Slovenský Ľud, júl-december 1934 (XIV/27-52)
1934-07-04 / No. 27-28
Historický kalendár. JU L. 8. 1817 narodil sa Andrej Radlinský v Dolnom Kubíne. 9. 1851 zanikol časopis „Cyrill a Method”. 10. 1847 Radlinský preložil Bernolákovu gramatiku pre spolok „Tatrín”. 1892 vyvolili M. B. Sládkoviča za farára do Senice. 12. 1850 cisár v usporiadanie manifeste sľúbil národnostnej otázky. 1876 narodil sa básnik Ivan Krasko. 13. 1873 Pavel Mudroň a Y. Paulíny Tóth zastupovali Slovákov v Prahe pri Jungmannových Oslavách. 1873 umrel na Brezovej divadelný pracovník Samuel Jurkovič. 14. 1789 dobytie Bastilly. 15. 1871 umrel dramatik Ján Chalúpka. 16. 1671 bol v Bratislave umučený Mikuláš Drábik. 1740 umrel v Norimbergu maliar Ján Kupecký. , 1844 umrel v Bratislave Juraj Záhorský. 1887 umrel Eugen Gerometta. 17. 1803 narodil sa Michal Hlaváček v Skalici. 360 Význam tlačeného slova. Fr. Jozef Bajtoš. Je celkom nesporné a uznáva to každý, že tlačené slovo má vždy väčší význam, než slovo povedané a počuté. Po národnom oslobodení slovenská tlač v každom smere rozšírila sa aspoň desaťnásobne proti tlači v národnej porobe. Dnes máme veľmi slušný počet denných časopisov, týždenníkov, dvojtýždenníkov a mesačníkov. Môžeme si vyberať dľa chuti, vôle i presvedčenia v každom smere. Kníh tiež sa vydáva pomerne pekný počet z každého oboru a z pôvodnej tvorby slovenskej. Tlačené slovo každého druhu odkázané je na podporu a pochopenie vlastného národa, lebo keď toho niet, tlač nemôže plniť svoje sväté poslanie v úplnej miere v národe. Vyspelá a obsažná tlač je istým merítkom kultúrnosti a pokročilosti národa, čo platí pre všetky národy na celej zemeguli. O tlači sa hovorí, že je siedma veľmoc. A skutočne tak je tomu i v dobe radia, že kultúrnejší človek bez novín a kníh žiť nemôže. Ze tlač je veľká moc, to najlepšie nám dokazuje náš zahraničný odboj, ktorý bez podpory tlače, dľa priznania najpovolanejších, nebol by sa tak podaril, ako sa skutočne stalo, ba sú hlasy, ktoré tvrdia, že bez tlače by to vôbec nebolo išlo. Zahraničný odboj nám teda naj-lepšie a skvele dokazuje veľký význam tlače. Máme aj iný jasný príklad v predvojnovej historii slovenskej, ktorý veľmi dobre dokazuje, že tlač podmaňuje, oduševňuje ľudské duše a ukazuje im smer. Vezmime predvojnový Slovenský Týždenník, ktorý v pomeroch nám skutočne nepriaznivých vykonal divy medzi ubíjaným slovenským ľudom. Politická aktivita hlásaná Slov. Týždenníkom, znamenala národnú obrodu, tá burcovala Slovákov k činom. Na tlač treba i obetovať finančne, lebo noviny a knihy stoja peniaze a nikto ich nevydáva zadarmo, lebo nemôže. Tlač, papier, poštovné a iné stojí mnoho peňazí, preto musíme obetovať na tlač, dľa svojich finančných schopností. Na svojom kaštieliku v Běhařove pri juhočeských Klatovoch urnrel 25. júna významný český maliar Alojz Kalvoda Vo veku 59 rokov. Alojz Kalvoda je jedným z popredných zjavov českého impresionizmu, ktorý v 90tych rokoch min. storočia s celou družinou význačných mien obohatil české maliarstvo a získal mu značného uznania i za hranicami. Kalvoda mal ako moravský rodák úzky vzťah k Slovensku a jeho žiakmi sú naši maliari Martin Benka a Eugen Chrien. Časopis podporujeme tak, keď si. ho predplatíme a knihy kúpime, lebo zadarmo ani v oslobodenej vlasti a vlastnom štáte nemôžeme čítať. Keď nemôže človek sám predplatiť časopis a knihy kupovať, nech sa spoja dvaja-traja a tak si predplatia časopis, ktorý skutočne poučuje, vychováva a neštve. A konečne máme dnes už i verejné čitárne, kde môžeme prečítať rôzne časopisy a z knižníc možno vypožičať užitočné, zábavné a pučné knihy, len sa treba postarať, aby ony tam boly. Škola je základom každého vzdelania, na ktorom možno ďalej a Zlé trávenie a jeho následky í bolenie hlavy, rozličné vyrážky, tlak v bruchu, nadýmanie, malátnosť, městky atď. odstraňuje, zároveň črevá dezinfikuje a tým. pred zápaľmi orgánov: slepého čreva, žlčníka, mechúra atď. chráni liečivá voda „SARATICA” (2—3 lyžice 3 razy denne pol hod. pred jedlom). 2407 pevne budovať, dobrým tlačeným slovom. Hovorí sa, že peniaze sú moc, ale vzdelanie je iste tiež moc. Náš veľký prezident Masaryk hovorí: „Kniha je dušou človeka. Ale len kniha dobrá. Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, kto si. Kto nekupuje knihy, noviny a menovite, kto ich nečíta, ten náleží k nevzdelaným ľuďom.” My kladieme hlavný dôraz na vzdelanie slovenskej mládeže, lebo keď mládež bude vzdelaná, celý národ bude vzdelaný. Mládež sa musí vzdelávať nielen ku cti svojej ale i svojho národa. Je isté, že doba mladosti je najlepšia k sebavzdelaniu tlačeným slovom, lebo človek v mladom veku je najvnímavejší a ľahko chápe. Knihu, časopis a vôbec tlačené slovo každý človek by si mal vždy vybrať len hodnotné, lebo nie každé tlačené slovo má cenu. Sú knihy a časopisy, ktoré priamo škodia a zle vplývajú na čitateľa. Tlačeným slovom musíme rozširovať sebavzdelanie, aby sme mohli byť národom kultúrnym, lebo len kultúrny národ môže byť hospodársky silný, čo prirodzene platí i naopak, že len hospodársky samostatný národ môže byť kultúrny. Čítanie tlačeného slova v každom prípade musí byť dôkladné, ako hovorí Komenský: „Knihy nestačí len čítať. Musia byť čítané pozorne, aby časti naj znamenitej šie boly zaznamenané a vypisované.” V dnešnej dobe slová Komenského platia v úplnej miere i na dobré noviny a časopisy. Časopisy sa staly v dnešnej dobe pre najširšiu verejnosť významným činiteľom vzdelávacím. Nahradzujú u mnohého čitateľa knihu vôbec. Noviny sú spôsobilé priniesť do pohybu celé massy ľudu. Noviny sú akousi trúbou verejnej mienky, smerov a vôbec hýbajú svetom. Dobré časopisy informujú svojich čitateľov denne o novostiach sveta, prinášajú zprávy o tom, čo nového vo svete bežnom, politickom, literárnom, umeleckom, vedeckom * a hospodárskom živote. Casopisectvo na čitateľov pôsobí výchovne a sú prípady v živote, že človek nosí známku na sebe po celý Maliar AI. Kalvoda umrel.