Slovenský Ľud, január-jún 1923 (III/1-26)
1923-03-22 / No. 12
2. strana.___________ snej, rodinnej a vzdelávajúcej slávnosti. Aká nesmierna zaslepenosť, aká naívnosť jednotlivcov, ktorí podkopávajú snaživú prácu národne prebudenej mládeže, ktorí odobierajú chuti k ďalšej práci, ktorí nepochopujú dnešného Slovanstva velké úkoly, ktorí sa týmto spôsobom sami vrhajú do temnôt a chcú žiť jedine zemi, zanedbávajúc svoje duševné a národné vzdelanie! Matica Slovenská, ktorá tak materinsky sa stará a pečuje o svoj zanedbalý ľud, môže iba zaplakať nad podobnými nevernými a nevďačnými jej deťmi. Veď si len všimnime jednotlivých slôv, ako vznešeným programom vystupuje pred celý národ! CieTom Matice Slovenskej je: „sjednotit všetkých milovníkov národa a života slovenského, aby spoločnými silami pracovali na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa“. Vryme si do duše hlboko jednotlivé slová tejto zlatej vety : sjednotit, pracovat, dobrobyf. čo nám hovoria tieto tri slovíčka? Nič iného, než, že sa musíme k práci sjednotit a teprve tak nastane dobrobyt! Kiež by si všimla tohoto programu a dfa neho po dedinách pracovala menovite naša inteligencia, povolané osoby, ktorým to snáď i predpisy za povinnosť kladú, ale vola ktorých podliehajú snáď i rečiam zlomyselných klebiet a týmto spôsobom odďialujú a nechajú plávať národnú povinnosť deň po deň, ba rok po rok! Svetová vojna a minulé doby zanechaly v ľude semä nenávisti, zlých, osočovacích myšlienok celú spustu, ktorého duša je príliš obťažená hmotou a sobeckosťou. Všimnime si bratia, sestry, povolané k liečivej opatere duševne zanedbaného ludu a pracujme vedení heslom zmužilých hrdinov, lebo ten dedinský ľud až veľmi chorľavie a nevie a pochopiť jaksi nemôže, že Slovanstvo je menovite v dnešnej dobe k veľkým úkolom a k panovaniu povolané. Porekadlá. 1. Zlá povesť beží — dobrá povesí leží. 2. Muž je hlavou, žena krk, ktorý točí s tou hlavou dľa ľúbosti. 3. Srdce bez tajomstva — prázdna kniha. 4. Láska je prsteň — a prsteň kon®a nemá. 5. Láska starého mládenca — jarľad. SLOVENSKÝ ĽUD__________ _______ 22. marca 1923 6. Pomluva je uhlie — keď nespáli, aspoň zamaže. 7. Lepšie s múdrym v pekle, re? s hlupákom v raji. 8. Lepšie je malá rybička, než veľký šváb. 9. Kašel, oheň a lásku neutajíš. 10. Chlebíček tatíček — vodička matička 11. Pravda je svetlom rozumu, 12. Jednou rukou nemožno tlieskať. Svornosťou a osvetou k slávnej budúcnosti. (Reč spisovateľa Štefana Krčméryho na valnom shromáždění kremnického odboru Slovenskej Matice dňa 11. marca 1923.) Veľactené predsedníctvo! Dovoľte mi, aby som po vypočutí jednateľskej zprávy vyslovil úprimnú radosť nad pekným vzrastom činnosti vášho odboru Slov. Matice. Pred tromi rokmi pri zakladaní osvetového sboru tu nemyslel som, že v tak krátke! dobe tak vzrastie. Myslel som, že je tu pôda, na ktorej je málo pracovníkov, nástupcov slávneho Křižku, Zechentera, Štefanoviča a i. Kto znal pomery kremnické, ťažko mohol očakávať takej úrody. — Úroda prišla. Na úrodu hľadíme, úrode sa tešíme, Teraz, keď som vypočul zprávu o yašej činnosti a sám na ňu hľadím, zisťujem, že Matica má tu' najčulejší sbor, pracujúci s najväčším zdarom. A takýto zdar chváli pracovníkov I všetkých, ktorí Maticu podporovali: predsedníctvo, výbor práve tak ako dôverníkov a pochopenie majúce obecenstvo. Kremnica pochopila, čoho je v prvorr rade treba. Je to, čo už slávny Kollár povedal: „Všecko máme, věřte, moji drazí, svornosť a osvěta nám schází“. Áno, svornosť a osveta. A preto dovoľte mi, aby som vám o tejto svornosti a osvete niečo povedal, Tieto dve slová najlepšie charakterizujú smysel a význam Slovenskej Matice. Národ slovenský, hoci nepočetný, župami, politikou a vierami roztrhaný, Matica sjednotila, svařila, lebo pochopila, že ak sa má Slovák cítiť členom slovenského národa, musí stáť svorne druh pri druhu, aby všetci, ktorým v žilách slovenská krv prúdi, našli sa v jednom tábore bez rozdielu konfesií a náhľadov a takto aby massa národa ako múr nerozborná, strážila najsvätejšie hodnoty človeka: rodný jazyk a slobodu. Lebo beda národu, ktorého členovia necítia príslušnosť k spoločnému kmenu. Teda to je jedna úloha Matice: by! neutrálnou pôdou, ktorá spája všetkvch roztrieštených a roztratených v jedon mocný šík. Každý člen, ktorý tu žije, musí byť posilovaný vedomím príslušnosti k Slovenskej Matici, musí sa cítit doma medzi svojimi bratmi. Len tak, súc svorní, môžeme veľké veci vykonať. Preto nech 1 naďalej Matica udržuje svornosť medzi všetkými svojmi členami V druhom rade je to osveta a vzdelanosť, ktorá je dnes dvojnásobne časová otázka u nás. Národ náš, cez storočia utláčaný, porobený, predsa sa zachoval v svojom jadre neporušený. Slovenčina, z úradov i zo škôl vyhodená predsa nezomrela, ale znovu ožila, rozvučala sa po celej slovenskej krajine v plnej svojej kráse a ľúbozvučnosti. A komu patrí vďaka? Villa Falconieri pri Rime, bývaly majetok nemeckého excisára Vilhelma, £ťorú kúpil taliansky spisovateľ ď Annunzio.