Slovenské Pohľady, 1852 (III/1-26)
1852-01-14 / No. 2
tislo 2. Dňa 14 Januar» 1852. Die III. SLOVENSKÉ POHĽADY Stör. Pohlady vychodia každd stredu na jednom hárku, pri konci každého mesiaca na poldruha. Redaktor býva v Hlbokom,poslednia poŕta : Senica.— Predpláca sa u Expedície v Skalici (potia Holit): na na literatúru, umenie a život. Redaktor: J. M. Uurban. celý rotnfk s poctou a obálkou 6 zl. atr., na polroka 3 zl., na itvrt roka 1 zl. 30 gr. str. Bez potty s odberaním si vlastným u Expedície celorotneô zl., polrotne 2 zl. 30 gr., stvrt rotné 1 zl. 15 gr. str. Pozor! Záležitosti školské sú teraz jeden z najprednejších predmetov, túžob a starosti národních. Každý národ sa stará o školy svoje, a veliké obete sa vynakladajú, aby tyto semäniská budúcich pokolení dobre sa zriadily a vychovaly spoločnosti ludskej hodných údov. My Slováci vdační sme vysokej Vláde za ty školy, ktoré zriadila k dobrému mládeže Slovenskej katolíckej, a to tým vdačnejší, čím nám je lepšie povedomé, ŕkolkými odporami ona sama ktorej predca vela prostriedkov po ruke stojí k ich odstráneniu pasuv.it sa musela. Ešte velmo málo času ubehlo od tedy, čo V. Vláda slovenské gymnasia pozakladala, a už sú tolké dôkazy slastného kroku tohoto. Katolícka literatúra na Slovensku má viac zástupníkov, jako evanjelička; lebo Evanjelikom dala Vláda na ich vólu usporiadal si školy, a oni alebo neurobili nič, alebo pokračovali vo zinadarizovaniu evanjelických Slovákov. Presporský distrikt jediný nastúpil hneď z počiatku lepšie cesty, ked odložil na stranu všetko zopieranie sa Vláde strany školského zriadenia, a ustanovil výbor, ktorý vypracovat mal i spôsob, akým by sa do srovnalosti organizačný plan Ministerialný uviest mal s Autonómiou cirkevnou, pri diele tomto nijako sa opustit nemajúcou, i sobral Štatistickú istotu a výkaz stávajúcich k dobrému škôl dištriktu preddunajského základín (Tundácií). Ev. Slováci aj skutočne vela dobrého čakali od Výboru tohoto, lebo čo by aj inšie nebolo sa mohlo čakat, už to, že jeho namáhanie a vážnost, aká z distriktualneho konventu naň prešla, mala ich vytrhnut z tej tráplivej neistoty strany vlastnieho ich školského majetku. Lebo tá anomalia korunovala všetky druhé anomálie v cirkevnom živote Evanjelikov — že mimo dakolkých ťrešporčanov, nikdo nevedel ani jaká je majetnost, ani jako sa s ňou gazduje na lyceum prešporskom. Len ked už chýry sa roznášaly, že ten lebo ten dobročinný ústav na školách prešporských je dobrému chudobných žiakov odtiahnutý a dobrému maďarónskych professorov oddaný, alebo že i ti najchudobnejší žiaci, ktorí predtým darmo mávali obed, dajedni i hospodu, tamti za obed platit, tito vonkoncom z hospody sa vystehovat musia, krútily hlavami najme dobri, slovenski Evanjelici. Ale krútenie hlavou, ba ani škandálov tých verejné pripomínanie neosožilo nič. S radosíou teda sme čítali zprávy o distr. Konv. prešporskom, na ktorom sa i fakticky Slovenčina do verejnosti prebila, i pekná nádeja rovnoprávnosti národnej v školských záležitostiach zaligotala. Lež výsledok výboru nie je tak potěšitelný. Z predošlého čísla vie i naše Obecenstvo, že i výbor tento si žiada generálny konvent, od ktorého Slováci nič dobrého očakával nemôžu, a dnes uvidíme, že aj ináč nechýrno nás chce opatril za naše vlastnie peniaze. Čo sa týče Prešporských škôl, o tých sa zo zápisnice výboru ničového nič nedozviedame, lebo miestna cirkev prešporská, nerobí si ani z výboru ani z distriktuálneho konventu nič a nechce tento posledný uznat za patričného sudcu v týchto záležitostiach. Inie distrikty si rozkazujú so svojimi školami, presporský si nemôže, lebo miestna cirkev ktorá sa najdriev odvolávala na distrikt, aby vyhla Vláde, odvoláva sa teraz na generálny konvent, aby vyhla distriktu. Výbor teda nemajúc statistyckého výkazu základín najprednejších, najnadanejších škôl prešporských, pustil sa do rátania i bez toho a len tak od oka vymeral a predložil svôj plán budúcemu distriktuálnemu konventu. O tom sa ale len dolu nižie zmienime; teraz, čo že má distrikt robil, ked sa jedna čiastočka, ktorá náhodou je opatrovkyňou značných jeho pokladov školských vydaniu počtov spiera? Čo že robil, ked ani prvej svojej vrchnosti cirkevnej, distriktuálnemu konventu poddal sa nechce ? v Co by Apcllačný súd na to povedal, keby sa dakdo nechcel poddal Zemskému súdu, a hned by sa odvolával na Súd odvolávací; to nech povie, to nech urobí aj distrikt. Miestna Cirkev je poddaná najdriev seniorátu, potom distriktu, a toto platí najme tu, kde základiny v Prešporku niesu od Prešporčanov, ani od Prešporskej Cirkve, ani pre ňu len založené, ale sú majetnost djstriktu, polahovačne celého Evanjelŕctva, keby distrikt chcel so školami prešporskými tak nakladal, že by ich základiny mrhal, na inšie ako pre ktoré sú založené ciele o - bracal, vtody by každý evanjelik mal právo oproti nemu povstal: ale takto, kým distrikt Prešporskej miestnej cirkvi dozerá a školy ty pozdvihnul chce na stupeň, aký jím čas a okolnosti premenené vykazujú, kým chce distrikt, aby školy ty neboly viac majetkom len jednej strany, ale aby slúžily hlavne tomu národu, z ktorého najvätšia časí ich zakladatelov póšla a zriadily sa celkom dla zákonných nového času požadaviek: dotedy je vždy distrikt vo svojom práve a miestna cirkev prešporská poslúchal musí. SI. Poklady. Diel HL Z