Slovenská Jednota, jun 1943 (V/123-144)
1943-06-01 / No. 123
ZPRAVY ZO ZAHRANIČIA Japonské komuniké o skončení bojov na Attu Bolo oj harakiri Tokio, 31, mája. GIORNÄLE P ITALIA FÜGGETLENSÉG pod nadpisom „Letecké útoky“ píáe: Samozrejme, že je viac než pravdepodobné, keby sa stovky viactónových bômb boly sjqialy na hlavné mestá hneď v prvých týždňoch vojny, že dávno by boly vypovedaly službu nervy obyv'ateľstva hlavných miest, ktoré vtedy ešte neboly dôkladne pripravené na protileteckú obranu a neboly otužilé znášať straty. Na šťastie v prvých dňoch sa neobjavovaly lietadlá nad mestami iba niekoľko leteelcých útvarov sa poa kúšalo pri leteckých ýtokoch 50—250 kg bombami. Takto potom civilné obyvateľstvo si postupne zvyklo bombardovaniu. Zvýšili počet protileteckýcli krytov, previedli prestavbu vojenských podnikov a vôbec zdokonaľovala sa ako protiletecká obrana, tak aj letecké útoky. Útočník potom už nadarmo stupňoval svoju silu počtom strojov, váhou a množstvom bômb. Letecké nálety so zdesaťnásobneným začiatočným úsilím zhubne zapôsobily na nervy menej bojovných prvkov obyvateľstva, najmä však žien, ale nedosiahly úplného duševného zrútenia, len veľmi nepríjemných epizódiek v každodennom živote. Dnes letecké nálety zapríčiňujú v postihnutých mestách len dočasné prerušenie práce. Denlsclie Zellung sa V úvodníku „Europské echo“ baví nemecký budapeštiamky denník „Deutsche Zeitung“ otázkou rozpustenia, tretej internacionály a medziiným píše: „Tie národy a štá,ty, ktoré ako moenósti protikominterny sa hrójnily proti nebezpečiu komunistického prevratu sdruženim všetkých 'národných síl až po vykynoženie komunizmu, nedaly sa oklcumať ani no, okamih. Ony hneď spoznály, o čo Moskve ide. Bolo jasné, že sa tu nejedná o vzdaní sa pláncrv boľševizmu na svetovú revolúciu, ale je to iba priležitostná zmena revolučnej talctiky na dobu súčasnej vojny. Rozpuste't.ie kominierny dostalo preto význam prostého bluffu, ktorý rozhodmsť k obrane proti komunistickým ničivým pokusom vo vnútrozemí ako ani nápad organizovaných kord sovietskeho štátu boľševisUckých zvonku ničirn nezmietol. Správnosť tohoto chápania bola podčiarknutá stavom, ktorý zaujaly mnohé komunistické strany v rôznych zemiach po rozpustení tretej internacionály. Tak napísal napr, orgán švédskej komunistickej strany ,jNydag“; „Rozpustením, tretej internacionály internacionalizmus ešte nezomrel.“ On žije ďalej v jednotlivých komunistických stranách, ktoré vo svojej práci pokračujú, a ktorý bude podľa podmienok v rôznych zemiach samostatne riešený.“ Tento komentár vyjadruje jasne budúci vývoj. Neue ZOrclier Zeitung Keď sa po viactýždňovej dovolenej vrátime z domova k svojmu dopisovateľskému postaveniu do Ríma, vtedy ľahko, skúmajúc barometer národnej nálady, zistíme, či a pokiaľ sa medzičasom stala nejaká zmena, a to tým viacej, nakoľko sa v dôsledku vojenských udalostí stratou Tuniska a tým aj celej Afriky podstatne vyvinula v neprospech Talianska. Je vonkoncom samozrejmé, že miera náladovej náplne vo všetkých kruhoch národa, s ktorými sme mali príležitosť do styku, zdá sa byť zjavne zmenenou. Vážnosť leží na všetkých tváradi, tým viacej, že verejnosť vôbec nebola ponechaná na pochybách, aké ťažké boly straty a ako neblaho nepriateľ bije na dvere vlasti, zasadzujúc svoje ničiace bombardovacie lietadlá bez preštánia, aby len zničil talianske mestá so stále vzrastajúcejším rytmom. 2e pritom utieka sa aj k nepotrebnej hrubosti, vidieť jasne z poukazu na streľbu strojových pušiek na detské ihrisko v Grossete. Talianska tlač ostatne tvrdí, že nebolo zistené iba v ojedinelýdi prípadoch sliadzovanie nepriateľskými letcami plniacich pier, cukroviniek a podobných predmetov, ktoré sa potom ukázaly byť explozívami. Napriek všetkému tomuto však, zdá sa nám, utrápenosť talianskeho národa ešte nedosiahla svoj vrchol, ktorý by opráiTÍoval závery o ťažkom ohrození odpornej sily. ■T. TCm M * NfiMECKÄ BRANNÁ MOC v nedeľu sa zmienila o britsko-americfcom leteckom iítoku na bretonské mesto Uennes. Podľa dotcrajšícli zistení si vyžiadal 115 mŕtvych. — Paríž. * T posledných 24 hodinách päf razy bol poplach na Malte, ako to hlásila úradná zpráva v nedeľu večer z La Valetty. — I.ondýn. * Rýchle nemecké bojové lietadlá v nedeľu napadly juhoanglické prístasmé mesto Tourquay. Podhi anglického hlásenia nemecké stroje v nedeľu večer shodily bomby aj na východoanglické mesto. — Berlm. * V SOBOTOU zasadala pod predxednlctoom Pétaina ministerská rada, ktorej úlohou bolo prejednaf dôsledky, vyplývajúce z rozhovorou Laoala so Sauckélom. — Paríž. * 28., 29. a 30. M.4JA boly v Portugalska TCľkorysé národné oslavy z príležitosti 17. výročia národného prevratu a na oslavu armády. Na slávnostiach a sa zúčastnil štátny prezident Carmona ministerský predseda Salazar. >— Lisabon. * GENERÄL GEORGES, ktorý zo svojho jiihofrancúzskeho majetku nSiel do Sen, Afriky, pripojil sa ku generálovi Giraiidovi. — Vjchy. * Turecký parlament schválil 120 miliónov fontov ako vojnový náhradný úver. — Ankara. ★ FHANCtZSKA ILÄDA OZNAMUJE, ie francúzske loďstvo v Alexandrii „povolilo anglo-americk nm tlaku‘*. Siužstvo francúzskych vojnových lodi pridalo sa k Spojencom. — Vichy. * ŠVÉDSKY MINISTER HOSPODÁRSTVA GJÖRES zdôraznil, že Švédsko po vojne ópôf sa chce zúčastniť v plnej miere na medzinárodnej výmene tovaru. — Štokholm. ♦ Na okolí Londýna v nedeľu ráno bol krátky letecký poplach. — Lisabon. ♦ VODCA HITLEROVEJ MLÄDE- 7.E Artur Axrnann pride na návštevu do Sofie. —• Sofie. ♦ PATRICK HURLEY, mimoriadny poverenec Roosevelta, v nedeľu pri- Ai.el lietadlom do Teheránu. — Trapežunf. * STALIN za prítomnosti Molotova prijal nového kubánskeho Coschescota. — Štokhol. ♦ DR. BOUISSON, šéf propagandy 1 marseilleskej francúz.skej milície stal = sa ohefon atentátu. Bnl strelený do 3 srdca, keď nasadol do auta v spoloč-i nosti veliteľa melícfe Laugiera, ktorý! ho! len ľahšie ranený. — Vichy. i * ČÍNSKEHO PREZIDENTA SľO-f .''.4 počas jeho cesty do Spojených Štá-š fov bude zastupovať minister vnútra^ ■Morales Beltrami. — Santiago de Chile. E * V severobulharshých obciach Ka-E krina Brestovo 28. mája bola prestrel-! ka medzí policajnou hliadkou a partl-S /ánskon skupinou. — Sofia. i ugsrancažiillllilliiiliiiiiiitliiiiiiiiililiiiiiiitiiiiiiiiiiiiiiiiiimiiiiiiuiiiiiiiiiiiiiiiiitiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiitniiiiiiiMiiltiiiiiiiiiiiiiiiiimiiúuuiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiilumiiiiiitiiitt Tvoj Tvoj úsmev ma sprevádza v súboji Tvoj úsmev odráža keď oceľ zazvoní a dopadajú rany a strieka krv z hlavy Tvoj úsmev to všetko zahojí. Však kde je teraz keď odvisla mi ruka a oceľ cvendží až práskajú city Ó kde jc Tvoj úsmev úsmev dnes kde skrytý? Bolia ma dni čo Čas ich predčasne pošliapal ' bo stratil som v nich nedovoňané kvieťa Voľakto za mňou horko zaplakal Mdlé oči bezdušne svietia jak zašlý sen Tvoj úsmev skamenel Tvoj úsmev skamenel. Stefan Hildák ml. (Pitvieroš) Bertlner Bihrsen-Zeiti Pod nudpisfini ,.Ütolc z juhovýchodu?'* uvt^rcjhiijc ..Corsenzcitung“ článok od viceadmin'da Pfeiffera, v ktorom skúma šance, ktoré by Anf?lo-amcričania mohli mať v jirípade pokusu o pilstauic na juhovýchode. Pri ideovej cľiudobo v nepriateľskom tábore, ako aj v predošlých prípadoch, tíik píše viceadmirál Pfeiffer, obracajú 6.1 k vývoju, ktorý poskytla svetová vojna, ked onobo času sa .spojenci vylodili v Saloniki a odtiaľ chceli zlomiť odpor Bulharska a Rakúskouhorska, a konečne privodiť rozliodiiutie vo vojne. Dnes tiež myslia na pokusy na ďalekých cieľoch v oblasii Stredozemného mora. Viceadtnirál Pfeilfer prirovnáva potom s,tuácra vo svetovej vojne s-dnešnou situáciou na tomto poli, ktorej -najvýznanmejšia zmena voči r. 1918 spočíva v jestvovaní modernej leteckej zbrane s diaľkovým účinkom, ako aj iiáraornýcli vojnových prostriedkov každého druhu v predpolí pobrežných zón, ktoré by sa malý ovládnuf. Kým už vtedy ponorky a míny ďaleko bolo možné predsunúť do námorného priestoru, ovládnutého .spojencami, dnes prakticky celý priestor východného Stredozemného mora zatiahnutý do pobrežného predpolia mocjc nosti Osi, vďaka ovládnutiu Balkánu Grécka, krídlovým postavením Talianska s a Albániou a Dodekančsom a opauovaním Kréty. zemného Celú kollinku východného Stredomora, ako konštatuje Pfeiffer, možno preklenúť z leteckých oporných bodov zmienených pobreží ‘ vo všetkých smeroch a držať pod kontrolou, .lebo ani v jednom prípade netreba prekonať väčšiu vzdušnú cestu ta a nazpät ako 666 km_Dnes, tak pokr,ačuje viceadmirál, každý útok, ak by chcel byť úspešný, vzhladom na očakávajúcu obranu pobrežnej ochrany mocností Osi, hy musel byť prevedený s vcikými silami, ktoré b;' A Vyžiadaly tým väčší prísun, ak by sa tylodenie uskutočnilo na takom mieste, ktoré nič, alebo len málo poskytuje k zásobovaniu modernej armády. Poukazujúc na to, že vylodenie na gréckom, alebo balkánskom pobreží si podmieňuje vó vysokej miere prísun, viceadmirál Pfeiffer konštatuje, že na s'šetkých prísunových cestách prísun vletí aj do rúr ponoriek. K tomu komplex ostrovov Egejského mora a bohato rozčlenená pobrežia Grécka a Chalcidioe skytajú velmi mnohé dobré úkryty a oporné body pre ponorky, rýchločlnj', mínonosky., ponorkových stíhačov atď. Všetky tieto okolnosti, tak končí Pfeiffer, posilňujú vo veľkej miere odpudzujúci účinok pobreží Grécka a Balkánu proti útočnému podujatiu a poskytujú im voči svetovej vojne značne zvýšenú defenzívnu silu. ♦ Turecký minister fioaucií Fuad Agrali odíde údajne z úradu a jeho nástupcom sa má stať bývalý riaditeľ národnej banky Kemal Zain. — Ankara. * D.ANSKA VLÁDA, aby zamedzila pokles valutovej hodnoty dánskych peňazí. nariadila viaceré finančné opatrenia. —' Kodaň. BEZ DETI STEFAN LAI-in'A S Pochovali sme už stárého Strýca. =Jeho hrob čoskoro žarastie trávou, clre- D\B. - Japonské vojsko na ostrove!P? «iekoľkýdi rokoch ihm je Afto, ktoré .Sa už osi 12, mája hrdinsky brá-E^ nebude nikoho, kto by ho spomínal, tiilo proti ohromnej číselnej prevahe, 29.= sotne všetku pamiatku po jeho mája rozbodto, že posledným vyjiStíin ludia tak lahko zabúdajú.^ tiokaíc brdlnskélm dudia Japonských vo-= Urprel M sklonku zimy, nedočkajúc jakov, 3 začalo úlofif. KcsíŽe po tomto^fá UŽ jsľi, prinášajúcej ^nový život, svojom podniku stratili každé .spo.ienic sEUove nadeje. Nebude UŽ ošetrovať mlabojtijúcími odéieianii, dá sa predpokladať! dé ovocné stromy SO Starosťou, ako by — ako to hlá.M zpráva cisárskeho hlavného!boly malé detí- Neuvidím ho prechádzať staan — Že vSeici padli. Tí vojaci, ktorí sa Esa sadom v pelmé jarné dní, strihať nemohli ziícasöUr útoku pwj poranenie ulc-EŽivý plot, kutiť niečo bez prestania od hd imé príčiny, uz skôr spáchali liarakirf. 3 rána do večera. Malá jeho fajóčka vy- Úradná zpráva ešte dodáva, že oslrovE hasla nadobro a tichý hlas vna viac po Klšk» i»í« Tnajň v rukách Jspônei, SÍTI.iftj^edsky nepozdraví. Ľudská závisť a zloba mu nedovolila ani to, aby odpočíval tam, kde tak túžil, v tôni kostolíka, o postavenie ktorého sa toľko staral. ^ Teraz je už tam, kde niet závisti a nenávisti, kde, možno, ani nesplniteľných túžob niet. Ako by som videl jeho drobnü postavu, počul tichý hlas, keď i'áno vychádzajúc zo dvier mimov'oľne pozriem v miesta, kde som ho vždy prvého zazrel. Nebudeme sa rozprávať o veciach národa, ktorý tak vrele miloval, nepočujem, viac jeho rozprávky za amerického živôta. Bol účasne usilovným člo,yí;ko®. Hoci ho tlačila staroba — veď sedemdesiatka dosť tlačí — nemal ani minútky stánia. Jeho dvor, sad a gazdovstvo, pravda, aj podľa toho vy^eraly. I keď jeho majetok nebol z najväčších, bol jedným z najlepších gazdov dediny. Málokto sa nájde v dedine, komu by nebol v núdzi vypomohol a veru všetko, čo mal, nadobudol z práce svojich rúk. Bol synom chudobnej matky. Už v mladých rokoch, ešte ako dieťa, musel slúžiť, aby si zarobil živobytie. Ako mládenec sotva dvadsaťročný, vybral sa do Ameriky, do krajiny, kde pracovitému človekovi kynie možnosť našetriť si na malé gazdovstvo. Aj on, ako temer každý z nášho ľudu, išiel ta s tým úmyslom, že si zarobí a našetrí peniaze, aby si mohol zakúpiť doma v rodnom kraji nejaký majetoček. Pracoval tam dlhé roky. Ťažkú prácu pre svoje slabé sily — veď bol drobnej, útlej postavy — nemohol vykonávať- A ľahšie práce i tam platia horšie, preto veru zo začiatku veľmi musel šetriť, aby z pláce mohol niečo i odložiť. Ale čoskoro sa naučil anglicky a potom už ľahšie dostal výnosnejšie zamestnanie. Žil triezvym životom, preto skoro sa mu podarilo kúpiť niečo zeme v našej' dedine. Bože, aká túžba sa tým vyplnila. Veď len ten, kto pozná dušu dedinského Človeka, môže porozumieť, Čo znamená byť samostatným gazdoíia. Nie, tomu ša uevyrovná ani najvyšší úrad, ani. neviem aké bohatstvo m«‘atský'.'h ľudí..