partl-S /ánskon skupinou. — Sofia. i ugsrancažiillllilliiiliiiiiiitliiiiiiiiililiiiiiiitiiiiiiiiiiiiiiiiiimiiiiiiuiiiiiiiiiiiiiiiiitiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiitniiiiiiiMiiltiiiiiiiiiiiiiiiiimiiúuuiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiilumiiiiiitiiitt Tvoj Tvoj úsmev ma sprevádza v súboji Tvoj úsmev odráža keď oceľ zazvoní a dopadajú rany a strieka krv z hlavy Tvoj úsmev to všetko zahojí. Však kde je teraz keď odvisla mi ruka a oceľ cvendží až práskajú city Ó kde jc Tvoj úsmev úsmev dnes kde skrytý? Bolia ma dni čo Čas ich predčasne pošliapal ' bo stratil som v nich nedovoňané kvieťa Voľakto za mňou horko zaplakal Mdlé oči bezdušne svietia jak zašlý sen Tvoj úsmev skamenel Tvoj úsmev skamenel. Stefan Hildák ml. (Pitvieroš) Bertlner Bihrsen-Zeiti Pod nudpisfini ,.Ütolc z juhovýchodu?'* uvt^rcjhiijc ..Corsenzcitung“ článok od vi­­ceadmin'da Pfeiffera, v ktorom skúma šan­ce, ktoré by Anf?lo-amcričania mohli mať v jirípade pokusu o pilstauic na juhový­chode. Pri ideovej cľiudobo v nepriateľ­skom tábore, ako aj v predošlých prípa­doch, tíik píše viceadmirál Pfeiffer, obra­cajú 6.1 k vývoju, ktorý poskytla svetová vojna, ked onobo času sa .spojenci vylo­dili v Saloniki a odtiaľ chceli zlomiť od­por Bulharska a Rakúskouhorska, a ko­nečne privodiť rozliodiiutie vo vojne. Dnes tiež myslia na pokusy na ďalekých cieľoch v oblasii Stredozemného mora. Viceadtni­­rál Pfeilfer prirovnáva potom s,tuácra vo svetovej vojne s-dnešnou situáciou na tom­to poli, ktorej -najvýznanmejšia zmena vo­či r. 1918 spočíva v jestvovaní modernej le­teckej zbrane s diaľkovým účinkom, ako aj iiáraornýcli vojnových prostriedkov kaž­dého druhu v predpolí pobrežných zón, ktoré by sa malý ovládnuf. Kým už vtedy ponorky a míny ďaleko bolo možné pred­sunúť do námorného priestoru, ovládnuté­ho .spojencami, dnes prakticky celý prie­stor východného Stredozemného mora zatiahnutý do pobrežného predpolia moc­jc nosti Osi, vďaka ovládnutiu Balkánu Grécka, krídlovým postavením Talianska s a Albániou a Dodekančsom a opauovaním Kréty. zemného Celú kollinku východného Stredo­mora, ako konštatuje Pfeiffer, možno preklenúť z leteckých oporných bo­dov zmienených pobreží ‘ vo všetkých sme­roch a držať pod kontrolou, .lebo ani v jednom prípade netreba prekonať väčšiu vzdušnú cestu ta a nazpät ako 666 km_­­Dnes, tak pokr,ačuje viceadmirál, každý útok, ak by chcel byť úspešný, vzhladom na očakávajúcu obranu pobrežnej ochrany mocností Osi, hy musel byť prevedený s vcikými silami, ktoré b;' A Vyžiadaly tým väčší prísun, ak by sa tylodenie uskutoč­nilo na takom mieste, ktoré nič, alebo len málo poskytuje k zásobovaniu modernej armády. Poukazujúc na to, že vylodenie na gréckom, alebo balkánskom pobreží si podmieňuje vó vysokej miere prísun, vi­ceadmirál Pfeiffer konštatuje, že na s'šet­­kých prísunových cestách prísun vletí aj do rúr ponoriek. K tomu komplex ostro­vov Egejského mora a bohato rozčlenená pobrežia Grécka a Chalcidioe skytajú vel­­mi mnohé dobré úkryty a oporné body pre ponorky, rýchločlnj', mínonosky., ponorko­vých stíhačov atď. Všetky tieto okolnosti, tak končí Pfeiffer, posilňujú vo veľkej miere odpudzujúci účinok pobreží Grécka a Balkánu proti útočnému podujatiu a po­skytujú im voči svetovej vojne značne zvý­šenú defenzívnu silu. ♦ Turecký minister fioaucií Fuad Agrali odíde údajne z úradu a jeho ná­stupcom sa má stať bývalý riaditeľ ná­rodnej banky Kemal Zain. — Ankara. * D.ANSKA VLÁDA, aby zamedzila pokles valutovej hodnoty dánskych pe­ňazí. nariadila viaceré finančné opatre­nia. —' Kodaň. BEZ DETI STEFAN LAI-in'A S Pochovali sme už stárého Strýca. =Jeho hrob čoskoro žarastie trávou, clre- D\B. - Japonské vojsko na ostrove!P? «iekoľkýdi rokoch ihm je Afto, ktoré .Sa už osi 12, mája hrdinsky brá-E^ nebude nikoho, kto by ho spomínal, tiilo proti ohromnej číselnej prevahe, 29.= sotne všetku pamiatku po jeho mája rozbodto, že posledným vyjiStíin ludia tak lahko zabúdajú.^ tiokaíc brdlnskélm dudia Japonských vo-= Urprel M sklonku zimy, nedočkajúc jakov, 3 začalo úlofif. KcsíŽe po tomto^fá UŽ jsľi, prinášajúcej ^nový život, svojom podniku stratili každé .spo.ienic sEUove nadeje. Nebude UŽ ošetrovať mla­­bojtijúcími odéieianii, dá sa predpokladať! dé ovocné stromy SO Starosťou, ako by — ako to hlá.M zpráva cisárskeho hlavného!boly malé detí- Neuvidím ho prechádzať staan — Že vSeici padli. Tí vojaci, ktorí sa Esa sadom v pelmé jarné dní, strihať nemohli ziícasöUr útoku pwj poranenie ulc-EŽivý plot, kutiť niečo bez prestania od hd imé príčiny, uz skôr spáchali liarakirf. 3 rána do večera. Malá jeho fajóčka vy- Úradná zpráva ešte dodáva, že oslrovE hasla nadobro a tichý hlas vna viac po Klšk» i»í« Tnajň v rukách Jspônei, SÍTI.iftj^edsky nepozdraví. Ľudská závisť a zloba mu nedovolila ani to, aby odpočíval tam, kde tak tú­žil, v tôni kostolíka, o postavenie kto­rého sa toľko staral. ^ Teraz je už tam, kde niet závisti a nenávisti, kde, možno, ani nesplniteľ­ných túžob niet. Ako by som videl jeho drobnü posta­vu, počul tichý hlas, keď i'áno vychá­dzajúc zo dvier mimov'oľne pozriem v miesta, kde som ho vždy prvého za­zrel. Nebudeme sa rozprávať o veciach národa, ktorý tak vrele miloval, nepo­čujem, viac jeho rozprávky za americ­kého živôta. Bol účasne usilovným člo,yí;ko®. Hoci ho tlačila staroba — veď sedemdesiat­ka dosť tlačí — nemal ani minútky stá­­nia. Jeho dvor, sad a gazdovstvo, prav­da, aj podľa toho vy^eraly. I keď jeho majetok nebol z najväčších, bol jedným z najlepších gazdov dediny. Málokto sa nájde v dedine, komu by nebol v núdzi vypomohol a veru všetko, čo mal, nado­budol z práce svojich rúk. Bol synom chudobnej matky. Už v mladých rokoch, ešte ako dieťa, musel slúžiť, aby si zarobil živobytie. Ako mlá­denec sotva dvadsaťročný, vybral sa do Ameriky, do krajiny, kde pracovitému človekovi kynie možnosť našetriť si na malé gazdovstvo. Aj on, ako temer kaž­dý z nášho ľudu, išiel ta s tým úmys­lom, že si zarobí a našetrí peniaze, aby si mohol zakúpiť doma v rodnom kraji nejaký majetoček. Pracoval tam dlhé roky. Ťažkú prácu pre svoje slabé sily — veď bol drobnej, útlej postavy — nemohol vykonávať- A ľahšie práce i tam platia horšie, pre­to veru zo začiatku veľmi musel šetriť, aby z pláce mohol niečo i odložiť. Ale čoskoro sa naučil anglicky a potom už ľahšie dostal výnosnejšie zamestnanie. Žil triezvym životom, preto skoro sa mu podarilo kúpiť niečo zeme v našej' dedine. Bože, aká túžba sa tým vyplnila. Veď len ten, kto pozná dušu dedinského Člo­veka, môže porozumieť, Čo znamená byť samostatným gazdoíia. Nie, tomu ša ue­­vyrovná ani najvyšší úrad, ani. neviem aké bohatstvo m«‘atský'.'h ľudí..

Next