Slovenské Pohľady, 1851 (II/1-6)
1851-11-25 / No. 5
SLOVENS K JE POHLADÍ DJEL II. NA TIM. UHEŇJA A UTERATÚRO. Redaktor: US. J. Kurban. Dňa 25-ho Listopada (Novembra) 185i. Slovenskje Pohladí vichádzajú v Skalici, vo svazkoch mesjacnich, vždi 25-ho každjeho mesjaca. Predplateňja Da ňe prijíma Expedícia Slov. Pohladou v Skalici, a síce: na 9 svatkou od 25-ho Dub. do 25-ho Prasinca 4 zl. str. Súkremnuo predplateňja v Skalici lebo v Hlbokom stojí 3 zl. str. — Redakcia bíva v Hlbokom (Hluboká). SVHZOK 5. Obozľeŕija novějších literatúr slovanskích. (Pokračuvaňja.) M. J. H. V literatúre je složená podstata ducha národňjeho; abi človek poznau ducha, musí sa obozrjet hlavne po jeho plodoch vijavenich djelami literárními. A tu často ňje je aňi potreba vo velikom množstve kníh sa prehŕnat; dosi je soznat sa s dajedními djelami, a má človek ako v zrkadle pred sebou národ celí s jeho osudami. História literatúri polskej je veliká , ale čo ju vjac ako jej kolikost robí každjemu vzdelanjemu človeku duoležitou a potrebnou, to je jej vnútorní obsah, to je mišljenka, toto hĺbadlo večnuo tŕchto Francúzou severu! V literatúre polskej žije najlepšje miáljenka sveta,' ktorá dozrála v historii vzdelanosti západních národou. Aňi jedna slovanská literatúra ňepovíšila sa doteraz k tej všeobecnosti ideí panujúcich, ako polská. Poesia a filozofia novích vekou s ich novími svetami nikde po celom Slovanstve sú ňje tak predstavenje, ako vo filozofoch a básňikoch polskŕch. Preto trudovini literatúri polskej sú tje najznačňejšje. Upadki jednotlivje a dobi ňešíestja národa tohoto, ňjesli so sebou zavše i upadávaňja literatúri polskej , ale ňikdi ňezamlkla, ňikdi ohlušená ňebola sila puovodňja genia polskjeho. Co kedi zatrjaslo tímto národom, čím kedi povíšená bola misel jeho, jeho íažkje boje i službi velikje ludstvu preukázanje , jeho skvelje a smutnje dobi — vibitje sú v literatúre jeho. Samje čistoludskje záujmi na poli vedi a umeňja, filozofie a poesie, boj principou spoleéenskích a rodinních, panujúce na svete theorie a otázki, mávali v radách polskích spisovatclou, víbor- Sl. Pohladí. Ďjel II. nich vedomcou, mislitelou, pracovňíkou. Ked inšje literatúri Slovanskje íažkje boje vjedli s meravou formou , polská sa mješavala do europejskích panujúcich otázok žitja na forum všesvetovom vedi r literatúri. Osud polskjeho kmeňa menuje sa ňešíesija. Toto je záhadka posjal ňerozuzlená, ňeuhádnutá. Aňi sama hlboká filozofia, aňi sama visoká poesia polská, ňebola doteraz v stave prerazit cestu k jasňejším víhladom do budúcnosti: ale áčeblou je nastáváních už vela do toho osúdneho zámku, a nádeja je, že príde genius, čo rozozná bludné cesti od pravích a pridá séebel noví, po ktorom prejde i polski kmen k cjelu jemu uloženjemu. Garczinski povjedau: Terazniészi š via t tyľko jest boski, jest víeľki; Przeszly, przyszly, sa uiczém .... 6 a visloviu tím úlohu a miáljenku stáleho ruchu a pracovaňja, djela, skutkou. Lebo len to je veéňe prítomnuo , čo večňe sa hĺbe a tvorí; svet minulí, svet budúci — mŕtvi je bez sveta terazňejájeho. Poijaci aňi v najhrozňejáŕch osudoch kmeňa svojho ňeprestali zit svetu prítomnjemu. A ked sa ím roztrhala časom osnova žitja—v ríši ideálnej poesie nadprjadali ňite jej skutočnosti. Poesia polská najvišáje stoji zo všetkích slovanskích, a v ňej najjasňejšje zobrazení je život kmeňa tohoto, stále v boji so živlami a theoriami národou Slov.anstvo přeběhnuvších. Y dajedních djelach poesie polskej zavinutá je celá história vzdelanosti človečenstva; všetko čo prebehlo tažkú púi i domislou rozumu, i nálezou ducha i oheň srdca i skepsku zúfaňja, složenuo je vo vítvoroch polskjeho básňíctva. 31